Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 14C/92/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306213992
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1306213992.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci

navrhovateľa : R.. R. L., bytom V. č. XXX, zastúpený JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, Námestie
osloboditeľov č. 10, Michalovce, proti odporcovi : PEREX, a.s., so sídlom Trnavská cesta č. 39/A,
Bratislava, IČO : 00685313, zastúpený JUDr. Marekom Ogurčákom, advokátom, Tehelná 3064/25,
Bratislava, o návrhu na ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 10.000 eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 20.679,64
eur, ktoré spočívajú v súdnom poplatku za návrh vo výške 10.124,14 eur, súdnom poplatku za odvolanie
vo výške 5.045 eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 5.510,50 eur, k rukám právneho zástupcu

navrhovateľa a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku sa návrh zamieta.

Odporca je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 249,86 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 22.6.2006, sa navrhovateľ domáhal, aby súd
uložil odporcovi povinnosť ospravedlniť sa mu za článok uverejnený v denníku Pravda dňa 3.2.2004,

pod názvom „Podvod za 30 miliónov nevyšiel“ a to konkrétne za text „takmer 30 miliónov, ktoré
chcel podvodom od poisťovne získať košický advokát, michalovský sudca a exekútorka. Sudcu R. L.,
exekútorku N. A. a advokáta E. Q. už polícia trestne stíha. Na poverení na exekúciu zmenili písacím
strojom sumu z 1 milióna na 29 miliónov, aj osobu, ktorá má túto sumu dostať, povedal N.. Proti všetkým
trom sa už začalo disciplinárne konanie“ za článok zo dňa 29.júla 2004 pod názvom „Exekútorku z
Michaloviec obvinili“, konkrétne text „Na podozrivú exekúciu, do ktorej mal byť zaplatený aj sudca L.
a advokát E. Q., upozornil vo februári minister spravodlivosti H. N.“ a za článok zo dňa 6.4.2005 pod

názvom„Políciachcestíhaťsudcu“zatext„PoexekútorkeN.A.asudcoviR.L.zY.,bolpodľadoterajších
výsledkov vyšetrovania, Tutko ďalším článkom v nezákonných exekúciách, pre ktoré poisťovňa takmer
prišla o 47 miliónov“.
Navrhovateľ zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu nemajetkovej ujmy vo výške
331939,19 eur (10 miliónov Sk).
Svoj návrh odôvodnil tým, že v predmetnom článku zo dňa 3.2.2004 bolo o jeho osobe zverejnených
množstvo nepravdivých údajov, uverejnené jeho celé meno a priezvisko. Bol v ňom opísaný ako

podvodník, ktorý mal spáchať podvod a to tým, že chcel od poisťovne získať takmer 30 miliónov korún
pre seba. Denník Pravda dňa 29.7.2004 opäť zverejnil celé jeho meno a priezvisko v článku „Exekútorku
z Michaloviec obvinili“. Celé meno a priezvisko navrhovateľa denník Pravda zverejnil aj dňa 6.4.2005 v
článku „Polícia chce stíhať sudcu“. Navrhovateľ podvod nespáchal, ani nechcel od poisťovne podvodomzískať 30 miliónov Sk a tiež nezmenil písacím strojom sumu na poverení, čiže nefalšoval verejnú listinu.
Za skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, bol rozsudkom sp.zn. BB-4Tš 7/2005 zo dňa 2.12.2005, spod
obžaloby oslobodený. Za šírenie nepravdivých údajov podal trestné oznámenie na H. N. a U. T.. V

čase zverejnenia informácií nebolo preukázané právoplatným rozsudkom súdu, že by spáchal trestnú
činnosť a v tom spočíva, podľa názoru navrhovateľa, podstata neoprávnenosti zásahu odporcu do jeho
osobnostných práv. V jeho prípade došlo evidentne k zneužívaniu slobody prejavu, slova a tlače. Je
sudcom už 34 rokov, pričom sa domnieva, že nikto nemá právo špiniť jeho meno, znevažovať jeho
dôstojnosť a vážnosť tým, že bude o ňom šíriť nepravdivé údaje. Minister spravodlivosti nemá právo

zasahovať do rozhodovacej právomoci sudcov tým, že označí sudcu za podvodníka, lebo sa mu nepáči
ako rozhodol v konkrétnej veci. Nakoľko predmetné články vyšli v denníku Pravda, ktorý patrí medzi
najčítanejší mienkotvorný denník na Slovensku, má širokú publicitu a preto takýto zásah zakladá nárok
oprávnenej osoby domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Navrhovateľ sa domnieva, že
v jeho prípade morálne zadosťučinenie by nebolo postačujúce, nakoľko bola v značnej miere znížená
dôstojnosť a vážnosť jeho osoby v spoločnosti a preto má právo na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch. Neoprávnený zásah v osobnostnej sfére sa u neho prejavil tak, že veľká skupina ľudí na
verejnosti, na ulici a na rôznych miestach, na neho doslova ukazovali prstom, nahlas sa bavili o ňom,
urážali ho a ponižovali. Tiež musel čeliť rôznym nadávkam a vyhrážkam. Množstvo ľudí ho napádalo, išlo
aj o účastníkov konania, ktorí sa o ňom vyjadrovali, že je obyčajný podvodník a že ho treba zatvoriť. Veľa
priateľov a známych sa mu otočilo chrbtom, odmietli sa s ním stretávať, lebo je podvodník, podvodným

spôsobom zarobil milióny korún a všetci uverili tomu, čo čítali v spornom článku o jeho osobe. Osobná
ujma, ktorá mu vznikla, je nevyčísliteľná. Zverejnením nepravdivých údajov došlo k neoprávnenému
zásahu do súkromného života, do rodinného života, ktorý zahŕňa aj vzťahy medzi blízkymi príbuznými.
Navrhovateľ sa domnieva, že ako ústavný činiteľ, už nikdy nebude mať pred účastníkmi konania vážnosť
adôstojnosť,anipostavenienezávisléhosudcuapoukazujenato,ženiektorérozhodnutiasúdovpriznali

dotknutým niekoľkomiliónovú výšku nemajetkovej ujmy.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril a žiadal, aby súd žalobu zamietol. Je toho
názoru, že zverejnenie predmetných článkov, v ktorých sa v širšom kontexte spomína aj navrhovateľ,
nebol vo vzťahu k navrhovateľovi neoprávneným zásahom do jeho práv na ochranu osobnosti. Odporca

iba zverejnil už predtým zverejnené informácie o navrhovateľovi, súvisiace s predmetnou kauzou, to
znamená, že zo strany príslušných orgánov existovalo podozrenie z trestnej činnosti, preto bolo voči
nemu začaté a vedené trestné a disciplinárne konanie. Tieto informácie boli v čase ich zverejnenia
overené a pravdivé. Navrhovateľ je verejným činiteľom, sudcom a celá kauza súvisela s jeho činnosťou
ako sudcu. Odporca bol oprávnený realizovať ústavné právo na slobodu prejavu a pravdivo informovať

verejnosť.Dňa31.1.2004bolozačatétrestnéstíhanienavrhovateľaprepredmetnýskutok,pričomčlánok
informovalverejnosťaždňa3.2.2004,t.j.pozačatítrestnéhostíhania.Navyšeozačatítrestnéhostíhania
bola verejnosť informovaná prostredníctvom zástupcov príslušných orgánov činných v trestnom konaní
a exministra spravodlivosti Daniela N.. Aj článok zo dňa 29.7.2004 sa odvoláva na tlačovú konferenciu
ministra spravodlivosti. O tomto prípade, v tom čase, informovali aj ostatné médiá, vrátane tlačových

