Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200710
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114200710.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobkyne: Z.. M. M.Á.,
R.., Q.. XX.X.XXXX, U. U. X, X., zastúpenej: Slovenská národné stredisko pre ľudské práva, Laurinská
18, Bratislava, proti žalovanému: Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, so sídlom
Konštantínova 16, 080 01 Prešov, zastúpenému: JUDr. Alojz Naništa, advokát so sídlom Prešov,
Sládkovičova 8, o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 13.1.2014 domáhala určenia, že žalovaným svojím konaním
pri výberovom konaní diskriminoval žalobkyňu. Zároveň žiadala, aby sa jej žalovaný do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku verejne ospravedlnil na úvodnej obrazovke portálu univerzity www.unipo.sk
ako primerané zadosťučinenie po dobu jedného mesiaca na začiatku najbližšieho

semestra. Taktiež žiadala, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť jej škodu vo forme ušlého zisku vo
výške straty na zárobku počas 6 mesiacov, t. j. 100 % priemernej mesačnej hrubej mzdy v sume
932,23 Eur žalobkyne za rok 2012 za každý mesiac, a taktiež žiadala nahradiť nemajetkovú ujmu v
peniazochvovýške3000Eurakoajnáhradutrovkonania.Svojužalobuodôvodnilatým,žeužalovaného
bola zamestnaná vo funkcii odborný asistent na Fakulte manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove.
Dňa 27.9.2012 sa žalobkyňa zúčastnila výberového konania, ktoré bolo vypísané na obsadenie dvoch

miest odborných asistentov pre výučbu ekonomických disciplín. Predmetného výberového konania sa
zúčastnili tzv. „interné uchádzačky“ (žalobkyňa spolu s vtedajšou kolegyňou), ktoré pred výberovým
konaním boli zamestnankyňami žalovaného, ako aj tzv. „externí uchádzači“, ktorí pred výberovým
konaním neboli zamestnancami žalovaného. Na základe oznámenia o výsledku výberového konania zo
dňa 28.9.2012 žalobkyňa získala menej ako polovicu možných bodov, čím výberová komisia žalobkyňu
neodporučila prijať na miesto odborného asistenta, napriek tomu, že túto funkciu vykonávala vyše 5
rokov a pracovná zmluva na túto pozíciu jej bola už dvakrát obnovená na základe predchádzajúcich

výberových konaní. Mala teda za to, že žalovaný pri prijímaní uchádzačov o zamestnanie porušil viaceré
povinnosti, vrátane porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a tým bol žalobkyni neoprávnene
zamedzený prístup k zamestnaniu, čím bola značným spôsobom znížená jej dôstojnosť, spoločenská
vážnosť a spoločenské uplatnenie. Vyslovila vážnu pochybnosť o splnení požiadavky minimálnej 3-
ročnej pedagogickej praxe na vysokých školách a náležitej publikačnej a vedeckovýskumnej činnosti v
odbore u tzv. externých uchádzačov. Nebolo jej úplne zrejmé, ako sa pri výberovom konaní posudzovala

a hodnotila náležitá publikačná činnosť v odbore. Uvedené naznačuje, že uchádzači neboli hodnotení
na základe objektívnych kvalifikačných kritérií, pričom výberová komisia nejasne zdôvodnila, na základe
čoho neodporučila žalobkyňu prijať na pozíciu, ktorú vykonávala viac ako 5 rokov, z čoho je možnédôvodne usudzovať, že pri prijímaní zamestnancov boli použité diskriminačné kritériá, z čoho je tiež
možné usudzovať, že žalobkyňa bola diskriminovaná v dôsledku jej iného postavenia, t. j. ako internej
uchádzačky. Na základe uvedeného predpokladala, že dvaja tzv. externí uchádzači, ktorí boli úspešní

vo výberovom konaní, neboli vybratí len na základe ich kvalít a schopností alebo kvalifikácie, ale
na základe toho, že to bolo pre žalovaného výhodnejšie z dôvodu väčšieho rozsahu práv a nárokov
tzv. interných uchádzačov, vyšší tarifný plat nevynímajúc. V dôsledku nezákonného znevýhodnenia
žalobkynedošlokzamedzeniujejprístupukzamestnaniu,zníženiujejdôstojnosti,spoločenskejvážnosti
a spoločenského uplatnenia, nakoľko situácia vo vysokom školstve jej neumožňuje nájsť si prácu

v odbore, v ktorom pôsobila 12 rokov. Ako diskriminačné konanie označila tiež prístup k výberu
zamestnancov, teda odlišné pravidlá pre interných uchádzačov a externých uchádzačov o zamestnanie,
keďže vstupy pre hodnotenie každého uchádzača spomedzi interných učiteľov fakulty boli odlišné od
vstupov, ktoré mali predložiť tzv. externí uchádzači. Ešte pred výberovým konaním malo byť žalobkyni
naznačované zo strany vedúceho katedry, že budú mať na katedre novú kolegyňu, a že mu ju už vedenie
fakulty predstavilo, pričom obdobnú informáciu mala žalobkyňa aj od ďalšej kolegyne. Následne dňa

