Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 17, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200240
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6016200240.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky A. N.

rod. Z., nar. X. A. X.XXX, bytom R. XXXX/XX, Q., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom
v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXXXXXXXz18.novembra2015vspojenísrozhodnutímodporkyneč.XXXXXXXXXXX-Iz8.marca
2016 a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 8. marca 2016 o invalidnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 18. novembra 2015 v spojení s rozhodnutím odporkyne
č. XXX XXX XXXX X - I z 8. marca 2016 potvrdzuje.
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 8. marca 2016 potvrdzuje.

Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím z 18. novembra 2015 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného
dôchodku z 22. októbra 2015, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri zistenej 10
% miere je zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú,
v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Rozhodnutím I) z 8. marca 2016 odporkyňa podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení zrušila svoje rozhodnutie z 18. novembra 2015 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie

invalidného dôchodku s tým, že jej opravnému prostriedku v celom rozsahu vyhovuje. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplynulo, že zdravotný stav navrhovateľky bol opakovane posúdený po podaní jej
odvolania a bol konštatovaný vznik jej invalidity od 28. decembra 2015 so 45 % poklesom jej pracovnej
schopnosti, preto bol jej nárok na invalidný dôchodok opätovne posúdený a bolo rozhodnuté o priznaní
invalidného dôchodku.

Rozhodnutím z 8. marca 2016 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom

poistení priznala navrhovateľke od 28. decembra 2015 invalidný dôchodok vo výške 140,80 EUR
mesačne, ktorý na základe zákonnej valorizácie zvýšila od 1. januára 2016 na 141,80 EUR mesačne. V
odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľke vznikol nárok na invalidný dôchodok, pretože dňom
28. decembra 2015 bola uznaná invalidnou so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti a k uvedenému
dňu nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok ani jej nebol priznaný predčasný starobný
dôchodok a zároveň získala potrebné obdobie dôchodkového poistenia. Konkretizovala spôsob výpočtu
dôchodkovej dávky, ktorú určila podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako súčin jej priemerného

osobného mzdového bodu, zisteného z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1984-2014 po jeho
zvýšení podľa § 63 ods. 4 písm. c) cit. zákona vo výške 0,6262, celkového obdobia dôchodkového
poistenia navrhovateľky až do vzniku nároku na starobný dôchodok vo výške 45,8357 rokov, 45 %
poklesu jej pracovnej schopnosti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty vo výške 10,6865 EUR, ktorá bolaplatná a určená zákonom k 28. decembru 2015, kedy navrhovateľke nárok na invalidný dôchodok
vznikol. Takto dospela k sume invalidného dôchodku navrhovateľky vo výške 138,0 EUR mesačne,
ku ktorej pripočítala valorizačné zvýšenia patriace ku dňu priznania dôchodku i od 1. januára 2016 s

poukazom na príslušnú právnu úpravu. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia,
v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky i zárobky, ktoré dosiahla v
rozhodujúcom období, ktoré vyplynuli z prvotných evidenčných podkladov, tj. evidenčných listoch
dôchodkového zabezpečenia/poistenia navrhovateľky, potvrdených jej jednotlivými zamestnávateľmi a
odborný posudok o invalidite z 1. marca 2016, ktorým bola uznaná za invalidnú.

Navrhovateľka sa odvolala voči rozhodnutiu z 18. novembra 2015, bez uvedenia dôvodov jeho
nesprávnosti. Odvolala sa aj voči rozhodnutiu z 8. marca 2016 o priznaní invalidného dôchodku.
Poukázala na svoju životnú situáciu a zdravotné ťažkosti a žiadala, aby súd preskúmal priznaný
percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti, priznanú výšku invalidného dôchodku i dátum vzniku jej
invalidity. Predložila aktuálne odborné lekárske nálezy, ktoré boli dodatočne posudkovo vyhodnotené.

Odporkyňa v zhode s písomným vyjadrením zo 14. marca 2016 žiadala potvrdiť rozhodnutie o priznaní
invalidného dôchodku. Žiadala tiež potvrdiť rozhodnutie, ktorým bolo v rámci autoremedúry zrušené
skôr vydané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Poukázala na to, že
po opakovanom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky, na základe ňou predložených aktuálnych

výsledkov z odborných vyšetrení v priebehu preskúmavacieho konania krajského súdu nedošlo k zmene
vysloveného posudkového záveru a pokles jej pracovnej schopnosti bol naďalej konštatovaný na úrovni
45%.