agentúr. V článku zo dňa 29.7.2004 je uvedené, že vychádza z informácie polície, konkrétne z uznesenia
vyšetrovateľa. Odporca sa domnieva, že postupoval v súlade so zákonom. Celé meno a priezvisko
navrhovateľa zverejnil exminister spravodlivosti na tlačovej konferencii a navyše navrhovateľ bol povinný
strpieť zverejnenie mena, nakoľko kauza súvisela výlučne s jeho funkciou sudcu. Medializácia prípadu
nebola v dôsledku nepravdivých článkov zverejnených v denníku Pravda, ale z titulu trestného a

disciplinárneho stíhania navrhovateľa. Odporca uvádzal, že navrhovateľ opäť pôsobí ako sudca, požíva
dôveru nielen vedenia súdu, ale aj samotného ministra, prihlásil sa do výberového konania na predsedu
súdu. To, podľa odporcu, svedčí o tom, že nemožno hovoriť, že navrhovateľ by v dôsledku spomínaných
článkov utrpel tak závažný zásah do svojich osobnostných práv, pre ktoré by jeho meno ako sudcu bolo
navždy pošpinené, čím by bola znížená jeho ľudská dôstojnosť a poškodená jeho povesť.

Na pojednávaní dňa 21.6.2007 právny zástupca navrhovateľ založil do spisu podanie, v ktorom uvádzal
ďalší neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa a to článok uverejnený v denníku Pravda
dňa 12.8.2004 pod názvom „Obvinená exekútorka čelí ďalším podozreniam“, s tým, že výslovne uviedol,
že neskôr upraví v tejto súvislosti aj návrh na začatie konania, čo sa však nestalo. Navrhovateľ súdu

nenavrhol zmenu návrhu na začatie konania, nakoľko je súd viazaný návrhom, predmetným článkom sa
ďalej nezaoberal, ani jeho spôsobilosťou zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa.Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 24.9.2009, zobral navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie
nemajetkovej ujmy vo výške 165.969,59 eur späť, súd konanie v tejto časti, rozhodnutím zo dňa
2.2.2010, zastavil.

Rozhodnutím zo dňa 2.2.2010, č.k.14C/92/2006-567 súd zároveň rozhodol vo veci samej a zaviazal
odporcu sa navrhovateľovi ospravedlniť, vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Krajský súd v Bratislave, rozhodnutím zo dňa 01.12.2010, pripustil späťvzatie návrhu navrhovateľa v

časti týkajúcej sa uloženia povinnosti odporcovi zverejniť ospravedlnenie, rozsudok súdu prvého stupňa
vtejtočastizrušilakonaniezastavil.Vnapadnutejzamietajúcejčasti,týkajúcejsanemajetkovejujmyako
aj v časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že je potrebné stotožniť sa s argumentáciou navrhovateľa, že zásah do osobnostných
práv navrhovateľa bolo nutné skúmať v širšej súvislosti a to z dôvodu, že išlo o dlhodobý zásah do jeho
osobnostných práv, pričom išlo o opakované porušenie jeho práva na osobnú integritu.

Rozsudkom č.k. 14C/92/2006-679 zo dňa 22.9.2011 súd návrh na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo
výške 165.969,59 eur zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nepravdivá informácia zverejnená v
článku zo dňa 3.2.2004 bola spôsobilá vyvolať neoprávnený zásah do práv navrhovateľa, ale nebola
spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť alebo vážnosť navrhovateľa v spoločnosti.

Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 18.12.2013 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nerešpektoval
právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom rozsudku, pričom mal vychádzať zo záverov
odvolacieho súdu a to konkrétne, že uverejnením predmetných článkov, všetkých troch vo vzájomnej

súvislosti, došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, jeho mena, občianskej cti a dobrej
povesti. V predmetnej právnej veci je podľa názoru odvolacieho súdu obmedzenie slobody prejavu
odporcu legitímne, vychádza z ustanovenia § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a sleduje
ochranu práva na ochranu osobnosti navrhovateľa. Legitimitou zverejnenia informácií nemožno dôvodiť,
pokiaľbolapoškodenímosoby,keďšíriteľsáminformáciuposkytolbeztoho,abysipreveriljejpravdivosť.

Odporca si informácie o navrhovateľovi dostatočne nepreveril, ale napriek tomu ich šíril s uvedením
celého mena a priezviska navrhovateľa a to ešte skôr, než bol navrhovateľ obvinený zo skutkov
kladených mu za vinu, respektíve než bol vôbec Ústavným súdom Slovenskej republiky udelený
súhlas na jeho trestné stíhanie. Súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď predmetné články
týkajúce sa tej istej exekúcie hodnotil izolovane neprihliadol na širšie vzájomné súvislosti medzi nimi, v

dôsledku,ktorýchkzásahudoprávanaochranuosobnostinavrhovateľadošloprostredníctvomvšetkých
troch článkov. Navrhovateľ bol počas obdobia, v ktorom vychádzali predmetné články, vystavený
neprimeraným zásahom do svojho mena, občianskej cti a dobrej povesti. Odvolací súd má za to, že
v priebehu konania bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že bola znížená dôstojnosť a vážnosť
navrhovateľa v spoločnosti a bol narušený jeho pracovný aj súkromný život. Vzhľadom na odstup času

od zverejnenia predmetných článkov by sa ospravedlnenie míňalo účelu, odvolací súd preto uvádza,
že v prejednávanej veci boli splnené všetky predpoklady pre vznik nároku navrhovateľa na náhradu
nemajetkovej ujmy, ako ujmy bezprostredne sa premietajúcej do fyzickej sféry navrhovateľa a do jej
postavenia v spoločnosti a to neoprávnenosťou zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa
predmetnými článkami uverejnenými v denníku Pravda, nemajetková ujma na osobnosti navrhovateľa

a príčinná súvislosť medzi nimi. Morálne zadosťučinenie podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť
dostačujúce, najmä s prihliadnutím na dlhé časové obdobie, ktoré uplynulo od uverejnenia predmetných
článkov a v dôsledku ktorého by sa táto forma zadosťučinenia minula účinku a nebola by spôsobila
vyvrátiť nepriaznivé účinky uverejnených článkov, mal súd priznať navrhovateľovi náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške primeranej povahe zásahu do jeho osobnosti.

Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to článkom uverejneným v denníku Pravda
dňa 3.2.2004 pod názvom „Podvod za 30 miliónov nevyšiel“, s článkom uverejneným v denníku
Pravda dňa 6.4.2005 pod názvom „Polícia chce stíhať sudcu“, s článkom uverejneným v denníku
Pravda dňa 29.7.2004 pod názvom „Exekútorku z Michaloviec obvinili“, s rozsudkom Špeciálneho súdu

Pezinok zo dňa 2.12.2005, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.10.2006,
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - disciplinárneho súdu zo dňa 22.11.2006,
oboznámil sa s obsahom spisu Okresného súdu Michalovce sp.zn. 7Er/444/2003, s rozhodnutím
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.8.2004, monitoringom médií, tlačovou správouMinisterstva spravodlivosti SR zo dňa 2.2.2004, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov
R.. U. I. JG.E., K. L., R. L., R.P. Y.a S. T. H., C. U. U. JG. N., Y. F. a zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 29.1.2004 podal minister spravodlivosti a podpredseda vlády Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky, ako disciplinárnemu súdu, návrh na začatie disciplinárneho konania proti navrhovateľovi, pre
závažné disciplinárne previnenie. Vyplýva to aj s odôvodnenia rozhodnutia disciplinárneho súdu. Vec
bolavedenápodsp.zn.2Ds/3/04ajezrejme,žeskutokposudzovaný vdisciplinárnomkonaní je totožný
so skutkom, ktorý je predmetom trestného stíhania.

Vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti korupcii Odboru boja proti korupcii
Východ, Košice pod č. ČVS:PPZ-10/BPK-V-2004 dňa 30.1.2004 vydal uznesenie, ktorým bolo začaté
trestné stíhanie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestný čin falšovania a
pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery.

Hovorca Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky informoval prostredníctvom tlačovej správy
zo dňa 2.2.2004 vydanej o 8.31 hod., že minister spravodlivosti podal trestné oznámenia na sudcu,
advokáta a exekútorku a s okamžitou platnosťou im dočasne pozastavil výkon funkcie. Zároveň oznámil,
že bližšie informácie podá minister na mimoriadnom brífingu o 16.00 hod. v budove ministerstva.

Z rozsudku Špeciálneho súdu Pezinok zo dňa 2.12.2005 súd zistil, že JUDr. Stanislav Mihalovič bol dňa
2.2.2004 doručiť navrhovateľovi na Okresný súd v Michalovciach rozhodnutie ministra spravodlivosti o
pozastavení výkonu sudcovskej funkcie.

Dňa 3.2.2004 vychádza v denníku Pravda článok pod názvom „Podvod za 30 miliónov nevyšiel“.

Dňa 29.7.2004 vyšiel v denníku pravda článok pod názvom „Exekútorku z Michaloviec obvinili“.

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 17.8.2004 dal súhlas na trestné stíhanie
navrhovateľa, pre skutok uvedený vo výrokovej časti uznesenia vyšetrovateľa Prezídia Policajného

zboru Úradu boja proti korupcii Odboru boja proti korupcii Východ, Košice pod č. ČVS:PPZ-10/BPK-
V-2004 zo dňa 30.1.2004, kvalifikovaný ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa a
trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery.

Uznesením zo dňa 29.9.2004 Ministerstvo vnútra SR, Prezídium policajného zboru, Úrad boja proti

korupcii Košice, začal trestné stíhanie proti navrhovateľovi vo veci zneužívania právomoci verejného
činiteľa a trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery.

Dňa 6.4.2005 vyšiel v denníku Pravda článok s názvom „Polícia chce stíhať sudcu“.

Rozsudkom Špeciálneho súdu Pezinok zo dňa 2.12.2005, sp.zn. BB-4Tš 7/2005, bol navrhovateľ
oslobodený spod obžaloby, ktorá tvrdila, že ako sudca Okresného súdu v Michalovciach, presne v
nezistenej dobe od 27.11.2003 do 1.12.2003, potom ako mu bol pridelený návrh na vykonanie exekúcie
proti povinnému, Slovenskej kancelárii poisťovateľov, o zaplatenie 1.045.100 Sk s príslušenstvom,
v prospech oprávneného R. E. Q., ktorý bol podaný na exekútorskom úrade R. v Michalovciach,

pričom ešte pred vydaním poverenia na výkon exekúcie podala exekútorka návrh na doplnenie k
návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedla ako oprávnenú Y., zastúpenú advokátom E., pričom
navrhuje poverenie exekúcie na čiastku 29.671.200 Sk, čo odôvodňuje omylom nesprávne označeného
oprávneného a omylom nesprávne vymedzeného nároku, pričom táto vedela, že už predtým podala
návrh na vydanie exekúcie v tej istej veci a žiadosť bola evidovaná na Okresnom súde v Michalovciach,

pričom dňa 1.12.2003 sudca Okresného súdu v Michalovciach, R. vydal poverenie na vykonanie
exekúcie exekútorke R. na vykonanie exekúcie, o zaplatenie 1.045.100 Sk, ktoré bolo vyhotovené
počítačom a kde písacím strojom toto rozhodnutie pozmenil tým, že dopísal ako oprávnenú Y. a ako
čiastku na vymoženie sumu 29.671.20 Sk aj keď z predloženého návrhu bolo zjavné, že v exekučnom
titule je označený ako žalovaný SEM-MIX K. a ako vedľajší účastník spoločnosť Allianz Slovenská

poisťovňa, a.s.. Sudca, vzhľadom na rozpor žiadosti, mal predmetnú žiadosť zamietnuť, pretože nebol
preukázaný prechod povinnosti zo žalovaného v exekučnom konaní na povinného, označeného v
žiadosti a v návrhu na vykonanie exekúcie, takisto nemal dopisovať ďalšieho oprávneného, ale mal
vydať prípadne nové rozhodnutie, čo prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúrySlovenskej republiky kvalifikoval ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestný čin
falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery. Špeciálny súd v Pezinku
navrhovateľa oslobodil, pretože tento skutok nie je trestným činom. Zároveň bola podaná obžaloba

na JG.ú, súd rozhodoval samostatným uznesením, pričom vec bola postúpená disciplinárnej komisii
Slovenskej komory exekútorov, pretože súd zistil, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mohol
iný orgán prejednať ako disciplinárne previnenie.
Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 30.10.2006, bol napadnutý rozsudok
Špeciálneho súdu Pezinok zrušený a vec postúpená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,

disciplinárnemu senátu, nakoľko žalovaný skutok by mohol tento orgán prejednať ako disciplinárne
previnenie. Najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa stotožnil s právnym názorom súdu
prvého stupňa, že pokiaľ obžalovaný JG., ako zákonný sudca, akceptoval prechod povinností z
povinného na vedľajšieho účastníka, nekonal protizákonne a jeho konanie nenaplnilo znaky trestného
činuzneužívaniaprávomociverejnéhočiniteľa.Išlooformurozhodovania,pričomtakátočinnosťnemôže
byť posudzovaná ani ako disciplinárne previnenie, ani ako trestná činnosť. Najvyšší súd sa stotožnil

s právnym názorom vyjadreným v napadnutom rozhodnutí aj ohľadne posúdenia či obžalovaný svojím
konaním naplnil znaky trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a
úradnej uzávery. Najvyšší súd sa v rozsudku zaoberal aj faktom, že 30.1.2004 podal minister
spravodlivosti a podpredseda vlády Najvyššiemu súdu SR, ako disciplinárnemu súdu, návrh na začatie
disciplinárneho konania. Vec je vedená pod sp.zn.2Ds 3/04 a je zrejme, že skutok posudzovaný v

disciplinárnom konaní je totožný so skutkom, ktorý je predmetom trestného stíhania. Najvyšší súd
konštatoval, že posúdiť konanie či sa obžalovaný dopustil procesných pochybení a či eventuálne zistené
pochybenia sú tak závažné, že môžu zakladať znaky disciplinárneho previnenia alebo závažného
disciplinárneho previnenia, prináleží výlučne disciplinárnemu súdu. Z týchto dôvodov napadnutý
rozsudok zrušil a postúpil príslušnému disciplinárnemu súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky - disciplinárny súd svojím rozhodnutím zo dňa 22.11.2006,č.k.2Ds
3/2004, navrhovateľa oslobodil spod návrhu na začatie disciplinárneho konania pre závažné
disciplinárne previnenie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nejde o nedisciplinovaný postup sudcu pri
výklade právnej normy, ktorý by jednoznačne zreteľne popieral účel a význam riešenej právnej úpravy

