Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/367/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203798
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7813203798.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcu CD Consulting,

s.r.o., IČO: 264 29 705, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, ČR, právne zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému L. Č., nar.
XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, XXX XX Y. U., o uplatnenie pohľadávky 1 188,00 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne a 6 % ročného úroku zo
zmenkovej sumy do 24. 9. 2013 z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov tohto konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky, v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 1.188,00 Eur, zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne: zo sumy 1.188,00 Eur od 03.05.2009 do zaplatenia, 6 % ročného úroku
zo zmenkovej sumy zo sumy 1.188,00 Eur od 17.07.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške
1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,96 Eur a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

2. Okresný súd Rožňava rozsudkom č. k.: 4C/367/2013 - 55 zo dňa 18.11.2014 zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 1.188,00 Eur spolu so 6 % ročným úrokom odo dňa 24. 09.
2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,96 Eur, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti výroku predmetného rozsudku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne zo

zmenkovej sumy, voči výroku, ktorým súd zamietol 6 % ročný úrok odo dňa doručenia žalobného návrhu
žalovanej ako aj voči výroku o trovách konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

4. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu 1. stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo,
pripustil späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, zrušil rozsudok v uvedenej
časti a konanie zastavil. Zároveň zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a
vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Odvolací súd uviedol, že zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov sú dané dôvody podľa § 205
ods.2 písm. a) a f) O. s. p., t. j., že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm. f) O. s. p.,
lebo účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súduvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie
procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne
procesné práva priznané mu O. s. p. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia,
aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom
o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť
alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne

aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti

a ako bola preto vec rozhodnutá.

6. Odvolací súd poukázal na ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd
uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný
účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré

nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie

veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o
dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom
svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania,

zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a
p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti
(skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety),
ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre

právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých
ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav)
a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa
týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky
nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi

dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí. Ústavný súd SR opakovane judikoval,
že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR
(uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava),Čl.36 ods.1
Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.; ďalej len Listina) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej

len Dohovor) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania,
v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred
súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného

práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie
odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp.
obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť
posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť,
ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Preto ak je

rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba nedostatočné
dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov.7. Krajský súd v Košiciach poznamenal, že napadnutý rozsudok, čo sa týka výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti, nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O. s. p. a zásadám súdnej
praxe, preto je nepreskúmateľný a tak musel byť v uvedenom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania

zrušený a vec musela byť v rozsahu zrušenia vrátená súdu na ďalšie konanie.

8. Odvolací súd zdôraznil, že aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky
(bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa
okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnené úroky zo zmenkovej sumy ako nárok uplatnený v rozpore

s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku - podľa úvahy súdu - takýto exces dosahuje. Súd
má právo a povinnosť vyhodnotiť, v akej miere sú dohodnuté úroky zo zmenkovej sumy primerané,
a nad rámec primeranosti žalobu v časti takýchto úrokov zamietnuť (SPOLOČNÉ STANOVISKO
občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov
nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa,
uverejnené pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015).

9. Krajský súd v Košiciach na základe uvedeného uložil súdu prvého stupňa vo veci opätovne posúdiť,
či zmenkový úrok 0,06 % denne a 6 % ročný zákonný úrok za obdobie od 03.05.2009, resp. 17.07.2009
do 23.09.2013 zo súm uvedených v bode 8.1. písm. b), c) Návrhu na uplatnenie pohľadávky (č.l.2 p.
v.) je primeraný, resp. v akom rozsahu, vo veci znova rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo

presvedčivé a preskúmateľné, pričom sa vyrovná so všetkými skutočnosťami uvedenými v odvolaní. V
novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.)

10. V súlade s vyššie uvádzanými právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho
uznesenia (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: 5Co/349/2015 - 102 zo dňa 29. 04.2016) tunajší

súd opätovne pristúpil k prejednaniu predmetnej právnej veci.

11. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne
kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či

je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

12. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky 8/2015 pod číslom 93.

13. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený
v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd

skúma ex offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto
podmienku nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť.14. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).

15. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z
povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že
túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

16. Zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru predstavuje

odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.

17. Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis
neustanovujú, do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je teda predmetom voľného
zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na
túto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich

z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky
vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza

dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zastáva súd názor, že dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25
% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase vystavenia
zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14 % ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných
úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v

rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle ustanovenia § 39 OZ ako celok.

19. Dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to má
na mysli ust. § 41 OZ, a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku dohodnutých
úrokov považuje súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z neplatnej dohody

nie je možné priznať žiadne plnenie, a teda ani zmenkový úrok po čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške
0,06% denne zo zmenkovej sumy.

20. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške
0,25% denne, teda 91,25% ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06 % denne) tak, ako to

vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

21. Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6 % ročne odo dňa zročnosti zmenky v zmysle ust. § 48
ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., žalobca nepreukázal v konaní, kedy bola žalovanej predložená zmenka
na platenie, a kedy sa teda stala zročnou. Súd zároveň dodáva, že v bode 8.1 treťom odseku návrhu

na uplatnenie pohľadávky, kde žalobca opísal okolnosti predloženia zmenky (a ani v iných bodoch
návrhu) nie je uvedený údaj, kedy bola zmenka predložená žalovanej k zaplateniu a uvedené je len
všeobecne: “Indosant predložil zmenku k zaplateniu...“ bez konkretizácie, kedy a za akých okolností k
tomu došlo. Žalobca ani počas konania, a ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci
tú skutočnosť, že zmenka sa stala zročnou 03.05.2009, pričom dôkazné bremeno v tomto smere bolo

na žalobcovi. Súd preto ustálil moment predloženia zmenky na platenie žalovanému ako deň, kedy
žalovanému bol doručený súdom návrh na uplatnenie pohľadávky (23.09.2013) a následne zročnosť
zmenky nasledujúci deň, t. j. 24.09.2013, od ktorého priznal žalobcovi 6 % ročný úrok zo zmenkovej
sumy. Za obdobie do zročnosti zmenky tento zákonný úrok nepatrí, preto súd návrh na zaplatenie
zákonného úroku do 24.09.2013 (vrátane) zamietol.

22. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, čo dopriznanej zmenkovej istiny vo výške 1 188,00 Eur, čiastočne ohľadom 6 % úroku a zmenkovej odmeny,
bol však neúspešný v časti nepriznaného zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne z dlžnej sumy, čo
niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu a čiastočne aj ohľadom uplatneného 6 % ročného úroku zo

zmenkovej sumy, preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania nepriznal s poukazom na vyššie citované ustanovenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým,
že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje

osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa
týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.