Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 11, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205247
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115205247.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: S. G., J.. XX.X.XXXX,

trvale bytom H. XXXXX/XXA, K.-Š., právne zastúpený: JUDr. Ladislav Janči, s.r.o. so sídlom Dončova
1451/21, Ružomberok, proti žalovanému: M. G., J.. XX.X.XXXX, trvale bytom Ď. XX, K., právne
zastúpený: JUDr. Radim Komka, advokátska kancelária so sídlom Hlavná 27, Prešov, v konaní o
zaplatenie 24.655,07 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 24.100,27 EUR spolu s 5,05 %-tným ročným úrokom
z omeškania od 6.3.2015 do zaplatenia, v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 2.745,92 EUR na účet právneho
zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 14.3.2015 navrhol žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
24.655,07 EUR spolu s 5,05 %-tným ročným úrokom z omeškania od 4.3.2015 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Prešov
sp. zn. 4T/13/2014 uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu a výtržníctva,

v dôsledku čoho utrpel žalobca zranenia opísané v posudku o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia.Nanáhradubolestnéhobolžalovanýzaviazanývtrestnomkonaníasvojupovinnosťnahradiť
škodu na bolestnom si splnil. Sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU) bolo ohodnotené na
1 460 bodov, čomu zodpovedá suma 24.060,80 EUR (1 460 x 16,48 EUR) v zmysle opatrenia MZ SR č.
15/2014 Z.z.. Žalobca zároveň v dôsledku uvedenej udalosti nemohol realizovať práva, ktoré pre neho
vyplývali z dohody č. 214/12/§51/2013 zo dňa 23.8.2013 uzatvorenej s Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Prešov, v dôsledku čoho došlo k zmareniu očakávaného príjmu v zmysle tejto dohody vo výške

594,27 EUR, čo predstavuje ušlý príjem - majetkovú škodu.

Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe podanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na
to, že práceneschopnosť žalobcu, ktorá trvala od 31.8.2013 do 1.4.2014 je potrebné posúdiť v zmysle
záverov znaleckého posudku S.. K. I., ktorý uviedol, že pri predmetnom poranení je práceneschopnosť
do 4 týždňov a dlhšiu práceneschopnosť neakceptuje ani u pracovne činného človeka s tým, že
poškodený nebol s jeho zraneniami v ničom obmedzení. Ohľadom SSU sa žalovaný vyjadril tak,

že toto hodnotenie je neobjektívne, nezodpovedá charakteru a rozsahu zranenia, je nadsadená a
premrštené. Poukázal na to, že posttraumatickú poruchu môže hodnotiť iba lekár z odboru psychiatrie
a ohľadom diagnózy traumatická porucha tvárového nervu lekár postupoval nesprávne, neobjektívne,taktiež nezákonne a nedôvodne navýšil o 100 % bodové hodnotenie. Žalovaný preto navrhol žalobu
zamietnuť.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením listinných dôkazov,
pričom boli oboznámené: žaloba, lekársky posudok o hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia zo
dňa 1.12.2014, dohoda o absolventskej praxi a o poskytovaní príspevku na vykonávanie absolventskej
praxe zo dňa 23.8.2013, výzva na uhradenie škody zo dňa 3.3.2015, vyjadrenie žalobcu zo dňa
27.8.2015, vyjadrenie žalovaného zo dňa 21.9.2015, vyjadrenie S.. Z. N. zo dňa 12.2.2016, vyjadrenie

žalovaného zo dňa 24.4.2016, vyjadrenie S.. N. zo dňa 3.5.2016, ako aj ostatný obsah spisu a obsah
pripojeného spisu sp. zn. 4T/13/2014 a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/13/2014 bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.

