Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 6, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/290/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203657
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813203657.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov

JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., Brno, Zábrdovice,
Příkop 843/4, Česká republika, IČO: 264 29 705, Česká republika, proti žalovanej D. Š., H.. XX.X.XXXX,
C. N. K. Č.. XX, o zaplatenie 551,- eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/334/2013-66 zo dňa 9.12.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

O d m i e t a odvolanie žalovanej.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým rozsudkom zaviazal
žalovanúzaplatiťžalobcovizmenkovúsumuvovýške551eurspoluso6%ročnýmúrokomod19.9.2013
do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,84 eura, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že strany sporu nemá právo
na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotousporu(ďalejlenNariadenie),ktorýmsažalobcadomáhalzaplatenia zmenkovejsumyvovýške
551 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 551 eura od 22.7.2009 do zaplatenia, 6
% ročného úroku zo sumy 551 eur od 25.11.2009 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3%
zmenkovej sumy, teda 1,84 eura.

3. Zo zmenky predloženej žalobcom zistil, že miestom vystavenia zmenky je Q., zmenka bola vystavená
dňa X.X.XXXX na zmenkovú sumu 551 eur a zmenkový úrok bol dojednaný vo výške 0,25 % denne
od 22.7.2009. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako pôvodný veriteľ previedla zmenku indosamentom
(rubopisom) na žalobcu, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam. Tým sa stal
majiteľom zmenky žalobca. Zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti vyplývajúce
z ust. § 75 zákona č. 191/1950 Zb.

4. Poukazom na čl. 2 ods. 1, čl. 4 bod 1, čl. 5 ods. 1, 2 a 3, čl. 7 ods. 3 Nariadenia uviedol, že v súlade
s čl. 5 ods. 2 Nariadenia doručil žalovanej vzorové tlačivo „C“ na odpoveď, ktorá sa k veci nevyjadrila
a po právnom posúdení sporu podľa, § 5 ods. 1 až 3, § 10 ods. 1 a 2, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1 a 2, §14 ods. 1 a 2, § 17, § 48 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1 až 4, § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákona
zmenkového a šekového, § 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ako i podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 39 Občianskeho zákonníka uzavrel, že žalobcom predložená zmenka

je zmenkou na videnie a táto je splatná pri predložení, pričom za predloženie zmenky na platenie sa
všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde. V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. vystaviteľ
zmenky ustanovil zúrokovanie zmenkovej sumy a úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25
% denne, t.j. 91,25 % ročne. Konštatoval, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery neupravuje a jej
určenie ponecháva na vystaviteľa. V prípade, že zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje

inú úpravu, platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej
doložke na zmenke je preto potrebné vychádzať z § 39 Občianskeho zákonníka a skúmať, či pre
neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný. Zmenkový úrok plní
funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.
Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok,

ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. V čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby
uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosť nižšie ako 14 % ročne,
ktorú sadzbu dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne viacnásobne prevyšuje, z ktorého
dôvodu súd úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke súd prihliadal

ex offo, preto žalobu ohľadom 0,25 % denného zmenkového úroku zo zmenkovej sumy zamietol a
žalovanú zaviazal iba na zaplatenie 6 % ročného úroku odo dňa zročnosti zmenky, t.j. v danom prípade
odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu žalovanej, z dôvodu, že žalobca nepredložil dôkaz, kedy
pred podaním žaloby sa stala zmenka zročnou. Priznal preto žalobcovi 6 % ročný úrok od 19.9.2013,
a nie ako si to žalobca uplatnil v žalobe.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom k čiastočnému úspechu
oboch strán sporu žiadnej z nich náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, t.j. proti výroku,

ktorým súd zamietol zmenkový úrok 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a ktorým súd zamietol 6 %
ročný úrok do dňa doručenia žalobného návrhu žalovanej, ako aj proti výroku o nepriznaní náhrady
trov konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/,
§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a z dôvodu podľa ust. § 205 ods.
2 písm. f/ O.s.p., teda z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so
záverom súdu prvej inštancie, že dohodnutý zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na
to, že zmenku vystavila žalovaná, túto dobrovoľne podpísala a išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba
zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaná

teda mala vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto
sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasila. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Nejvyššího
soudu ČR sp.zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.8.2002. Konštatoval tiež nespornosť záväzku žalovanej
za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovanej sa pritom nepochybne vzťahuje na celý záväzok
obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je

