Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Csp/124/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208058
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817208058.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: Platiť sa oplatí,

s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o.,
Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: Y. R., Y..XX.XX.XXXX, E. F. XXX/XX, G. Y.
L. o zaplatenie 378,02 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 91,55 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 26,71 od 10.10.2014 do zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 21,72 eur
od 11.11.2014 do zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7,73 eur od 10.12.2014 do
zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24,23 eur od 10.1.2015 do zaplatenia, 5,05

% úrokom z omeškania ročne zo sumy 11,16 eur od 10.2.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd nepriznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 378,02 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 26,71 eur od 10.10.2014 do zaplatenia, s úrokom

z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 26,71 eur od 11.11.2014 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 29,22 eur od 10.12.2014 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 29,22 eur od 10.01.2015 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 27,66 eur od 10.02.2015 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 238,50 eur od 10.03.2015 do zaplatenia ako aj náhrady
trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od

pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a to na základe Rámcovej zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo
dňa 24.06.2016. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo
žalovanému oznámené listom zo dňa 12.02.2016. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe
Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na
tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanej poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaná
bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby spojené s

užívaním SIM karty, ku ktorej / ktorým bolo pridelené číslo XXXXXXXXX a program DATA SIM N. Y.. Na
základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanej boli právnym predchodcom žalobcu
žalovanejposkytnutéslužby,ktorébolivyfakturované,avšakžalovanásizáväzokuhradiťichcenuriadne
a včas nesplnila. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúry, ktorévšak žalovaná neuhradila riadne a včas, a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. Ku dňu
spísania žaloby k úhrade dlhu zostáva suma vo výške 26,71 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa
09.10.2014, suma vo výške 26,71 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 10.11.2014, suma vo výške

29,22 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 09.12.2014 suma 29,22 eur, doklad č. 7411956791,
splatná dňa 09.01.2015 suma 29,22 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 09.02.2015 suma 27,66
eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 09.03.2015 suma 238,50 eur.

3. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby, ako

aj nárok na úrok z omeškania v minimálnej zákonnej výške 5,05 % ročne.

4. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 378,02 eur s prísl.. S poukazom k
uvedenému súd dňa 30.01.2017 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len
„CSP“) vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 25.01.2018.

5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a. sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b. ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

6. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana

požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

8. Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila.

9. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytovaní verejných služieb - služba - Mobilný internet spolu
s jej dodatkom, oznámením o postúpení pohľadávky, faktúrami, odovzdávacím protokol o postúpení
pohľadávok, Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok a takto zistil skutkový stav:

10. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb - služba - Mobilný internet, uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu ako podnikom a žalovanou ako účastníkom, fyzickou osobou nepodnikateľom
podľa zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov vyplýva, že
predmetom zmluvy bol program služby MI NEOB3 spolu s poskytnutím koncového zariadenia S. wifi

router.

11. Žalovaná vyhlásila, že sa zoznámila s obsahom zmluvy, ako aj so Všeobecnými podmienkami
Všeobecnými podmienkami VMTS a Cenníkom, ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti tejto zmluvy zaviazal
dodržiavať.

12. Podľa bodu 1 písm. c) Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb podnik sa zaviazal
aktivovať a poskytovať účastníkovi program služieb.

13. V zmysle bodu 2.Dodatku k zmluve účastník vyhlásil, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č.1

vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na
základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť túto zmluvu odstúpením od nej, alebo právo vypovedať
túto zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka; za žiadosť o vypojenie SIM karty z
prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď Zmluvy o pripojení zo strany Účastníka, žiadosť o jej
vypojenie v prípade straty alebo krádeže koncového zariadenia, ako aj odstúpenie Účastníka od Zmluvy

o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane Podniku.

14. Podľa bodu 3 Dodatku k zmluve o pripojení v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej
v bode 1 písm. b) tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo stranyPodniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku (v
sume 248,95 eur).

15. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúru č.XXXXXXXXXX splatnú
dňa 09.10.2014 na sumu 26,71 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 10.11.2014 na sumu 26,71
eur, faktúru č.XXXXXXXXXX splatnú 09.12.2014 na sumu 29,22 eur, faktúru č.XXXXXXXXXX splatnú
dňa 09.01.2015 na sumu 29,22 eur, faktúru č.XXXXXXXXXX splatnú 09.02.2015 na sumu 27,66 eur,
faktúru č.XXXXXXXXXX splatnú 09.03.2015 na sumu 238,50 eur.

16. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže

odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu
ani do 45 dní po dni splatnosti.

18. Podľa § 43 ods.1 písm. a) citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

19. Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

20.Vzmysle§52ods.1ažods.4zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčase
uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

24. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.26. V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

27. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

28. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

29. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. ).

30.Nepochybnezmluvauzavretámedziúčastníkmijetedaspotrebiteľskouzmluvou,pričomtentovýklad

je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

31. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok

zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

32. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

33. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.34. Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená dňa 23.06.2014 zmluva o poskytovaní
verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu dodal žalovanej služby a žalovaná bola

povinná platiť cenu za poskytnuté služby.

35. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že žalovaná si neplnila svoju základnú
povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb titulom mesačných
poplatkov, hlasových a nehlasových služieb, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej

ochrany.

36. Tým, že si žalovaná nesplnila svoju povinnosť zaplatiť vyfakturované sumy za mesačné poplatky
riadne a včas v lehotách splatnosti vystavených faktúr, dostala sa do omeškania a žalobcovi súd okrem
nároku na zaplatenie priznanej istiny priznal aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania súd priznal v
zákonnej výške 5,05 % ročne zo súm uplatnených podľa jednotlivých faktúr až do dňa zaplatenia, vždy

odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušných faktúr.

37. Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 4,99 eur ako zmluvná pokuta
za nedodržanie doby splatnosti tak, ako bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX,
č.XXXXXXXXXX, č.XXXXXXXXXX a č.XXXXXXXXXX. V danom prípade sa jedná o sporové konanie

a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca v žalobe neuvádza, z akého titulu uvedený nárok
žaluje, resp. z ktorej zmluvnej podmienky tento nárok odvíja. Súd sa len domnieva, že by mohlo ísť o
sankciuzaomeškanúplatbufaktúry.Zákonompriznanousankciouzaomeškaniespeňažnýmzáväzkom
je úrok z omeškania, ktorý si žalobca žalobou uplatnil. V prípade priznania takej zmluvnej pokuty by súd
duplicitne priznal nárok z rovnakého právneho titulu. Uplatňovanie takejto zmluvnej pokuty je možné

zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

38. V prípade uplatneného poplatku za obmedzenie služby a prerušenie služby vo výške 16,50 eur

v rámci faktúr č.XXXXXXXXXX, č.XXXXXXXXXX je potrebné uviesť, že sa jedná o poplatok majúci
sankčný charakter pre prípad, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť, preto je uplatňovanie
takéhoto poplatku najbližšie režimu zmluvnej pokuty. Za tento poplatok žalobca spotrebiteľovi
neposkytuje žiadnu službu, naopak, poskytovanú službu mu obmedzuje. Žalobca tak zabezpečenie
vlastného záujmu ešte spoplatňuje žalovanému. Súd preto pre vážnu nerovnováhu v zmluvných

podmienkach strán nemohol takýto poplatok priznať a jeho dojednanie považuje za rozporné s dobrými
mravmi.

39. Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 238,50 eur v rámci faktúry

č. XXXXXXXXXX, ktorou bola žalovanej vyúčtovaná splátka zariadenia 238,50 eur. Súd túto nepriznal
pretože tu žalobca nedodržal dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia. V danom prípade sa jedná
o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť
listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje
vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej

povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená
s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy
hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé
procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné
bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na

základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. V samotnej žalobe
žalobca tvrdí, že táto suma bola žalovanému vyfakturovaná, ale vôbec sa nezaoberá tým, na akom
základeazakéhodôvodu,zakéhoprávnehotitulutútosumupožaduje.Zfaktúrynač.l.14spisu vyplýva,
že by malo ísť o nejakú splátku zariadenia v sume 238,50 eur bez DPH so zľavou. Žalobca ale neuvádza,
na základe akých zmluvných ustanovení túto splátku požaduje, prakticky všetko necháva na skúmanie

súdu. Okrem toho všetko je spísané mikroskopickou veľkosťou písma, ktorej nemá šancu porozumieť
tobôž prečítať nie len laik , ktorým je žalovaná, ale ani právnik. Súd nie je povinný lúštiť v týchto drobných
podmienkach a suplovať už samotné bremeno tvrdenia, ktoré v kontradiktórnom spore zaťažuje žalobcu,
na základe čoho si túto sumu uplatňuje. Súd sa len domnieva, že zrejme pôjde o celkovú splátkuzariadenia v jeho trhovej cene pre nedodržanie doby viazanosti zmluvy zo strany žalovanej, ale to sú len
domnienkysúdu.Akbytotakajbolo,akosasúddomnieva,ideoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktorej
súdnemôžepriznaťprávnuochranu.Pretožežalobcaťarchusvojejexpanzívnejobchodnejpolitiku,kedy

ponúka zákazníkom dotované zariadenie bez náležitého skúmania či a akým spôsobom budú schopní
splácať toto zariadenie v dobe viazanosti, v snahe získať zákazníka, v plnej miere v konečnom dôsledku
prenášanazákazníka-spotrebiteľa.Takémukonaniunemôžesúdposkytnúťprávnuochranuapovažuje
ho za nečestnú praktiku.

40. Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného hradiť vyššie
uvedené nároky a teda neuniesol dôkazné bremeno.

41. Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 ods. 9 bral zreteľ na
povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci
dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola

uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov
zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať,
a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojedná pre porušenie povinností tak ako boli
uvedené v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovaného zo zmlúv a predmetného dodatku.
Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď

zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti.

42. Súd ešte na margo opakovane uvádza, že listinné dôkazy, ako zmluvy, tak i faktúry predložené
žalobcom sú v nečitateľnej veľkosti písma. Pokiaľ zmluvné dokumenty boli v takejto veľkosti písma
uzavreté ako právny úkon medzi žalobcom a žalovaným, súd samotnú veľkosť písma na zmluvných

dokumentoch považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko samotná, takmer mikroskopická
veľkosť písma v bežnom spotrebiteľovi môže evokovať nedôležitosť obsahu. V prípade, že žalobca
zmluvné dokumenty v prílohe podanej žaloby zmenšil technickým zariadením, napr. v snahe znížiť
náklady na hromadne podávané žaloby v obdobných veciach, súd upozorňuje žalobcu, že takýto dôkaz
považuje za nevykonateľný a ani do budúcna v obdobných sporoch nebude naň prihliadať.

43. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

44. 36. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

46. Žalobca mal v konaní úspech v časti o zaplatenie istiny 91,55 eur, teda v časti, v ktorej súd žalobe

vyhovel. Úspech žalobcu predstavuje 24,2 % žalobného nároku. V časti zamietnutého nároku žalobcu
bola v konaní úspešná žalovaná, a to vo výške 75,8 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu a žalovanej,
vznikol nárok na priznanie trov žalovanej, a to vo výške 51,6% (75,8 % - 24,2%). Súd nepriznal žalovanej
nárok na náhradu trov konania, lebo si ju neuplatnila.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení tak, aby jedno vyhotovenie zostalo na
súde a aby každý z účastníkov konania obdržal jedno vyhotovenie. V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akýchdôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.