b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, ktorý spáchal tak, že:
dňa 31.8.2013 v čase od 02.15 hod. do 02.25 hod. v Prešove na Ul. Námestie legionárov 1 na
mieste prístupnom verejnosti, v blízkosti priechodu pre chodcov na ulicu Štefánikovu, na rohu budovy
obchodného domu Tesco, po predchádzajúcom nedorozumení, pod vplyvom alkoholu raz bodol presne
nezisteným ostrým predmetom do oblasti krku vľavo S. G., ktorému spôsobil bodnoreznú ranu ľavej

strany krku s poškodením sánkovej vetvy ľavého tvárového nervu, ktoré zranenia si podľa znalca z
odboru zdravotníctva vyžadujú práceneschopnosť v trvaní najviac 28 dní, pričom liečba t.č. ešte stále
trvá, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov s podmienečným odkladom a
uložením probačného dohľadu v trvaní 36 mesiacov s tým, že mu bola zároveň uložená povinnosť
spočívajúca v povinnosti v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu a taktiež poškodenému S. G.

nahradiť škodu vo výške 483 EUR. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.3.2014.
Z hodnotenia SSU zo dňa 1.12.2014 vyplýva, že v rámci tohto hodnotenia bola hodnotená položka 255
- posttraumatická porucha počtom bodov 500, položka 257a - traumatická porucha tvárového nervu
s počtom bodov 130 a položka 433a - keloidná jazva v oblasti ľavej sánky a krku počtom bodov 100,
t.j. spolu 730 bodov, pričom v súlade s § 10 ods. 4 zákona bolo toto hodnotenie zvýšené o 100 % t.j.

celkový počet bodov 1 460.
Z dohody o absolventskej praxi a poskytnutí príspevku na vykonanie absolventskej praxe zo dňa
23.8.2013 vyplýva, že žalobca mal absolvovať absolventskú prax na Daňovom úrade v Prešove v období
od 1.9.2013 do 31.1.2014 t.j. v období 5 mesiacov, s vyplácaním paušálneho príspevku mesačne vo
výške 65 % sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu.

Na základe námietok bodového hodnotenia SSU zo strany žalovaného súd vyzval lekára, ktorý vystavil
tento posudok, aby sa k týmto námietkam vyjadril, pričom MUDr. Juraj Smatana podaním zo dňa
23.3.2016 poukázal na to, že:
Lekársky posudok z 1.12.2014 bol spracovaný a vydaný na požiadanie S. G. podľa zákona č. 437/2004

Z.z.. Podľa tohto zákona sa v § 9 ods. 3 hovorí o hodnotení bolesti ak je sadzba bodového hodnotenia za
bolesť ustanovená rozpätím bodov, hodnotiacemu lekárovi sa dáva možnosť rozhodnúť podľa rozsahu
a spôsobu poškodenia na zdraví, jeho závažnosti a priebehu liečenia vrátane náročnosti liečenia a
vniknutých komplikácií. V ods. 5 tohto paragrafu sú uvedené dôvody, kedy možno bodové hodnotenie
zvýšiť až o polovicu a v ods. 6 možnosť zvýšiť bodové hodnotenie až do dvojnásobnej výšky pri

súbehu dôvodov uvedených v ods. 5. V konkrétnom prípade išlo o bodnú ranu lokalizovanú na krku s
bodným kanálom hlbokým až 5 cm, ktorý smeroval k životne dôležitým orgánom (krčná tepna). Toto
zranenie sa pokladá za závažné poranenie, ktoré mohlo bezprostredne ohroziť pacienta na živote.
Urgentné ošetrenie rany v danej lokalite, na ambulancii v lokálnej anestéze, bolo náročné a bolestivé pre
pacienta a technicky náročné, i keď nie nemožné pre lekára. Nakoľko stav si vyžadoval aj opakovanú

hospitalizáciu a následne urgentnú operáciu v celkovej anestéze z dôvodu opätovného rozkrvácania
rany, hodnotil to ako komplikáciu a súbeh dôvodov. Preto zotrval na hodnotení bolesti dvojnásobkom
ustanovenej hodnoty. Hodnotenie SSU bolo spracované v súlade s § 10 uvedeného zákona. Pacient
predložil psychiatrické vyšetrenie. Podľa psychiatra nešlo o ťažkú posttraumatickú poruchu, preto zvolil
bodové hodnotenie bližšie k dolnej hranici rozsahu. Pacient pri ambulantných vyšetreniach opakovane

