Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoPr/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215214080
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215214080.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobkyne: D.. B. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., A. XX, zastúpená JUDr. Adrianou Šimekovou, advokátkou so sídlom Martin,
Kratinova 40, proti žalovanému: Heineken Slovensko Distribúcia, spol. s.r.o., so sídlom Hurbanovo,
Novozámocká 2, IČO: 36 523 968, zastúpený Mgr. Martinom Bakom, nar. 21.06.1979, bytom Bratislava,
Pračanská 61, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a iné, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 6Cpr/4/2015-142 zo dňa 21. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a rozhodnutie o trovách konania si

vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej . Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
s poukazom na ustanovenia § 61 ods. 1, 2, § 63 ods. 1 písm. b), § 77 Zákonníka práce v znení
účinnom do 31.03.2015. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou
na súde dňa 31.07.2015 domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
ktorú jej dal žalovaný listom zo dňa 2.3.2015, doručenou dňa 3.3.32015 podľa § 63 ods. 1 písm.
b) Zák. práce z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku organizačnej zmeny a určenia , že jej pracovný
pomer naďalej trvá ako aj náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Z výsledkov

vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa bola u žalovaného zamestnaná na
základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 25.10.2005 so spoločnosťou SDC s.r.o., so sídlom Štefánikova
79, Nitra, ktorá spoločnosť v priebehu trvania pracovného pomeru zmenila obchodné meno na Heineken
Slovensko Distribúcia, spol. s.r.o., so sídlom Novozámocká 2, Hurbanovo, pričom následne boli uzavreté
medzi stranami sporu dohody o zmene pracovných podmienok žalobkyne a v čase doručenia spornej
výpovede žalobkyňa pracovala v pozícii supervízor distribučného skladu - Depot supervízor v sklade
v Martine. Medzi stranami sporu táto skutočnosť nebola sporná. Sporná nebola ani tá skutočnosť,

že žalovaný vyhotovil písomnú výpoveď dňa 02.03.2015 a že táto výpoveď bola doručená žalobkyni
do vlastných rúk dňa 03.03.2015, s ktorou žalobkyňa nesúhlasila a žalobou podanou na súde prvej
inštancie dňa 31.07.2015 sa domáhala určenia , že skončenie jej pracovného pomeru výpoveďou je
neplatné, že jej pracovný pomer u žalovaného ďalej trvá a že je povinný zaplatiť jej príslušnú náhradu
mzdy a trovy konania.
1.2 Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa spochybňuje, že došlo
k organizačným zmenám, v dôsledku ktorých by sa žalobkyňa ako zamestnanec stala nadbytočnou,

t.j. existenciu samotného dôvodu výpovede na strane zamestnávateľa. Výpoveď, ktorú dal žalobkyni
dňa 2.3.2015, a ktorá jej bola doručená na pracovisku o deň neskôr je daná písomným rozhodnutím
zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 2.2.2015 V tomto rozhodnutí žalovaný rozhodol
o organizačnej zmene týkajúcej sa organizačnej štruktúry zamestnancov s miestom výkonu práce vprevádzkami distribučnom sklade v Martine. Organizačnou zmenou sa v zmysle rozhodnutia rozumie
zrušenie pracovnej pozície supervízor distribučného skladu - Depot Supervisor ku dňu 30.6.2015.
Túto pracovnú pozíciu zastávala u žalovaného žalobkyňa. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že žalovaný

nemá voľné žiadne pracovné miesto v distribučnom sklade v Martine, a preto nie je možné žalobkyni
ponúknuť inú vhodnú prácu a žalovaný nemá možnosť ju ďalej zamestnávať, ani na kratší pracovný
čas, v mieste výkonu práce podľa pracovnej zmluvy. Žalobkyni navrhli dohodu o skončení pracovného
pomeru, ale s tým nesúhlasila. Preto pristúpili k výpovedi z organizačných dôvodov. Výpoveď daná
žalobkyni spĺňa všetky zákonníkom práce požadované podmienky a z tohto hľadiska je platná. Zo