Dňa 1. júla 2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 162/2015 Z.z.- Správny súdny poriadok, ktorý v ust. § 492

ods. 1 zakotvil, že konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Preskúmavacie konanie krajského súdu bolo začaté na základe odvolania navrhovateľky, ktoré
bolo odporkyni doručené 28. decembra 2015, tj. pred 1. júlom 2016, preto krajský súd preskúmal

označené rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo podľa doterajšej právnej úpravy,
§ 250l ods. 1 O.s.p. Vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom
administratívneho spisu a to so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi
správami posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou
navrhovateľky, s prvotnými evidenčnými podkladmi, relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky,

tj. osobnými listami dôchodkového zabezpečenia/poistenia, ktoré boli jednotlivými zamestnávateľmi
navrhovateľky potvrdené ohľadom doby trvania zamestnania i zárobkov, ktoré dosiahla a dospel k
presvedčeniu, že rozhodnutie odporkyne (I) z 8. marca 2016, ktorým bolo v rámci autoremedúry
zrušené skôr vydané rozhodnutie z 18. novembra 2015 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie
invalidného dôchodku ako aj rozhodnutie odporkyne z 8. marca 2016, ktorým jej bol priznaný invalidný

dôchodok boli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako

o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a

ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce

zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly IX., odd. A, pol. 7, možno pokles pracovnej
schopnosti poistenca pre implantáciu kardiostimulátora bez podstatného zníženia výkonu vyjadriť v

rozpätí 30 -40 %. Pokles pracovnej schopnosti sa určí na základe funkčných vyšetrení obehovej sústavy.

Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má
percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa určí ako súčin
percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného

mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia,
osobnéhovymeriavaciehozákladu,osobnéhomzdovéhobodu,priemernéhoosobnéhomzdovéhobodu,
či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 cit. zákona.

Podľa § 217 ods. 1 môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala
o odvolaní sama rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného
účastníka konania ako toho, ktorý sa odvolal, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného

dôchodku od 20. apríla 2015 žiadosťou z 22. októbra 2015. Za účelom rozhodnutia o tejto
žiadosti bol posudzovaný jej zdravotný stav posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne
so sídlom v Rožňave, ktorý posudzoval aktuálny stav zdravotných ťažkostí navrhovateľky a
jeho vplyv na zníženie pracovnej schopnosti na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a
vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky. V posudku z 22. októbra 2015 zohľadnil výsledky

chirurgických, neurochirurgických, algeziologických, neurologických, pľúcnych, kardiologických,
interných, diabetologických, psychiatrických vyšetrení, MR LS chrbtice, EMG vyšetrenie z priebehu
rokov 2014 a 2015 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil bolesti bedrovej
chrbtice po úraze, tj. ochorenie podporného a pohybového aparátu so zaradením pod kapitolu XV., odd.
E, pol. 4, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril z

možného percentuálneho rozpätia 10-20 % - 10 %-ami. V posudku uviedol, že navrhovateľka, vyučená
cukrárka, ktorá pracovala ako sanitárka v NsP Revúca, utrpela úraz bedrovej chrbtice v zamestnaní
28. apríla 2014. Odvtedy bola sledovaná príslušnými ambulanciami pre bolesti bedrovej chrbtice.
Absolvovala aj operačný zákrok. Predložené odborné lekárske nálezy preukázali mierny reziduálny
funkčný nález, čomu zodpovedá 10 % pokles jej pracovnej schopnosti. Jej pridružené zdravotné

ťažkosti a to ľahkú prieduškovú perzistujúcu astmu, esenciálnu hypertenziu, diabetes mellitus II. typu
bez komplikácií, či epizódu depresie nepovažoval za posudkovo významné, pretože neovplyvňovali jej
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.

Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne

zmenené ani po podaní jej odvolania, bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia z 18. novembra 2015,
ktorým bola žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zamietnutá.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené a nebola uznaná invalidnou,
zaoberalsavrámciodvolaciehosprávnehokonaniaposúdenímjejzdravotnéhostavuajposudkovýlekár

ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Prešove, ktorý posudzoval zdravotný stav navrhovateľky 1.
marca 2016. Zohľadnil totožné odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ i doplnený psychiatrický
nález, prepúšťaciu správu z interného oddelenia v Revúcej a v Banskej Bystrici, očné vyšetrenie
z priebehu roku 2015 a 2016 a dospel k inému posudkovému záveru. Za rozhodujúce zdravotné
postihnutie navrhovateľky označil ochorenie obehovej sústavy, stav po implantovaní kardiostimulátora

s jeho podradením pod kapitolu IX., odd. A, pol. 7 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles
jej pracovnej schopnosti pri tomto rozhodujúcom zdravotnom postihnutí vyjadril v strede možného
percentuálneho rozpätia. Posudkovo zohľadnil aj ďalšie zdravotné ťažkosti navrhovateľky, uvedené v
súhrne ochorení, pre ktoré pokles jej pracovnej schopnosti navýšil o 10 %, na celkových 45 %. Dátum
vzniku jej invalidity určil dňom 28. decembra 2015, kedy bola prijatá na interné oddelenie v Revúcej po

kolapse.