udával, že mu prepadáva ľavý ústny kútik (chýbajúca inervácia svalov), oblasť poranenia citlivo reaguje
na zmeny vonkajšej teploty (poškodenie termorecepcie), má ťažkosti pri prežúvaní, čo ho podstatne
obmedzuje v bežných aktivitách a preto ľahkú traumatickú poruchu tvárového nervu hodnotil pri hornej
hranici bodového rozsahu. Zohyzďujúca keloidná jazva po revíznej operácii na tvári, prepadávanieústneho kútika, bolestivé prežúvanie a jazva reagujúca na zmeny vonkajšej teploty ako aj psychická
ujma (napadnutie ostrým predmetom, útok smerujúci na životne dôležité orgány) podstatne obmedzuje
zaradenie mladého človeka do predúrazových aktivít. Lekár odmietol neobjektívne hodnotenie stavu.

Žalobca v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že so žalovaným mal konflikt, pričom po nejakom
časovom odstupe videl, že žalovaný ho spolu s ďalšími osobami prenasleduje a v okamihu, keď sa
otočil, ho žalovaný zozadu napadol a bodol ho niečím do krku. Keďže to bola riadna rana, táto mu
začala intenzívne krvácať, preto bola hneď privolaná sanitka, ktorá v krátkom čase prišla, čím mu vlastne

zachránili život. Po prepustení z nemocnice došlo k ďalšej traumatizujúcej situácii a to v čase, keď už
bol doma, keď mu prasklo hrdlo vo vnútri a začal sa dusiť krvou, pričom to bolo v noci a v podstate sa
mu urobila guľa na krku, ktorá mu praskla a vtedy sa mu uvoľnilo dýchanie.
Žalobca poukázal na to, že jeho zdravotný stav sa v súčasnosti sa ešte zhoršuje, hlavne v zime, pretože
takéto zranenia neznáša chlad. V zime mu padá ľavá strana tváre, tiež sa nemôže riadne usmievať,
pretože vyzerá ako keby sa uškŕňal, vo vnútri má cez 40 stehov a vonkajšia rana je taktiež evidentná,

kde má možno 15 stehov. Poukázal na to, že v súvislosti s týmto traumatizujúcim zážitkom navštevoval
aj psychiatra v Čechách, keďže jeho otec mal kontakt na jedného psychiatra a osobne pre neho bolo
nepríjemné liečiť sa napr. u nejakého psychiatra v Prešove, keďže mu to nepripadalo diskrétne. Po
incidente odišiel do Anglicka, kde bol asi 6 mesiacov, pracoval v sklade, kde síce dobre zarábal, ale bol
tam chlad a zima, a to mu nerobilo dobre a spôsobovalo mu to bolesť. Zároveň poukázal na to, že sa

cíti nepríjemne pokiaľ má jesť alebo piť, pretože ľavý kútik neudrží a prepadáva mu jednak voda alebo
jedlo, v dôsledku čoho sa samozrejme cíti nepríjemne. Uviedol, že zvonku si necíti ľavú časť tváre a
naopak zvnútra ju má oveľa citlivejšiu ako pravú stranu. V rámci výsluchu, ktorý bol realizovaný 6.4.2016
taktiež uviedol, že pred pár týždňami sa rozišiel s priateľkou, pretože táto registrovala, že sa nejako
zmenil, pričom žalobca uviedol, že sa z neho stal asi horší človek. Uviedol, že možno na to nevyzerá,

ale skutočne nie je na tom psychicky dobre, vždy, keď sa pozrie do zrkadla tak si spomenie na to čo
sa mu stalo. Ohľadom psychického stavu uviedol, že sa to dostalo až do takého štádia, že užíva lieky
na ukľudnenie, resp. na depresiu.