17.1.2013 žalobkyňa kontaktovala Slovenské národné stredisko pre ľudské práva za účelom prešetrenia
prípadného nerovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnej oblasti (prístup k zamestnaniu) z dôvodu
iného postavenia. Tým, že výber zamestnancov neprebehol objektívnym zákonným a nediskriminujúcim
spôsobom podľa názoru žalobkyne, nebolo umožnené jej vykonávať prácu v odbore a kariérne rásť, jej
preukázateľne vznikla materiálna škoda vo forme straty na zárobku v príčinnej súvislosti s porušením

právnej povinnosti žalovaného. Mala za to, že z uvedených skutočností možno dôvodne usudzovať, že k
porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo, a preto je žalovaný povinný preukázať, že neporušil
zásadu rovnakého zaobchádzania. Navrhla žalobe vyhovieť v znení ako je uvedené vyššie.

2. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 7Cpr 2/2014 - 53 zo dňa 25.4.23014 došlo k zastaveniu konania

v časti náhrady škody z dôvodu, že žalobkyňa pri podaní návrhu nezaplatila súdny poplatok, napriek
výzvam súdu, pričom bola zároveň poučená o tom, že v prípade nezaplatenia súdneho poplatku v
určenej lehote, súd konanie zastaví. Výzvy boli zástupcovi žalobkyne doručené 13.3.2014. Súd teda
konanie zastavil v časti náhrady škody kvôli nezaplateniu súdneho poplatku v zákonnej lehote.

3. Žalovaná sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k žalobe v tom zmysle, že žaloba
nespĺňa zákonnú požiadavku, a to pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností. Konštatoval, že rektor
Prešovskej univerzity v Prešove v súlade so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zásadami výberového konania
na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, vyhlásil výberové konanie na obsadenie

pracovných miest vysokoškolských učiteľov na Fakulte manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove.
Okrem iného, aj na obsadenie dvoch miest odborných asistentov pre výučbu ekonomických disciplín
so zaradením na katedre ekonómie a ekonomiky na Fakulte manažmentu Prešovskej univerzity v
Prešove. Zároveň stanovil kvalifikačné predpoklady pre obsadenie funkcie odborného asistenta, t. h.
vysokoškolské vzdelanie III. stupňa, pedagogická prax minimálne 3 roky na vysokej škole, znalosť

svetového jazyka slovom a písmom, náležitá publikačná a vedeckovýskumná činnosť v odbore,
bezúhonnosť. Podmienky výberového konania a požiadavky na obsadenie týchto pozícií boli zverejnené
na internetovej stránke Ministerstva školstva SR a tiež na internetovej stránke Prešovskej univerzity
v Prešove. Zároveň rektor zriadil 7-člennú výberovú komisiu pre výberové konanie na obsadenie
týchto miest. Podľa zápisnice z výberového konania zo dňa 27.9.2012 v priebehu výberového konania

uchádzači oboznámili komisiu so svojou doterajšou praxou, dôvodmi prihlásenia sa do výberového
konania, následne odpovedali na otázky komisie. Výberového konania sa, okrem žalobkyne, zúčastnili
ďalší traja uchádzači. Podľa výsledkov výberového konania žalobkyňa získala 16 bodov z možných
35 bodov. Na základe osobného pohovoru s uchádzačmi vyhodnotenia predložených materiálov,
komplexného posúdenia osobnosti a z hodnotenia predpokladov uchádzačov vo vzťahu k požiadavkám

vypísaného výberového konania komisia určila porade a odporučila prijať na základe tajného hlasovania
na obsadenie dvoch funkčných miest odborných asistentov Z.. H. E., R.. G. Z.. D. J., R.. Následne
rektor Prešovskej univerzity na základe výsledkov výberového konania žalobkyni oznámil, že nie
je prijatá na pracovné miesto odborného asistenta. Po tomto stručnom zhrnutí skutkového stavu
právnym zástupcom žalovaného stručne žalovaný uviedol, že všetci štyria uchádzači, ktorí sa zúčastnili

výberového konania, splnili podmienky tohto výberového konania a z tohto dôvodu boli všetci štyria
pozvaní na výberové konanie. Zásady výberového konania boli známe pred výberovým konaním
všetkým uchádzačom, pričom je konštatované, že v zásadách výberového konania nie je uvedené,
že rozhodujúcimi kritériami sú dĺžka pedagogickej praxe a kvantita odborných publikácií v príslušnomodbore. Žalovaná zdôrazňuje, že vyhlásené podmienky pre uchádzačov výberového konania boli
rovnaké pre všetkých bez ohľadu na skutočnosť, či uchádzači boli, ako ich delí žalobkyňa, z interného,
resp. externého prostredia. Žalovaná namietla, aby diskriminačným kritériom vo vzťahu k žalobkyni

bola skutočnosť, že táto bol pred výberovým konaním v pracovnom vzťahu žalovanej. Samotná táto
skutočnosť nenapĺňa pojem „iného postavenia“ tak ako to má na mysli zákon č. 365/2004 Z. z.
Argumentácia žalobkyne spočívajúca v tom, že v čase výberového konania mala dlhšiu pedagogickú
prax a rozsiahlejšiu publikačnú činnosť, žalovaný považuje samu o sebe za diskriminačnú, nakoľko by
to vo svojich dôsledkoch znamenalo, že začínajúci pedagógovia by nemali nikdy šancu byť úspešní

