Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 20, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 12C/161/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712214576
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712214576.3

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci navrhovateľky
U. Y., O.. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, K., proti odporcovi DEBTINVEST LIMITED, 33 Porter
Road, Road Town, Tortola, Britské Panenské Ostrovy, IČO: 609 191, zastúpený Mgr. Martinom Jánskym,
advokátom, Trnavská cesta 50, Bratislava, IČO: 37 962 078, o obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

Návrh na povolenie obnovy konania z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľke n e pr i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 21.09.2012 žiadala povoliť obnovu konania, vedeného na Okresnom
súde Zvolen, pod číslom konania XRob XXX/XXXX-XX, zo dňa 01.04.2008 a nariadiť odklad
vykonateľnosti tohto platobného rozkazu vydaného voči navrhovateľke.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Okresný súd návrhu navrhovateľky na obnovu uvedeného konania vyhovel a nariadil odklad
vykonateľnosti tohto platobného rozkazu. Po odvolaní navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením XXCo XXX/XXXX-XX zo dňa 30.10.2014, právoplatné 20.11.2014 uznesenie Okresného

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Úlohou okresného súdu je v ďalšom konaní dôsledne sa zaoberať otázkou včasnosti návrhu na obnovu

konania, ujasniť si či je možné povoliť obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. pre rozpor s
akýmkoľvekrozhodnutímSúdnehodvoraEurópskejúnie,alebolenstakým,ktorýsavecneapersonálne
týka vnútroštátneho konania, či musí ísť o rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie po rozhodnutí
vnútroštátneho súdu v konaní ktorého obnova sa žiada, alebo môže ísť aj o rozhodnutia vydané pred
rozhodnutím vnútroštátneho súdu v konaní, ktorého obnova sa navrhuje, či prichádza do úvahy obnova
konania, ak sa namieta rozpor s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, ktoré bolo vydané a

zverejnené, určené a záväzné pre Slovenskú republiku už pred skončením konania, v ktorom bolo
vydané rozhodnutie, ktorého rozpor s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie sa namieta ak neboli
využité riadne opravné prostriedky.

Prvostupňový súd má vysvetliť či platobný rozkaz, ktorý bol vydaný je v rozpore s rozhodnutím Súdneho
dvora Európskej únie, musí odôvodniť v čom tento rozpor spočíva.

Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:Okresný súd Zvolen vydal platobný rozkaz XRob XXX/XXXX-XX zo dňa 01.04.2008.

Podľa § 228 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) právoplatný
rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho

priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 2 O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu
uvedeného v

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c),

d) § 228 ods. 1 písm. d),
e) § 228 ods. 1 písm. e).

Podľa § 230 ods. 3 O.s.p. navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa čl. 297 ods. 2 (pôvodne čl. 254) Zmluvy o fungovaní Európskej únie nelegislatívne akty prijaté vo
forme nariadení, smerníc a rozhodnutí, ktoré neuvádzajú, komu sú určené, sa uverejňujú v Úradnom

vestníku Európskej únie. Nadobúdajú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený alebo, ak takýto deň nie
je stanovený, dvadsiatym dňom po ich uverejnení.

Podľa § 1 zák. č. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku Európskej únie z 24.06.2004 právne záväzné
akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie uverejnené v Úradnom vestníku

Európskej únie alebo v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (ďalej len „Úradný vestník“) sú v
súlade s medzinárodnými zmluvami účinné na území Slovenskej republiky.

Podľa § 2 ods.1 Úradného vestníka o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom
uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne

záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná.

Podľa § 3 ods.1 písm. f) Úradného vestníka Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zabezpečí
jedno vyhotovenie úradného vestníka aj pre obvodné úrady.

Podľa ods.2 Úradného vestníka obvodný úrad je povinný zabezpečiť, aby bol úradný vestník prístupný
každému, kto o to prejaví záujem.Súd vo veci v zmysle záverov rozhodnutia odvolacieho súdu opätovne vykonal dokazovanie na zistenie
skutkového stavu oboznámením sa s výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, a oboznámením
sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a zistil nasledovný skutkový stav:

