Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/376/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111207904
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7111207904.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: PROBYT Plus s.r.o. Košice, so sídlom v
Košiciach, Szákkayho č. 1, IČO: 36 183 733, zastúpeného JUDr. Stanislavou Ferkovou, advokátkou so
sídlom v Košiciach, Jantárová č. 30, proti žalovanému Q. K., N.. XX.X.XXXX, bývajúcemu v R., N. F.
XXX, zastúpenému JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 57, o
zaplatenie 2.334, € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice I č.k. 38C/105/2011-178 zo dňa 19.3.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom zaväzujúcom výroku.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.748,68
€ s úrokom z omeškania:
- 9,00% ročne zo sumy 247,55 € od 6.8.2011 do zaplatenia,
- 9,00% ročne zo sumy 16,43 € od 16.01.2010 do zaplatenia,
- 9,00% ročne zo sumy 16,43 € od 16.02.2010 do zaplatenia,

- 9,00% ročne zo sumy 16,43 € od 16.03.2010 do zaplatenia,
- 9,00% ročne zo sumy 16,43 € od 16.04.2010 do zaplatenia,
- 9,00% ročne zo sumy 16,43 € od 16.05.2010 do zaplatenia,
- 9,00% ročne zo sumy 16,43 € od 16.06.2010 do zaplatenia,
- 9,00% ročne zo sumy 17,44 € od 16.07.2010 do zaplatenia,
- 9,00% ročne zo sumy 17,44 € od 16.08.2010 do zaplatenia,
- 9,00% ročne zo sumy 17,44 € od 16.09.2010 do zaplatenia,

- 9,00% ročne zo sumy 17,44 € od 16.10.2010 do zaplatenia,
- 9,00% ročne zo sumy 17,44 € od 16.11.2010 do zaplatenia,
- 9,00% ročne zo sumy 17,44 € od 16.12.2010 do zaplatenia,
- 5,05% ročne zo sumy 49,08 € od 12.11.2014 do zaplatenia,
- 9,00% ročne zo sumy 268,54 € od 30.06.2012 do zaplatenia,
- 9,00% ročne zo sumy 18,39 € od 16.01.2012 do zaplatenia,
- 9,00% ročne zo sumy 18,39 € od 16.02.2012 do zaplatenia,

- 9,00% ročne zo sumy 18,39 € od 16.03.2012 do zaplatenia,
- 9,00% ročne zo sumy 18,39 € od 16.04.2012 do zaplatenia,
- 9,00% ročne zo sumy 18,39 € od 16.05.2012 do zaplatenia,
- 9,00% ročne zo sumy 18,39 € od 16.06.2012 do zaplatenia,- 8,75% ročne zo sumy 18,39 € od 16.07.2012 do zaplatenia,
- 8,75% ročne zo sumy 18,39 € od 16.08.2012 do zaplatenia,
- 8,75% ročne zo sumy 18,39 € od 16.09.2012 do zaplatenia,

- 8,75% ročne zo sumy 18,39 € od 16.10.2012 do zaplatenia,
- 8,75% ročne zo sumy 18,39 € od 16.11.2012 do zaplatenia,
- 8,75% ročne zo sumy 18,39 € od 16.12.2012 do zaplatenia,
- 5,50% ročne zo sumy 52,40 € od 2.07.2013 do zaplatenia,
- 8,75% ročne zo sumy 29,01 € od 16.01.2013 do zaplatenia,

- 8,75% ročne zo sumy 29,01 € od 16.02.2013 do zaplatenia,
- 8,75% ročne zo sumy 29,01 € od 16.03.2013 do zaplatenia,
- 8,75% ročne zo sumy 29,01 € od 16.04.2013 do zaplatenia,
- 8,50% ročne zo sumy 29,01 € od 16.05.2013 do zaplatenia,
- 8,50% ročne zo sumy 29,01 € od 16.06.2013 do zaplatenia,
- 8,50% ročne zo sumy 29,01 € od 16.07.2013 do zaplatenia,

