Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216766
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117216766.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, doručenou pôvodne Okresnému súdu Humenné dňa 27.9.2012, žiadal, aby súd
zaviazal žalovanú na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. O žalobe navrhol rozhodnúť

medzitýmnym rozsudkom tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Humenné, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v zákonnom stanovenej lehote.

2. Žalobu odôvodnil tým, že v pozícií oprávneného subjektu navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným
súdnym exekútorom pre svoje pohľadávky, ktoré vznikli neplnením záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy

o úvere.

3. Exekučný súd bol povinný v zmysle ustanovení Exekučného poriadku po posúdení návrhu,
exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora v 15-dňovej lehote udeliť poverenie súdnemu
exekútorovi na vykonanie exekúcie, prípadne v uvedenej lehote o žiadosti na vykonanie exekúcie
rozhodnúť inak.

4.PodľažalobcuOkresnýsúdHumennérozhodoložiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a to
rozhodnutím zamietnutí žiadosti o poverení. K rozhodnutiam došlo až po uplynutí zákonom stanovenej
doby. Žalobca mal za to, že hoci prejednaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a
nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou

podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, k rozhodnutiu došlo až dňa 19.7.2011,
pričom exekučné konanie sa začalo dňa 16.3.2010.

5.Zdôvodunesprávnehoúradnéhopostupuexekučnéhosúdusipretožalobcauplatnilnároknanáhradu
škody v sume 1.256,49 Eur predstavujúcich istinu a príslušenstvo, ktorá viac nemôže byť priznané
všeobecným súdom z príslušného zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere.6. V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj nemajetkovú ujmu vo výške 251,30 Eur, t.j. vo výške 20 % z
uplatňovanej istiny s príslušenstvom, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s

porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou Slovenskej
republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu podľa názoru žalobcu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity,
ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových

práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené reálne očakávania žalobcu, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky a taktiež k vyvolaniu rizík, že dôjde k zániku povinného,
zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolventnosť povinného. Potreba náhrady
nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivom usporiadaní vzťahu a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.

7. Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú
o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody. Žalovaná do podania žaloby na žiadosť pozitívne
nereagovala.

8. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Konštatovala, že podanie žalobcu je potrebné vyhodnotiť za

zmätočné. Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v skutočnosti prenáša dôkaznú
povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalovaná navrhla konajúcemu
súdu aplikáciu ustanovenia § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku ďalej aj ako „CSP“) poukazujúc,
že nie je jasný titul nároku na náhradu škody, nakoľko zo žaloby tak, ako je formulovaná, nie je
jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje náhradu škody, keďže v žalobách

sa tieto nároky prelínajú a jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si svoj nárok uplatňuje a to
či z nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu nerozhodnutia v lehote, resp.
z dôvodu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Taktiež neoznačenie
spisovýchznačiekexekučnýchkonaní,vktorýchmalodôjsťknesprávnemuúradnémupostupuzostrany
exekučného súdu bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na

porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS
366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012 a III. ÚS 69/2011-25). Žalovaná poukázala na to, že dňa 23.04.2012
jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich
nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený

nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a
tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne.

9. Žalovaná poukázala na zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp.

nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup poukázalo na to, že zo samotnej
dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia
v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí

exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods.
2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Ďalej poukázala na
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení účinnom od 1. 1. 2013) a na to, že žalobca nepreukázal,
že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo
právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné

rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny
úradnýpostupspočívajúcuvexistenciiprieťahov.Podľanázoružalovanejefektívnosťarýchlosťsúdneho
konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003
Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na

podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré
by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov. K záveru o tom, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd
SR(t.j.niecivilnýsúdvkonaníonáhradeškody),dospelnapr.KrajskýsúdvNitre(sp.zn.9Co285/2011).Žalovaná poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.US 16/2002, z odôvodnenia ktorého
vyplýva, že pri posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich

nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty
uvedené v zákone. Žalovaná ďalej vzniesla námietku premlčania, nakoľko v prípade, ak mala žalobcovi
vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o

udelenie poverenia a to po zákonom stanovenej lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula
pri každom takomto nároku osobitne, od momentu právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, no žalobca sa o škode dozvedel v niektorých prípadoch pred
viac ako tromi rokmi. K majetkovej škode žalovaná vyjadrila názor, že žalobca nepreukázal existenciu
škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu
žalovanánemápreukázanýtakvzniknemajetkovejujmyakoanito,žebysamalaposkytovaťjejnáhrada

v peniazoch.