plnenia z poistnej udalosti pri udeľovaní poverenia na výkon exekúcie. Je teda nepochybné, že nejde
o svojvoľné rozhodnutie sudcu jeho úmyselným konaním, ktoré by zrejme nemalo oporu v právnom
poriadku. Preto bolo rozhodnuté o oslobodení. Čo sa týka vytýkaného konania o doplnenie verejnej
listiny sa disciplinárny súd stotožnil so závermi súdov konajúcich v trestnej veci, kde ustálili, že v danom
prípade sa nejednalo o verejnú listinu a sudca až do riadneho vydania poverenia nebol viazaný svojim

rozhodnutím.
K rozhodnutiu je priložený odlišný názor člena senátu, JG.. Ten sa domnieva, že závažné disciplinárne
rozhodnutie nedostatočným spôsobom reflektuje na skutkové zistenia, pričom sa nestotožňuje s
názorom na zámenu na strane oprávneného. Podľa neho sudca postupoval spôsobom, pre ktorý
neexistuje v našom právnom poriadku žiadna opora a to ani pri použití všetkých dostupných výkladových

pravidiel. Sudca priznal, že sám dal pokyn na vpísanie Y. L. ako novej účastníčky konania, na strane
oprávneného a vylúčenie JG.o z konania. Tým došlo prakticky k zámene účastníkov, bez dodržania
zákonného postupu. Sudca konal spôsobom, ktorý sa vyznačuje jednoznačnými znakmi svojvôle pri
rozhodovaní. Takéto konanie malo za následok minimálne nemožnosť využitia oprávneného prostriedku
zo strany účastníkov konania, ktorí boli určení samotným návrhom na začatie exekučného konania

a skutočnosť, že súd neskúmal prekážku litispendencie, keď na Okresnom súde v Michalovciach, v
prípade účastníkov Y. Slovenskej kancelárie poisťovateľov, v prípade toho istého exekučného titulu už
prebiehali exekučné konania, ktoré z časového hľadiska konaniu R. predchádzali. V danom prípade sa
však sudca nemohol dopustiť závažného disciplinárneho previnenia, ale iba disciplinárneho prevedenia
podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch.

Navrhovateľ uvádzal a pripojenými návrhmi na začatie konania preukázal, že vedie viacero sporo na
ochranu osobnosti a to s desiatimi médiami, od ktorých žiada aj zaplatenie nemajetkovej ujmy. Od
vydavateľa týždenníka Plus 7 dní, Spoločnosti 7 Plus, s.r.o., požaduje zaplatenie 20 miliónov Sk. Od
vysielateľa TV Markíza a vysielateľa TV TA 3 požaduje zaplatenie nemajetkovej ujmy tiež vo výške

20 miliónov Sk. Od vydavateľa denníka Zemplínsky korzár požaduje nemajetkovú ujmu vo výške 20
miliónovSk.VysielateľarádiaOKzažalovalvsporeoochranuosobnostiažiadazaplatenienemajetkovej
ujmy vo výške 6 miliónov Sk. Od vysielateľa Slovenského rozhlasu požaduje zaplatenie nemajetkovejujmy vo výške 10 miliónov Sk. Takisto ako od vysielateľa rádia Twist. Od vydavateľa denníka Sme
navrhovateľ požaduje zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 10 miliónov Sk.

Navrhovateľ vypovedal, že uvedené články veľmi zasiahli do jeho života, pričom pochopiť to vie iba ten,
kto to sám prežil. Bolo pre neho strašné vysvetľovať svojej matke, keď si články prečítala, výčitku ako
ho vychovala. Zrútila sa mu rodina, kvôli týmto článkom sa narušili vzťahy so súrodencami, s rodinou, aj
s ľuďmi, ktorí nepatrili do okruhu rodiny. V dôsledku týchto článkov trpeli jeho deti, vnuci chodili s plačom
zo školy, že majú deda banditu. Napriek tomu, že manželka neverila informáciám v článku, pretože

ho poznala, zanechalo to stopy na ich vzťahoch. Sestra, ktorá je prokurátorkou, bola vystavená tlaku
okolia a mnohí priatelia sa od neho odvrátili. Ťažko sa to popisuje, niektoré veci sa nedajú vrátiť, ani
nahradiť žiadnymi peniazmi. Finančnú satisfakciu chápe ako náhradu za to, čo prežil. Situáciu veľmi
ťažko prežíval, postihlo to aj zdravie, pričom následky pretrvávajú aj dodnes, aj napriek oslobodzujúcim
rozhodnutiam a aj napriek tomu, že vykonával funkciu predsedu súdu.

Svedkyňa R. sestra navrhovateľa, vo svojej výpovedi uviedla, že na uvedené články si pamätá, priatelia
začali rozoberať obsah článku „Podvod za 30 miliónov nevyšiel“. Článok čítala, aj jej manžel bol
šokovaný, boli zaskočení z toho, že v článku boli plnými menami uvedené osoby, ktorým sa kládlo za
vinu spáchanie trestných činov, ale ktorým ešte nebol vyhlásený právoplatne odsudzujúci rozsudok.
Obsah ďalších článkov spôsobil to, že celá široká verejnosť vedela, že navrhovateľ spáchal trestný čin.

Keďže pracuje v oblasti trestného práva vie, že takéto veci sa vyšetrujú veľmi zložito, uverila obsahu
článkov a debaty na túto tému uzatvárali tým, že uverila, že navrhovateľ tento trestný čin spáchal.
Uverili tomu aj kolegovia, sudcovia. Hodnotili to tak, že publikované údaje si vydavateľ určite overil.
Časom sa o tom prestalo rozprávať, pretože s manželom uverili, že brat tento trestný čin spáchal, čo
malo za následok, že vzťahy s bratom a jeho rodinou sa vážne narušili. A narušili sa aj vo vzťahu

k ďalším súrodencom. Má vedomosť, že v rodnom meste priatelia a známi zdieľali ten istý názor ako
ona s manželom. Ľudia od navrhovateľa bočili, každý videl za jeho rozostavaným domom publikovanú
úplatkársku aféru. Uviedla, že brat je služobne starým sudcom, ktorý mal veľmi dobré meno v odbornej
verejnosti, dlho pracoval na Krajskom súde v Košiciach a má za to, že zverejnením jeho mena už pred
vznesením obvinenia, pred vydaním právoplatného odsudzujúceho rozsudku, došlo k zneváženiu jeho

dôstojnosti a cti. Časť verejnosti nie je ani teraz, po tom čo sa stal predsedom súdu, bol oslobodený
spod obžaloby, presvedčená o jeho bezúhonnosti a i teraz sa môže stretávať s negatívnymi reakciami.
Svedkyňa uviedla, že viac verila denníku, ako svojmu bratovi, verili tomu aj iní ľudia. Jej vzťahy s bratom
a jeho rodinou dodnes nie sú ideálne a domnieva sa, že ani nebudú.

Svedok R. uviedol, že s navrhovateľom sa stretával služobne, neskôr boli dobrí priatelia. Stretávali sa s
rodinami. Denník Pravda kupuje, pamätá si na článok, považoval zverejnené informácie za pravdivé a
preto prerušil osobné kontakty s navrhovateľom. Navrhovateľ sa ho pokúšal kontaktovať, predpokladal
však, že má odpočúvaný telefón a preto zakázal jeho rodine sa s navrhovateľom kontaktovať. Z
masovokomunikačných prostriedkov sa dozvedel, že obvinenie voči navrhovateľovi bolo zastavené. Bol

svedkom stretnutí advokátskej verejnosti, kde bol navrhovateľ označovaný ako skorumpovaná osoba.
Pred uverejnením článkov nepočul, že by kolegovia z advokácie o ňom zle rozprávali. Denník Pravda
považoval za seriózny, aj informáciu považoval za pravdivú. Iné denníky nečíta, rádio počúva len počas
šoférovania a keďže býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá pozerá len maďarskú televíziu,
nevedel, že o tomto prípade informovali aj iné médiá.