žaloby vyplýva, že žalobkyňa spochybňuje splnenie len jednej z podmienok platnosti výpovede,
konkrétne neexistenciu príčinnej súvislosti medzi jej nadbytočnosťou a organizačnými zmenami u
žalovaného. Žalobkyňa nadbytočnosť zamestnanca nesprávne stotožňuje s nadbytočnosťou práce
vykonávanej zamestnancom, z čoho mylne vyvodzuje, že ak nezanikla potreba práce vykonávanej
zamestnancom, nezanikla u zamestnávateľa ani potreba zamestnanca. Dôvod výpovede podľa ust.
§63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce predpokladá nadbytočnosť zamestnanca, t.j. zánik potreby

pracovného miesta, teda zníženie stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, čo je uvedené
aj v rozhodnutí o organizačnej zmene zo dňa 2.2.2015. Vzhľadom na snahu optimalizovať svoje
personálne náklady žalovaný trvale vyhodnocuje efektívnosť práce svojich zamestnancov na všetkých
pracoviskách, vrátane distribučného skladu v Martine. Rozhodol preto o reorganizácii, pričom pri
tejto bolo preukázateľne zrušené pracovné miesto žalobkyni, ktorá sa tak stala pre zamestnávateľa

nadbytočnou, čím je daný dôvod na skončenie jej pracovného pomeru výpoveďou v zmysle ust. §63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Skutočnosť, že po skončení pracovného pomeru žalobkyni bola
výkonom väčšiny (nie všetkých) úloh, ktoré u zamestnávateľa vykonávala žalobkyňa, poverená iná
zamestnankyňa, preukazuje správnosť rozhodnutia zamestnávateľa výkon svojej činnosti zabezpečovať
s nižším počtom zamestnancov a s nižšími nákladmi a vyššia efektivita práce na pracovisku tak

bola preukázateľne dosiahnutá. Tvrdenia žalobkyne o účelovom skončení jej pracovného pomeru s
poukazom na to, že jej po návrate z PN bol odopretý prístup na pracovisko a znemožnené používanie
pracovných pomôcok sa nezakladajú na pravde. Prístupy jej boli počas jej práceneschopnosti, ktorej
dĺžku zamestnávateľ nepoznal, zablokované z bezpečnostných dôvodov v súlade s internými predpismi
a tieto jej následne boli sprístupnené. Dodržanie zákonného postupu zamestnávateľa pri daní výpovede

žalobkyni potvrdzuje aj stanovisko Inšpektorátu práce v Nitre zo dňa 8.6.2015, ktoré uviedlo, že preverilo
všetky doklady súvisiace so skončením pracovného pomeru žalobkyni a nevyplynulo z nich porušenie
príslušných ustanovení Zákonníka práce.

1.3 Spornou medzi stranami teda zostala existencia zákonného výpovedného dôvodu podľa

§-u 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Z obsahu výpovede vyplýva, že zamestnávateľ ku
skončeniu pracovného pomeru žalobkyne pristúpil z dôvodu nadbytočnosti žalobkyne, ktorá na základe
písomného rozhodnutia zamestnávateľa - zrušenia jej pracovného miesta - sa stala pre zamestnávateľa
nadbytočnou. Na preukázanie rozhodnutia zamestnávateľa o zrušení pracovného miesta žalobkyne
žalovaný predložil zápisnicu zo dňa 02.02.2015 zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti. Z obsahu

tejto zápisnice jednoznačne vyplýva, že pracovné miesto žalobkyne sa ruší a to ku dňu 30.06.2015.
Z obsahu tejto zápisnice vyplýva aj to, že ku zrušeniu pracovného miesta žalobkyne zamestnávateľ
pristúpil s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Súd prvej inštancie ustálil, že v čase dania spornej
výpovede existovalo rozhodnutie zamestnávateľa, na základe ktorého sa žalobkyňa stala nadbytočnou
pre zamestnávateľa. Námietku žalobkyne o tom, že potreba výkonu jej práce nezanikla pre žalovaného,

nepovažoval súd za dôvodnú, pretože podľa súhlasného vyjadrenia účastníkov jej práca bola
prerozdelená medzi ostatných zamestnancov, ktorí túto prácu kumulatívne vykonávajú a preto podľa
názoru súdu potreba výkonu tejto práce žalobkyňou zanikla. Súd prvej inštancie konštatoval, že zákon
pre platnosť výpovede nepredpisuje, aby zamestnávateľ svoje rozhodnutie o zrušení pracovného
miesta predložil zamestnancovi, ktorého miesto týmto rozhodnutím bolo zrušené. Skutočnosť, že

