Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/168/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211676
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114211676.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: J. K., G..

XX.X.XXXX, bytom O. XX, XXX XX O., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Igora Šafranka, so
sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66 p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, IČO: 35792752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47233516, o neplatnosť dohôd o
zrážkach zo mzdy takto

r o z h o d o l :

u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa XX.X.XXXX a dohoda
o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa X.X.XXXX s ú

n e p l a t n é ,

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 677,22 Eur, na účet právneho zástupcu žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobami doručenými súdu dňa XX.X.XXXX pod sp.zn. XX R. XXX/XXXX a dňa XX.X.XXXX
pod sp.zn. XX R. XXX/XXXX sa domáhala určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy pod č.
XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.X.XXXX a pod č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa X.X.XXXX.

Žaloby odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila úverové zmluvy, ktoré obsahovali neprijateľné
podmienky (rozhodcovskú doložku, sankčné poplatky, revolving, dohodu o zrážkach zo mzdy a
podobne). Uviedla, že súčasťou formulárových zmlúv sú aj napadnuté dohody o zrážkach zo mzdy
na základe ktorých žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o výkon zrážok zo mzdy bez ohľadu na
existenciu sporu a bez odsúhlasenia súdom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa považuje za
rozpornýsprávomEurópskejúnieamedzinárodnouzmluvouofungovaníEÚapretotietopovažovalaza
neplatné pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu preto navrhla predložiť

vec Ústavnému súdu SR, prípadne Súdnemu dvoru EÚ. Poukázala na to, že dohody o zrážkach zo
mzdy umožňujú postihnúť majetok spotrebiteľa, vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok,
prípadne plnení v rozpore so zákonom a tým sa tento inštitút dostáva do zásadnej kontroverzie s právom
EÚ a článkom 7 Ústavy SR. Pokiaľ ide o právo EÚ poukázala na článok 6 odsek 1 Smernice 93/13
EHS, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa.

Následne citovala časti viacerých rozhodnutí Súdneho dvora, v ktorých sa poukazuje na nerovnováhu
v rámci kontraktácie na úkor spotrebiteľa a zdôvodňuje sa ex offo ochrana spotrebiteľa.Žalovaný so žalobou nesúhlasil s odôvodnením, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola a stále je
zabezpečovacím prostriedkom, ktorý nielenže nie je vylúčený z oblasti spotrebiteľských zmlúv, ale
súčasne s účinnosťou od 1.5.2014 je osobitne regulovaný. V rámci prípravy a zavedenia daného zákona

bol zákon v rámci legislatívneho procesu vyhodnotený ako právny predpis v súlade aj s únijným právom.
Uvedená skutočnosť znamená, že rozhodnutie zákonodarcu nielenže bolo prijaté v rámci jeho jedinečnej
právomociprijímaťzákony,alestalosataknazákladetoho,žezákonjezlučiteľnýsovšetkýmizáväzkami
vyplývajúcimi Slovenskej republiky z členstva v EÚ.

Poukazovanie na tzv. infringment Európskej komisie proti Slovenskej republiky č. 2012/4165 je
nedôvodné, nakoľko po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ ohľadom dobrovoľných dražieb je minimálne
prekonanou argumentáciou. O to viac, že daný list komisie nezohľadňuje žiadne špecifiká národnej
právnej úpravy. Ani v rámci novozavedených podmienok regulácie zabezpečenia prostredníctvom
dohody nebolo zavedené ani to, žeby vykonávanie zrážok zo mzdy malo podliehať nejakému
predchádzajúcemu preskúmavaniu. Žalobkyňa tak formuluje požiadavky dotýkajúce sa platnosti dohody

o zrážkach zo mzdy, ktoré nemajú nielen oporu v zákone, ale sú v rozpore s vôľou zákonodarcu.
Je neprípustné meniť zákon takýmto spôsobom, pretože v tomto prípade neide o jeho interpretáciu,
ale o doplnenie nových požiadaviek vo vzťahu k platnosti právneho úkonu a zmenu rozhodnutia
zákonodarcu, ktorým boli definované podmienky platnosti úkonu a jeho realizácie. Nie je pravdou
tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého nemá možnosť namietať zásah do majetku pri zrážkach zo mzdy.

