Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 17, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22Csp/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207663
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416207663.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu:

Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený:
JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: X. V., W.. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Ľ.. S. XXXX/X, 841 05 Bratislava, o zaplatenie 1.521,64 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti 631,61 Eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania
z a s t a v u j e.

Žalobcovi v zastavenej časti p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu

86,82%.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 89,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 89,92 Eur od 12.10.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.) sa žalobou zo dňa 16.08.2016,
doručenou tunajšiemu súdu 18.08.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy
1.521,64 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.521,64 Eur od 12.10.2013 do
zaplatenia z titulu nesplatenej pôžičky. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.03.2012 uzavrel so žalovanou
zmluvu o pôžičke č. 6113356, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky 3.350,40
Eur. Podľa zmluvy o pôžičke žalovaná mala splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach
v sume 71,82 Eur. Žalovaná z vyššie uvedenej sumy do dňa podania žaloby uhradila sumu 1.320,08

Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a
včas, pôvodný žalobca listom zo dňa 12.09.2013 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorázovo. Žalovaná do dňa podania žaloby zvyšné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu
podania žaloby predstavuje 1.521,64 Eur. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná žalobcovi
uhradiť sumu 2.800,11 Eur. Súčasťou pohľadávky sú aj náklady, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s
vymáhaním pohľadávky v sume 41,61 Eur, ktoré si žalobca v tomto konaní tiež uplatnil. Na základe
uvedeného celková výška dlžnej sumy ku dňu podania žaloby tvorí istina plus náklady na vymáhanie

mínus prijaté úhrady (2.800,11 Eur + 41,61 Eur - 1.320,08 Eur = 1.521,64 Eur).

2. Uznesením zo dňa 26.01.2017, č.k. 22Csp 49/2016-34, súd pripustil vstup spoločnosti Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. do konania na miesto pôvodného žalobcu.3. Súd doručoval žalovanej žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe na
adresu trvalého pobytu uvedenú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky v zmysle § 106 ods. 1 písm.

a/ CSP. Zásielka sa súdu vrátila dňa 12.01.2017 s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.
Súdžalobuvsúladesustanovením§111ods.3CSPpovažovalzadoručenúdňomvrátenianedoručenej
zásielky súdu (12.01.2017).

4. Podaním doručeným súdu 17.05.2017 vzal žalobca žalobu v časti istiny vo výške 41,61 Eur (zmluvné

pokuty a poplatky) spolu s prisluchajúcim úrokom z omeškania späť bez uvedenia dôvodu. Zároveň súdu
oznámil, že žalovaná od podania žaloby uhradila žalobcovi v splátkach sumu 590,- Eur. Z uvedeného
dôvodu vzal žalobca späť žalobu aj v časti istiny 590,- Eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania.

5. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v časti istiny vo výške 631,61 Eur spolu s úrokom z
omeškania späť pred prvým pojednávaním, súd konanie v tejto časti zastavil.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v zastavenej časti v rozsahu 86,82. Žalobca, ktorý späťvzatím žaloby procesne

zavinil zastavenie konania (vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu v časti 41,61 Eur), by bol povinný
nahradiť trovy konania žalovanej v tejto časti. Na druhej strane žalovaná svojim konaním, keď po podaní
žaloby čiastočne zaplatila žalobou uplatnený nárok v sume 590,- Eur, by v tejto časti bola povinná
žalobcovi nahradiť trovy konania. Súd preto skúmal v zastavenej časti pomer zavinenia žalobcu a
žalovanej, pričom dospel k záveru, že žalovaná zavinila zastavenie konania v rozsahu 93,41 % (590,-

Eur z 631,61 Eur) a žalobca v rozsahu 6,59 % (41,61 Eur z 631,61 Eur). Súd preto zaviazal žalovanú na
zaplatenietrovkonaniažalobcovivzastavenejčastivrozsahu86,82%(poodrátanízavineniažalobcom).

9. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 17.05.2017, na ktoré riadne predvolal právneho
zástupcu žalobcu a žalovanú. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, svoje neúčasť

na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto vec prejednal v
neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu podľa
§ 180 CSP.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: žiadosťou a zmluvou o poskytnutie pôžičky

zo dňa 02.03.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa
12.09.2013, kópiou obálky na č.l. 6, prehľadom splátok a úhrad na č.l. 7-8, oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 21.10.2016 spolu s poštovým podacím hárkom a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 02.03.2012 žiadosť a zmluvu zmluvu o

poskytnutiepôžičkyč.612371,nazákladektorejsazaviazalžalovanejposkytnúťfinančnéprostriedkyvo
výške 2.000,- Eur a žalovaná sa zaviazala pôžičku splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 71,82 Eur
s ročnou úrokovou sadzbou 32%, priemernou RPMN 21,06%, celkovou sumou k zaplateniu 3.350,40
Eur. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 12.09.2013 vyzval žalovanú k splateniu celého úveru,
nakoľko žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uhradiť záväzok riadne a včas s

tým, že ku dňu 12.09.2013 dlžná čiastka bola vo výške 2.519,07 Eur. Z prehľadu splátok a úhrad súd
zistil, že žalovaná z dlžnej sumy do dňa podania žaloby uhradila žalobcovi celkom 1.320,08 Eur. Od
podania žaloby žalovaná uhradila sumu 590,- Eur v nasledovných splátkach:
18.07.2016 v sume 25,- Eur,
18.08.2016 v sume 25,- Eur,

20.09.2016 v sume 25,- Eur,
02.11.2016 v sume 25,- Eur,
15.11.2016 v sume 70,- Eur,
16.12.2016 v sume 70,- Eur,12.01.2017 v sume 70,- Eur,
13.02.2017 v sume 70,- Eur,
17.03.2017 v sume 70,- Eur,

11.04.2017 v sume 70,- Eur,
09.05.2017 v sume 70,- Eur.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy

o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

19. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom

21. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

22. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

23. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.24. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa

§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27.Podľa§10cods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 02.03.2012 vznikol záväzkovo

právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, a to uzavretím zmluvy č. 612371, na
základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej finančné prostriedky vo výške 2.000,- Eur,
ktorémalažalovanásplácaťvpravidelnýchmesačnýchsplátkachvovýške71,82Eur.Zprehľadusplátok
a úhrad mal súd za preukázané, že žalovaná z dlžnej sumy žalobcovi uhradila 1.320,08. Nakoľko bola
žalovaná s úhradou záväzku v omeškaní, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 12.09.2013 vyzval

žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok v sume 2.519,07 Eur. Žalovaná na výzvu nereagovala
a dlžnú sumu neuhradila.

24. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa
všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s

§ 2 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej úver v rámci svojho podnikania a žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci
podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský úver, uzatvorená zmluva musí
okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských
úveroch (§9). Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však súd zistil, že táto neobsahuje údaj o dobe trvania

zmluvy a o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/,
písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

25. V zmluve je uvedená iba výška mesačnej splátky 71,82 Eur. Takéto určenie nemožno považovať za
súladné s § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko významom tohto ustanovenia
bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, koľko z ktorej splátky, pripadá na istinu,
úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými
úverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Zmyslom právnej úpravy bolo, aby spotrebiteľ pri

rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko z tej
ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky. Nakoľko žalobca neuviedol spotrebiteľovi pri
podpisezmluvy,koľkozkaždejmesačnejsplátkybudepoužiténaúhradujednotlivýchnárokov,nemožno
takýto postup žalobcu považovať za súladný so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Rovnako z
úverovej zmluvy nie je možné zistiť ani údaj o dobe trvania zmluvy, ktorú náležitosť nemožno stotožňovať

s počtom splátok uvedených v zmluve. Nakoľko úverová zmluva neobsahovala zákonom stanovené
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, súd poskytnutý
spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
a/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

26. Na uvedenom nič nemení ani rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci
C 42/2015. V tejto súvislosti súd konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne
právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, teda
aj v danom prípade Súdny dvor poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a
nevyjadroval sa k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy
účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň

účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice, a teda
eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné
zneniezákona,pretožebysajednaloovýkladcontralegem.Naviacsúdpoukazujeajnasamotnéznenie
rozsudku Súdneho dvora vo veci C 42/15, podľa ktorého čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom

zmysle,žezmluvaoúverenadobuurčitústanovujúcaamortizáciuistinyposebenasledujúcimisplátkami
nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
tejto istiny. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo
svojej vnútroštátnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedenévčlánku10ods.2tejtoSmernice,tátozmluvasabudepovažovaťzazmluvuoúverebezúrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť

rozsah svojho záväzku. Zákonnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/
zákona o spotrebiteľských úver je preto potrebné vyhodnotiť tiež v súlade s rozsudkom Súdneho dvora
C 42/15 v tom zmysle, že jej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku, a to bez pochybností. Len zo samotného uvedenia výšky splátky 71,82 Eur spotrebiteľovi nie
je zrejmé, koľko má uhradiť na istinu úveru a koľko na odplatu veriteľa titulom úrokov z úveru a poplatkov

za úver, a teda nemá ani možnosť skontrolovať, či veriteľ pri započítavaní splátky na istinu úveru, na
úroky a poplatky nepostupuje svojvoľne. Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v danom
prípade jednoznačne môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v

zmysle výkladu k článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov.

27. Vzhľadom k tomu, že súd považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi
vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov,

poplatkov, zmluvných pokút, upomienok. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovanej bol
poskytnutý úver vo výške 2.000,- Eur, pričom z prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, že
žalovaná uhradila žalobcovi sumu 1.320,08 Eur, na istine teda ostala nesplatená suma 679,92 Eur, v
ktorej časti považoval súd žalobu za dôvodnú. Z podania žalobcu zo dňa 15.05.2017 však vyplýva, že
od podania žaloby žalovaná uhradila spolu 590,- Eur, a to v nasledovných splátkach:

18.07.2016 v sume 25,- Eur,
18.08.2016 v sume 25,- Eur,
20.09.2016 v sume 25,- Eur,
02.11.2016 v sume 25,- Eur,
15.11.2016 v sume 70,- Eur,

16.12.2016 v sume 70,- Eur,
12.01.2017 v sume 70,- Eur,
13.02.2017 v sume 70,- Eur,
17.03.2017 v sume 70,- Eur,
11.04.2017 v sume 70,- Eur,

09.05.2017 v sume 70,- Eur.
Súdpretoodnesplatenejistinyvsume679,92Eurodpočítalžalovanouuhradenúsumu590,-Eur,pričom
na istine ostala nesplatená suma 89,92, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovanú.

28. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal aj k

zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 89,92 Eur od 12.10.2013 (od dňa
nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie) až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je
v súlade s § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,5 % + 8 percentuálnych bodov.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť
žalovanej zaplatiť mu sumu 890,03 Eur (po čiastočnom späťvzatí žaloby) spolu s príslušenstvom. Súdpriznal žalobcovi sumu 89,92 Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke
teda činí 10,10 % (89,92 Eur z 890,03 Eur). Úspech žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke potom
činí 89,90 % (800,11 Eur z 590,03 Eur). Odrátaním úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vyjde čistý

úspech žalovanej v pomere 79,80 %. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v konaní úspešná, mala by
nároknanáhradutrovkonania.Nakoľkojejvšakvkonanížiadnetrovynevznikli,súdjejnároknanáhradu
trov konania nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane,
hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate
popretím § 251 CSP, kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.