vo výberovom konaní oproti vekovo starším pedagógom. Neakceptovateľná je námietka žalobkyne v
tom smere, že prijatí uchádzači boli pre žalovanú z finančných dôvodov výhodnejší, nakoľko žalovaná
má vypracovaný systém hodnotenia kvality výkonov, kde sa podľa dopredu známych kritérií rozdeľujú
financie. Zdôraznil, že výberová komisia bola 7-členná a hlasovanie o jednotlivých uchádzačoch
bolo tajné. Žalobkyňou uvádzané dôvody ako diskriminačné sami o sebe sú podmienkami pre účasť
vo výberovom konaní a jej argumentácia je v podstate polemikou, resp. nahrádzaním rozhodnutia

jednotlivých členov výberovej komisie. Žalovaná ďalej poukázala na to, že kvalifikačné kritériá, na
ktoré poukazuje žalobkyňa, nie sú sami o sebe diskriminačnými kritériami, ale predpokladom účastí
na výberovom konaní a výkon povolania. Ústavnú zásadu rovnosti nemožno chápať absolútne ako
abstraktnú kategóriu, ale ako rovnosť relatívnu, potom za diskrimináciu nemožno považovať akýkoľvek
rozdiel v právach a povinnostiach rôznych subjektov práva. Rovnosť jej šance pri uchádzaní sa o

voľné pracovné miesto obsadzované výberovým konaním bola zachovaná a neprijatie do pracovného
pomeru nemôže byť samo o sebe porušením zákazu diskriminácie. Právny zástupca žalovanej ešte
poukázal na nález Ústavného súdu III.ÚS 47/98 v tom zmysle, že právo na prácu nemožno chápať
ako právo na konkrétnu prácu, na ktorú má občan príslušnú kvalifikáciu. Právo na prácu nezodpovedá
povinnosti zamestnávateľa prijať konkrétneho uchádzača o zamestnanie na konkrétne pracovné miesto.

Žalovaná pri výbere z uchádzačov svojím postupom neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Z
vyššie uvedených dôvodov navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov
konania.

4. Súd vec postupom podľa § 177 a nasl. Civilného sporového poriadku prejednal a rozhodol

na pojednávaní 13.10.2016 za prítomnosti žalobkyne, jej právneho zástupcu a právneho zástupcu
žalovanej ako aj za účasti svedkov.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou
a žalovanou zo dňa 26.1.2007, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 19.1.2010, dohodou o

zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.1.2011, oznámením o výsledku výberového konania, porovnaním
pedagogickej praxe a publikačnej činnosti u jednotlivých uchádzačov, zásadami výberového konania
PrešovskejuniverzityvPrešove,pracovnýmposudkomžalobkyne,žiadosťouovyjadreniekprípadnému
nerovnakému zaobchádzaniu v pracovnoprávnej oblasti z dôvodu iného postavenia zo dňa 13.2.2013,
odpoveďou žalovanej na žiadosť o vyjadrenie a doplnenie tejto odpovede, dohodou o vykonaní práce

medzi žalovanou a žalobkyňou, oboznámením sa publikačnou činnosťou jednotlivých uchádzačov z
internetových portálov, e-mailovou komunikáciou, výpisom z centrálneho registra evidencie publikačnej
činnosti, výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov, písomných podaní strán sporu, ako aj ostatného
spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Žalobkyňa bola na základe pracovnej zmluvy č. 41/2007 zo dňa 26.1.2007 zamestnaná vo funkcii
odborný asistent na Fakulte manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove od 1.2.2007 do 30.11.2012
s tým, že dňa 1.2.2007 uzavrela so žalovanou pracovnú zmluvu na dobu určitú, ktorá bola následne
obnovená na základe výsledkov výberových konaní dňa 1.2.2010 a 1.2.2011. Pracovná zmluva bola
uzavretá do dňa 30.11.2012, preto sa žalobkyňa dňa 27.9.2012 zúčastnila ďalšieho výberového konania,

ktoré bolo písané na obsadenie dvoch miest odborných asistentov pre výučbu ekonomických disciplín
so zaradením na katedre ekonómie a ekonomiky na Fakulte manažmentu Prešovskej univerzity v
Prešove. V oznámení o výsledku výberového konania zo dňa 28.9.2012 predseda výberovej komisie
R.. Z.. D.. N. Š., R.. konštatoval, že na základe osobného pohovoru so žalobkyňou, vyhodnotenia
predložených materiálov, komplexného posúdenia osobnosti a zhodnotenia predpokladov vo vzťahu