v tejto veci žalovaný nepredložil žalobkyni svoje rozhodnutie o zrušení jej pracovného miesta, je
teda právne bezvýznamná. Okrem toho zamestnávateľ nie je povinný žiadnym spôsobom zdôvodniť,
prečo sa rozhodol pre zrušenie toho ktorého pracovného miesta a nie je povinný pred takýmto
zrušením vypracovať rozbor finančného efektu takéhoto svojho rozhodnutia a tak preukazovať jeho
dôvodnosť. Skutočnosť, že pracovné miesto, na ktorom žalobkyňa pracovala v sklade v Martine, v

iných skladoch žalovaného zrušené nebolo, súd prvej inštancie nepovažoval za konanie v rozpore
so zásadou rovnakého zaobchádzania, pretože len zamestnávateľ je oprávnený o tom rozhodnúť,
aké pracovné miesta zruší , teda je v jeho kompetencii, aby posúdil konkrétne personálne obsadenie
svojich pracovísk a to z pohľadu plnenia svojich hospodárskych zámerov. Vzhľadom k tomu žalobkyňounavrhnuté ďalšie dôkazy ( predloženie žalovaným dôkaz o konkretizácii finančných dôvodov, ktoré sa
uvádzajú v rozhodnutí zo dňa 2.2.2015, vysvetlenie organizačnej zmeny uvádzanej v rozhodnutí zo dňa
2.2.2015, vysvetlenie cieľa “ zabezpečenie efektivity práce“ uvádzané v rozhodnutí zo dňa 2.2.2015,

preukázanie príčinnej súvislosti, že zrušením jej pracovnej pozície bude zabezpečená efektivita práce,
prehľad mzdových nákladov na pracovníkov v sklade v Martine za obdobie od januára do decembra
2014 a za obdobie od januára do decembra 2015 ( jednotlivo na zamestnanca a mesiac) a prehľad
efektivity práce jednotlivých skladov v roku 2014), súd prvej inštancie nevykonal, pretože by nemali
žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej

inštancie za to, že zákonný dôvod, pre ktorý zamestnávateľ pristúpil ku skončeniu pracovného pomeru
žalobkynevýpoveďoubolvčasevýpovededaný,pretožalobuakonedôvodnúvcelomrozsahuzamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 365

ods. 1 písm. e/ CSP), že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
( § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žalobkyňa uviedla, že výpoveď zamestnávateľa z dôvodu organizačných
zmien bola účelová, namierená proti jej osobe. Nebolo jej doručené rozhodnutie zamestnávateľa
o organizačných zmenách napriek tomu, že jeho predloženie opätovne žiadala, čo v nej vyvolalo

pochybnosť o existencii takéhoto rozhodnutia. Z tohto rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, v čom spočíva
organizačná zmena, teda z akého dôvodu sa uvedená pracovná pozícia stala nadbytočnou. Finančné
dôvody zamestnávateľ žiadnym spôsobom nekonkretizoval a podľa žalobkyne takéto v čase prijatia
rozhodnutia ani neexistovali. Namietala, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nesmie
byť účelové, musí vždy sledovať zefektívnenie práce, zmenu organizačnej štruktúry a zníženie počtu

zamestnancov objektívne vyvolanú zmenou organizácie práce. Mala zato, že súd v konaní o neplatnosť
výpovede mal skúmať, či nebolo rozhodnutie o organizačnej zmene prijaté účelovo, len s cieľom
podania výpovede konkrétnemu zamestnancovi bez toho, aby objektívne zanikla potreba vykonávať
jeho prácu. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo 2204/2003
zo dňa 27.04.2004 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 42/2010 zo dňa 09.06.2010. Ďalej

namietala, že napriek tomu, že pracovný pomer mal skončiť až k 30.06.2015, od 03.03.2015 jej nebola
prideľovaná práca, a to napriek tomu, že potreba jej práce nezanikla a činnosti z pracovnej náplne boli
rozdelené medzi niekoľkých zamestnancov. Poukázala tiež na dokument o nárokoch zamestnancov na
pracovné pomôcky, kde je pani O. P. označená, že vykonáva prácu Depot supervízor. Taktiež ostatní
zamestnanci, ktorí zastávali túto pozíciu skladu kategórie „A“ (Bratislava, Hurbanovo, Košice, Nitra)

ostali pracovať bez zmeny na svojich miestach. Zamestnávateľ od nej žiadal pri predložení návrhu
na dohodu o skončení pracovného pomeru i okamžité opustenie pracoviska, odovzdanie služobného
auta, agendy. Po skončení práceneschopnosti mala odsťahované doklady z kancelárie, zablokovaný
prístup na počítač. Po prevzatí výpovede už na pracovisko nemohla vstúpiť, nakoľko pre ňu údajne
zamestnávateľ nemal prácu. Namietala tiež, že sklad v Martine vykázal spomedzi sledovaných skladov