V predmetnej veci sa navrhovateľka domáha toho, aby súd povolil obnovu konania podľa § 228 ods.
1 písm. a) a písm. e) O.s.p. vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. XRob/XXX/XXXX a
nariadil odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Zvolen č. k. XRob/XXX/XXXX-XX K.
01.04.2008 právoplatného dňa 14.05.2008. Návrh odôvodnila tým, že dva týždne pred podaním návrhu

na obnovu konania sa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že sú prístupné
rozhodnutia súdov, ktoré by mohli zmeniť rozhodnutie súdu vo veci XRob/XXX/XXXX. Okresný súd vydal
platobný rozkaz v rozpore s § 172 ods. 9 O.s.p., podľa ktorého ak sa uplatňuje právo na zaplatenie
peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak
zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Tvrdila, že jej zmluva, od ktorej si odporca v konaní XRob/
XXX/XXXX odvodzoval nárok, obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Platobný rozkaz okresného

súdu je podľa názoru navrhovateľky v rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora vo veciach
N.-XXX/XX R. N.-XXX/XX Océano Gruppo Editorial SA (rozsudok zo dňa 27.06.2000) a N.-XXX/XX
Cofidis SA (rozsudok zo dňa 21.11.2002), v zmysle ktorých mal okresný súd poskytnúť navrhovateľke
ochranu a nevydať platobný rozkaz, resp. vydať iba v rámci zákonných úrokov z omeškania. Pre návrh
na obnovu konania sa rozhodla z dôvodu, že iným spôsobom sa jej nepodarí zvrátiť exekúciu na základe

právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu.

Návrh na obnovu konania je koncipovaný ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má slúžiť k tomu,
aby mohla byť znova prejednávaná vec už právoplatne skončená, avšak len za zákonom stanovených
podmienok. Obnova konania môže byť podaná len proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je zo zákona

vylúčená. Zásadne možno návrhom na obnovu konania napadnúť každý právoplatný rozsudok súdu.
Návrhom na obnovu konania možno napadnúť aj právoplatný platobný rozkaz, ak možno dôvody obnovy
vzťahovať i na predpoklady, za ktorých bol tento platobný rozkaz vydaný (§ 228 ods. 2 O.s.p.).

Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich, v ktorej sa vec v súčasnosti nachádza, súd

skúma, či je obnova konania procesne prístupná. Skúma splnenie procesných podmienok uvedených
v zákone, pričom návrhu na obnovu konania v tejto fáze buď vyhovie alebo ho zamietne. Druhá fáza
predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci, pričom až v druhej fáze konania sa skúma
skutočná opodstatnenosť tvrdeného dôvodu návrhu na obnovu.

Podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu konania je nielen spôsobilý predmet, voči ktorému
návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy, z ktorého návrh vychádza, lehoty počas ktorých musí byť návrh
na obnovu konania podaný, osoba spôsobilá na podanie návrhu, ale aj osobitné náležitosti návrhu na
obnovu konania a príslušnosť súdu k jeho prejednaniu. Splnenie týchto podmienok je súd povinný
skúmať z úradnej moci

Dôvodom obnovy konania podľa § 228 ods.1 písm. a) O.s.p. sú len také nové skutočnosti a rozhodnutia,
ktoré navrhovateľ ako účastník pôvodného konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie a len také dôkazy, ktoré sa z objektívnych príčin
nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu pre navrhovateľa ako účastníka pôvodného konania

privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nemožnosťou použiť skutočnosti alebo dôkazy bez svojej viny
v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť
uznať či predložiť tieto skutočnosti alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu, pričom nejde o prípady
nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré
účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu

neprikročilo (R 19/1975). Navrhovateľka pri ňou uplatnenom prvom dôvode obnovy konania podľa §
228 ods. 1 písm. a) O.s.p. poukázala na rozhodnutia vnútroštátnych súdov. V tejto súvislosti však súd
poukazuje na to, že rozsudky všeobecných súdov Slovenskej republiky (týkajúce sa iných účastníkov,
či iného predmetu konania) nie sú právne významné, nakoľko sudcovia sú pri rozhodovaní v zmysle čl.
144 ods. 1 Ústavy SR nezávislí a viazaní sú len ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnou zmluvou

podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR a zákonom. Rovnako tak súd poukazuje na to, že vecná nesprávnosť
rozsudku, resp. rôzne právne posúdenie veci, ktorého obnova sa navrhuje, nie je dôvodom zakladajúcim
procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (zo Súdnej praxi 2/2000).Súd v skrátenom konaní skúmal splnenie predpokladov na vydanie platobného rozkazu a tento za ich
splnenia aj vydal. V danej veci v čase rozhodovania platobným rozkazom (dňa 01.04.2008) nemohol
uplatniť ust. § 172 ods. 9 O.s.p., nakoľko toto ustanovenie bolo do O.s.p. zavedené až 15.10.2008