Svedkyňa K., nevesta navrhovateľa, ktorá s ním žije pod jednou strechou, pričom majú oddelené
domácnosti, uviedla, že predmetné články narušili ich vzťahy. Pracuje v štátnej správe a dopadlo to na
celú rodinu, brali ich ako podvodnícku rodinu. Nestretáva sa s bratom, cítila narážky aj v práci. Deti,
ktoré v tom čase mali 12 a 13 rokov hovorili, že sa im deti smejú, že dedo je podvodník. Svokor bol

vnímaný ako čestný človek, po uverejnení článkov sa to obrátilo. O celej kauze sa dozvedela v roku
2004 a nepamätá si z akého média. Pýtala sa navrhovateľa či je to pravda, povedal jej, že nie je.

R., syn navrhovateľa uviedol, že na článok ho upozornili známi. Rekonštruovali dom, začalo sa hovoriť,
že majú z čoho. Dovtedy bol otec vážený človek, potom ich ľudia začali osočovať, vykresľovať ako

zlodejov a podvodníkov. Otec mu povedal, že je to vykonštruované N., na ktorého podal trestné
oznámenie. Veril denníku Pravda, za otca ruku do ohňa nepoloží, tak to presvedčivo napísali, že to asi
bude pravda. Ľudia tomu verili, aj on tomu veril. Vie, že otec bol oslobodený, ale dodnes sa mu nikto
neospravedlnil. Dodnes sa na nich ľudia pozerajú ako na zlodejov a podvodníkov.Svedkyňa R., trestná sudkyňa Okresného súdu Michalovce, podriadená navrhovateľovi, vypovedala, že
článoksarozoberalvpráci.Navrhovateľapovažovalizačestného,pracovitéhosudcuavnovináchpísali,

že bol obvinený zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, falšovania. Začali mať pochybnosti, či je to
pravda. Články poškodili dobrú povesť navrhovateľa, Michalovce sú malé mesto, navrhovateľ je známy,
ľudia ho poznajú. Po tom, čo mu bol pozastavený výkon funkcie, prestali s ním kolegovia komunikovať, aj
ona po prečítaní článkov nadobudla presvedčenie, že je to pravda. Kolegyňa jej rozprávala, že účastník
konania na pojednávaní vykrikoval, že sú ten súd, ktorý má podvodníka sudcu. Navrhovateľ už nemá

takú povesť ako predtým, kolegovia na neho pozerajú s odstupom, stratil u nich dôveru. Aj ona, napriek
tomu, že celá kauza skončila oslobodením, má pochybnosti. Pochybovať začala na základe článku v
denníku Pravda. Nevie kedy bola podaná obžaloba, nemala vedomosť či Ústavný súd rozhodoval o
súhlase na trestné stíhanie. Navrhovateľa rešpektuje ako predsedu súdu, nakoľko hu musí rešpektovať.

Svedok Y. vypovedal, že navrhovateľ požíval dobrú povesť v okrese Sobrance, kde žije. Vyšli články, v

ktorých bol popísaný ako podvodník, vyšli aj ďalšie články v podobnom duchu. Keď mu v novembri 2004
požičiaval peniaze ešte mal dôveru voči navrhovateľovi.

Svedok T.j, vypovedal, že s navrhovateľom sa pozná viac ako 20 rokov. Šokovalo ho, že v novinách bolo
celé jeho meno v súvislosti s trestnou činnosťou. V marci 2004 požičal navrhovateľovi peniaze, až tak

celkom sa nevzdialili. Dnes by mu peniaze nepožičal, vtedy bol vážený človek, dnes už nemá dôveru,
počul to od viacerých ľudí, čo to povedali.

Svedkyňa C., novinárka, spoluautorka článku „Podvod za 30 miliónov nevyšiel“ vypovedala, že išlo o
prípad, keď poisťovňa Allianz mala vyplatiť sumu 30 miliónov, ako odškodné. V tejto súvislosti zaslala

otázku hovorcovi ministerstva spravodlivosti, ten neodpovedal, ale zvolali tlačovú besedu, na ktorej
vystúpil minister. Mali nejaké materiály, z ktorých čerpala pri písaní. Písala článok v časti týkajúcej sa
ministerstva spravodlivosti. Informácie uvádzané v článku pochádzali z tlačovej konferencie ministerstva
spravodlivosti, ministerstvo uvádzalo iba iniciálky sudcov, nebol však problém zistiť meno sudcu. Na
tlačovej konferencii bolo povedané ako mal podvod prebehnúť, čo ministerstvo spravodlivosti urobilo.

Vychádzala aj z informácie, že minister podal trestné oznámenie. Uviedla, že je bežné uverejňovať celé
meno a priezvisko, mali zakázané písať s iniciálkami.

Svedkyňa K., spoluautorka článku, vypovedala, že sa v denníku venovala problematike financií,
poisťovníctva, bankovníctva a preto sa dostala aj k tejto téme, ktorá bola v tom čase aktuálna. Je

spoluautorkou článku „Podvod za 30 miliónov nevyšiel“. Bola zodpovedná za informácie týkajúce sa
poisťovneAllianz,cezktorúsasporriešil.Išloodosťspomínanútému,boloviacerosporov,tentojuzaujal
preto, lebo sa týkal žaloby medzi manželmi, čo nie je veľmi zvyčajné a spor sa týkal niekoľkých desiatok
miliónov korún. Uviedla, že mala informácie zo zdroja, teda zo Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktorý
jej povedal, že to nemalo štandardnú podobu, poverenie bolo prepísané, čiže bolo jasné, že sa do neho

zasahovalo. Bola prečiarknutá požadovaná suma a prepísaná na inú sumu. Presne si nepamätá, keďže
to bolo v roku 2004, ale v článku je to konkretizované.

Svedok R., bývalý minister spravodlivosti, uviedol, že na sudcu Okresného súdu v Michalovciach,
R., si spomína v súvislosti s tým, že rozhodoval v prípade dopravnej nehody, kde išlo o manželský

pár, pričom jeden z manželov vystupoval ako poškodený, druhý ako škodca. Sudca L. rozhodol, bolo
priznané odškodnenie vo výške 30 miliónov Sk. Poisťovňa nebola účastníkom konania, rozhodnutie
bolo právoplatné, bol podaný návrh na exekúciu, pričom v tomto konaní konal sudca Soročina. Podľa
jeho názoru, aj názoru Najvyššieho súdu SR, je takýto postup nezákonný, pretože povinný nebol
účastníkom konania, nakoľko účastníkom exekučného konania bola poisťovňa, a nie pôvodný odporca.

Bolo podaných niekoľko návrhov na exekúciu, čo bolo mimoriadne podozrivé, so zrejmým úmyslom
obísť náhodný výber sudcu. Na exekučnom príkaze boli pozmeňované údaje týkajúce sa povinného,
alebo oprávneného, aj sumy a to veľmi laicky. Všetky tieto konania vzbudzovali podozrenie a preto
podal trestné oznámenie. Podľa jeho vedomostí Najvyšší súd SR konanie zastavil a vec postúpil na
disciplinárne konanie. V roku 2004 sa uskutočnila tlačová konferencia, ktorej úlohou bolo informovať

verejnosť a médiá, hovorilo sa aj o sudcovi L. o exekútorke a advokátovi. Na tlačovej konferencii bol
popísaný celý priebeh tohto konania. Svedok potvrdil, že z titulu svojej funkcie pozastavil výkon funkcie
sudcovi, aj exekútorke, začal disciplinárne konanie, aj trestné oznámenie bolo podané. Tieto informácie
odzneli aj na tlačovej konferencii. Existovalo vážne podozrenie, že došlo k pokusu neoprávnene získať30 miliónov Sk, napokon bolo potvrdené aj orgánmi činnými v trestnom konaní, aj Ústavným súdom.
Dodnes má vážne podozrenie a vyplýva z konkrétnych skutkových okolností, že musela byť dohoda
viacerých zainteresovaných a tie skutkové okolnosti sú práve tie, že bolo podaných viacero návrhov na

exekúciu a tieto boli späťvzaté, keď bol jeden z návrhov pridelený sudcovi Soročinovi.

