Uznesenie Judgement was issued on Friday, September 20, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 12C/161/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712214576
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6712214576.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci navrhovateľky
U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, K., proti odporcovi DEBTINVEST LIMITED, 33 Porter
Road, Road Town, Tortola, Britské Panenské Ostrovy, IČO: 609 191, zastúpený Mgr. Martinom Jánskym,
advokátom, Trnavská cesta 50, Bratislava, IČO: 37 962 078, o obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

Súd p o v o ľ u j e obnovu konania vedeného na Okresnom súde vo Zvolene, pod číslom konania

6Rob/367/2007-26, zo dňa 01.04.2008.

Súd n a r i a ď u j e odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Zvolen pod číslom
konania 6Rob 367/2007-26 zo dňa 01.04.2008 vydaného voči navrhovateľke.

Navrhovateľke náhradu trov konania voči odporcovi súd n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 21.09.2012 sa domáhala voči odporcovi povolenia obnovy konania,
vedeného na Okresnom súde Zvolen, pod číslom konania 6Rob 367/2007-26, zo dňa 01.04.2008 a
zároveň odkladu vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Na základe toho, že navrhovateľka sa dozvedela od
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vo veci sú prístupné rozhodnutia súdov, ktoré by
mohli zmeniť rozhodnutie súdu. Na pojednávaní dňa 20.09.2013 trvala na podanom návrhu.

Odporca sa vo veci písomne nevyjadril, na pojednávanie nedostavil, neúčasť neospravedlnil, doručenie
predvolania mal riadne a včas vykázané, súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:

Súd z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, č.k. 6Co 39/2011 zistil, že ide o obdobný prípad - dokonca
v posúdení neprijateľných zmluvných podmienok rovnaký ako navrhovateľkin. Krajský súd v Prešove
potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol žalobu nebankovej spoločnosti voči spotrebiteľovi.
Spotrebiteľsplatilcelýúverpredčasne,nebankováspoločnosťvšakjehoplatbyzapočítalanasankcie,čo
jej umožnila štandardná zmluvná podmienka a následne uplatnila na súde časť istiny a zmluvnú pokutu.
Krajský súd prelomovo ustálil, že ak zmluvná podmienka pripúšťa ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej

otázke, akou je rozhodovanie o účele platby spotrebiteľa, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen
príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom
určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie
zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne
vyjednané, ale je v rámci konktraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy,
ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nevyváženosť iba podčiarkuje, že vzťah sa v otázke plnenia

stav a pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa až nepredvídateľným. Pri nezaplatení
splátok úveru môže veriteľ uplatniť stratu výhody splátok, môže odstúpiť od zmluvy, ak to zmluvaumožňuje. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení predpísaných splátok a
vždy prioritne istiny. Zmluvná pokuta 8% po 30 dňoch omeškania je neprijateľná zmluvná podmienka -
neprijateľná sankcia. Krajský súd uzavrel, že postup žalobcu považuje za odporujúci dobrým mravom,

ak uplatnil až zhruba polovicu úveru, čo značne vystresovalo spotrebiteľku, a preto odvolací súd sa
rozhodol odmietnuť poskytnúť žalobcov i ochranu pri úrokoch z omeškania, pretože si ju nezaslúži.
Krajský súd je toho názoru, že ak dodávateľ v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti uplatňuje
voči spotrebiteľom neprimerané nároky zo štandardnej formulárovej zmluvy namiesto toho, aby sám
vydal bezdôvodné obohatenie v porovnateľnej výške, je takýto postup na úkor čestnosti, morálky a

konaním v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná vec je typickou ukážkou, ako sa sofistikovane z nedlhu
dá „vyrobiť“ pohľadávka a ak sa k nej nabalia právnické poplatky, tak sociálne slabší spotrebiteľ tým
výrazne utrpí. Je to na úkor kvality života ľudí, pretože len máloktorý sociálne slabší spotrebiteľ sa
bráni, a tak sa trh zapĺňa neprijateľnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami na úkor života
bežných ľudí.

Súd z rozhodnutia Okresného súd v Trnave zo dňa 18. októbra 2011 č. k. 16C/16/2011-145 zistil, že
správne právne posúdil a vyhodnotil vec a poskytol spotrebiteľovi ochranu - potvrdzujú to aj argumenty
Krajského súdu v Prešove v citovanom rozhodnutí.