10. Záverom žalovaná poukázala na aspekt dobrých mravov, keďže žalobca a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu

ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových
osôb. Nie je možné opomenúť, že v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek
podaniežalobcu,atonajmävprípadenávrhunavykonanieexekúcie,kdevprípadežalobcuautomaticky
nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní).

Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy
v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať,
či poverenie vydajú alebo nevydajú a pod., s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania
procesného úkonu súdom. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu
považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu

škodyvočištátu,keďžeuplatnenáškodamalažalobcovivzniknúťpráveprispornejanegatívnevnímanej
podnikateľskej aktivite žalobcu. Súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva žalobcu
už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Uvedené vylučuje
možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.

11. Uznesením Okresného súdu Humenné zo dňa 8.10.2012, č.k. 18C/258/2012-7 súd spojil
na spoločné konanie a rozhodnutie veci sp. zn. 18C/258/2012, 18C/259/2012, 18C/260/2012,
18C/261/2012, 18C/262/2012, 18C/263/2012, 18C/264/2012, 18C/265/2012, 18C/266/2012 a
18C/267/2012,tak,žespoločnékonaniesabudeviesťpodsp.zn.18C/258/2012auznesenímKrajského
súdu v Prešove zo dňa 18.10.2012, č.k. 11NcC/14/2012-12 bolo rozhodnuté, že sudcovia Okresného

súdu Humenné sú vylúčení z prejednávania a rozhodnutia veci, pričom vec bola prikázaná na
prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Prešov. Na tunajšom súde sa predmetné konanie viedlo
pod sp. zn. 8C/417/2012.

12. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 25.4.2017, č.k. 8C/417/2012-60 bol jeho tretím

výrokom návrh žalobcu zo dňa 27.9.2012 pôvodne vedený na Okresnom súde Humenné pod spisovou
značkou 18C/261/2012 vylúčený na samostatné konanie, ktoré je na tunajšom súde vedené pod sp. zn.
16C/22/2017, a o ktorom nároku súd týmto rozsudkom rozhoduje.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to oboznámením žaloby, písomným

vyjadrením žalovanej, pripojeným exekučným spisom Okresného súdu Humenné sp. zn. 6Er/365/2010
a zistil tento skutkový stav:

14. Žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné 27.9.2012 sa žalobca domáhal náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy voči žalovanému z toho dôvodu, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie nebolo rozhodnuté do 15 dní od doručenia takejto žiadosti a z tohto
titulu žiadal, aby mu žalovaný zaplatil z titulu majetkovej škody sumy 1.256,49 Eur a z titulu nemajetkovej
ujmy sumu 251,30 Eur. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným súdu 14.3.2013,
ktorým považovala žalobu za nedôvodnú a žiadala ju zamietnuť. Uznesením Okresného súdu Humennésúd rozhodol o spojení veci na spoločné konanie, ktoré sa budú viesť pod sp. zn. 18C/258/2012 a
uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.10.2012, č.k. 11NcC/14/2012-12 bolo rozhodnuté,
že sudcovia Okresného súdu Humenné sú vylúčení z prejednávania rozhodovania veci a rozsudkom

tunajšieho súdu zo dňa 25.4.2017, č. k. 8C/417/2012-60 bol návrh žalobcu z 27.9.2012, pôvodne vedený
na Okresného súdu Humenné pod sp. zn. 18C/261/2012 vylúčený na samostatné konanie, ktoré je
vedené pod sp. zn. 16C/22/2017.

15. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 6Er/365/2010, kde oprávneným

je spoločnosť Pohotovosť s.r.o. a povinnou D. C., P.. XX.X.XXXX súd zistil, že dňa 28.4.2010 požiadal
súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, uznesením Okresného súdu Humenné č.k.
6Er/365/2010-18 zo dňa 23.6.2011 bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.7.2011 a uznesením Okresného
súdu Humenné č. k. 6Er/365/2010-25 zo dňa 16.8.2011 bola exekúcie zastavená s tým, že súd
náhradu trov exekučného konania súdnemu exekútorovi nepriznal, pričom toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 22.6.2012.

16. Vo vyššie uvedenom rozhodnutí, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súd vyhodnocoval rozhodcovskú doložku, ktoré boli súčasťou
formulárových zmlúv uzavretých medzi žalobcom a jeho dlžníkmi a došiel k záveru o ich neplatnosti z

dôvodu, že obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky.

17. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca v tomto konaní požadoval náhradu škody, predstavujúcu istinu
a príslušenstvo priznaných rozhodcovským rozsudkom a požadoval aj náhradu nemajetkovej ujmy.

18. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

19.Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,každýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len ako „zákon č. 514/2003

Z.z.), Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa§4ods.1písm.a)zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje

inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2).

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z.z., Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení..

Podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

21.Podľa§44ods.1zákona233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(ďalejExekučný
poriadok), Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu
(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

22. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych ustanovení súd prvej
inštancie uzatvára:

23. V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

24. Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.25. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní,
najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym
úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení teda štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne
a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody.

26. V danom prípade nesprávny úradný postup mal okrem iného spočívať v nedodržaní 15 - dňovej
zákonnej lehoty stanovenej ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. V zmysle vyššie citovaných ustanovení 15 - dňová zákonná lehota sa výslovne
vzťahuje na prípady, ak súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietne. Pre zamietnutie žiadosti Exekučný poriadok žiadnu zákonnú lehotu neurčuje.

27. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Humenné je zrejmé, že súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Vzhľadom na to je potom potrebné uzavrieť, že Okresný

súd Humenné v predmetnej veci rozhodnutím o žiadostiach po lehote 15 dní neporušil žiadne zákonné
ustanovenie. Súd teda uzatvára, že postupom dotknutého súdu v danej veci nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu z dôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k porušeniu povinnosti súdu
vydať rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote.

28. Pokiaľ ide o žalobcom namietané preskúmanie exekučného titulu, tak podľa názoru Ústavného
súdu Slovenskej republiky vyslovenom v uznesení zo dňa 9.12.2010 pod sp. zn. II ÚS545/2010
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu
už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.
Je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie

a to v každom štádiu exekúcie a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti exekúcie adekvátne
procesne zareagovať. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny
exekútor žiada o vydanie poverenia na vydanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust.
§ 41 Exekučného poriadku.

29.KzhodnémuzáverudospelajNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvuznesenízodňa29.3.2011podsp.
zn.5Cdo291/2010,vzmyslektoréhojeexekučnýsúdoprávnenýapovinnýskúmaťmateriálnusprávnosť
rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko
ide o exekučný titul s určitými špecifikami. Na rozdiel od iných exekučných titulov zákon oprávňuje

súdy, aby v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vedenom či už podľa Občianskeho
súdneho poriadku alebo Exekučného poriadku toto konanie zastavili na návrh, ale aj bez návrhu, ak
rozhodcovské konanie nemalo vôbec prebehnúť, pretože predmetom sporu bola vec, ktorá nemôže byť
podľa § 1 predmetom rozhodcovského konania alebo predmetom sporu bola vec už rozhodnutá. Tiež
vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom alebo je v rozpore s dobrými mravmi alebo

nim bolo prisúdené plnenie nemožné, pričom nie je podstatné, že nebola podaná žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