„A“druhúnajlepšiuefektivituprácezamestnancov.Správnymzáveromsúduprvejinštancieodôvodnosti
výpovede sa nestotožnila, pretože súd neskúmal, či na strane zamestnávateľa reálne existovali finančné
dôvody a potreba zvýšiť efektivitu práce, pre ktoré v sklade Martin prijal organizačnú zmenu, či skutočne
zanikla potreba práce žalobkyne u žalovaného, ani či pracovnú pozíciu Depot Supervizor od 01.07.2015
nezačal vykonávať iný zamestnanec zamestnávateľa. Mala za to, že súd prvej inštancie žiadnym

spôsobom nešpecifikoval, ako vyhodnotil a posúdil dôkazy predložené v konaní.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej

len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Preto odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však
bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkom rozhodol ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občianskysúdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku,
postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Rešpektujúc, že podľa

§ 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež
zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného

práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 CSP), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem
vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

6. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 31.07.2015 domáhala
1. určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 02.03.2015 , 2. určenia,

že pracovný pomer medzi ňou a žalovaným trvá a 3. náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia
pracovného pomeru. Svoju žalobu odôvodnila tým, že výpoveď ktorú jej dal žalovaný dňa 2.3.2015 z
dôvodu nadbytočnosti vzhľadom na rozhodnutie o organizačnej zmene ( zrušenie jej pracovného miesta
s cieľom zvýšiť efektívnosť práce) je neplatná, pretože nebol daný dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1
písm. b) Zák. práce. Aj keď žalovaný rozhodol o zrušení jej pracovného miesta, potreba vykonávania

jej práce nezanikla, rozhodnutie o organizačných zmenách bolo prijaté len účelovo, namierené voči
jej osobe, bez toho, aby zamestnávateľ skutočne sledoval ciele uvedené v rozhodnutí o organizačnej
zmene(finančnédôvody-zníženiestavuzamestnancovscieľomzabezpečiťefektívnosťpráce). Práca,
ktorú vykonávala, bola rozdelené medzi iných zamestnancov, z čoho vyplýva, že jej práca zostala pre
zamestnávateľa potrebná a preto nemohla zaniknúť ani potreba zamestnanca( žalobkyni), ktorá túto

prácu vykonávala. Z rozhodnutia zamestnávateľa nie je zrejmé, v čom spočívala organizačná zmena ,
teda z akého dôvodu sa zrušila jej pracovná pozícia v sklade v Martine a stala sa nadbytočnou.
Tvrdila, že k žiadnej zmene pracovných úloh u zamestnávateľa nedošlo. Finančné dôvody, pre ktoré
zrušili jej pozíciu však zamestnávateľ nijakým spôsobom nekonkretizoval a podľa nej ani takéto dôvody
v čase prijatia rozhodnutia neexistovali. Navyše rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene jej

nebolo predložené a pre ňu je nepochopiteľné, prečo začal žalovaný reorganizáciou práve v sklade
v Martine, v ktorom boli výsledky dobré a v iných skladoch zamestnanci žalovaného, ktorí zastávajú
rovnakú pracovnú pozíciu ostali pracovať bez zmeny na svojich pozíciách.

7. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ( v znení účinnom v čase dania výpovede) zamestnávateľ

môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom
na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického
vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných
organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa
zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred

uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

8. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil skutkový stav podľa ktorého zamestnávateľ
- žalovaný (predtým SDC, spol. s.r.o.) dňa 25.10.2005 uzatvoril pracovnú zmluvu so žalobkyňou,
na základe ktorej jej dňom 01.01.2006 vznikol pracovný pomer u žalovaného na dobu neurčitú,

s miestom výkonu práce Martin a dohodnutým druhom práce ( podľa poslednej dohody o zmene
výkonu práce zo dňa 24.05.2014) „ Supervizor distribučného skladu- Depot Supervisor“. V priebehu
trvania pracovného pomeru boli uzatvorené dohody o zmene pracovných podmienok v súvislosti s
druhom práce- pracovným zaradením a s tým súvisiacou dohodu o výške mzdy (dňa 05.05.2006,
21.04.2007, 27.02.2008, 06.04.2009, 13.07.2009, 23.04.2011, 02.09.2011,26.05.2012, 27.05.2013,