Svedok Y. autor článku, ktorý je označený skratkou bum, vypovedal, že pri písaní článku sa odvolával na
stanovisko ministra spravodlivosti H., ktorý o tých veciach informoval na tlačovej besede na ministerstve
spravodlivosti, na ktorej sa zúčastnil. Na základe výsledkov kontroly ministerstvo dospelo k záveru, že

v predmetnej exekúcii nebolo všetko v poriadku, exekúcia bola pozastavená a boli dané návrhy na
trestné stíhanie a disciplinárne stíhanie. Minister N. konkrétne popisoval ako malo dôjsť ku konaniu,
ktoré bolo neskôr preverované. Exekúcia bola ďalej preverovaná, v tom čase to vyšetrovala aj polícia.
Pri písaní článku zo dňa 12.8.2004 aj 6.4.2005 vychádzal opäť z informácií ministra Lipšica. Aj polícia to
vyšetrovala ako nezákonné konanie, pričom v predmetnom článku nie je uvedené, že by sa navrhovateľ
dopustiltrestnéhočinu,aležebolzainteresovanýdotejtoexekúcie.Svedokpotvrdil,ževdenníkuPravda

je zásadou, pokiaľ ide o verejne známu osobu, uvádzať jej plné meno. Tak to bolo aj pri ostatných
účastníkoch kauzy, aj pri sudcovi L.. Pokiaľ vie, aj v ďalších prípadoch, týkajúcich sa navrhovateľa, sa
pokúšali získať jeho stanovisko, avšak nikdy ho nezískali. Svedok uviedol, že kauzu dosledoval až do
konca a v denníku Pravda bola uverejnená informácia o výsledku trestného stíhania aj disciplinárneho
stíhania voči sudcovi L.

Pred dožiadaným Okresným súdom v Prešove boli vypočutí svedkovia R. a R., pričom dožiadaný súd
nezabezpečil účasť právneho zástupcu odporcu, ktorý z tohto dôvodu výpovede svedkov namietal a
žiadal o opakovanie ich výsluchu ako svedkov. Upovedomenie o ich výsluchu mu bolo doručené deň
po vykonanom dokazovaní. Navrhovateľ sa neskôr vyjadril, že netrvá na ich svedeckej výpovedi a súd
neprihliadal k ich výpovediam pred dožiadaným súdom.

Ustanovenie § 11 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)
upravuje právo fyzickej osoby na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

V zmysle § 13 odseku 2 a 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie

podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

V zmysle ustanovenia § 226 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „O.s.p“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie, je
súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Vzhľadom na už vyslovený názor odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, súd iba
konštatuje, že uverejnením predmetných článkov, všetkých troch vo vzájomnej súvislosti, došlo k

zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, jeho mena, občianskej cti a dobrej povesti. V konaní bolo
preukázané, že bola znížená dôstojnosť a vážnosť navrhovateľa v spoločnosti a bol narušený jeho
pracovný aj súkromný život. Boli splnené všetky predpoklady pre vznik nároku navrhovateľa na náhradu
nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ požadoval priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 165.969,59 eur.

Odporca pripomínal, že navrhovateľ žaloval za obsahovo totožné informácie aj ďalších vydavateľov a
vysielateľovacelkovouplatnenýnároknanáhradunemajetkovejujmypresahoval70miliónovSk.Takúto
výšku odporca považoval za neprimeranú a za zjavné zneužívanie inštitútu práva na ochranu osobnosti

s cieľom neprimeraného obohatenia sa navrhovateľa. Z rovnakého dôvodu považuje za neprimeranú aj
náhradu nemajetkovej ujmy požadovanú v tomto konaní.Na určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súdom neustanovuje Občiansky zákonník
žiadne medze. Pre určenie tejto výšky náhrady nemajetkovej ujmy však § 13 ods. 3 Občianskeho
zákonníka zakotvuje taxatívne dve kritériá. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy - čím závažnejšia

je čo do svojej intenzity, do svojho trvania, tým vyššia by mala byť aj čiastka peňažného zadosťučinenia
a ďalej veľmi široko chápanej okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej
osoby došlo, pričom vždy musia byť zisťované okolnosti nielen na strane pôvodcu zásahu, ale aj na
strane postihnutej osoby. Druhé kritérium - okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, je stanovená
zámerne veľmi všeobecne tým, že by malo byť uplatnené vo vzťahu ako k postihnutej fyzickej osobe,

tak osobe, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Tým sa sleduje cieľ, aby pri určení konkrétnej výšky
peňažného zadosťučinenia bolo možné v rámci voľnej úvahy súdu, ktorá práve na tomto mieste dostáva
veľký priestor, a v súlade s princípom spravodlivosti pružne prihliadnuc na najrôznejšie momenty, za
ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Súd musí pritom vychádzať vždy
z čo najúplnejšieho skutkového stavu a opierať sa o preskúmateľné konkrétne hľadiská (R 13/2013 -
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Cdo 81/2011 ).

Čo sa týka závažnosti vzniknutej ujmy, v konaní bolo preukázané, že pozastavenie výkonu funkcie sudcu
navrhovateľoviskončilorozhodnutímministraspravodlivostizodňa23.11.2006,bolmudoplatenýrozdiel
na plate za obdobie kedy mu bol pozastavený výkon funkcie sudcu, t.j. od 30.1.2004 do 23.11.2006.
Z rozvrhu práce Okresného súdu Michalovce na rok 2007 súd zistil, že R. mal pridelený senát 13 Er,

13C a bol členom občianskoprávneho aj trestnoprávneho grémia. Minister spravodlivosti, na základe
výsledkov výberového konania, s účinnosťou od 1.4.2007, vymenoval navrhovateľa do funkcie predsedu
Okresného súdu Michalovce. Vymenovaniu predchádzalo výberové konanie, v ktorom bol navrhovateľ
úspešný. V konaní bolo preukázané, že v článku uverejnenom v týždenníku Trend dňa 4.1.2007 vtedajší
minister spravodlivosti uviedol, že navrhovateľ je jedným z najlepších sudcov na Slovensku, je vzorom

pre všetkých sudcov a treba si ho vážiť. Navrhovateľ vykonával funkciu predsedu súdu, na jeho adresu
sa veľmi pozitívne vyjadril aj bývalý minister spravodlivosti, nič teda nenasvedčuje tomu, že by sa
naplnila navrhovateľova obava, že už nikdy nebude mať pred účastníkmi konania vážnosť a dôstojnosť,
ani postavenie nezávislého sudcu. Súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že do subjektívnych pocitov
navrhovateľa, aj niektorých vypočutých svedkov na realitu sa odráža aj dopad samotného trestného a