účinnosťou zák. č. 384/2008 Z.z.. Faktom však je, že už v čase vydania platil zák. č. 250/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a rovnako už v čase vydania platobného rozkazu bola do nášho právneho
poriadku transponovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách,atozákonomč.150/2004Z.z.,ktorýmsameniladopĺňalzák.č.40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (v znení neskorších predpisov). Navrhovateľka tak mala dostatok času oboznámiť

sa s platnými a účinnými zákonmi. Ak tak neurobila vlastným zavinením, resp. z dôvodu nevedomosti
nevyužila svoje zákonom dané právo brániť sa podaním odporu, a tým nebola dodržaná podmienka, že
k takémuto rozhodnutiu došlo bez jej viny. Z uvedených dôvodov súd posúdil návrh navrhovateľky na
obnovu konania podľa § 228 ods.1 písm. a) O.s.p. ako nedôvodný.

Navrhovateľka sa však súčasne domáhala povolenia obnovy konania aj podľa § 228 ods.1 písm. e)

O.s.p., a teda pre rozpor platobného rozkazu s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora (v súčasnosti
označovaný ako Súdny dvor EÚ), a to konkrétne s rozhodnutiami vo veciach N.-XXX/XX R. N.-XXX/
XX Océano Gruppo Editorial SA (rozsudok zo dňa 27.06.2000) a N.-XXX/XX Cofidis SA (rozsudok zo
dňa 21.11.2002).

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva záver, že súdy členského štátu sú povinné preskúmať svoje
právoplatné rozhodnutia, avšak len vzhľadom na neskôr vydané prejudiciálne rozhodnutia Súdneho
dvora, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky, a to ak vnútroštátne právo umožňuje
preskúmanie konečného rozhodnutia z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo s ohľadom na neskoršie
rozhodnutie Súdneho dvora z nesprávneho výkladu práva únie a bolo vyhlásené bez toho, aby bola

Súdnemu dvoru položená prejudiciálna otázka, ak dotknutá osoba podá návrh na preskúmanie tohto
rozhodnutia ihneď potom, ako sa dozvedela o rozhodnutí Súdneho dvora a ak novým rozhodnutím nie sú
dotknuté záujmy tretích strán (Rozhodnutie F. N.-X/XX X. X. M., 12.02.2008, Zb. S.I-411, body 38 a 39).

Vychádzajúc zo zásady res iudicata, ako zásady právnej istoty je preto možné zasahovať do

právoplatných a vykonateľných rozhodnutí a tieto preskúmavať, prípadne zrušiť, ak sú nezlučiteľné s
právom únie len vtedy, ak sa vyčerpali všetky dostupné opravné prostriedky alebo ak uplynuli lehoty,
ktoré sú pre ich podanie stanovené (N.-XXX/XX, 30.09.2003 vo veci M., Zb. S.I-10239, bod 36 a 38).

V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na to, že vnútroštátna právna úprava, ktorá obsahuje inštitút

obnovy konania bola doplnená o ďalší dôvod v § 228 ods.1 písm. e) O.s.p. novelou Občianskeho
súdneho poriadku účinnou od 15.10.2008 vykonanou zák. č. 384/2008 Z.z., a to o rozpor rozhodnutia
všeobecného súdu s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu
Európskych spoločenstiev. Aj pre tento dôvod platia ustanovenia o začiatku behu subjektívnej, ako aj
objektívnej lehoty upravenej v § 230 ods. 1 O.s.p., aj keď pre ukončenie objektívnej nie je stanovený

jej koniec. Práve neobmedzené časové obdobie neprimerane zasahuje do právnej istoty účastníkov
konania, ako aj tretích osôb, ktorú pôvodným súdnym rozhodnutím nadobudli.

Povinnosť dodržiavať právo Európskej únie vyplýva predovšetkým z čl. 144 ods.1 Ústavy SR, na
základe ktorého sú súdy, a to s poukazom na čl. 7 ods. 2 Ústavy SR pri rozhodovaní viazané

medzinárodnou zmluvou, ktorou je Zmluva o Európskej únii, Zmluva o fungovaní Európskej únii, ale
aj ostatnými prameňmi práva Európskej únie, t.j. aj rozhodnutiami súdov EÚ. Podľa článku 297 ods.
2 (pôvodne čl. 254) Zmluvy o fungovaní Európskej únie nelegislatívne akty prijaté vo forme nariadení,
smerníc a rozhodnutí, ktoré neuvádzajú, komu sú určené, sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej
únie. Nadobúdajú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený alebo ak takýto deň nie je stanovený,