Vnútroštátne právo jednak definuje maximálnu výšku zrážok zo mzdy, ale súčasne dáva spotrebiteľovi
dostatočne široký priestor uplatniť obranu proti samotnej pohľadávke zabezpečenie dohodou o zrážkach
zomzdy.Žalobkyňavosvojichtvrdeniachtotižnevychádzazpodstatydohodyakotakej,alespochybňuje
ju práve prostredníctvom resp. s poukazom na zabezpečenú pohľadávku. Teda nie dohoda samotná, ale
pohľadávka ako taká je dôvodom argumentov žalobkyne. V zmysle takto vymedzeného návrhu potom

návrh nedôvodne smeruje voči dohode o zrážkach zo mzdy.

Z podaného návrhu je nezistiteľný jediný argument svedčiaci o tom pre ktoré by zabezpečenie nároku,
ktoré nikdy nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy
má byť neplatné, či v rozpore so zákonom. Výška zrážky nemôže jednak prevýšiť sumu uvedenú v

zmluve a súčasne ani takú, aká by bola strhávaná zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Pri istine neide
o žiadne plnenie z neprijateľnej podmienky a ani iné plnenie, u ktorého by sa mal konštatovať nejaký
rozpor alebo pochybnosť. Z uvedeného dôvodu žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, úverovými zmluvami, dohodami o zrážkach zo mzdy,

listami žalovaného, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

ÚčastnícikonaniadňaXX.X.XXXXuzatvoriliúverovúzmluvuč.XXXXXXXXXX.Zmluvunajprvpodpísala
žalobkyňa dňa XX.X.XXXX s vyplnením údajov v kolónke 5 označenom ako údaje o požadovanom
revolvingovom úvere, v ktorých sa uvádza výška požadovaného úveru 1.140 Eur, splatnosť 42 splátok

po 61,08 Eur mesačne, ročná úroková sadzba 70,01 % a predpokladaná RPMN 70,01 %.

Žalovaný predmetnú zmluvu podpísal dňa XX.X.XXXX a v kolónke 6, kde sú uvedené údaje o
schválenom revolvingovom úvere vypísal údaje o schválenom úvere, ktoré sú totožné ako v kolónke 5,
okrem RPMN, kde sa uvádza 69,79 %.

Zhodným spôsobom bola uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú najprv podpísala
žalobkyňa dňa XX.X.XXXX s vyplnením údajov v kolónke 5 označenom ako údaje o požadovanom
revolvingovom úvere s uvedením výšky úveru 1.410 Eur, splatnosti 42 mesačných splátok po 75,55 Eur
mesačne,ročnejúrokovejsadzby70,02%,predpokladanejRPMN70,02%apriemernejRPMN46,30%.

Žalovaný predmetnú zmluvu podpísal dňa 3.X.XXXX a v kolónke 6, kde sú uvedené údaje o schválenom
revolvingovom úvere vypísal údaje o schválenom úvere s inými údajmi ako v kolónke 5, kedy sa uvádza
výška úveru 420 Eur, splatnosť v 42 mesačných splátkach po 22,51 Eur, RPMN 69,63 %, ročnej úrokovej
sadzby 40,05 % a priemernej hodnoty RPMN 46,30 %. Súdu je z jeho činnosti známe, že žiadna

písomná akceptácia návrhov žalovaného vo vzťahu k údajom o schválenom revolvingovom úvere zo
strany žalobkyne v dôsledku iného údaju RPMN pri zmluve č. XXXXXXXXXX a údajov o schválenom
revolvingovom úvere pri zmluve č. XXXXXXXXXX neexistuje.S totožnými dátumami boli uzavreté aj samotné písomné dohody o zrážkach zo mzdy, v ktorých sú
uvedení obaja účastníci, pri zmluve č. XXXXXXXXXX sú uvedené mesačné zrážky vo výške 61,08 Eur
a pri zmluve č. XXXXXXXXXX vo výške 22,51 Eur.

V bode 1. uvedených dohôd je konkretizovaná pohľadávka žalovaného a to na základe zmluvy č.
XXXXXXXXXX vo výške 1.140 Eur a na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 420 Eur. Ďalej
sa uvádza, že pohľadávka zabezpečovaná týmito dohodami je tvorená úverom, vrátane prípadných
všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, uplatnenými zmluvnými pokutami,

nákladmi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vzniknú na základe alebo
v súvislosti s predmetnými zmluvami o úvere a prípadnými jej dodatkami.

Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že k podpísaniu dohôd o zrážkach zo mzdy bola prinútená tým,
že obchodný zástupca sa vyjadril, že úver jej môže byť poskytnutý len za podmienky podpísania
predmetných dohôd.

Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne Y. G. A. O. B..Q..P. Z. O. o
výkon zrážok zo mzdy na základe predloženej dohody zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX s tým, že
jeho pohľadávka k 11.XX.XXXX predstavuje sumu 2.565,64 Eur.