teda platný a má byť priznaný v súdnom konaní, a to o to viac, že žalovaná žiadne námietky voči
uplatnenej zmenke neformulovala. Citoval viaceré rozsudky slovenských okresných súdov a rozsudok
Krajského súdu v Nitre. K nepriznaniu 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy do 18.9.2013 uviedol,
že opísal okolnosti predloženia zmenky na platenie v samotnom návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to
v bode 8.1 v treťom odseku, pričom zároveň vysvetlil, že zmenková listina je opatrená doložkou „bez

protestu“, a preto indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Poukázal na
to, že žiadny účastník (strana sporu) túto skutočnosť nespochybňoval, teda nejde o spornú skutočnosť.
Navrhol zmeniť rozsudok tak, že súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaná vo svojom odvolaní uviedla, že rozsudkom priznanú sumu, ktorú je povinná uhradiť považuje
za úžeru. Ďalej konštatovala, že je matkou 4 detí, je v zlom zdravotnom stave a príjem má len z Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny.8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovanou tvrdené skutočnosti o jej
nepriaznivej sociálnej situácii sú pre toto súdne konanie právne bezvýznamné a poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

9. K odvolaniu žalovanej Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1.7.2016)
uvádza, že skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku sa v rámci skúmania
splnenia podmienok odvolacieho konania zaoberal otázkou včasnosti podaného odvolania a dospel k
záveru, že odvolanie žalovanej bolo podané po uplynutí zákonom určenej lehoty, preto jej odvolanie

podľa § 386 písm. a/ odmietol.

10. Podľa ust. § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

11. Podľa ust. § 121 ods. 2 až 5 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď
nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa
končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca
začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu
alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je

zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý
má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené
súdu mimo pracovného času.

12. Zo súdneho spisu je zrejme, že súd prvej inštancie doručoval žalovanej rozsudok prostredníctvom

poštového úradu dňa 6.2.2015, zásielka bola opakovane žalovanej doručovaná dňa 9.2.2015 a dňa
9.2.2015 bola uložená na pošte Q. X, pričom žalovaná si zásielku v odbernej lehote neprevzala.
Odvolaciemu súdu teda nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie neuplatnil fikciu doručenia, a rozsudok
doručoval následne žalovanej i prostredníctvom Okresného riaditeľstva Policajného zboru N. Q., odbor
poriadkovej polície, obvodného oddelenia PZ N. S. a tento doručil žalovanej do vlastných rúk dňa

17.6.2016.

13. Podľa ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí,
že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o

doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom
vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje
sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

14.Prevznikfikciedoručeniazakotvenejvcitovanomustanovení§47ods.2O.s.p.bolotedapredpísané

súčasné splnenie viacerých podmienok, ktoré sú stanovené kumulatívne. Ak z nich nebola splnená čo
i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. Medzi tieto podmienky patrí aj
skutočnosť, že zásielka je doručovaná na adresu, na ktorej sa adresát v čase jej doručovania zdržuje.
Žalovaná (ako vyplýva z jej vyjadrenia na č.l. 109) sa na adrese svojho bydliska zdržiavala.

15. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami uplatnenou
fikciou doručenia žalovanej doručený dňa 12.2.2015. Zákonná lehota na podanie odvolania žalovanej
v danom prípade začala plynúť dňa 13.2.2015 a posledným dňom 15-dňovej lehoty bol deň 27.2.2015
(piatok). Najneskôr v tento deň bolo potrebné urobiť úkon - teda podať odvolanie - na súde alebo podanie
odovzdať orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, prípadne podanie urobiť elektronickými prostriedkami

a doručiť súdu hoc aj mimo pracovného času (§ 121 ods. 5 CSP).

16. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná osobne na súde prvej inštancie dňa
1.7.2016, teda po uplynutí zákonnej lehoty, preto odvolací súd odvolanie žalovanej podľa § 386 písm.
a/ CSP ako podané oneskorene odmietol.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacíchdôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie
dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 pís. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť.

18. Žalobca v odvolaní napáda zamietavý výrok rozsudku, preto predmetom odvolacieho prieskumu bol
iba tento zamietavý výrok a súvisiaci výrok o trovách konania.