k požiadavkám výberového konania, výberová komisia konštatovala, že žalobkyňa získala menej ako
polovicu možných bodov, a preto výberová komisia nemohla žalobkyňu zaradiť do poradia uchádzačov.
Z pracovného posudku zo dňa 6.12.2012 vyplýva, že žalobkyňa pracovala na Prešovskej univerzite,
ako už bolo konštatované, od 1.2.2007 na mieste vysokoškolského učiteľa vo funkcii odborný asistent,pričom naposledy bol medzi zamestnávateľom, t.j. žalovanou a zamestnancom, žalobkyňou, uzatvorený
pracovný pomer dohodou o zmene pracovnej zmluvy na ustanovený týždenný pracovný čas na určitú
dobu od 1.2.20011 do 30.11.2012. Pracovný pomer bol skončený vypršaním tejto doby. V tomto

pracovnom posudku bolo ďalej konštatované, že zamestnankyňa (žalobkyňa) viedla semináre, cvičenia
v bakalárskej forme štúdia, ako aj prednášky z vybraných kapitol podľa usmernenia vedúceho katedry.
Ďalej v tomto pracovnom posudku bolo konštatované vydané monografie, resp. účasť na riešení
vedeckých projektov s tým, že záverom tohto pracovného posudku bolo uvedené, že žalobkyňa sa
snažila uplatňovať odporúčané rady a postupy pri vedeckopedagogickom procese, pričom je schopná

pracovať v kolektíve ako aj samostatne a dosahovala vo vyučovacom procese veľmi dobré výsledky.
Zo zápisnice z výberového konania na obsadenie dvoch funkčných miest odborných asistentov zo dňa
27.9.2012 vyplýva, že tohto výberového konania sa zúčastnili štyria uchádzači, konkrétne žalobkyňa Z..
M. M., R.., Z.. J. F., R.., Z.. D. J., R.. G. Z.. H. E., R.. Z výsledkov tohto výberového konania vyplynulo, že
žalobkyňa Z.. M. M., R.. získala 16 bodov z možných 35 bodov, Z.. J. F., R.. získala 14 bodov z možných
35 bodov, Z.. D. J., R.. získala 33 bodov z možných 35 bodov a rovnako Z.. H. E., R.. získal 33 bodov

z možných 35 bodov, čiže celkové poradie uchádzačov na základe výsledkov tajného hlasovania bola
také, že na prvom mieste sa umiestnil Z.. H. E., R.. a rovnako Z.. D. J., R.., pričom títo dvaja uchádzači
boli komisiou odporúčaní na prijatie na obsadenie dvoch funkčných miest odborných asistentov. Z tejto
zápisnice je tiež zrejmé, že členmi výberovej komisie boli R.. Z.. D.. N. Š., R.., D.. R.. J. A., O.., R.. N.
U., R.. J., J.. H. J., D.. Z.. N. X., R.., D.. Z.. Š. X., O.. G. D.. Z.. G. O., R.., pričom všetci členovia komisie

osvedčili svoju prítomnosť v tejto výberovej komisii svojimi vlastnoručnými podpismi.

7. Na pojednávaní konanom dňa 16.2.2015 vypovedala žalobkyňa, ktorá v podstate zotrvala na
dôvodochsvojejžalobytakakoboliuvedenévpísomnomvyhotovení,pričomďalejuviedla,žepotom,čo
sa uskutočnilo výberové konania a skončilo sa výberové konanie, mal jej vedúci katedry doc. X. povedať,

že dekan fakulty mal zhruba hodinový predslov pred komisiou, aby prijala externých uchádzačov, že je
to jeho záujem. Následne jej bolo v liste oznámené, že výberovým konaním neprešla. Bolo to pre ňu
veľmi ťažké psychicky zvládnuť toto obdobie, pretože kolegovia sa ku nej začali otáčať chrbtom, navyše
ju posadili do jednej kancelárie s úspešnou absolventkou výberového konania Z.. J.. Rovnako v tom
čase sa so svojím manželom aj rozvádzala, čiže ťažké to mala nielen po pracovnej stránke, ale aj v

osobnom živote. Ďalej žalobkyňa uviedla, že na katedrovej porade sa hovorilo o tom, že fakulta musí
šetriť, že nemá dostatok finančných prostriedkov.

8. Na pojednávaní konanom 4.5.2015 vypovedal ako svedok R.. Z.. N. Š., R.., ktorý je dekanom
fakulty a konštatoval, že podľa zásad výberového konania rektor ani nie je viazaný poradím úspešných

uchádzačov, dokonca aj keď boli vo výberovom konaní úspešní. Uviedol, že predpoklady boli pre
všetkýchuchádzačovrovnaké,tedapretýchktorísaprihlásilidovýberovéhokonania.Ďaleješteuviedol,
že na fakulte prebehlo možno 500 výberových konaní, približne, avšak nikdy sa nestretol s tým, aby
sa niekto na výsledky výberového konania sťažoval. Konštatoval, že fakulta sa dravo vyvíja, pričom
na začiatku mala 25 ľudí, dnes má približne 110 ľudí a ani v rokoch 2012 a 2013 nemusela znižovať

počet vysokoškolských učiteľov. Ďalej poznamenal, že termín „náležitá publikačná činnosť“ je vec,
ktorú si každý člen komisie vysvetlí sám. Každý hlasuje autonómne o jednotlivých uchádzačoch. Za
pedagogickú činnosť v rozsahu minimálne š roky sa považuje aj robenie si titulu PhD. Pri rozhodovaní
o jednotlivých kandidátoch vo výberovom konaní má každý člen komisie svoju vlastnú metodiku, pričom
svoju vlastnú metodiku uviedol, že nebude prezrádzať. Poprel, že by po uskutočnení výberového