Súd z rozhodnutia Okresného súdu v Trnave č. k. 16C/16/2011-145 zistil, že správne posúdil aj ďalšie

neprijateľné zmluvné podmienky, na základe ktorých sa odporca domáhal plnenia. Ako už judikoval
Krajský súd v Prešove zmluvná pokuta 8% z každej splátky je neprijateľná sankcia podľa § 53 ods. 4
písm. k) Občianskeho zákonníka. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou - neprijateľnou sankciou je aj
prenášanie bremena nákladov dokonca začatia vymáhania na spotrebiteľa - nič nebránilo odporcovi,
aby si čestne uplatnil skutočne vynaložené účelne náklady - ale iba pri oprávnenom vymáhaní - právnu

ochranu nemožno preto priznať ani z dôvodu, že voči mne sa začalo neoprávnené vymáhanie - dlh po
práve v skutočnosti neexistoval. Poplatok za vymáhanie je neprijateľná sankcia podľa § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka.

Súd zistil, že je správne aj posúdenie Okresného súdu v Trnave, keď uviedol, že vyčíslenie nároku nie

je zrozumiteľné. Sofistikované postupy odporcu - najmä započítavanie čiastkových plnení a účtovanie
poplatkov spôsobujú, že slabší spotrebiteľa sa stratí vo vyčíslení dlhu a radšej zaplatí - k tomuto vedie
nezrozumiteľnosť požadovaných plnení žalobcom.

Súd zistil, že správnosť posúdenia súdu potvrdzujú aj ďalšie dva rozsudky, rozhodnutie Okresného súdu

Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.06.2010, číslo konania 10C/20/2010-83 a potvrdzujúce rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne z 09.11.2010 číslo konania 17Co/313/2010-99, ktorými bola zamietnutá
žaloba nebankovej spoločnosti - pre nepreukázanie žalovaného plnenia a pre úžerný úrok 24% ročne.
Navrhovateľka je presvedčená, že aj závery OS Nové mesto nad Váhom a KS v Trenčíne sú plne
aplikovateľné na jej vec a potvrdzujú správnosť postupu a záverov Okresného súdu Trnava.

Súd z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne z 9. novembra 2010, č.k. 17Co/313/2010-99 zistil, že
odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu a uviedol, že ak si navrhovateľ uplatňoval úroky
najmenej vo výške 24% ročne, teda takmer trojnásobne ako banky prie úveroch pre fyzické osoby v
rovnakom období, potom úroky podstatne prevyšovali obvyklé úroky požadované bankami, a sú preto v

rozporesdobrýmimravmi.Súdneuznalargumentynebankovéhosubjektu,žeúrokovámierazodpovedá
miere rizika pri poskytnutí spotrebiteľského úveru bez akéhokoľvek zaistenia.

Súd z rozhodnutia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.júna 2010, číslo konania
10C/20/2010-83 zistil, že nemožno úspešne dôvodiť, že by výška úrokov závisela len na dohode

účastníkov zmluvy o úvere a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Neprimeranou,
odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe
jej zjednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytnutí
úveru. Nebankovým subjektom stanovené úrok podstatnou mierou presahoval horný limit obvyklej
úrokovej miery požadovanej bankami, a preto súd vyhodnotil postup spoločnosti za konanie v rozpore

s dobrými mravmi, ktoré je postihnuté absolútnou neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Súd rovnako nepriznal nebankovému subjektu nárok na zaplatenie poplatku, ktorý nebol dojednaný v
zmluve o úvere.Navrhovateľka v návrhu upozornila na tú skutočnosť, že platobný rozkaz bol vydaný, hoci už v
tom čase bolo v Občianskom súdnom poriadku ustanovenie § 172 ods. 9, podľa ktorého súd
nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Navrhovateľka uviedla, že je

presvedčená, že početné množstvo neprijateľných podmienok sa v zmluve nachádza, a to nečitateľné
zmluvné podmienky (odporca konal bez odbornej starostlivosti, keď ju ako spotrebiteľa vystavil zjavne
nečitateľným, iba veľmi obtiažne čitateľným zmluvným podmienkam, podľa názoru navrhovateľky už
len drobné písmo použité v tejto zmluve a v úverových podmienkach, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú
súčasť, ktoré písmo má za následok, že navrhovateľka musela použiť optickú pomôcku, aby vôbec sa

oboznámila s jej obsahom, prekračuje mieru únosnosti, mieru slušnosti, ohľaduplnosti a podľa názoru
navrhovateľky je použité zo strany odporcu výlučne s cieľom doslovne „odradiť“ spotrebiteľa, aby sa
vôbec riadne oboznámil s jej cieľom využívajúc jeho slabšie postavenie), ďalej ustanovenie o zmluvnej
pokute, úrokov z omeškania. Navrhovateľka poukazuje na to, že práve preto platobný rozkaz nemal
byť vydaný. Navrhovateľka tiež uviedla, že k neprimeranej zmluvnej pokute sú ešte narátané úroky z
omeškania, ktoré duplicitne potrestávajú nesplnenie povinnosti, tiež, že zmluvnú pokutu nie je možné

posudzovať izolovane od úroku z omeškania, ktorý spolu so zmluvnou pokutou neprimerane zaťažuje
spotrebiteľa. Európska únia kladie vysoký dôraz na ochranu spotrebiteľa, niekoľko smerníc je dokonca
venovaných spotrebiteľom. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa od štátov požaduje, aby
spotrebiteľa neprijateľné podmienky nezaväzovali.

