Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/35/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222126
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412222126.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre,v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná advokát a konateľ Doc. JUDr. Branislav Fridrich.
PhD.,protižalovanému:Slovenskárepublika,vmenektorejkoná:MinisterstvospravodlivostiSlovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 4. júla 2013, č.k. 15C/754/2012
- 45, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
ďalej len „OSP“) rozsudkom zo dňa 7. októbra 2013, č.k. 8C/716/2012-44 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) zamietol (správne žalobu, lat. actio, keďže sa týka dvojstranných právnych vzťahov
medzi žalobcom a žalovaným) a odporcovi (správne (žalovanému) nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 27.09.2012 domáhal od
žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,- € a nemajetkovej ujmy vo výške 285,82 € eura,

pretože Okresný súd Nové Zámky v exekučnej veci vedenej pod exekučným číslom EX 17416/2010
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 04.05.2011 a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo
po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 155 dní. Exekučný súd v danej veci
postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetkovú škodu vyčíslil na sumu 125,- €, ktorá predstavuje sumu 70,- € za správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, sumu 40- € za
udržiavanie a správu informačného systému a sumu 15,- € za administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde. Uplatnil si aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej

dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené Ústavou
SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následokzbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu
285,82 €. Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvótnym pomerom 55,- € za každý mesiac omeškania

v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 660,- € za rok : 12
mesiacov v roku = 55,- € za mesiac.
Z výsledkov vykonaného dokazovania a v jeho rámci z exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky
sp.zn.5Er/41/2011, EX 17416/10 súd prvého stupňa skutkovo zistil, že dňa 30.11.2010 bol do
zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný návrh na vykonanie exekúcie na návrh
oprávneného spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti

povinnému N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. U. T. XXX, pre vymoženie sumy 608,25 € (18.324,14 Sk)
s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 14.09.2010
sp. zn. SR 07138/10.
Dňa 14.01.2011 bola na exekučný súd doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 17416/10.

Exekučný súd uznesením č.k.5Er/41/2011-9 zo dňa 18.01.2011 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2011. Následne
exekučný súd uznesením č.k.5Er/41/2011-14 zo dňa 02.03.2012 exekučné konanie zastavil a rozhodol
o trovách exekučného konania. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2012. Z
vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tvrdení, že v predmetnej exekučnej veci došlo k omeškaniu
v trvaní 155 dní. Vykonaným dokazovaním tvrdenia navrhovateľa boli preukázané ako nepravdivé.
Súd mal ako dôkaz predmetný exekučný spis. V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený
a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 zákona
č.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní(uznesenieNajvyššiehosúduSR3MCdo11/2010).Užvštádiu

rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný
súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods.
2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi
zmluvnými stranami bola uzavretá platne (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 105/2011).
Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu
úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv.
Súd konštatoval, že na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nebol splnený zákonný predpoklad
spočívajúci v konštatovaní nesprávneho úradného postupu spôsobeného prieťahmi v konaní. Nárok na

náhradu škody si žalobca uplatnil podľa § 9 zákona č.514/2003Z.z. a nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy podľa § 17 zákona č.514/2003Z.z., keď podľa žalobcu príslušný exekučný súd svojim postupom
porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote, respektíve bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne
disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd SR, prípadne

Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č.514/2003 Z.z. v súčasnom znení, by
len takéto podklady boli relevantné pre priznanie náhrady škody, citované ustanovenie je účinné od
01.01.2013.
Žaloba bola podaná v roku 2012, súd však má za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy
ako výkladové pravidlo pri aplikácii pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona

č.514/2003Z.z., účinného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie a začatia exekučného konania.
Súd však v konaní zistil, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia v rámci
15-dňovej lehoty. Dospel k záveru, že v uvedenej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
počtu dní omeškania a vykonaným dokazovaním bolo zistené, že tvrdenia žalobcu boli nepravdivé.
Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vznik a výšku škody, ktorá mu vznikla v súvislosti

s predmetným exekučným konaním a rovnako tak vznik a výšku nemajetkovej ujmy. Taktiež nebolo
možné v konaní konštatovať, že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
existenciou škody. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu na náhradu škody a náhradu nemajetkovej
ujmy v celom rozsahu zamietol.Na zistený skutkový stav prvostupňový súd z hľadiska právneho posúdenia aplikoval ustanovenia
§ 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 až 3, zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