konania mal príhovor k prítomným členom komisie, na žiadne príhovory nebol priestor ani čas. Na tomto
pojednávaní vypovedal aj svedok D.. J. A.Ý., O.., ktorý konštatoval, že pôsobí vo funkcii prodekana
fakulty. Taktiež uviedol, že predpoklad minimálnej 3-ročnej pedagogickej praxe spĺňa aj uchádzač, ktorý
pôsobil vo funkcii asistenta 3 roky na vysokej škole. Uviedol, že výberové konanie malo štandardný
priebeh.Taktiežvypovedal,žesinespomínanato,žebymaldekanfakultypríhovorkjednotlivýmčlenom

komisie.

9. Na pojednávaní konanom dňa 22.9.2016 vypovedal svedok D.. N. X., ktorý uviedol, že v rokoch
2012 - 2013 neboli prijaté úsporné opatrenia na fakulte, naopak, prijali dokonca človeka navyše. Svoju
spoluprácu so žalobkyňou ako s podriadenou označil ako štandardnú. Ďalej svedok uviedol, že všetky

podklady od uchádzačov boli súčasťou ich osobných spisov. Vo vzťahu k už spomínanému príhovoru
dekana, ktorý mal podľa tvrdí žalobkyne mať k členom výberovej komisie, ktorým by týchto členov
komisie inštruoval, svedok uviedol, že ide len o reči, je to hlúposť. Na tom istom pojednávaní vypovedal
aj svedok J.. H. J., ktorý bol členom výberovej komisie, konštatoval, že hlasoval tajne podľa svojhovedomia a svedomia a nepamätá si na podrobnosti, resp. okolnosti výberového konania. Ako člen
výberovej komisie sa výberového konania zúčastnil ako zástupca zamestnancov, pričom ide o obvyklý
jav, že príslušník odborov je členom komisie. Na bližšie okolnosti predmetného výberového konania si

spomenúť nevedel, vzhľadom na veľké množstvo výberových konaní, ktorých sa zúčastnil. Svedok D..
N. U. vo svojej výpovedi uviedol, že bol členom výberovej komisie v predmetnom výberovom konaní,
pričom v tento deň sa uskutočnilo okolo 20 výberových konaní, ktoré prebiehali takpovediac od rána do
večera. Konštatoval, že nie je možné zistiť kto a ako hlasoval, nakoľko komisia hlasuje tajne. Nevedel
si spomenúť na počet monografií, ktoré mala pred výberovým konaním predložiť žalobkyňa. Zdôraznil,

že sa snaží porovnávať najúspešnejšieho účastníka výberového konania s ostatnými účastníkmi. Na
otázku, či dekan fakulty mal mať nejaký predslov s tým, aby komisia prijala externých uchádzačov,
svedok odpovedal, že je to hlúposť, pričom si nevie predstaviť, že by niekto takýmto spôsobom komisiu
ovplyvňoval.

10. Napokon na pojednávaní konanom 13.10.2016 vypovedala svedkyňa Z.. J. F., ktorá uviedla, že

na výberovom konaní sa zúčastnila spolu so svojou vtedajšou kolegyňou, ktorá je žalobkyňou, pričom
k žalovanému bola v minulosti v zamestnaneckom vzťahu. Svedkyňa F. ďalej vypovedala, že aj keď
nebola vo výberovom konaní úspešná, nemá dojem, že by toto výberové konanie prebehlo nejakým
neštandardným spôsobom. Nevedela uviesť, koľko bodov získala, nespomínala si na to. Uviedla, že vo
vzťahu k svojmu neúspechu vo výberovom konaní sa zamýšľala nad tým, že možno došlo k nesplneniu

kritérií z jej strany. Brala to ako fakt. Na pojednávaní, tom istom, konanom 13.10.2016 vypovedal aj
svedok D.. Š. X., ktorý konštatoval, že od výberového konania už uplynuli štyri roky, pričom je už
dva roky na dôchodku. Počas všetkých výberových konaní, ktorých sa zúčastnil, však hlasoval podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia a takto sa aj rozhodoval. Vo vzťahu k potenciálnym finančným
problémov fakulty v roku 2012 svedok uviedol, že nemá o tom vedomosť a čo sa týka jeho prítomnosti

vo výberovej komisii ako člena v predmetnom výberovom konaní, nevylúčil, že tam nebol úplne každú
sekundu, nakoľko mohol mať prípadne dôležitý telefonát, prípadne fyziologickú potrebu. Čo sa týka jeho
výpovede vo vzťahu k údajnému príhovoru dekana po ukončení ústnych častí, ako to tvrdila žalobkyňa,
aby preferovali uchádzačov z externého prostredia, svedok uviedol, že takéto niečo by si dekan určite
nedovolil a ani takýto príhovor nemal. Konštatoval, že vzhľadom na odstup času si už nevie, vzhľadom