V súvislosti s námietkami právneho zástupcu žalovaného, súd opätovne vyzval S.. N., ktorý vystavil

posudok, aby sa vyjadril k namietaným skutočnostiam ohľadom hospitalizácie, pričom z jeho vyjadrenia
zo dňa 6.5.2016 vyplýva, že prvá hospitalizácia trvala od 31.8.2013 do 3.9.2013 a druhá od 8.9.2013 do
13.9.2013, pričom pacient nebol prepustený na vlastnú žiadosť a bol prepustený v stabilizovanom stave
a pri prepustení mu bolo doporučené telesné šetrenie a užívanie odporúčaných liekov. Lekár taktiež
uviedol,žeotázkavplyvualkoholunapriebehliečbyjehypotetickáavprípadepotrebybybolovhodnejšie

vyžiadať si znalecký posudok k danej otázke.

Žalovaný sa napriek skutočnosti, že vo veci bol dvakrát vytýčený termín pojednávania ani jedného
pojednávania nezúčastnil, napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia (ďalej len zákon), náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo;
musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú

obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Podľa § 4 ods. 2 zákona, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe
lekárskeho posudku (§ 7 a 8 ). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú
ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti .
Podľa § 5 ods. 1 zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenskéhouplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8 ).
Podľa § 5 ods. 2 zákona, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku,
v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na
najbližšie celé euro smerom nahor.
Podľa § 5 ods. 4 zákona, ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady

za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením
vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr
do 31. mája príslušného kalendárneho roka.
Podľa § 7 ods. 1 zákona, lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke
zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár
zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia

alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov
presahuje 200 bodov.
Podľa § 10 ods. 1 zákona, posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb
ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti . Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa
hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov.
Podľa § 10 ods. 4 zákona, bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci
lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch

ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému
zákroku.
Podľa § 10 ods. 5 zákona, ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu
súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo

trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia.

Podľa § 135 ods. 1 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis
je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b) ].

Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o
tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o
zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že v prejednávanej veci
žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi, pričom v trestnom konaní bolo nepochybne
preukázané porušenie právnej povinnosti, ako aj zavinenie žalovaného, taktiež je nepochybné, že
škoda vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a samotná škoda predstavuje

bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v peňažnom vyjadrení v závislosti od výšky
jedného bodu. Z vykonaného dokazovania taktiež nepochybne vyplynulo, že zdravotnícke zariadenie,
v ktorom bol žalobca liečený vydalo posudzujúcim lekárom (S.. N.) lekársky posudok, pričom keďže
rozsah následkov presahoval 200 bodov, tento posudok bol posúdený aj primárom oddelenia (S.. G.).
Z uvedeného hodnotenia vyplýva, že SSU bolo hodnotené troma položkami a to položka, č. 255 -

posttraumatická porucha, ktorá bola hodnotená počtom bodov 500 pri rozsahu 260 až 1 300, teda na
dolnej hranici zákonného rozsahu, ďalej položka 257a - traumatická porucha tvárového nervu počtom
bodov 130 pri rozsahu 100 až 130, teda táto položka bola hodnotená maximálnym počtom bodov a
položka 433a - keloidná jazva v oblasti ľavej sánky a krku, ktorá bola hodnotená počtom bodov 100,
pričom pri tejto položke nie je žiadne rozpätie. Je teda nepochybné, že posudzujúci lekár hodnotil

sťaženie spoločenského uplatnenia v rámci zákona, teda konkrétne v rámci prílohy k zákonu č. 437/2004
Z.z., preto nemožno súhlasiť s konštatovaním právneho zástupcu žalovaného, že uvedené hodnotenie
je nezákonné. Súd zároveň v súvislosti s hodnotením SSU poukazuje na skutočnosť, že uvedené
hodnotenie je odborným hodnotením, s ktorým sa súd jednoznačne stotožnil, a to aj s ohľadom naďalšie vykonané dôkazy, hlavne výsluch samotného žalobcu. V tejto súvislosti je žiadúce uviesť, že
samotný žalovaný sa ani jedného z vytýčených pojednávaní osobne nezúčastnil, a teda nevyužil svoje
právo vyjadriť sa k veci a prípadne ozrejmiť určité skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na prípadné

