Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715207585
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715207585.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci navrhovateľa: G.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X. XXX, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: WERNER & Co., s.r.o., Advokátska kancelária,
so sídlom v Bratislave, Stromová 54/A, IČO: 36 869 643, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy s
príslušenstvo, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a proti žalobcovi úplná 100 % náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 05.11.2012, sa žalobca domáhal, aby súd vydal
rozsudok, ktorým by zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 02242/12

vydaný dňa 02.10.2012 rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom; určil, že rozhodcovská doložka uvedená
ako súčasť zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2011 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je
neprijateľná; určil, že zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2011 uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným je neplatná; ďalej aby určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 500 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca zároveň žiadal, aby súd vydal uznesenie, ktorým by

odložil vykonateľnosť vyššie uvedeného rozsudku.
2. Uznesením č.k. 11C/72/2012-374 súd konanie o určenie, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
09.04.2011 uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná a konanie, že odporca je povinný
zaplatiť navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 Eur vylúčil na samostatné
konanie.
3. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný sa voči nemu dopustil vážnej nekalej obchodnej

praktiky, a to tak, že v rozpore s jeho vôľou zakrúžkoval zamestnanie ako účel poskytnutia úveru,
porušil jeho spotrebiteľské práva tým, že v uzatvorenej zmluve použil početné neprijateľné zmluvné
podmienky, a to: odplata v rozsahu až 96%, absencia údaja o RPMN, sankcie za omeškanie v článku
04, 06 Všeobecných podmienok, administratívny poplatok článok 11 všeobecných podmienok , dohoda
o vyplnení zmenky, dohoda o použití Obchodného zákonníka na úpravu ich právnych vzťahov a
rozhodcovská doložka.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe žalobcu, doručenom Okresnému súdu
dňa 27.05.2013 uviedol, že uzavretá zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe
vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania, a z toho dôvodu žalobca
nie je spotrebiteľ. K zmluvnej pokute vo výške 15 Eur uviedol, že táto predstavuje pokutu pre prípad
omeškania dlžníka, ak tento dlžník následne plní omeškanú splátku k rukám mandatára žalovaného,

pričom len cestovné náklady predstavujú pre žalovaného sumu vyššiu ako výška tejto zmluvnej pokuty.
Poukázal, že ide o zmenkový spor, nie o spor týkajúci sa údajnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere,preto žalobca nesie dôkazné bremeno na preukázanie, že výška odplaty výrazne vybočuje z trhového
priemeruodplátposkytovanýchinýmisubjektmiposkytujúcimifinancovaniezvlastnýchzdrojov.Nazáver
uviedol, že aj keby tvrdenia žalobcu boli pravdivé, nemožno určiť zmluvu o úvere ako celok za neplatnú.

Źalobu je potrebné zamietnuť už len z dôvodu majúcom pôvod v procesnom práve.
5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a právneho zástupcu
žalovaného, oboznámil sa zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2011, všeobecnými
obchodnými podmienkami, dodatkom zmluve o úvere zo dňa 19.04.2011 a ďalšími listinami
nachádzajúcimi sa v súdnom spise a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný

skutkový stav veci:

6. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 19.04.2011 uzavretá úverová zmluva č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 350 eur. Žalobca ku dňu podania
žaloby žalovanému uhradil sumu 348,- eur.

7. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Súd sa stotožňoval so skutočnosťou tvrdenou žalovaným, a to že ide o absolútny obchod a nejde
o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 120/2010 Z.z. o spotrebiteľsky úveroch, nakoľko odporca
použil poskytnuté finančné prostriedky na výkon zamestnania (nákup pracovného oblečenia) a však
táto skutočnosť neznamená, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. Je nepochybné, že žalobca pri
uzatváranú úverovej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. A preto v zmysle uvedeného súd
posúdil zmluvu o úvere uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľskú.

12. Podľa 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

13. Podľa § 37 ods. 2 OZ, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

14. Podľa § 38 ods. 1 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne

úkony.

16. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 40 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

18. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

19. Žalobca odôvodňuje neplatnosť zmluvy veľkým množstvom neprijateľných zmluvných podmienok.
Neuvádza žiadne iné dôvody neplatnosti zmluvy. Občiansky zákonník určuje kedy je zmluva, resp.právny úkon ako taký neplatný, a to napríklad vo vyššie uvedených ustanoveniach. V zmysle §
41 OZ vyplýva, že právny úkon môže byt aj neplatný čiastočné, ak sa dôvody neplatnosti vzťahujú
len k tejto časti, čo však nespôsobuje neplatnosť celého úkonu. Žalobca uvádza práve takéto časti

úkonov (jednotlivé zmluvné ustanovenia), ktorých neprijateľnosť nemôže spôsobiť neplatnosť celej
zmluvy. Súd je toho názoru, že akékoľvek množstvo neprijateľných zmluvných podmienok samo osebe
nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy ako celku. Neplatné sú vždy len tie zmluvné podmienky, ktoré
sú neprijateľné.

20. Vo vzťahu k namietaným neplatným zmluvným podmienkam súd uvádza, že žalobca nemá
právny záujem na určení tejto neplatnosti, nakoľko jeho právne postavenie sa jej určením žiadnym
spôsobom nezmení. Voči žalobcovi si žalovaný neuplatňuje žiadne nároky vyplývajúce z uzavretej
zmluvy, takisto žalobcovi by určením neplatnosti namietaných zmluvných ustanovení nevznikli žiadne
nároky, keďže žalovanému nevrátil ani len istinu poskytnutého úveru, nemožno teda hovoriť ani o
prípadnom bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného.

21. Súd vo vzťahu k žiadanému primeranému zadosťučineniu uvádza, že keďže nie je viazaný právnym
posúdením tohto nároku zo strany žalobcu, považoval ho za nárok na náhradu majetkovej škody, čo
vyplýva z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní konanom dňa 08.11.2016 na ktorom uviedol, že suma
vo výške 500,- eur predstavuje jeho výdavky na cestovné a advokáta, pričom táto majetková suma

aj presahuje žiadanú sumu. Žalobca však vznik tejto majetkovej škody, ako ani príčinnú súvislosť
medzi vznikom a uzavretou úverovou zmluvou žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca tvrdil, že
na preukázanie vzniku a výšky škody predložil listinné dôkazy do spisu 11C/72/2012, avšak súd
nahliadnutím do predmetného spisu zistil, že žiadne žalobcom tvrdené dôkazy sa v spise nenachádzajú.

22. Z hľadiska zásad dokazovania, uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie,
kde proti sebe stoja dve strany v postavení žalobcu a žalovaného, je ovládané prejednacou zásadou.
Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre rozhodnutie vo veci (t.j. povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy
na preukázanie týchto tvrdených skutočností (t.j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou strán sporu.

Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že strana sporu preukáže svoje tvrdenia, vedie k
uneseniudôkaznéhobremena,atedakpriaznivémuvýsledkusporu.Dôsledkomneuneseniadôkazného
bremena, t. j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú
stranu sporu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, t. j. neponúkla
alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu

rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní
má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví neúspechom v konaní.

23. Podľa názoru súdu žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť jeho nároku na náhradu
majetkovej škody, preto mu ho súd nepriznal.

24. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel
súd k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, a preto žalobu zamietol.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Vzhľadom na to, že vo veci mal plný úspech žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania proti
žalobcovi v plnom rozsahu.
22. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.