na obrovské množstvo výberových konaní, spomenúť, ktorí boli z týchto uchádzačov v predmetnom
výberovom konaní najvhodnejší, avšak konštatoval, že ku všetkým týmto uchádzačom sa pristupovalo
viacmenej rovnako. Vo vzťahu skutočnosti, že žalobkyňa neuspela, napriek tomu, že pochádzala z tzv.
interného prostredia svedok konštatoval, že zvláštne to nie je, nakoľko z chronológie fakulty vyplýva, že
odišlo aj viacero ľudí z docentskými titulmi, napriek tomu, že boli z tzv. interného prostredia. Uviedol, že

je presvedčený, že celá komisia sa správala v súlade so zásadami akademickej etiky, pričom kritériá
boli nastavené rovnako. Svedok ďalej uviedol, že diplomové práce neboli jediným a rozhodujúcim
kritériomprihodnoteníkvalityjednotlivýchuchádzačov,bolotolenjednozkritérií,avšaknierozhodujúce,
pričom opätovne konštatoval, že v žiadnom prípade dekan neapeloval na členov komisie, že by mali
zvýhodňovať niektorého z uchádzačov.

11. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o
ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon, ďalej

len ADZ) dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu
pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine,
zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti,
jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo
iného postavenia, alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Podľa § 2 ods. 2 ADZ pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na
dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.

Podľa § 3 ods. 1 ADZ každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti

pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti,
poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.Podľa § 6 ods. 1 ADZ v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch,
obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z
dôvodov podľa § 2 ods. 1 .

Podľa § 9 ods. 1 ADZ každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred
diskrimináciou.

Podľa § 11 ods. 1 ADZ konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania

sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého
zaobchádzania (ďalej len „žalobca“). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že
porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalovaný“).

Podľa § 11 ods. 2 ADZ žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania,
ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady

rovnakého zaobchádzania došlo.

12. S ohľadom na vyššie uvedený skutkový stav ako aj citované právne ustanovenia súd sa pri
rozhodovaní o predmetnej veci riadil nasledovnou úvahou:

13. Je nesporné, že medzi žalobkyňou a žalovanou existoval v rozhodnom období pracovnoprávny
vzťah. Dňa 27.9.2012 sa žalobkyňa zúčastnila výberového konania, ktoré bolo vypísané na obsadenie
dvoch miest odborných asistentov pre výučbu ekonomických disciplín u žalovaného. Namietala,
že spolu s kolegyňou Z.. J. F.W., R.., kde boli ako tzv. interné uchádzačky, boli neúspešné proti
tzv. externým uchádzačom Z.. E. a Z.. J., pričom žalobkyňa mala za to, že žalovaná pri prijímaní

uchádzačov o zamestnanie porušila viaceré povinnosti, ktoré jej vyplývajú z platného právneho poriadku
Slovenskej republiky. V prvom rade žalobkyňa konštatovala, že diskriminovaná mala byť žalovanou
z dôvodu tzv. iného postavenia. Na tomto mieste by chcel súd poukázať na skutočnosť, že práve
vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola tzv. internou uchádzačkou, použijúc túto terminológiu, teda
zamestnankyňou žalovaného, sa javí súdu práve určitým spôsobom zvýhodnenie tohto uchádzača,

nakoľko sa zúčastňuje výberového konania z tzv. interného prostredia. Je nesporné, že práve
potenciálne kolegiálne vzťahy medzi členmi výberovej komisie a žalobkyňou by mohli skôr evokovať
zvýhodnenie žalobkyne ako uchádzačky vo výberovom konaní, čo je v rozpore s tým, čo vo svojej žalobe
tvrdila žalobkyňa. Výpoveďami svedkov, ktoré boli uvedené vyššie pri zisťovaní skutkového stavu bolo
nepochybne preukázané, nakoľko súd len na margo konštatuje, že zo 7-člennej výberovej komisie bolo

vypočutých 6 členov, že výberové konanie prebehlo štandardným spôsobom v súlade so zásadami
výberového konania, ktoré boli známe všetkým účastníkom konania pred predmetným výberovým
konaním. Námietka žalobkyne vo vzťahu k pochybnosti o splnení požiadavky minimálnej 3-ročnej
pedagogickej praxe na vysokej škole a náležitej publikačnej a vedeckovýskumnej činnosti v odbore u
tzv. externých uchádzačov, ktorí boli úspešní v predmetnom výberovom konaní neobstojí v tom zmysle,