19. V ostatnej časti, t.j. pokiaľ bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 551

eur spolu so 6 % ročným úrokom od dňa 19.9.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 %
zmenkovej sumy, teda 1,84 eura, rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho
prieskumu.

20. Rozsudok je v napadnutom výroku o zamietnutí zmenkového úroku a vo výroku o zamietnutí 6 %
ročného úroku zo zmenkovej sumy do 18.9.2013 ako aj vo výroku o trovách konania vecne správny,

preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6.12.2017 o 13.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP zverejnené dňa 27.11.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v

Košiciach.

22. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 O.s.p., teda, že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Podľa Civilného sporového poriadku (CSP) ide o odvolacie dôvody podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Odvolací súd v prejednávanom spore dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

24. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov

a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku
súdu prvej inštancie v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania zmenkového
úroku z dôvodov, ako ich výstižne uviedol súd prvej inštancie a na ktoré odvolací súd v podrobnostiach
odkazuje.

26. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu o nepreukázaní doby, kedy bola zmenka

predložená na platenie (kedy sa stala zročnou), z ktorého dôvodu za predloženie zmenky žalovanej na
platenie možno považovať až jej uplatnenie na súde.

27. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné:

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento
ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súdpristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich
ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to
z vykonaného dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či

je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

28. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.

29. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený
v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd
skúma ex offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto

podmienku nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť.

30. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

31. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z
povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že
túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

32. Zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru predstavuje

odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.

33. Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis
nestanovujú, do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je tak predmetom voľného
zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto

dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane
vysoké úroky vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne
považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a
mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s

dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej
istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou,
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám

uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z
26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).

34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25 % ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe

peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, t.j. vo februári 2009, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako
14 % ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z
ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná podľa §
39 Občianskeho zákonníka ako celok.

35. Dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to má
na mysli ust. § 41 Občianskeho zákonníka, a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom
na výšku dohodnutých úrokov považuje súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkovýúrok. Z neplatnej dohody nie je možné priznať žiadne plnenie, a teda ani zmenkový úrok vo výške 0,25
% denne zo zmenkovej sumy.

36. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške
0,25 % denne, teda 91,25 % ročne zo zmenkovej sumy tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd
prvej inštancie.

37. Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6 % ročne odo dňa zročnosti zmenky podľa § 48 ods.

1 zákona č. 191/1950 Zb., žalobca nepreukázal v konaní, kedy bola žalovanej predložená zmenka na
platenie, a kedy sa teda stala zročnou. Pokiaľ odkazuje v odvolaní na bod 8.1 tretí odsek návrhu na
uplatnenie pohľadávky, kde opísal okolnosti predloženia zmenky, odvolací súd uvádza, že v tomto bode
(a ani v iných bodoch návrhu) nie je uvedený údaj, kedy bola zmenka predložená žalovanej k zaplateniu
a uvedené je len všeobecne: “Indosant predložil zmenku k zaplateniu...“, bez konkretizácie, kedy a za
akých okolností k tomu došlo. Žalobca ani počas konania, a ani v odvolacom konaní, nepredložil žiaden

dôkaz preukazujúci tú skutočnosť, že zmenka sa stala zročnou 25.11.2009, pričom dôkazné bremeno v
tomto smere bolo na žalobcovi. Správne preto súd prvej inštancie ustálil moment predloženia zmenky na
platenie žalovanej ako deň, kedy mu bol doručený súdom návrh na uplatnenie pohľadávky (18.9.2013) a
následne zročnosť zmenky nasledujúci deň, t.j. 19.9.2013, od ktorého priznal žalobcovi 6 % ročný úrok
zo zmenkovej sumy. Za obdobie do zročnosti zmenky tento zákonný úrok nepatrí, preto správne súd

prvej inštancie návrh na zaplatenie zákonného úroku do 18.9.2013 (vrátane) zamietol.

38. Pokiaľ žalobca namieta, že zročnosť zmenky nebola spornou skutočnosťou a žalovaná ju
nespochybňovala, odvolací súd uvádza, že predmetom prieskumu súdu nepochybne je doba (dĺžka
doby), za ktorú patrí zákonný úrok podľa § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., preto dôvodnosť nároku

z tohto hľadiska posudzuje súd ex offo, teda bez ohľadu na námietky žalovanej.

39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti, z ktorých dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom zamietavom výroku ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256
ods. 1 CSP tak, že odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v
prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422
ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).