dvadsiatym dňom po ich uverejnení. Režim Úradného vestníka Európskej únie a jeho prístupnosť v
Slovenskej republike sú upravené v zákone č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie v znení
neskorších predpisov. Rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie sú uverejňované na internetovej
stránke Súdneho dvora, čím sa stávajú dostupné aj pre tie osoby, ktoré neboli účastníkmi v konaní, v
ktorom boli tieto rozhodnutia vydané. V nadväznosti potom na plynutie subjektívnej lehoty na podanie

návrhu na povolenie obnovy konania podľa § 230 ods.1 O.s.p. súd dospel k záveru, že 3-mesačná
subjektívna lehota začína plynúť uplynutím dvadsiateho dňa od jeho zverejnenia podľa Úradného
vestníka EÚ, v ktorom je každé rozhodnutie ESD publikované, a tým aj záväzné pre každú fyzickú, ako
aj právnickú osobu.Na základe vyššie uvedeného potom súd dospel k záveru, že v danej veci navrhovateľka neuplatnila
návrh na obnovu konania včas, keď ho nepodala v subjektívnej 3-mesačnej lehote uvedenej v § 230 ods.

1 O.s.p., ktorej splnenie je pre podanie návrhu na obnovu konania nevyhnutné. Navrhovateľka v návrhu
poukazovala na rozpor platobného rozkazu s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora (v súčasnosti
označovaný ako Súdny dvor EÚ) vo veciach N.-XXX/XX R. N.-XXX/XX Océano Gruppo Editorial
SA (rozsudok zo dňa 27.06.2000) a N.-XXX/XX Cofidis SA (rozsudok zo dňa 21.11.2002). Uvedené
rozhodnutia však boli vydané (publikované), účinné a právne záväzné ešte pred vydaním samotného

platobného rozkazu, a teda sa navrhovateľka mala možnosť s týmito rozhodnutia objektívne oboznámiť
už v čase vydania platobného rozkazu a mohla sa brániť podaním riadneho opravného prostriedku
(odporu). Je teda nesporné, že pokiaľ navrhovateľka označila rozhodnutia - rozsudky Súdneho dvora
EÚ už v čase keď jej bol doručený platobný rozkaz, sa mohla s nimi oboznámiť vo vyššie uvedenom
vestníku EÚ. Navrhovateľka nepodala návrh na povolenie obnovy konania z dôvodu uvedeného v §
228 ods. 1 písm. e) O.s.p. v 3 mesačnej subjektívnej lehote. V predmetnom prípade však súd zobral aj

do úvahy tú skutočnosť, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť ešte v čase, kedy v O.s.p. nebol
zaradený ako dôvod obnovy v § 228 ods.1 písm. e) O.s.p., a teda subjektívna lehota pre navrhovateľku
začala nesporne plynúť nasledujúci deň po nadobudnutí účinnosti ust. § 228 ods.1 písm. e) O.s.p., ktoré
bolo do Občianskeho súdneho poriadku zaradené zákonom č. 384/2008, účinným od 15.08.2008, t.j.
od 16.10.2008, keď ho mohla ako dôvod obnovy prvýkrát uplatniť. Tento dôvod obnovy konania mohla

navrhovateľka použiť do 3 mesiacov, t.j. do 16.01.2009, čo neurobila.

Nakoľko navrhovateľka nepodala návrh na povolenie obnovy konania z dôvodu uvedeného v § 228 ods.
1 písm. e) O.s.p. v 3 mesačnej subjektívnej lehote, nie je tak daný dôvod pre povolenie obnovy konania,
pretože nie je splnená zákonná podmienka stanovená v § 230 ods.1 O.s.p., a to že navrhovateľka

nepodala návrh na obnovu konania v zákonom stanovenej lehote.

Pokiaľ navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že o skutočnostiach odôvodňujúcich obnovu konania
sa dozvedela len dva týždne pred podaním návrhu na súd, súd však uvedenú skutočnosť nepovažuje
za právnu skutočnosť spôsobujúcu začiatok plynutia subjektívnej lehoty v zmysle § 230 ods. 1 O.s.p..

Pripustením takého výkladu začatia plynutia subjektívnej lehoty podľa názoru súdu by došlo k vážnemu
narušeniu princípu právnej istoty, a preto je namieste skôr reštriktívna aplikácia príslušných ustanovení
pri výklade prípustnosti a dôvodnosti obnovy konania (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. C.. Ú.
XXX/XXXX). Rovnako navrhovateľka nijakým spôsobom túto tvrdenú skutočnosť nepreukázala.