25.05.2013, 23.01.2014, 24.05.2014). Podľa zápisnice z rokovania štatutárneho orgánu spoločnosti
Heineken Slovensko Distribúcia, spol. s.r.o. dňa 02.02.2015 žalovaný zrušil pracovnú pozíciu Supervízor
distribučného skladu v Martine - Depot Supervizor ku dňu 30.06.2015, ktoré miesto zastávala žalobkyňa.
Zo zápisnice vyplýva, že uvedenú organizačnú zmenu odôvodnil finančnými dôvodmi, pre ktoré navrhol
zrušiť uvedenú pozíciu a tak znížiť stav zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Zároveň

sa tu uvádza , že spoločnosť nemá voľné žiadne pracovné miesto v prevádzkarni v Martine a preto
nie je možné zamestnankyni ponúknuť inú vhodnú prácu, pričom spoločnosť nemá možnosť ju ďalej
zamestnávať. Preto navrhli ponúknuť žalovanej dohodu o skončení pracovného pomeru z dôvodu podľa
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a v prípade ak dohodu odmietne, navrhli dať jej výpoveď z dôvodunadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm.b) Zákonníka práce. Následne po tom, čo žalovaná odmietla
dohodu, bola jej daná písomná výpoveď dňa 02.03.2015, ktorú prevzala dňa 03.03.2015. Vo výpovedi
bol špecifikovaný výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce( nadbytočnosť v dôsledku

organizačnej zmeny), pričom pracovný pomer mal skončiť uplynutím trojmesačnej výpovednej doby,
dňom 30.06.2015. Počas plynutia výpovednej doby sa zamestnávateľ zaviazal, že žalobkyni vyplatí
odstupné a že počas plynutia výpovednej doby jej nebude prideľovať prácu , no za toto obdobie
jej bude vyplatená mzda. Žalobkyňa nesúhlasila s výpoveďou preto listom zo dňa 7.7.2015 oznámila
žalovanému, že v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zák. práce trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával, na čo

žalovaný nijakým spôsobom nereagoval. Preto v zákonnej lehote podala uvedenú žalobu na súd.

9. Zákonník práce v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) špecifikuje výpovedný dôvod daný
zamestnávateľom, ktorým je nadbytočnosť zamestnanca. Podmienkou použitia tohto výpovedného
dôvodu je organizačná zmena u zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi
organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca.

Onadbytočnosťzamestnancavtejtosúvislostiidevtedy,akzamestnávateľnemámožnosťzamestnanca
ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať
v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo
v pôvodnom rozsahu. Takýto stav môže nastať napríklad v dôsledku vnútorných organizačných zmien,
ale aj znížením celkového počtu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Skončenie

pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením celkového počtu
zamestnancov. Môže k nemu dôjsť aj pri jeho zvyšovaní. Rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku
ktorej sa zamestnanec stane nadbytočným, musí zamestnávateľ urobiť písomne. Zamestnávateľ nie
je zákonom obmedzený, pokiaľ ide o rozhodnutie, s ktorým zamestnancom pracovný pomer skončí.
Aj v prípade, ak pracovnú činnosť rovnakého druhu, ktorá sa stala pre zamestnávateľa nadbytočná,

vykonáva viacero zamestnancov, o výbere zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným, rozhoduje
zamestnávateľ výlučne sám a ani súd nie je oprávnený takého rozhodnutie preskúmať. Zároveň zákon
nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď. Musí
však byť o nej určeným spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že zamestnanec sa v istom
okamihu v dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa nadbytočným.

10. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobkyni, viazaný rozsahom a dôvodmi jej odvolania dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave.