účinnom do 31.12.2012, § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom od 01.06.2010.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému, ktorý bol v konaní v celom
rozsahu úspešný náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy v konaní neuplatnil a ani ich
v konaní nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa odňal účastníkovi
konania možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostíamalzato,žerozhodnutiesúduprvéhostupňavychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa v merite veci aplikoval

novú právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou
právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, teda po založení zodpovednostného právneho
vzťahu. Zdôraznil, že súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto
ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z.

z. Mal za to, že súd mu svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo
je neprípustné. Namietal, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav
právnejneistotyinapriektomu,žezákonodarcavytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistoty
určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie
právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces

neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená
rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Ďalej dôvodil tým, že súdu neprislúcha
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou je aplikovať
platné právo a navyše jeho úvahy negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,
podľa ktorej zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale

dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy, nárast
ekonomickej trestnej činnosti atď. Štrasburský súd opakovanie uviedol: „Dohovor zaväzuje zmluvné
štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý
zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote“. Súd, ale ani samotný štát neprijal žiadne
opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie. Nedostatok takýchto opatrení nemôže byť dávaný

za vinu žalobcovi, a to v tej forme, že on nepresadzoval vydanie overenia zákonnými možnosťami. Je
to predovšetkým štát, ktorý musí plniť svoj pozitívny záväzok vo vzťahu k právu na prerokovanie veci
v primeranej lehote. Žalobca takýto záväzok nemá. Žalobca vôbec nechápe, aký dopad na výsledok
konania môže mať skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so
zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré

s predmetom konania nesúviseli.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) OSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1OSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 OSP) a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods.

2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle § 219 OSP.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z. z.“), ktorý na danú vec dopadá,štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o

ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije

a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.
Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.05.2010 (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa ods. 2 citovaného zákona súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody v sume 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 285,82 eura, ktorá
mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky ako súdu exekučného,

spočívajúcim v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov v exekučnej veci registrovanej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 17416/2010
a na exekučnom súde vedenom pod sp. zn. 5Er/41/2011. Exekučným titulom v tejto veci bol Rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom v Bratislave zo dňa
14.09.2010, sp. zn. SR 07138/10. Odvolací súd vychádzal z dokazovania vykonaného súdom prvého

stupňa,pričomzistil,žepoverenýsúdnyexekútordoručilnaOkresnýsúdNovéZámkyžiadosťoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 14.01.2011, keď návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný do
zápisnice súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 30.11.2010. Exekučný súd uznesením zo dňa
18.01.2011, č. k. 5Er/41/2011-9 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a totouznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2012. Poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej
exekúcie dňa 29.01.2009.
Pretože odvolací súd sa v zmysle § 213 ods. 1 OSP cítil byť viazaný skutkovým stavom zisteným

súdom prvého stupňa, keďže nezistil, že by malo ísť o výnimky v zmysle odsekov 2 až 7 tohto
ustanovenia, v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov. Odvolací súd sa

v plnej miere stotožňuje s argumentáciou prvostupňového súdu uvedenou v odôvodnení napadnutého
rozsudku, že žaloba nebola podaná dôvodne, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce
v tvrdení, že v predmetnej exekučnej veci došlo k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia až po
veľmi dlhej dobe. Z výsledkov vykonaného dokazovania naopak vyplýva, že exekučný sú rozhodol o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie promptne v lehote 4 dní od podania
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na zamietnutie žiadosti ani nebola

zákonom stanovená lehota. Nedošlo teda k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu, nebol
preukázaný základ žaloby, a preto ani nemohlo dôjsť k žiadnej škode na strane žalobcu.
Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku podrobne odôvodnil nenaplnenie ďalších predpokladov
vzniku zodpovednosti štátu, keď konštatoval, že žalobca nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosť
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Žalobca relevantným spôsobom nenapadol podrobné

skutkové a právne závery súdu prvého stupňa o nenaplnení ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti
štátu za škodu, a preto ani nemohli byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Žalobca si svoju
dôkaznú povinnosť nesplnil a nepreukázal splnenie zákonných predpokladov na vznik zodpovednosti
štátu za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu, preto sa
prvostupňový súd ani nemusel zaoberať otázkami vzniku škody na strane žalobcu konštatujúc, že

žalobca žalované sumy bližšie nešpecifikoval a ani ich ničím nepreukázal.
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozhodol napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP v celom
rozsahu potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správny.
Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1a§142ods.1a§151ods.
1 OSP tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si ich náhradu neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.