Súd z podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu zistil, že nie je vôbec jasné, ako odporca úročil
finančné prostriedky, ktoré si od neho navrhovateľka požičala, či ich zarátaval najprv na listinu a až
potom na úroky a poplatky, tak ako na to navrhovateľka má nárok, ktorý jej vyplýva z Občianskeho
zákonníka, konkrétne z § 566 ods. 2 OZ, ktoré pri rozvrhovaní započítania čiastočného splatenia úveru
jednoznačne favorizuje dlžníka spotrebiteľa a podľa ktorého „Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa

plnenie dlžníka započítava najprv na listinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.“

Súd zistil, že odporca v zmluve tiež neuviedol údaj o RPMN, čím sa dopustil v poradí ďalšej vážnej
klamlivej praktiky o cene podľa zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a úver mal byť podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. bezúročný a bez poplatkov.

Súd ďalej zistil, že uvedenú nekalú praktiku už voči odporcovi judikoval aj Okresný súd Prešov v
rozsudkuz12.07.2010,číslokonania17C/56/2010-54,vktoromkonštatovalpovinnosťdodávateľavydať
spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie prijaté na základe zmluvy, v ktorej dodávateľ neuviedol úroky.

Z vyjadrenia navrhovateľky vyplýva, že ak súd povolí obnovu konania, doloží súdu všetky podstatné
doklady vrátane rozhodnutí súdov, ktoré potvrdzujú jej uvedené tvrdenia. Tiež uviedla, že vyššie
podmienky zmluvy spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach nemôžu obstáť už len
so zreteľom na ustanovenia Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá bola platná už v čase rozhodovania Okresného súdu Zvolen. Ďalej uviedla, že povolenie

obnovykonaniejeodôvodnenéajpreto,žerozhodnutieOkresnéhosúduZvolenzodňa01.04.2008,číslo
konania 6Rob/367/2007-26 je v rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, a to s rozsudkom
súdu z 27.06.2000 Spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA a s rozsudkom
súdu z 21.11.2002 - prípad C-473/00 Cofidis SA.

Súd zistil, že v prípade Océano Gruppo Editorial, Európsky súdny dvor rozhodol, že:

1. Ochrana poskytnutá spotrebiteľom Smernicou Rady 93/13 EEC z 05.04.1993 o neprimeraných,
nečestných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách má za následok, že národný súd môže svojim
vlastným návrhom určiť, či je zmluvná podmienka nečestná, počas svojho predbežného zhodnotenia

pokiaľ ide o fakt, či sa môže k nároku prikročiť pred národnými súdmi.

2. Národný súd je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo
neskoršieho dátumu než uvedená Smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné v svetle presného
znenia a účelu Smernice. Požiadavka o výklad v zhode so Smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť

výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej,
nečestnej podmienky.V druhom prípade Cofidis SA, súd zistil, že Európsky súdny dvor rozhodol, že súd je povinný neaplikovať
vnútroštátne procesné pravidlo týkajúce sa možnosti namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky,
možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň

na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k
splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov a ďalšími neskoršími rozsudkami Súdneho dvora EÚ (napr. vo veci
GODARD - bod 61 Rozsudku, uznesenia Korčkovská v POHOTOVOSŤ, s.r.o. - bod 50). Európsky súdny

dvor uviedol, že rovnako platí, že aj neskorší výklad európskeho práva Súdnym dvorom EÚ v rámci
prejudicálneho konania je pre orgány členských štátov priamo záväzný, a to aj retrospektívne (rozsudok
Súdneho dvora vo veci C-228/92 Roquette Fréres a rozsudok vo veci C-137/94 Richardson), a preto je
aj umožnená obnova konania bez časového obmedzenia. Preto bol aj prijatý § 172 ods. 9 OSP, ktorý
jasne hovorí ako má súd postupovať, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a je podaný
návrh na vydanie platobného rozkazu. Je tak možné použiť aj historický výklad v obnovenom konaní.

Z vyjadrenia navrhovateľky súd zistil, že v súvislosti s ochranou spotrebiteľa pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31.03.2011, číslo
konania 6CoE 64/2010, ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného súdu, ktorým okresný súd zastavil
exekúciu, z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nespĺňal podmienky vykonateľného exekučného titulu.