V posudku uviedol, že od posledného posúdenia došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky,
bola hospitalizovaná po kolapse a udretí hlavy, u ktorého sa predpokladala kardiálna príčina vovodivom systéme srdca. Po príslušných vyšetreniach bol stav zhodnotený ako vrodený predĺžený
QTi pri morfologicky normálnom srdci a koronarograficky bez zistenej koronárnej choroby srdca. Z
uvedeného dôvodu jej bol 17. februára 2016 implantovaný kardiostimulátor. Strednú hranicu možného

percentuálneho vyjadrenia jej zníženej pracovnej schopnosti pri tomto zdravotnom postihnutí odôvodnil
morfologicky normálnym srdcom a koronárnymi tepnami. Okrem uvedeného sa navrhovateľka lieči
tiež pre poúrazové bolesti bedrovej chrbtice, bez preukázaných úrazových zmien, pre ktoré sa
podrobila manuálnej dekompresii platničky L3/4 a ďalším liečebným postupom, po ktorých bola bez
neurologického deficitu. Aktuálne bolesti chrbtice pociťuje najmä po námahe. Tiež bola hospitalizovaná

na psychiatrickom oddelení, po vyriešení opakujúcich sa kolapsových stavov v zmysle depresívnych
prejavov, bol jej stav zlepšený. Pre prítomnú polymorbiditu navrhovateľky (bolesti chrbtice, depresívny
stav, cukrovka, chronická pankreatitída, polyvalentná alergia s astmou...) navýšil percentuálnu mieru jej
zníženej pracovnej schopnosti, pretože mala vplyv na výkon jej pracovnej činnosti.

Na základe tohto posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky vydala odporkyňa obidve rozhodnutia z

8. marca 2016.

Vyslovený posudkový záver posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne nezmenil ani v doplňujúcom
posudku, ktorý bol vypracovaný na žiadosť krajského súdu 9. októbra 2017 za účelom dodatočného
posudkového zhodnotenia ďalších odborných lekárskych nálezov, ktoré navrhovateľka predložila a

to prepúšťacej správy z psychiatrického oddelenia, kontrolného psychiatrického, endokrinologického,
diabetologického, neurologického a kardiologického vyšetrenia z priebehu rokov 2016 a 2017. Naďalej
za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie považoval stav po implantácii kardiostimulátora, u ktorého
bola zistená správna funkcia a technické parametre. Pokles jej pracovnej schopnosti pre ochorenie
chrbtice s recidívami iritácie, najmä koreňa L5 vpravo, bez príznakov zánikového syndrómu by bolo

možné hodnotiť max. 35 % poklesom jej pracovnej schopnosti a uvedené ochorenie zohľadnil v
10 % navýšení percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. Za posudkovo významnú
považoval aj cukrovku, ktorá je uspokojivo kompenzovaná a zodpovedala by max. 20 % miere jej
zníženej pracovnej schopnosti s tým, že polyneuropatia nebola EMG vyšetrením potvrdená, pretože
toto preukázalo normálne motorické aj senzitívne neurogramy. Za posudkovo významné považoval

aj depresívne stavy nálady, hoci psychiatrickým vyšetrením v objektívnom náleze neboli zistené
príznaky klasického psychiatrického ochorenia, tj. endogénnej depresie. Endokrinologickým vyšetrením
bola dokumentovaná plne kompenzovaná štítna žľaza v remisii, uvedené ochorenie nemá podľa
posudkového lekára vplyv na mieru poklesu jej pracovnej schopnosti.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese
pracovnej schopnosti navrhovateľky prijal posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne na podklade
odborných lekárskych nálezov, preukazujúcich nepriaznivý vývoj v jej zdravotnom stave, ktoré zobral
do úvahy komplexne a bez rozporov. Jeho posudkové stanovisko boli podrobne, vecne a logicky

zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky,
posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd
nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by jeho závery spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne
bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o
žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom

pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudkov
posudkových lekárov, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými
kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej
invalidizácie. Na základe objektívne preukázaných aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľky a ich
vývoja dospela odporkyňa v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku k správnemu označeniu jej