disciplinárneho stíhania navrhovateľa. Je nesporné, že začatie disciplinárneho konania, samotný fakt
pozastavenia funkcie sudcu, znamenalo pre navrhovateľa a jeho profesijný aj rodinný život zmenu,
ktorá nebola pozitívna. A ktorú zaregistrovalo aj jeho okolie a reagovalo na ňu. Vypočutí svedkovia
tvrdili, že postavenie navrhovateľa sa zmenilo, je však potrebné rozlíšiť, či táto zmena súvisela iba so
zverejneným článkom, alebo celkovo so situáciou, v ktorej sa navrhovateľ nachádzal. V tom čase mal

pozastavený výkon funkcie sudcu a zároveň bolo voči nemu vedené disciplinárne konanie a následne
bol trestne stíhaný, pričom tento, pre navrhovateľa nepriaznivý stav, trval do novembra 2006, kedy
bolo ukončené disciplinárne konanie. Navrhovateľ dlhú dobu nepovažoval predmetné články za zásah
do svojich práv a nepociťoval záujem na ochrane svojich práv, návrh na začatie konania bol podaný
po uplynutí 28 mesiacov od zverejnenia prvého zo žalovaných článkov. Navrhovateľ nepožiadal o

uverejnenie tlačovej opravy alebo tlačovej odpovede v súvislosti s informáciami, ktoré boli uverejnené
v predmetných článkoch, ktoré namieta v podanej žalobe.
Čo sa týka okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, je nutné pripomenúť, že v predmetnej veci
popri práve na ochranu osobnosti nemožno neprihliadnuť aj na slobodu prejavu (pričom sloboda prejavu
sa uplatňuje nielen vo vzťahu k informáciám a myšlienkam, ktoré sa prijímajú priaznivo, ale aj k tým,

ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú, štát alebo časť obyvateľstva). Aj Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sloboda prejavu je základným pilierom demokratickej spoločnosti, v ktorej
je každému dovolené vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotové súdy. K veciam
verejným nepochybne patrí aj činnosť orgánov verejnej moci, vrátane činnosti súdov a sudcov. Tieto
činnosti môžu byť verejne posudzované, pričom pri ich kritike platí, z princípu demokracie vyplývajúca

ústavná prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú. V predmetnej veci bol predmetom kritiky sudca, pričom
predmetné články sa netýkali jeho súkromného života, ale súviseli s výkonom jeho funkcie. V predmetnej
veci bola verejnosť informovaná o trestnom stíhaní za skutok, ktorý mal byť spáchaný v súvislosti s
výkonomfunkcie,konkrétnetrestnýčinzneužívaniaprávomociverejnéhočiniteľaatrestnýčinfalšovania
a pozmeňovania verejnej listiny. Ústavný súd Slovenskej republiky taktiež judikoval, že v kontinue medzi

verejne neznámymi jednotlivcom a politikom stoja z hľadiska ochrany osobnosti sudcovia uprostred,
s miernou tendenciou smerom k politikom ( II. ÚS 152/08, II ÚS 261/06 ). Obdobná tendencia je aj
v rozhodovaní Európskeho súdu pre ľudské práva. V rozsudku zo dňa 20. apríla 2006 k sťažnosti č.
47579/99preporušeniečlánku10Dohovoru,Európskysúdpreľudsképrávakprejednávanémuprípadu,ktorý sa týkal zástupcu generálneho prokurátora uvádza, že ak bol terčom kritiky vysoko postavený
verejný činiteľ, sú hranice prijateľnej kritiky voči nemu širšie než vo vzťahu k súkromnej osobe.
V rozsudku zo dňa 2.11.2006 k sťažnosti 60899/00, ktorý sa týkal sudcu, Európsky súd pre ľudské

práva konštatuje, že úloha tlače ako strážneho psa sa nepochybne vzťahuje aj na otázky spojené s
fungovaním justície. Tlač je tak vnímaná ako jeden z prostriedkov, ako si môžu politici a verejnosť overiť,
či sudcovia plnia svoju ťažkú úlohu spôsobom, ktorý je v súlade s cieľom tvoriacim základ úloh, ktoré
im boli zverené. Na jednej strane stojí legitímna obava o zachovanie autority a nestrannosti justície,
ktorá môže byť ohrozená, pokiaľ budú sudcovia vystavení bezdôvodnej či trvalej kritike, na druhej strane

„kritika sudcovského stavu“ je sama o sebe rovnako hodnotná, nakoľko umožňuje členom spoločnosti
participovať na verejnej diskusii a prispieva k zodpovednosti sudcov“.

Zároveň treba pripomenúť, že informácie zverejnené v predmetných článkoch mali základ v oficiálnej
tlačovej konferencii ministra spravodlivosti. Predmetné články netvrdili, že navrhovateľ porušil zákon,
ale uvádzali informácie o podozreniach, ktoré voči osobe navrhovateľa v danom čase reálne existovali.

Žiadny z predmetných článkov nepojednával o vine alebo nevine navrhovateľa. Navyše, pri písaní
článkov v denníku dochádza k určitej forme zjednodušenia, v záujme informovať širokú laickú verejnosť,
nie je to odborné periodikum. Aj podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebné
rešpektovať špecifiká periodickej tlače, ktorá je určená pre informovanie najširšej verejnosti, ktorá v
určitých prípadoch musí, s ohľadom na rozsah jednotlivých príspevkov a čitateľský záujem, pristúpiť

k určitým zjednodušeniam. Nemožno teda trvať na absolútnej presnosti skutkových tvrdení. V konaní
bolo preukázané, že téma predmetného článku bola v čase jeho zverejnenia výsostne aktuálna, touto
problematikou sa nezaoberalo len jedno printové médium, ale po tlačovej konferencii na ministerstve
spravodlivosti sa téme venovali dlhodobo viaceré médiá. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná
jednak odporcom, ale aj sám navrhovateľ založil do spisu monitor, prehľad informácii, ktoré boli o

navrhovateľoviodvysielanévovšetkýchtelevíznycharozhlasovýchstaniciach.Ztohtomonitoruvyplýva,
že 26. januára 2004 televízia Markíza odvysielala správu v televíznych novinách o 19.00 hod, kde
informovali o legislatívnej zmene a v tej súvislosti uviedla, že súdy v Bratislave za to isté poškodenie
priznávajú odškodnenie na úrovni 1-2 miliónov Sk, pričom je konkrétny prípad z Okresného súdu
Michalovce, kde sudca priznal 29 miliónov Sk odškodnenia. V Českej republike bola maximálna výška

odškodnenia 2 milióny korún. Dňa 2. februára 2004 Rádio Slovensko informovalo verejnosť o 18.00
vo vysielaní Rádiožurnálu, že minister spravodlivosti pozastavil navrhovateľovi výkon funkcie sudcu.
Podľa zistení ministra sa podieľal na prípade, v ktorom chceli poisťovňu obrať o takmer 30 miliónov
korún. Rádio Twist tiež informovalo o pozastavení výkonu funkcie ministrom spravodlivosti a o tom,
že bolo podané trestné oznámenie. Toho dňa TV Markíza informovala o navrhovateľovi o 19.00 v

televíznych novinách, kde citovala ministra spravodlivosti, ktorý uviedol, že si myslí, že v tomto prípade
minimálne advokát, exekútor a sudca boli dohodnutí. Z predloženého monitoru je zjavné, že téma bol
aktuálna a informovali o nej aj iné mienkotvorné médiá. Zároveň sa jednalo o tému týkajúcu sa vecí
verejných, ktorá vychádzajúcu z informácie ministerstva spravodlivosti zo dňa 2.2.2004, z oficiálneho
stanoviska ministerstva. Zverejnený článok informoval o prešetrovaní konania navrhovateľa pri výkone

jeho sudcovskej funkcie zo strany príslušných orgánov, navrhovateľ vystupoval ako verejný činiteľ.
Odporca uviedol, že cieľom predmetných článkov nebolo kriminalizovať navrhovateľa, ale poukázať na
nedostatočnú právnu úpravu. Svedčia o tom aj výpovede svedkov, autorov predmetných článkov aj
výpoveď bývalého ministra spravodlivosti H. N.. Motívom predmetných článkov bolo šírení informácií,
v konaní nebolo preukázané, tak ako to tvrdil navrhovateľ, že motívom článkov bolo napadnúť priamo

jeho osobu, články nemožno označiť za urážlivé, ohováračské, v danom prípade nešlo o novinársku
kampaň voči navrhovateľovi.