Listom zo dňa XX.X.XXXX žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok zo mzdy na
základe dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX s tým, že jeho pohľadávka k
XX.X.XXXX predstavuje sumu 945,52 Eur.

Uznesením zo dňa XX.X.XXXX súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému použiť

dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX do právoplatnosti skončenia vo veci samej a tento
zákaz bol vyslovený aj vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
XX.X.XXXX.

Totožné predbežné opatrenie súd vydal aj vo vzťahu dohody o zrážkach zo mzdy pod č. XXXXXXXXXX

a to uznesením zo dňa XX.X.XXXX, ktoré však bolo uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa
XX.X.XXXX pod sp.zn. XX R. XX/XXXX zmenené tak, že návrh žalobkyne na nariadenie predbežného
opatrenia bol zamietnutý.

Žalobkyňasadomáhalaurčenianeplatnostiuvedenýchdohôdozrážkachzomzdyvzmysleustanovenia

§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka.

Pri žalobe podľa § 80 písm. c) O.s.p. je súd povinný predovšetkým skúmať či žalobkyňa má naliehavý
právny záujem na tejto určovacej žalobe, ktorý žalobkyňa v žalobách neuviedla.

Vychádzajúc z obsahu žaloby mal súd za preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne na uvedených
určovacích žalobách.

V príslušných úverových zmluvách totiž chýbajú jej podstatné náležitosti, pre ktoré sa úvery
považujú za bezúročné a bezodplatné, pričom žalovaný napriek spornosti výšky pohľadávky požiadal

zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa preto má
naliehavý právny záujem na určení ich neplatnosti, keďže žalovaný nebude môcť bez posúdenia jeho
pohľadávky súdom naďalej vymáhať plnenie od žalobkyne, na ktoré nemá nárok.

Žalobkyňa neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka

zdôvodňovala rozporom s právom EÚ, s čím sa súd nestotožnil. Žalobkyňou nebolo preukázané, žeby
napadnutá dohoda bola v priamom rozpore s nejakou konkrétnou právnou normou.

Okrem iného súčasná právna úprava v ustanovení § 5a zák.č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa pripúšťa
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o

zrážkach zo mzdy za predpokladu, že táto bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ bol
poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia a mal možnosť takúto dohodu odmietnuť.V danom prípade však súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti napadnutých dohôd iných dôvodov
a keďže je túto otázku povinný súd ex offo skúmať bez nutnosti zmeny dôvodov žaloby, súd sporné
dohody skúmal predovšetkým v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka, preto súd nevyhovel podnetu

žalobkyne, aby súd dal návrh na Ústavný súd SR, prípadne prejudiciálnu otázku na súdny dvor EÚ či
inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je rozporný s právom EÚ, prípadne s medzinárodnou zmluvou.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatným právnym úkonom.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy bola nútená podpísať
ako podmienku poskytnutia predmetných úverov.

Keďžepreukázateľnetátonemalaskutočnúvôľuuzavrieťuvedenédohodyozrážkachzomzdyatedapri
uvedených právnych úkonov absentuje u nej zhoda jej vôle s prejavom pre takýto nedostatok vážnosti,

sú napadnuté dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka neplatným
právnym úkonom.

Zároveň podľa názoru súdu týmto právnym úkonom chýba aj ďalšia náležitosť a to ich určitosť z dôvodu
nesplnenia podstatných náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy predpokladaných zákonom.

Podľa § 551 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať označenie jej
účastníkov, identifikáciu pohľadávky, výšku zrážok zo mzdy, ale aj platiteľa mzdy.

V prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do majetkovo-právneho styku s ďalším

subjektom, ktorý nie je priamym účastníkom dohody, t.j. s platiteľom mzdy a preto musí byť náležite
identifikovaný. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné už z toho dôvodu, že tento musí mať
spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene (Komentár k § 551 OZ, Autor: JUDr. Imrich
Fekete).