rozhodujúceho zdravotného postihnutia - implantovanie kardiostimulátora, pretože spomedzi všetkých
jej zdravotných ťažkostí uvedené umožňovalo priznať najvyššiu percentuálnu mieru jej zníženej
pracovnej schopnosti. Priznaný pokles jej pracovnej schopnosti pri tomto zdravotnom postihnutí v
strede možného percentuálneho rozpätia odôvodnila v súlade s posudkovými kritériami nezistenýmimorfologickými zmenami na srdci, či koronárnych tepnách. Správne posudkovo zohľadnila aj pridružené
zdravotné ťažkosti navrhovateľky, ktoré boli vyššie konkretizované, pretože sa vo vzájomných
súvislostiach podieľali na znížení jej pracovnej schopnosti a zároveň jednotlivo nedosahovali vyššie

možné percentuálne zhodnotenie jej zníženej pracovnej schopnosti, než jej rozhodujúce zdravotné
postihnutie. Ich posudkové zohľadnenie 10 % navýšením miery jej zníženej pracovnej schopnosti popri
rozhodujúcom zdravotnom postihnutí bolo v rámci zákonnej úpravy maximálne. Za správny považoval
krajský súd aj určený dátum vzniku invalidity, ktorý bol odvodený od jej hospitalizácie na internom
oddelení po kolapse, ktorého príčina a následok podmienili jej invalidizáciu.

Na základe takto úplne a správne zisteného aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľky
dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že vznikla jej invalidita, pretože pokles jej
pracovnej schopnosti v dôsledku jej zdravotných ťažkostí dosiahol viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Na základe uvedeného dospela k správnemu právnemu záveru, že jej vznikol
nárok na invalidný dôchodok, pretože popri vzniku invalidity splnila aj ďalšie zákonné podmienky pre

možnosť priznania tejto dôchodkovej dávky tým, že získala potrebné obdobie dôchodkového poistenia
(viac ako 15 rokov) nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok ani jej nebol ku dňu vzniku
invalidity priznaný predčasný starobný dôchodok. Správne preto napadnutým rozhodnutím z 8. marca
2016 navrhovateľke invalidný dôchodok priznala. Z vyššie uvedených dôvodov považoval krajský súd za
správne určený dátum vzniku jej invalidity aj priznaný percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti, ktorý

bol odporkyňou stanovený v súlade s posudkovými kritériami a zákonnými možnosťami. Správne bola
určená aj výška invalidného dôchodku navrhovateľky, keď odporkyňa vychádzala zo správne zisteného
obdobia jej dôchodkového poistenia i zárobkov, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období, ktoré bolo tiež
správne určené v súlade s ust. § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Tieto údaje odporkyňa zistila
z osobných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia navrhovateľky, potvrdených jej jednotlivými

zamestnávateľmi a v celosti a správne ich preniesla do osobného listu dôchodkového poistenia,
ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia z 8. marca 2016 o priznaní invalidného dôchodku. V
podrobnostiach poukazuje krajský súd na výpočet sumy priznaného invalidného dôchodku, ktorý bol
obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože bol realizovaný na základe správne zistených
relevantných údajov a správnym matematickým postupom, pri správnej aplikácii tam uvedených

zákonných ustanovení.

Vyslovený posudkový záver nemohol ovplyvniť ani výsledok odborného vyšetrenia z ambulancie pre
arytmie a kardiostimuláciu z 15. januára 2018, ktorý navrhovateľka predložila na súdnom pojednávaní,
pretože z objektívneho nálezu vyplynulo, že jej stav je kompenzovaný, zistený bol mierny pokles funkcie

ľavej komory, pre ktoré bolo nastavenie kardiostimulátora upravené. Uvedeným vyšetrením nebol
dokumentovaný zhoršený zdravotný stav navrhovateľky, ktorý by bol dlhodobý a príslušným postupom
neovplyvniteľný, preto uvedená úprava nastavenia kardiostimulátora nemala posudkový význam.

Akosúladnésozákonompotvrdilkrajskýsúdajrozhodnutie(I)z8.marca2016,ktorýmodporkyňazrušila

svoje skôr vydané rozhodnutie z 18. novembra 2015 , ktorým bola žiadosť navrhovateľky o priznanie
invalidného dôchodku zamietnutá. K uvedenému odporkyňa pristúpila v súlade s ust. § 217 ods. 1
zákona o sociálnom poistení po zistení, že v priebehu konania došlo k takému nepriaznivému vývoju
v zdravotnom stave navrhovateľky, ktorý podmienil vznik jej invalidity tzn., že po zmene rozhodujúcich
skutkových okolností - vzniku invalidity navrhovateľky, bolo skôr vydané rozhodnutie o zamietnutí jej

žiadosti o priznanie invalidného dôchodku nesprávne.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2
O.s.p. a navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich v konaní neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.