že ako dĺžka pedagogickej praxe, tak náležitá publikačná činnosť, neboli rozhodujúcimi kritériami pri
zhodnocovaní kvality jednotlivých uchádzačov, čo bolo podporené aj svedeckými výpoveďami svedkov
R.. Z.. N. Š., R.., dekana fakulty, svedkom D.. J. A., O.. a svedkom D.. X.. Všetci vypočutí svedkovia
uviedli, že pri hodnotení jednotlivých uchádzačov hlasovali podľa svojho vedomia, svedomia, tajne,
pričom sa snažili vychádzať z tzv. objektívnych kritérií a požiadaviek, ktoré boli vytýčené pred vypísaným

výberovým konaním. Nevzhliadol súd prvej inštancie ako rozpor so zásadami výberového konania to,
že tzv. interní uchádzači, t. j. žalobkyňa spolu so svojou kolegyňou, mali predložiť diplomové práce ako
to vyplynulo zo zápisnice č. 4/2012 zo zasadnutia rozšíreného kolégia dekana Fakulty manažmentu PÚ
v Prešove konaného dňa 12.6.2012, kde dekan vystúpil s informáciou, že voči každému uchádzačovi
spomedzi učiteľov fakulty sa pri nadchádzajúcom výberovom konaní bude prihliadať na splnenie 6

bodovpodľapodpísanejdohody.Jepochopiteľné,žežalovanáakozamestnávateľazároveňorganizátor
predmetného výberového konania vo vzťahu k svojim zamestnancom, ktorí sa tohto výberového konania
zúčastnili, mohla týmto spôsobom požadovať od svojich zamestnancov takúto informáciu tak ako napr.
nemohla vo vzťahu k tzv. externým uchádzačom požadovať predloženie diplomových prác, keďže títo
externí uchádzači u žalovanej doposiaľ nepôsobili. Vzhľadom na svedecké výpovede členov výberovej

komisie, najmä dekana, prodekana, vo vzťahu k ekonomickému postaveniu fakulty, ako to namietala
žalobkyňa, že fakulta mala ekonomické problémy, tieto tvrdenia boli vyvrátené týmito svedeckými
výpoveďami, nakoľko dekan fakulty uviedol, že fakulta sa dravo vyvíja, čo odôvodnil aj viac ako 4-
násobným zvýšením počtu zamestnancov od vzniku fakulty. Čo sa týka prítomnosti všetkých 7 členovvýberovej komisie počas osobného pohovoru, ako namietala žalobkyňa, že v miestnosti bolo prítomných
6 členov komisie, teda absentoval D.. X., je potrebné poukázať na jeho svedeckú výpoveď, v ktorej
uviedol, že nevylučuje, že mohol na chvíľu dočasne opustiť miestnosť, v ktorej prebiehalo výberového

konanie, či už z dôvodu telefonátu alebo pod., avšak hlasoval o každom z uchádzačov podľa najlepšieho
vedomia a svedomia. Žalobkyňa vo svojej žalobe taktiež uvádzala, že vedúci katedry D.. Z.. N. X., R..
jej mal telefonicky po uskutočnení výberového konania uviesť, že nevie kde nastala chyba a zároveň
mal konštatovať, že po tom, čo sa skončilo výberové konanie, dekan fakulty mal mať zhruba hodinový
predslov pred komisiou, aby komisia prijala tzv. externých uchádzačov, že je to jeho záujem, tak tento

svedok D.. X. jednoznačne poprel, že by takýto telefonát so žalobkyňou uskutočnil. Rovnako všetci
svedkovia, ktorí boli vypočutí na jednotlivých pojednávaniach uviedli, že príhovor dekana vo vzťahu k
zvýhodneniu tzv. externých uchádzačov vo výberovom konaní v žiadnom prípade uskutočnený nebol.
Potrebné je taktiež uviesť fakt, že výberová komisia bola kreovaná rektorom vysokej školy, nie dekanom
fakulty, pričom všetci štyria uchádzači sa zúčastnili výberového konania preto, že splnili podmienky tohto
výberového konania, a preto boli na toto predmetné výberové konanie aj pozvaní. Súd konštatuje, že

žalobkyňa, napriek jej subjektívnemu pocitu, že bola vo výberovom konaní diskriminovaná, nedospel k
rovnakým záverom aj s ohľadom na skutočnosť, že ani z predložených listinných dôkazov, ale najmä zo
svedeckých výpovedí nevyplynulo, že by žalovaná akýmkoľvek spôsobom žalobkyňu diskriminovala.

14. V zmysle § 11 ods. 2 ADZ, je žalovaná povinná preukázať, že neporušila zásadu rovnakého

zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k
porušovaniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo, avšak v danom prípade mal súd za to, že
žalobkyňa sa podaním tejto žaloby domáhala nielen preukázania jej diskriminácie, ale sa snaží
o nahradenie rozhodnutia jednotlivých členov výberovej komisie. Súd konštatuje, že je možné,
že v predmetnom výberovom konaní neboli podľa názoru žalobkyne vybratí najlepší uchádzači,

avšak to samo o sebe ešte nezakladá diskriminačné správanie zo strany žalovanej. Žalovaná
prostredníctvom výpovedí svojich zamestnancov jednoznačne preukázala, že neporušila zásadu
rovnakého zaobchádzania a postupne na pojednávaniach týmito svedeckými výpoveďami boli tvrdenia
žalobkyne postupne vyvrátené. Diskrimináciou môžeme chápať také konanie, keď sa v tej istej
situácii zaobchádza s jedným človekom inak než s iným človekom na základe jeho odlišností, pričom

rozhodovanie o tom, či došlo alebo nedošlo ku diskriminácii, sa uskutočňuje na základe toho, či
existuje príčinná súvislosť medzi znevýhodnením a použitím kritéria pre rozlišovanie. Zvlášť pracovnú
diskrimináciu možno považovať za porušenie základných ľudských práv.