Relevantným argumentom, ktorý súd pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy bral do úvahy bola
aj skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí II ÚS 326/09 (navrhovateľ

c/a rádio Viva) uviedol, že výška nemajetkovej ujmy vo výške 1 milión Sk priznaná navrhovateľovi, sa
ústavnému súdu zdala značne prísna.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 3. 2. 2010 sp.zn. 5 Cdo/42/2009
konštatoval, že uloženie zadosťučinenia v peniazoch plní satisfakciou funkciu, je preto treba pociťovanie

a prežívanie tejto nemajetkovej ujmy, spočívajúcej v znížení dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti
značnej miere, hodnotiť vždy objektívne, prihliadnuc ku konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému
zásahu došlo, ako i k osobe postihnutej fyzickej osoby, hlavne k jej veku, a k jej postaveniu.Ďalším relevantným kritériom je skutočnosť tože pri odškodňovaní osôb poškodených násilnými
trestnými činmi zákonodarca upravil výšku nemajetkovej ujmy obetiach násilných trestných činov, ktorej
výška nepresiahne desaťnásobok minimálnej mzdy, teda obetiam násilných trestných činov môže byť v

súvislostisozásahomdoprávanaochranuosobnostipriznanánáhradanemajetkovejujmyvmaximálnej
výške 3.520 euro.
Európsky súd pre ľudské práva vo veci Marônek proti Slovensko (sťažnosť č. 32686/96) uvádza, že
ekvivalent dvadsiatich piatich priemerných mesačných platov podľa názoru konajúceho sudcu presiahol
mieru tvrdosti sankcie, ktorú by mali súdy priznať za porušenie zákona v občianskom spore.

Pri rozhodovaní o výške priznanej nemajetkovej ujmy súd vychádzal z vykonaného dokazovania, pričom
zobral do úvahy všetky vyššie preukázané okolnosti a ako primeranú výšku nemajetkovej ujmy určil
sumu 10.000 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci

úspech len čiastočný, môže súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech pomerne nepatrnej
časti alebo, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu;
v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného
plnenia.
Predmetom žaloby bol návrh na zaplatenie nemajetkovej ujmy, navrhovateľ v konaní mal čiastočný

úspech, avšak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, preto súd čiastočne úspešnému
navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. Trovy konania spočívajú v zaplatenom súdnom
poplatku za podaný návrh vo výške 10.124,14 eur a súdneho poplatku za odvolanie vo výške 5.045 eur.
Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené ako tarifná odmena v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb za nasledovné úkony právnej pomoci. Základná sadzba tarifnej odmeny
bola vypočítaná z výšky súdom priznaného plnenia, od účinnosti novely vyhlášky č. 209/2009, § 10 ods.
8, tarifná hodnota - 2.000 eur.

1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 21.6.2006, á 270,54 eur, spolu s DPH 321,94 eur, režijný paušál

5,44 eur,
2. písomné podanie na súd , návrh na začatie konania zo dňa 22.6.2006, á 270,54 eur, spolu s DPH
321,94 eur, režijný paušál 5,44 eur,
3. účasť na pojednávaní dňa 21.6.2007, á 270,54 eur, spolu s DPH 321,94 eur, režijný paušál 5,91 eur,
4. účasť na pojednávaní dňa 28.8.2007, pred dožiadaným súdom Košice I, á 270,54 eur, spolu s DPH

321,94 eur, režijný paušál 5,91 eur,
5. účasť na pojednávaní dňa 6.5.2008, odročené bez prejednania veci, á 67,63 eur, spolu s DPH 80,47
eur, režijný paušál 6,31 eur,

6. účasť na pojednávaní dňa 27.10.2009, á 91,29 eur, režijný paušál 6,95 eur,

7. účasť na pojednávaní dňa 12.1.2010, á 91,29 eur, režijný paušál 7,21 eur,
8. účasť na pojednávaní dňa 2.2.2010, vyhlásenie rozsudku, á 22,82 eur, režijný paušál 7,21 eur,
9. písomné podanie na súd , odvolanie voči rozsudku, zo dňa 12.2.2010, á 91,29 eur, režijný paušál
7,21 eur,
10. účasť na pojednávaní dňa 1. 12. 2010, konanie na odvolacom súde, á 91,29 eur, režijný paušál

7,21 eur,
11. účasť na pojednávaní dňa 8. 9. 2011, á 91,29 eur, režijný paušál 7,41 eur,
12. účasť na pojednávaní dňa 22.9.2011, vyhlásenie rozhodnutia, á 22,82 eur, režijný paušál 7,41 eur,
13. písomné podanie na súd, odvolanie zo dňa 4. 10. 2011, á 91,29 eur, režijný paušál 7,41 eur,
14. písomné podanie na súd, vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 20.10.2011, á 91,29 eur, režijný

paušál 7,41 eur,
15. účasť na pojednávaní dňa 8.4.2014, á 91,29 eur, režijný paušál 8,04 eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa aj náhradu za stratu času :
dňa 6.5.2008 - 2 x 6 hodín x 317 Sk, t.j. 3.804 Sk, t.j. 126,27 eur,

dňa 27.10.2009 - 2x6 hodín ; 11,59 eur x 12= 139,08 eur,
dňa 12.1.2010 - 12 x 12,02 eur =144,24 eur,
dňa 2.2.2010 - 144,24 eur,
dňa 1.12.2010 - 144,24 eur,dňa 8.9.2011 - 12x 12,35 eur = 148,20 eur,
dňa 8.4.2014 - 12 x 13,40 eur = 160,80 eur, spolu 1.007,07 eur.

Cestovné výdavky boli vyčíslené za cestu z Michaloviec do Bratislavy, t.j. 462 km a späť, 924 km, 924
x 6,20 Sk :
- dňa 6.5.2008 -190,13 eur, spolu s nákladmi na pohonné hmoty vo výške 126,75 eur (94,24 l x 1,345 eur)
- dňa 27.10.2009 - 190,13 + 126,75 eur
- dňa 12.1.2010 - 190,13 + 126,75 eur,

- dňa 2.2.2010 - 190,13 + 126,75 eur,
- dňa 1.12.2010 - 190,13 eur + 126,75 eur,
- dňa 8.9.2011 - 190,13eur + 126,75 eur,
- dňa 8.4.2014 - 190,13 eur + 126,75 eur, spolu vo výške 2.218,16 eur.

Trovy konania predstavujú spolu čiastku 20.679,64 eur (15.169,14 eur súdny poplatok; 2.285,27 eur

odmena; 1.007,07 eur strata času; 2.218,16 eur cestovné výdavky).

Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom na náhradu
trov konania, ktoré platil.
V prejednávanom prípade vznikli štátu trovy súvisiace s priznaným svedočným (K.) vo výške 249,86 eur,

ktoré bolo priznané uznesením č.k. 14C/92/2006-426 zo dňa 7.9.2009 a ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 14.9.2009. Preto súd zaviazal neúspešného odporcu k náhrade trov konania štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.