V danom prípade nepochybne označenie platiteľa mzdy v napadnutých dohodách chýba. Zároveň
podľa názoru súdu nie je dostatočne určito vymedzená ani pohľadávka žalovaného v uvedenej dohode.
Dohodou o zrážkach zo mzdy môže byť zabezpečená iba peňažná pohľadávka, ktorá je splatná, alebo
pohľadávka na opakujúce sa plnenie splatné v budúcnosti (napr. výživné), avšak v prípade predmetných
dohôd v čase ich uzatvorenia ešte neexistovala splatná pohľadávka žalovaného, ktorá navyše v týchto

dohodách nie je vymedzená dostatočne určito. Uvedené dohody o zrážkach zo mzdy obsahujú iba
sumu poskytnutých úverov, avšak predmetom dohôd je aj nešpecifikované príslušenstvo pohľadávky,
dokonca aj náklady, ktoré by vznikli žalovanému pri vymáhaní pohľadávky a ďalšie prípadné pohľadávky
a zmluvné pokuty.

Takto vymedzený predmet dohôd zrážok zo mzdy rozhodne nespĺňa základný predpoklad platnosti
právneho úkonu a to jeho určitosť, čo podľa názoru súdu má za následok neplatnosť dohôd o zrážkach

zo mzdy. Napokon nedostatok určitosti uvedených právnych úkonov je preukázaná aj tým, že žalovaný
požiadal zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok zo mzdy pri zmluve č. XXXXXXXXXX vo výške
2.565,64 Eur a pri zmluve č. XXXXXXXXXX vo výške 945,52 Eur.

Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom, majúcim akcesorický charakter k úverovej

zmluve a teda pokiaľ je neplatná úverová zmluva alebo jej časť, je neplatná aj dohoda o zrážkach zo
mzdy.

Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odmenu za užívanie takto poskytnutej sumy. V danom
prípadesúdpoukazujeajnaustanovenie§53ods.6Občianskehozákonníka,vzmyslektoréhovprípade

ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, ale neide o spotrebiteľský
úver, podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, odplata nesmie prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy.Je nepochybné, že neprimerané vysoké úroky dojednané v zmluvách o spotrebiteľských úveroch
sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom
medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.

Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podľa názoru súdu
podstatne presahuje obvyklú mieru v dobe dojednania určenú s prihliadnutím najvyšším úrokovým
sadzbám uplatňovanými najmä bankami pri poskytovaní úverov.

V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že úroky dojednané v predmetných spotrebiteľských

zmluvách túto obvyklú mieru podstatným spôsobom neprevyšujú, keďže boli dojednané maximálne
vo výške cca 2-násobku priemernej úrokovej sadzby pri úveroch poskytovaných bankami v čase
uzatvorenia predmetných úverových zmlúv (viď www.nbs.sk 15,39 % - 9/2013,
14,03 % - 3/2014 pri úveroch s dobou splatnosti 1 - 5 rokov).

Na podporu svojho tvrdenia poukazuje aj na rozhodnutie KS v Prešove zo dňa 10.12.2008 pod sp.zn. 3

Co 67/2008, ktorým odvolací súd dospel k záveru primeranosti dojednaných úrokov v rozsahu 25 % s
prihliadnutím na priemernú úrokovú mieru z úverov obchodných bánk v čase uzatvorenia prejednávanej
zmluvy o úvere, ktorá v rozhodnom období bola vo výške 11,02 %.

Z uvedeného odôvodnenia rozhodnutia je teda možné vyvodiť jednoznačný záver, že odvolací súd

považoval za primeranú výšku úrokov v prejednávanej zmluve zodpovedajúcej približne 2-násobku
úrokových sadzieb za úvery poskytované obchodnými bankami v čase prejednávanej zmluvy.

Aj v rozhodnutí KS v Prešove zo dňa 25.10.2013 pod sp.zn. 3 Co 151/2013 odvolací súd dospel k záveru,
že vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú

akceptovať vyššie úroky, nie však viac ako 100 % oproti priemeru bánk, pričom sa musia zohľadniť aj
osobitosti prípadu.

Podľa výpočtu súdu pri výške poskytnutého úveru v sume 1.140 Eur podľa úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX, dobe splácania 42 mesiacov a celkovej sumy, ktorá má byť splatená vo výške 2.565,36
Eur, je správny údaj o výške ročnej úrokovej miery 26,08 % a RPMN 70,01 % ročne.

Pri úvere č. XXXXXXXXXX pri výške poskytnutého úveru 420 Eur, dobe splácania 42 mesiacov a

celkovej sumy, ktorá má byť splatená vo výške 945,02 Eur, je správny údaj o výške ročnej úrokovej miery
26,07 % a RPMN 69,90 % ročne.

Nazákladeuvedenýchskutočnostípretosúddospelkzáveru,ževýškaúrokovejsadzbyprejednávaných
zmlúv podstatným spôsobom neprevyšujú obvyklú mieru úrokov z úverov poskytovaných komerčnými

bankami v čase ich uzatvorenia a teda neide o zmluvne dojednanie, ktoré by odporovalo ustanoveniu
§ 39 Občianskeho zákonníka.