15. V predmetnej veci však z obsahu spisu nevyplynulo také konanie žalovanej, ktoré by zakladalo

dôvodnosť vzniku diskriminačného správania vo vzťahu k žalobkyni. Je logické, že nahliadajúc na
priebeh výberového konania optikou žalobkyne, by nastala paradoxne situácia, že tzv. externí uchádzači
by nikdy nemali šancu byť úspešní vo výberovom konaní oproti tzv. interným uchádzačom, ktorí majú
prax, prípadne skúsenosti na pracovisku, kde takéto výberové konanie prebieha. Tak ako má žalovaná
strana preukázať, že nediskriminovala, taktiež časť dôkazného bremena spočíva v tomto konaní na

žalobkyni s tým, že by mala preukázať, že sa s ňou nezaobchádzalo rovnako. Konštatácia žalobkyne, že
pre zachovanie rovnakého zaobchádzania by pritom stačilo požadovať ako ekvivalent už spomínaným 6
bodom uvedených v zápisnici č. 4/2012 zo zasadnutia rozšíreného kolégia dekana Fakulty manažmentu
Prešovskej univerzity v Prešove od tzv. externých uchádzačov predložiť napr. pracovný posudok od
ich dovtedajšieho zamestnávateľa, v ktorom by boli zohľadnené sformulované požiadavky neobstojí,

nakoľko je to žalovaná, ktorá má právo upraviť zásady výberového konania a podmienky pre jednotlivých
uchádzačov na účasť v tomto výberovom konaní podľa potrieb fakulty, zvlášť v situácii, keď žiadne zo
spomínanýchkritériítakpovediacnevytŕčanadostatnýmipožadovanýmikritériamipreúčasťuchádzačov
vo výberovom konaní.

16. Z ohľadom na vyššie uvedené je preto tvrdenie žalobkyne, že dvaja externí uchádzači neboli vo
výberovom konaní úspešní na základe ich kvalít, schopností alebo kvalifikácie, ale na základe toho, čo
boloprežalovanúvýhodnejšiezdôvoduväčšiehorozsahuprávanárokovinternýchuchádzačov,jeničím
nepodložené. Rovnako tvrdenie, že žalovaná mlčala, a teda že nepreukázala, že neporušila zásadu
rovnakého zaobchádzania a nepreukázala, že výberové konanie prebehlo objektívne a zákonným

spôsobom, v ktorom jednotliví uchádzači boli hodnotení na základe nediskriminačných kritérií, bolo
vyvrátené najmä už spomínanými svedeckými výpoveďami 6 zo 7 členov výberovej komisie. Súd
konštatuje, že nesporne existuje celospoločenský záujem na eliminácii odstraňovania všetkých foriem
diskriminácie, zvlášť vyskytujúcich sa v pracovnej oblasti, avšak v danom prípade neúspech žalobkynevo výberovom konaní nemožno automaticky stotožňovať s diskrimináciou žalovanej, navyše v situácii,
keď žalovaná všetkými dostupnými dôkaznými prostriedkami deklarovala, že nediskriminovala. V
opačnom prípade by bolo možné výsledky akéhokoľvek, nielen predmetného, výberového konania

spochybňovať tým, že akákoľvek výberová komisia diskriminovala jednotlivého uchádzača z dôvodu
jeho neúspešnosti vo výberovom konaní. Nakoľko subjektívny pocit nespravodlivosti sa prirodzene musí
dostaviť viac menej u každého z potenciálnych uchádzačov v akomkoľvek výberovom konaní.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

18. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom

skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade
trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a

dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy,
keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo
ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné

okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o
nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného
zreteľa. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14).

20. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade

je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť
nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.
Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj
účastníkov v konaní.

21. Zohľadňujúc celkové majetkové, finančné a sociálne pomery žalobkyne vo vzťahu k žalovanej
je potrebné konštatovať, že vskutku prípadný dopad vyplývajúci z úhrady trov by mal pre žalobkyňu
nepomerne negatívnejší dopad, ako na žalovanú. Žalovaná je verejnou inštitúciou - univerzitou, pričom
nadruhejstranejefyzickáosoba,tedanemožnovabsolútnežiadnommeradleporovnávaťvýchodiskové

pozície týchto účastníkov konania.

22. Je nutné akcentovať aj tú skutočnosť, že žalobkyňa sa pravidelne zúčastňovala pojednávaní,
nespôsobovala prieťahy a v neposlednom rade je potrebné uviesť tiež to, že žalobkyňa svojou žalobou
nesplnila definíciu neúčelnej obrany práva, nakoľko bránila svoje práva v oblasti pracovnoprávnej,

od výkonu práce ktorej bola v rozhodnom období existenčne závislá. Súd prvej inštancie preto pri
rozhodovaní o trovách konania zohľadňoval aj samotný charakter sporu.

23.Sohľadomnavyššiecitovanéprávneustanoveniesúdrozhodoltak,žeajnapriekúspechužalovanej,
poukazujúc na § 257 CSP, vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, práve

pre vyššie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.