ďalšie dokazovanie v tejto veci. Právny zástupca žalovaného v rámci pojednávania konaného dňa
6.4.2016 navrhol vykonať znalecké dokazovanie z dôvodu, že bodové ohodnotenie je nadhodnotené
a má byť nesporné, že žalobca svojvoľne opustil nemocnicu, čo malo mať vplyv na následný priebeh
liečby. Tieto tvrdenia však neboli ničím preukázané a táto skutočnosť nevyplynula ani z vyjadrenia
posudzujúceho lekára, ktorý sa jednoznačne vyjadril, že žalobca bol prepustený z hospitalizácie v

stabilizovanom stave. Súd taktiež nevidel dôvod nariadenia znaleckého dokazovania z dôvodu, že
bodové hodnotenie má byť nadhodnotené, keďže bodové hodnotenie je v rámci zákonných sadzieb a
položka u ktorej bolo najvyššie rozpätie, teda posttraumatická porucha, ktorú bolo možné hodnotiť od
260 do 1 300 bodov bola hodnotená počtom bodov 500, čo aj súd, vzhľadom na vykonané dokazovanie,
považuje za adekvátne. Zároveň pokiaľ posudzujúci lekár v zmysle § 10 ods. 4 cit. zákona zvýšil bodové
hodnotenie na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu poškodeného uplatniť sa v živote a v

spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví, tak súd v tomto ohľade poukazuje
na skutočnosť, že žalobca utrpel uvedené zranenia vo veľmi mladom veku 20 rokov, pričom je aj voľným
okom vidieť jeho keloidnú jazvu v oblasti krku, čo možno nepochybne hodnotiť ako estetický nedostatok,
alesamozrejmeajakopsychickýhendikep,pričompodľanázorusúdujenespornéžepokiaľniektozažije
takýto útok ohrozujúci zdravie a dokonca aj život, nie je ničím výnimočne, že takáto skutočnosť spôsobí

aj posttraumatickú poruchu a dokonca aj možné depresie. Z výsluchu samotného žalobcu vyplynulo, že
tento sa cíti menejcenný, má problém pri užívaní potravy, resp. tekutín, keďže má necitlivý ľavý kútik
úst, čo spôsobuje únik tekutín, resp. potravín. Taktiež ako sa sám vyjadril má problém riadne sa usmiať,
zranenie sa prejavuje hlavne v zimných mesiacoch, kedy má zvýšenú bolesť. Je taktiež nepochybné,
že uvedené zranenie môže mať vplyv na jeho spoločenské, pracovné, resp. kultúrne vyžitie žalobcu.

Právny zástupca žalovaného v rámci záverečného prednesu poukázal na to, že k trvalým následkom
došlo výlučne v dôsledku porušenia liečebného režimu. Súd ale konštatuje, že žalovaný neprodukoval
žiadne dôkazy, ktoré by mali preukazovať toto tvrdenie. Právny zástupca žalovaného napr. uviedol,
že žalobca mal požiť alkoholické nápoje a práve v dôsledku ich požitia malo dôjsť k zhoršeniu jeho

zdravotného stavu, čo ale opäť nijako nepreukázal. Súd v tomto ohľade poukazuje na to, že žalobca
samozrejme aj vo všeobecnosti musel prijímať tekutiny, pričom aj laicky možno hodnotiť, že prípadné
príležitostnépožitiealkoholickýchnápojov,bezďalšíchokolností,nemohloovplyvniťdruhúhospitalizáciu
žalobcu a nadmerné požitie alkoholických nápojov nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Žalobca sa
vyjadril, že pri oslave vypil dve deci vína, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť,

aby mal žalobca nejakým spôsobom nadmerne užívať alkoholické nápoje a ani neozrejmil odkiaľ má
takéto informácie, pričom tieto, ničím nepotvrdené vyjadrenia, súd považoval iba za účelové, v snahe
nejakým spôsobom pomôcť žalovanému a uškodiť žalobcovi. Súd taktiež poukazuje na to, že nebolo
ničím preukázané, aby okolnosť, že aj pokiaľ by žalobca teoreticky užil alkoholické nápoje mala mať
vplyv na prípadné jeho ďalšie zranenie a ako uviedol S.. N. vo svojom vyjadrení zo dňa 6.5.2016 tieto