V zmysle ust. § 9 ods.2 zák.č. 129/2010 Z.z. v účinnom znení, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať podľa písmena k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov a podľa písmena j) ročnú percentuálnu mieru nákladov s tým, že pokiaľ spotrebiteľský
úver tieto náležitosti neobsahuje v zmysle ust. § 11 ods.1 písm. a) citovaného zákona, považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

Z predložených rovnopisov zmlúv o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej so žalobkyňou mal súd za

preukázané, že táto neobsahuje vyššie uvedené podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
nakoľko neobsahuje špecifikáciu v akom rozsahu tá ktorá mesačná splátka zahŕňa v sebe úhradu istiny
a uplatneného úroku.

Zároveň absentuje platná dohoda písomnou formou o výške RPMN, keďže táto bola iná v návrhu na

uzatvorenie zmluvy zo strany žalobkyne a iná v akceptácií žalovaného. Je pritom právne bezvýznamné,
že ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnejšiu, keďže rozhodujúci je záver o tom či vznikla platná dohoda
o RPMN.V súlade s ust. § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za návrh nový. Tak aj v danom
prípade v dôsledku tejto zmeny RPMN bolo potrebné vyjadrenie žalovaného k zmluve považovať za

nový návrh, ktorý by však žalobkyňa musela písomne akceptovať, k čomu však nepochybne nedošlo
(rozsudok KS v Žiline č.k. 6 Co 211/2014 zo dňa 29.5.2014).

Okrem iného pokiaľ ide o zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, pri tejto nebola preukázaná
písomná akceptácia nielen nového návrhu o výške RPMN, ale aj ďalších podstatných náležitostí zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo vzťahu k výške poskytnutého úveru, mesačnej splátky úveru, ako aj ročnej
úrokovej sadzby.

Keďže predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahujú, poskytnuté úvery v
zmysle ust. § 11 ods.1 písm. a) zák.č. 129/2010 Z.z. sa považujú za bezúročné a bezodplatné. Na
základe uvedeného preto aj dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sa nevzťahujú iba na istinu úverov, ale

zabezpečujú aj neexistujúcu pohľadávku vo vzťahu k príslušenstvu úveru, sú uzatvorené v rozpore s
ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a teda ide o neplatné právne úkony. Preto súd žalobe v plnom
rozsahu vyhovel.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej

žalobkyni bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia:
-do spojenia veci pod sp.zn. XX R. XXX/XXXX Q. XX R. XXX/XXXX náhrada trov právneho zastúpenia
za tieto úkony právnej pomoci:
prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods.1 písm. a) a § 11 ods.1) vyhl. č. 655/2004 Z.z - 2 x
61,87 Eur, žaloba podľa § 13a ods.1 písm. c) a § 11 ods.1) vyhl. č. 655/2004 Z.z - 2 x 61,87 Eur, návrh

na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 13a ods.2 písm. a) a § 11 ods.1) vyhl. č. 655/2004 Z.z -
2 x 30,94 Eur, režijný paušál 6 x 8,04 Eur
-pospojenívecípodľa§13ods.3a§11ods.1)vyhl.č.655/2004Z.z.-vyjadreniekodvolaniužalovaného
z 8.7.2014 - 82,49 Eur, zastúpenie na pojednávaní 11.2.2015 - 86,05 Eur, režijný paušál 1 x 8,04 Eur
a 1 x 8,39 Eur

- náhrada cestovného motorovým vozidlom Škoda Fabia Svidník - Prešov a späť (120 km) pri priemernej
spotrebe 5,2 litra/100 km a cene pohonných hmôt 1,294 Eur/1 liter a základnej náhrady vo výške 0,183
Eur/km - po zaokrúhlení predstavujú cestovné náhrady sumu 0,26 Eur/km, čo predstavuje pri trase 120
km-31,20Eur,ktorábolapriznanápodľavyčísleniavrozsahu1vovýške7,80Euraktomuprislúchajúca
náhrada za premeškaný čas za 4 polhodiny x 13,98 Eur v rozsahu 1 vo výške 13,98 Eur.

- 20 % DPH zo sumy 564,35 Eur vo výške 112,87 Eur, teda žalobkyni bola priznaná náhrada trov
právneho zastúpenia podľa § 11 ods.1, 13a, 15, 16, 17 a 18 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške
677,22 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.