11. Pri posudzovaní dôvodnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce súd hodnotil existenciu
organizačnej zmeny v dôsledku ktorej sa mala stať žalobkyňa nadbytočnou jednak z s ohľadom na
pracovnú pozíciu žalobkyne podľa pracovnej zmluvy, ktorú v čase dania jej výpovede vykonávala
a rozhodnutie predstavenstva o organizačnej zmene. Súd konštatoval, že žalovaný splnil zákonné
podmienky pre platnosť výpovede, ktorá mala písomnú formu, bola doručená žalobkyni do vlastných

rúk, vo výpovedi bol skutkovo vymedzený výpovedný dôvod tak, aby nemohol byť zamenený s iným
výpovedným dôvodom ako dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce - organizačná zmena
( zrušenie pracovného miesta žalobkyne), v dôsledku ktorej sa stala pre žalovaného nadbytočná
a o tejto organizačnej zmene rozhodol žalovaný písomne dňa 2.2.2015 ( zápisnica z rokovania
štatutárnehoorgánuspoločnosti).Podmienkuplatnostivýpovede,ževýpoveďjezamestnávateľpovinný

vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (§ 74 ZP) nemusel žalovaný splniť, pretože u neho
zástupcovia zamestnancov nepôsobili. Pokiaľ ide o splnenie ponukovej povinnosti žalovaného, tento
žalobkyni neponúkol inú vhodnú prácu, pretože takúto prácu nemal, čo žalobkyňa ani nenamietala. O
tom, ktorý zamestnanec je nadbytočný, je oprávnený rozhodnúť len zamestnávateľ sám, pričom súd
neskúma, ktorého zamestnanca určil zamestnávateľ za nadbytočného. Odvolací súd sa stotožnil so

záverom súdu prvej inštancie, že výpoveď daná žalobkyni je platná.
K námietke žalobkyni, že zamestnávateľ jej neprideľoval prácu počas výpovednej doby je potrebné
podotknúť, že neprideľovanie práce počas výpovednej doby nespôsobuje neplatnosť výpovede ale má
iné dôsledky pre sporové strany a v tomto prípade už vo výpovedi sa žalovaný zaviazal, že aj keď jej
nebude prideľovať prácu počas výpovednej doby, bude jej za toto obdobie platiť mzdu. Odvolací súd na

dôvažok uvádza, že kompetencie žalobkyne vyplývajúce z jej pracovnej pozície boli aj podľa predloženej
mailovej správy dočasne prerozdelené, pričom následne došlo aj k zmene organizačnej štruktúry a
rozdeleniu kompetencií. Navyše pôvodná pozícia žalobkyne nebola nijako obnovená. Výpoveď daná
žalobkyni bola podľa tvrdení žalobcu súčasťou širšej reorganizácie štruktúry pracovísk, pracovnýchpozícií, zodpovedností a pracovnej náplne zamestnancov žalovaného, a to s cieľom zvýšenia efektivity
práce a zníženia nákladov na strane žalovaného. Tvrdenia žalobkyne o tom, že organizačná zmena bola
lenúčelovásataknijakýmspôsobomvkonanínepreukázaliasprihliadnutímnavšetkyokolnostiprípadu

nemožno hodnotiť vykonanú organizačnú zmenu žalovaného ako účelovú s cieľom dať žalobkyni
výpoveď.

12.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.e)CSP- nevykonanienavrhnutýchdôkazovodvolací
súd uvádza, že dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára

poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje
právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa
zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný
návrhmistránnavykonaniedokazovaniaaniejepovinnývykonaťvšetkynavrhovanédôkazy.Posúdenie
návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je
vždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP , ktorý je totožný s ust. § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie strán sporu.

Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne
k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu
konania nevykonal navrhovaný dôkaz nemožno vyvodiť, že nevykonaním žalobkyňou navrhovaného
dokazovania súdneúplnezistilskutkovýstavveci. Odvolacísúdkodvolacímdôvodompodľa§365CSP
len dodáva, že podľa novej právnej úpravy sa zachováva dôvod nevykonania navrhnutých dôkazov §

365 ods.1 písm. e) - predtým §205 ods. 2 písm. c) OSP, s tým rozdielom, že sa ruší následok dopadu
na skutkový stav , čím je posilnená kontradiktónosť sporového procesu.

13. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Nevykonanie navrhnutých dôkazov v napadnutom

rozsudku aj odôvodnil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a
odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Súd prvej inštancie mal z priložených
listinných dôkazov, ako aj z výpovedí svedkov dostatočne zistený na vec sa vzťahujúci skutkový stav,
preto odvolací súd v ďalšom poukazuje na dostatočné dôvody, ktoré uviedol súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil, pričom dôvody uvádzané žalobkyňou

v podanom odvolaní nemôžu nijako zmeniť správne skutkové zistenia a právne závery súdu prvej
inštancie.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).