skutočnosti považuje iba za hypotetické.
Právny zástupca žalovaného navrhol taktiež vykonanie dôkazu výsluchom svedka, ktorý mal potvrdiť
to, že žalobca asi po dvoch mesiacoch od úrazu chodil do posilňovne a zúčastňoval sa spoločenských
akcií, napr. hudobného podujatia „Dobrý festival“. Súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol,
keďže takýto dôkaz nie je potrebný pre rozhodnutie v predmetnej veci a pokiaľ sa žalobca zúčastnil

hudobného festivalu po dvoch mesiacoch od úrazu, tak táto okolnosť nemohla mať žiaden vplyv na
hodnotenie SSU, navyše pokiaľ žalovaný spôsobil žalobcovi zranenie, tak to neznamenalo, že tento
by sa mal úplne izolovať a nevychádzať z domu. Obdobne možno konštatovať, že pokiaľ aj žalovaný
aktívne navštevuje posilňovňu, tak vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby takáto činnosť
mala nejaký vplyv na jeho zdravotný stav, resp. už konštatované vystavenie posudku o SSU. Po poučení

podľa § 120 ods. 4 O.s.p. právny zástupca žalovaného navrhol iba výsluch spomínaného svedka a
nenavrhol žiaden iný dôkaz, avšak podaním zo dňa 24.4.2016 navrhol znalecké dokazovanie, ktoré malo
vychádzať zo skutočnosti, že žalobca riadne nedodržiaval liečebný proces a že mal požívať alkoholické
nápoje, avšak tieto skutočnosti neboli žiadnym spôsobom preukázané a žalovaný neprodukoval žiadne
konkrétne dôkazy, ktoré by mali potvrdiť tieto tvrdenia, preto súd ani nemal za potrebné vykonať takéto

znalecké dokazovanie.
Právny zástupca žalovaného v rámci svojej argumentácie poukázal zároveň na znalecký posudok
vypracovaný pre účely trestného konania, v rámci ktorého bolo hodnotené bolestné, pričom je pravdou,
že znalec hodnotí zranenie ako ľahké a dobu liečenia 10 - 14 dní, resp. pri komplikáciách opätovnéhokrvácania jej predĺženie na dvojnásobok, avšak tento znalecký posudok bol vypracovaný iba 3 týždne
po predmetnom úraze, pričom tento posudok možno použiť, podľa názoru súdu, iba pre účely
trestného konania a aj keď sa znalec ohľadom trvalých následkov vyjadril, že toto poranenie s vysokou

pravdepodobnosťou nezanechá trvalé následky, tak uvedené konštatovanie súd považuje za minimálne
predčasné, resp. súd si dovolí povedať neadekvátne, minimálne s ohľadom skutočnosť, ktorá bola úplne
jasná, a teda, že zranenie zanechá žalobcovi jazvu na tvári, resp. krku. Zo záverov tohto posudku ale
taktiež vyplýva, že o trvalých následkoch poranení sa bude možné vyjadriť najskôr po roku od vzniku
poranenia.

Pri určení výšky náhrady škody, súd vychádzal z opatrenia ministerstva zdravotníctva SR zo dňa
4.4.2013, keďže z ustanovenia § 5 ods. 2 cit. zákona jednoznačne vyplýva, že výška náhrady za SSU
sa určuje sumou 2 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým
úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1,
pričom v danom prípade vznikol nárok na SSU v roku 2014 (rok od úrazu je august roku 2014 a posudok

bol vystavený v decembri roku 2014), teda predchádzajúcim rokom je rok 2013, kedy bola výška bodu
v sume 16,10 EUR za jeden bod. Pri takomto výpočte predstavuje počet bodov 23.506 EUR, preto súd
priznal žalobcovi uvedenú sumu.
Súd žalobcovi taktiež priznal z titulu ušlého zisku sumu 594,27 EUR z dôvodu, že žalobca mal
preukázateľne od 1.9.2013 nastúpiť na absolventskú prax na Daňový úrad v Prešove, avšak v dôsledku