30. Žalobca vytýka exekučnému súdu nesprávny úradný postup predstavujúci zbytočné prieťahy. Týmto
pojmom sa zaoberal aj Ústavný súd SR a ten vo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že je

potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a že aj niekoľko mesačná nečinnosť súdu nemusí
predstavovať zbytočné prieťahy (I.US 42/01, I.US 63/00, IV. US 606/12). Práve konkrétne okolnosti
tohto prípadu vylučujú prijatie záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu. Sú všeobecne známe
obchodné praktiky žalobcu, ktorý poškodzuje spotrebiteľov v ich právach, čo konštatovali súdy vo
viacerých rozhodnutiach. Prejavilo sa to aj naformulovaním rozhodcovskej doložky, ktorou žalobca určil

právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov, ktoré súdy vyhodnocovali ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, keďže bola v neprospech spotrebiteľov. Exekútor na návrh žalobcu predložil
na súdy enormný počet takýchto rozhodcovských rozsudkov, na základe ktorých požadoval vydanie
poverenia. Nevyhnutné individuálne skúmanie podmienok, za ktorých bolo rozhodcovské konanie medziúčastníkmi zmlúv dojednané, spôsobilo vyššiu časovú náročnosť. V dôsledku množiacich sa nekalých
obchodných praktík mnohých podnikateľských subjektov poskytujúcich úvery, súdy musia vynakladať
nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Súdy sú zaťažené takýmito

podaniami, ktorými sú uplatňované práva vyplývajúce z nekalých praktík a preto je veľmi obtiažne konať
tak, aby nevznikli prieťahy. Avšak práve tieto konkrétne okolnosti, ak sám žalobca porušuje zákon,
ak poškodzuje práva spotrebiteľov (neprimerané úrokové sadzby, neprimerané sankcie, nanútenie
rozhodcovskej doložky a pod.) s čím sa súd musel dôsledne vyporiadať, nemožno považovať za
zbytočný prieťah. Navyše každý výkon práva podlieha posúdeniu či je v zhode so zásadou dobrých

mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

31. Pri posudzovaní toho, či exekučný súd sa dopustil zbytočných prieťahov možno použiť závery
Ústavného súdu SR v už citovanom rozhodnutí IV. US 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu
v obdobnej veci. V nej bola žiadosť o vydanie poverenia podaná 15.8.2011, nasledovala výzva na
predloženie rozhodcovskej zmluvy zo dňa 16.4.2012, tá bola predložená 4.5.2012 a uznesením zo

dňa 5.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá. Ústavný súd okrem iného zdôraznil,
že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ (teda žalobca) podával žiadosti o udelenie
poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní a preto musel počítať
s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo

rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

32. Súd teda dospel k záveru, že exekučný súd sa postupom v exekučnom veci pod sp. zn. 6Er/365/2010
nedopustil nesprávneho úradného postupu a neporušil právo žalobcu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.

33. Vo vzťahu k žalobcom vyčíslenej škode je potrebné uviesť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v
otázkepreukázaniaškody,pričomnestačísamotnétvrdeniežalobcuotom,žemuvzniklaškoda.Žalobca
nepreukázal, že nemohol získať iný exekučný titul, resp. že po zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia,
podal návrh na začatie konania a ten bol zamietnutý, pričom zamietnutie bolo v príčinnej súvislosti s

nesprávnym úradným postupom. Rovnako nepreukázal, že pohľadávka je nevymožiteľná v dôsledku
nesprávneho súdneho postupu. Žalobca nepreukázal v čom postup exekučného súdu ovplyvnilo jeho
podnikateľské plánovanie a rozhodovanie.

34. Napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným

postupom a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik
škody.

35. Námietka žalovanej ohľadne premlčania uplatneného nároku podľa názoru súdu je nedôvodná,
pretože nárok na náhradu škody podľa § 19, ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. sa premlčí za tri roky

odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. V danom prípade sa žalobca o škode dozvedel vtedy,
keď súd rozhodol o žiadosti exekútora na vydanie poverenia na uskutočnenie exekúcie, t.j. dňom, keď
oprávnenému bolo doručené uznesenie súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Odo dňa nasledujúceho po tomto dni do podania žaloby na súd,
trojročná premlčacia doba neuplynula.

36. Na základe vyššie uvedeného a z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre
priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

37. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 262 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu zamietol, žalovaná mala voveci 100 % úspech, má nárok na náhradu trov konania. Nakoľko zo spisu nevyplýva, že by žalovanej
akékoľvek trovy v konaní preukázateľne vznikli, súd v súlade s princípom hospodárnosti rozhodol o
trovách konania tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.