Pokiaľ ide o plynutie trojročnej objektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, plynúcej od
právoplatnosti platobného rozkazu, súd pre úplnosť dodáva, že o tejto v zmysle § 230 ods. 2 písm. a)
a e) O.s.p. platí, že návrh na obnovu konania z dôvodu uvedeného v ustanovení § 228 ods. 1 písm. a)
je možné podať aj po troch rokoch od právoplatnosti dotknutého rozhodnutia len v prípade trestného
rozsudku alebo ak nové dôkazy, na ktoré by navrhovateľka poukazovala, súvisia s novými vedeckými

metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, čo sa však na prejednávanú vec nevzťahuje,
a preto by bolo námietka premlčania v tejto časti dôvodná. Nakoľko sa však navrhovateľka domáhala
obnovy konania aj v zmysle § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p., tu zákon pripúšťa podať návrh na obnovu
konania aj po troch rokoch od právoplatnosti dotknutého rozhodnutia. Na základe uvedeného tak súd
dospel k záveru, že v danej veci návrh na obnovu konania z dôvodov tvrdených navrhovateľkou, možno

podať aj po troch rokoch od právoplatnosti platobného rozkazu, a teda námietka premlčania v objektívnej
lehote vznesená odporcom by nebola dôvodná.

Rozhodnutia ESD majú účinky pro futuro a len v prejudiciálnom konaní majú spätné účinky, pretože
prejudiciálne rozhodnutia nemajú konštitutívny, ale deklaratórny charakter (C-453/00, M. R. B.,

13.01.2004, Zb. S.I-837, bod 21). Súdny dvor Európskej únie je jedine oprávnený podávať záväzný
výklad všetkých ustanovení práva Európskej únie a objasňovať ich zmysel a pôsobnosť vykladaného
ustanovenia, inak by sa zásada res iudicata, ktorá reprezentuje zásadu právnej istoty účastníkov
súdnych konaní dostala do rozporu so zásadou legitímneho očakávania toho účastníka, ktorý bol
v pôvodnom konaní úspešný. Zásada právnej istoty účastníkov nemôže byť podriadená zásade

legitímneho očakávania toho účastníka, ktorý návrh na obnovu konania podal, pretože by sa tak dostala
do rozporu aj so zásadou legitímneho očakávania toho účastníka, ktorý bol v prvostupňovom konaní na
základe pôvodného rozhodnutia okresného súdu úspešným účastníkom konania. Zásada právoplatne
rozhodnutejvecivyžaduje,abysúdnarozhodnutia,ktorésastaliprávoplatnýmipovyčerpanídostupnýchopravných prostriedkov alebo po márnom uplynutí lehôt na ich podanie nemohli byť v budúcnosti
spochybnené.

Zároveň súd poukazuje na to, že navrhovateľka odôvodňujúc obnovu konania rozporom vydaného
platobného rozkazu s rozhodnutiami Súdneho dvora, tento rozpor nekonkretizovala. Poukázala len
na to, že súd mal ju ako spotrebiteľa chrániť pre neprijateľnými zmluvnými podmienkami a platobný
rozkaz nevydať, resp. ho vydať v rozsahu, v ktorom to pripúšťa zákon. Rozhodnutia Súdneho dvora,
na ktoré sa navrhovateľka odvoláva, sa týkajú otázky, či vnútroštátne právo môže zakázať súdu, aby

ex offo skúmal prijateľnosť zmluvnej podmienky. Ani keby sa pôvodný súd neprijateľnosťou nezaoberal
vôbec, resp. keby sa ňou zaoberal, ale s nesprávnym záverom, nemôže ísť o rozpor s predmetnou
európskou judikatúrou. Takýto prípadný nedostatok nemožno odstraňovať prostredníctvom obnovy
konania, pretože, ako už súd uviedol vyššie, návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy
prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy.

Sú na základe vyššie uvedeného návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Zvolen
pod sp.zn. XRob/XXX/XXXX zamietol, keď dospel k záveru, že nie je daný dôvod pre povolenie
obnovy konania, pretože nie je splnená zákonná podmienka stanovená v § 230 ods.1 O.s.p., a to
že navrhovateľka podala návrh na obnovu konania v zákonom stanovenej lehote, t. j. do uplynutia
subjektívnej 3 mesačnej lehoty, keď už takýto dôvod mohol uplatniť.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Odporca bol úspešný, navrhovateľka neúspešná, odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania. K
termínupojednávanianevyčísliltrovykonania,pretosúdrozhodoltak,žeodporcovináhradutrovkonania
voči navrhovateľke nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O. s. p.).