práceneschopnosti túto prax nemohol vykonávať, pričom v prípade pokiaľ by bol túto prax vykonával,
dostal by odmenu minimálne v sume, ktorú požaduje v rámci žaloby, pričom z dohody uzavretej medzi
žalobcom a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov vyplýva, že mesačný príspevok predstavuje
výšku 65 % sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu, čo podľa výpočtu súdu predstavuje ešte
vyššiu sumu, ale súd neidúc nad petit žaloby, priznal žalobcovi z tohto titulu sumu 594,27 EUR. Celkovo

teda súd priznal žalobcovi sumu 24.100,27 EUR spolu s 5,05 %-tným ročným úrokom z omeškania,
avšak nie od 4.3.2015, ako to navrhol žalobca, ale od 6.3.2015, t.j. nasledujúci deň po doručení výzvy
na zaplatenie náhrady škody žalovanému.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd žalobu zamietol čiastočne v časti o zaplatenie SSU z dôvodu,
že aplikoval výšku bodu za rok 2013 a nie za rok 2014, ako to navrhoval žalobca a taktiež aj v časti

príslušenstva, keďže príslušný úrok z omeškania priznal až od nasledujúceho dňa po doručení výzvy
žalovanému.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia

záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 24.655,07 EUR, pričom úspech mal v časti
o zaplatenie 24.100,27 EUR, t.j. v rozsahu cca 97,75 %, preto súd postupom podľa § 142 ods. 3 O.s.p.

priznalžalobcoviplnúnáhradutrovkonania,keďženeúspechmalibavpomernenepatrnejčastikonania.
Trovy konania žalobcu v tomto konaní pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 2.745,92 EUR
a to za päť úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 3.3.2015, podanie žaloby na
súd dňa 4.3.2015, vyjadrenie k výzve súdu dňa 27.8.2015, účasť na pojednávaní dňa 6.4.2016, účasť
na pojednávaní dňa 11.5.2016) po 370,14 EUR podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov,zrežijnéhopaušálu3x8,39EURa2x8,58
EUR podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Postupom podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky súd priznal
náhraduzastratučasuvovýške228,80EURzacestunapojednávaniazRužomberkadoPrešovaaspäť
dňa 6.4.2016 vo výške 114,40 Eur a dňa 11.5.2016 vo výške 114,40 EUR a to za každé pojednávanie

za 8 začatých polhodín po 14,30 EUR, a náhradu hotových výdavkov právneho zástupcu žalobcu vo
výške 166,44 EUR, ktorá pozostávajú z cestovného vlastným motorovým vozidlom na pojednávanie dňa
6.4.2014 vo výške 57,07 EUR a dňa 11.5.2016 vo výške 57,07 EUR za použitie osobného motorového
vozidla z Ružomberka do Prešova a späť (155,93 km 2x x 0,183 EUR základná náhrada podľa opatrenia
MPSVaRSR č. 632/2008 Z.z.) a za spotrebované PHM za cestu na pojednávanie dňa 6.4.2016 vo výške

26,15 EUR a dňa 11.5.2016 vo výške 26,15 EUR pri spotrebe paliva 8,7l/100 km a priemernej cene nafty
vo výške 0,964 EUR (2 x 155,93km x 8,7l/100km x 0,964 EUR/l). Keďže právny zástupca žalobcu je
platcom DPH, súd postupom podľa § 18 ods. 3 vyhlášky priznal aj túto daň vo výške 457,65 EUR, čo
predstavuje 20% z odmeny a náhrad v sume 2.288,27 EUR.Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon označený vo vyúčtovaní ako písomné podanie
protistrane - výzva na plnenie zo dňa 3.3.2015, keďže tento úkon nepovažoval za účelný a pre uplatnenie
práv žalobcu, nakoľko týmto úkonom zo dňa 3.3.2015 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu

vyzval žalovaného na plnenie, avšak už nasledujúci deň, t.j. 4.3.2015 podal žalobu na súd.
Celkové trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú sumu 2.745,92 EUR a podľa § 149 ods. 1
O.s.p. je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.