Krajský súd judikoval, že čl. 6 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách je kogentným ustanovením, na naplnení ktoré musí súd bezvýhradne trvať. Ďalej uviedla,
že za každých okolností platí, že Okresný súd Zvolen nemal už v roku 2008 platobný rozkaz vydať a
mal v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ ochrániť pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami - platobný rozkaz nevydať, resp. vydať iba v rámci, ktorý pripúšťa zákon (zákonné úroky

z omeškania). Na základe toho navrhovateľka uviedla, že súd hrubo porušil jej spotrebiteľské práva.
Ako ďalší dôvod oprávnenosti povolenia obnovy konania uviedla, že v samotnom exekučnom konaní sa
jej už nepodarí zvrátiť exekúciu, nakoľko § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku nemožno použiť,
keďže exekučným titulom je platobný rozkaz, ktorý je právoplatným rozsudkom súdu (§174 ods. 1
O.s.p.), ktorým sú viazané aj všetky štátne orgány - teda aj exekučný súd podľa § 159 ods. 2., z tohto

dôvodu by nebol jej návrh úspešný (pre úplnosť uviedla, že medzičasom už exekučný súd povolil odklad
exekúcie - ak by exekúciu mohol zastaviť určite by tak urobil aj bez návrhu - §57 Exekučného priadku).
Navrhovateľkavnávrhuuviedla,žesiuvedomuje,žeobnovakonaniajemimoriadnyprostriedoknápravy,
ale že skutočne nemá na výber a jediný spôsob, ako zvrátiť túto neprimeranú exekúciu je uspieť v
obnovenom konaní.

Ďalej súd z vyjadrení navrhovateľky zistil, že ňou napádané rozhodnutia sú v priamom rozpore s vyššie
uvedenými rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, čo iba potvrdzuje, že vnútroštátne súdy hrubo
porušili komunitárne právo zamerané na ochranu spotrebiteľa. V prípade, že by súd nepovolil obnovu
konania navrhovateľka dala v návrhu do pozornosti rozhodnutie ESĽP vo veci V. v. Rumunsko zo

dňa 06.12.2007, v ktorom tento rozhodol, že vzájomne si odporujúca judikatúra vnútroštátneho súdu
predstavuje porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv, konkrétne č.l. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj
právo podľa č.l. 14 Dohovoru v spojení s č.l. 1 Protokolu č. 1. Z tohto vyplýva, že potom by sa súd
musel vysporiadať aj s uvádzanými rozhodnutiami vnútroštátnych súdov, ktoré potvrdili a aj potvrdzujú,
že spotrebiteľom, ktorým je aj navrhovateľka, musí súd priznať náležitú ochranu.

Podľa § 228 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, právoplatný rozsudok môže účastník
napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej
viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Podľa § 228 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku, právoplatný rozsudok môže účastník
napadnúť návrhom na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.

Podľa § 230 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch

mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho
času, keď ho mohol uplatniť.Podľa § 230 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno
návrh podať len z dôvodu uvedeného v

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,

c) § 228 ods. 1 písm. c),

d) § 228 ods. 1 písm. d),

e) § 228 ods. 1 písm. e).

Podľa § 230 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, navrátenie lehoty na obnovu konania nie je
prípustné.

Podľa § 231 Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na obnovu konania možno napadnúť aj

rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve s výnimkou tých rozhodnutí, ktorých zrušenie alebo zmenu
možno dosiahnuť podľa tohto zákona inak

Podľa § 232 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o
veci rozhodoval v prvom stupni.

Podľa § 232 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia
o konaní v prvom stupni.

Podľa § 233 Občianskeho súdneho poriadku, ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania

vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

Podľa § 234 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, návrh na obnovu konania súd uznesením buď
zamietne alebo obnovu konania povolí.

Podľa § 234 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, povolením obnovy konania odkladá sa
vykonateľnosť rozhodnutia o veci.

Súd oboznámením z rozhodnutiami okresných, krajských súdov na internete ako aj s rozsudkami
Európskeho súdu pre ľudské práva zistil, že boli hrubo porušené spotrebiteľské práva navrhovateľky,

a preto povolil obnovu konania a odklad vykonateľnosti platobného rozkazu. Návrh na obnovu povolil
po troch rokoch od právoplatnosti platobného rozkazu, nakoľko sú tu dôvody podľa § 228 ods. 1 písm.
a), e) O.s.p..

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Navrhovateľka bola úspešná, odporca neúspešný, preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania,
žiadne trovy jej nevznikli, preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.

2 O. s. p.).

Navrhovateľka sa odvolania vzdala, čo potvrdila svojim podpisom.