- 8,50% ročne zo sumy 29,01 € od 16.08.2013 do zaplatenia,
- 8,50% ročne zo sumy 29,01 € od 16.09.2013 do zaplatenia,
- 8,50% ročne zo sumy 29,01 € od 16.10.2013 do zaplatenia,
- 8,25% ročne zo sumy 29,01 € od 16.11.2013 do zaplatenia,
- 8,25% ročne zo sumy 29,01 € od 16.12.2013 do zaplatenia,

- 5,15% ročne zo sumy 53,85 € od 4.7.2014 do zaplatenia,
- 5,25% ročne zo sumy 43,62 € od 16.01.2014 do zaplatenia,
- 5,25% ročne zo sumy 43,62 € od 16.02.2014 do zaplatenia,
- 5,25% ročne zo sumy 43,62 € od 16.03.2014 do zaplatenia,
- 5,25% ročne zo sumy 43,62 € od 16.04.2014 do zaplatenia,

- 5,25% ročne zo sumy 43,62 € od 16.05.2014 do zaplatenia,
- 5,15% ročne zo sumy 43,62 € od 16.06.2014 do zaplatenia,
- 5,15% ročne zo sumy 43,62 € od 16.07.2014 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 0 €.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, petit ktorej bol zmenený písomným podaním žalobcu dňa 26.9.2014
a zmena pripustená uznesením súdu. Nárok bol uplatnený titulom nedoplatku za mesačné preddavky

na služby spojené s užívaním bytu, ktorého je žalovaný výlučným vlastníkom, nehnuteľnosť vedená na
LV č. XXXXX, kat.úz. B. V., okres K. J., obec K. -B., č.bytu 1 na prízemí bytového domu súp.č. 147,
ktorý sa nachádza na C. L. Č..X M. K., pričom žalobca je správcom bytového domu. Žalobca uzavrel
so žalovaným Zmluvu o výkone správy, na základe ktorej bol poverený zabezpečovať správu domu a
žalovaný povinný poukazovať mu ako správcovi mesačné preddavky za služby spojené s užívaním bytu.

Žalovaná suma vo výške 2.334,67 € podľa žalobcu pozostáva z nedoplatku z vyúčtovania za rok 2006
s príslušenstvom, z nedoplatku vyúčtovania za rok 2007 s príslušenstvom, z nedoplatku z vyúčtovania
za rok 2008 s príslušenstvom, za rok 2009 s príslušenstvom, za rok 2010 s príslušenstvom, za rok 2011
s príslušenstvom, za rok 2012 s príslušenstvom, za rok 2013 s príslušenstvom, pričom príslušenstvo
tvoria úroky z omeškania podľa splatnosti jednotlivých súm a súčasťou uplatneného nároku boli aj

neuhradené zálohové platby za január až júl 2014 po 43,62 € mesačne, taktiež s úrokom z omeškania.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania voči celému nároku, pričom poukázal, že tvrdenie žalobcu, že
mu pred podaním žaloby doručil príslušné vyúčtovania za jednotlivé roky sa nezakladá na pravde, o čom
svedčískutočnosť,žepotvrdenieodoručenílistovejzásielkydodanej31.5.2012nepreukazujedoručenie
vyúčtovania za rok 2011, keďže na samotné toto vyúčtovanie v čase doručovania ani neexistovalo,

je vyhotovené až 28.2.2013 a nemohlo byť obsahom spomínaj zásielky. Rovnako aj potvrdenie o
doručení listovej zásielky z 31.5.2013 nepreukazuje doručenie vyúčtovania za rok 2012, pretože taktiež
neexistovalo a bolo vyhotovené až dňom 31.10.2013. To platí aj o listovej zásielke doručenej dňa
28.5.2014, v ktorej sa nemohlo nachádzať vyúčtovanie nedoplatkov za rok 2013, ktoré bolo vyhotovené
až 19.6.2014. Žalovaný namietal aj platnosť zmluvy o výkone správy zo dňa 1.6.2000 č. 02/DR/2000 s

tvrdením, že zmluvu nikdy nepodpísal.

3. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom a účinnom znení, podľa § 8a ods. 1, § 10 ods.1 citovaného zákona, podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 vyhl. nar. SR č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platného a účinného
dňom omeškania jednotlivých nárokov, podľa § 100 ods. 1, § 100 Občianskeho zákonníka a vo

veci rozhodol. V prvom rade v súvislosti s platnosťou alebo neplatnosťou zmluvy o výkone správy
poukázal na skutočnosť, že táto právna otázka je právoplatne vyriešená v inom súdnom konaní,
vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 16C/68/2005-219 zo dňa 3.4.2012 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn.č. 6Co/337/2013-265 zo dňa 17.6.2014, podľa verdiktu
ktorých je predmetná zmluva platná. Po vznesenej námietke premlčania posudzoval nárok aj z hľadiska

premlčania, pričom poukázal na to, že žalovaný vôbec nenamietal, že nezaplatil na pevných platbách
vyplývajúcich z mesačného predpisu žalované sumy.

4. V prvom rade poukázal na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a na povinnosť účastníka preukázať svoje
tvrdenia. Uzavrel, že vo vzťahu k nárokom na zaplatenie vyúčtovania za roky 2006, 2007 a 2008 žalobca
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splatnosti uplatnenej pohľadávky počítanej od doručenia

vyúčtovania žalovaného za uvedené roky, nakoľko v týchto listinách s dátumom tlače vyúčtovania v
jeden deň 11.1.2011 pred podaním žaloby a nie s dátumom skutočného vyhotovenia vyúčtovania sú
vážne nezrovnalosti, t.j. neobsahujú okrem vyúčtovania navyše aj oznámenie o tom, že od 1.7.2010
bude upravená výška réžia, čo určite nemohlo byť uvedené vo vyúčtovaniach k 31.5.2007, k 31.5.2008
a k 31.5.2009, preto tieto listiny vyvolávajú pochybnosti o hodnovernosti ich obsahu. Keďže žalobca

nepreukázal, či vôbec a aké vyúčtovanie žalovanému doručoval za roky 2006, 2007 a 2008, pre
neunesenie dôkazného bremena žalobcom v tejto časti bola žaloba zamietnutá. Okrem toho žalobca
sa dostal aj do premlčania s povinnosťou vykonať vyúčtovanie žalovanému s poukazom na zmluvu o
výkone správy, článok IV bod 4.7. a podľa § 8 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
a to za rok 2006 dňom 31.5.2010, za rok 2007 dňom 31.5.2011 a dňom 31.5.2012 za rok 2008. V tejto

časti bola žaloba zamietnutá, avšak zvyšok nároku považoval súd prvej inštancie za dôvodný. Ide pritom
o obdobie od roku 2009 do 2014, pričom tieto nároky premlčané nie sú, keďže žaloba bola podaná na
súde 21.3.2011. Poukázal na to, že vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2009
bolo doručené žalovanému až dňa 6.7.2011, t.j. spolu so žalobou prostredníctvom súdu, o čom žalobca
predložil hodnoverný dôkaz a žalovaný bol povinný zaplatiť do 30 dní po doručení tohto vyúčtovania, t.j.

5.8.2011, kedy začala plynúť premlčacia doba a vznik omeškania by nastal 6.8.2011. To isté sa vzťahuje
aj na vyúčtovanie za rok 2010, ktoré bolo doručené žalovanému 10.10.2014, t.j. spolu so zmenou žaloby
prostredníctvom súdu, žalovaný bol povinný zaplatiť do 30 dní po doručení, t.j. 11.11.2014, nárok nie je
premlčaný, pretože premlčacia doba plynie až do 11.11.2017 a žalobca si uplatnil nárok na súde zmenou
žaloby dňa 26.9.2014. Taktiež poukázal na to, že za rok 2011 vyúčtovanie bolo doručené žalovanému

dňa 31.5.2012, čo bolo preukázané vyjadrením Slovenskej pošty a.s., žalovaný bol povinný platiť do
30 dní po doručení t.j. 2.6.2012 a premlčacia doba plynie až do 2.6.2015, pričom nárok si uplatnil
žalobca na súde 26.9.2014. Vyúčtovanie za rok 2012 bolo doručené žalovanému 31.5.2013, čo bolo
tiež preukázané vyjadrením Slovenskej pošty a.s., žalovaný bol povinný zaplatiť do 30 dní po doručení
t.j. 1.7.2013, nárok však nie je premlčaný, lebo premlčacia doba plynula až do 1.7.2016 a žalobca

si nárok uplatnil na súde 26.9.2014. Vyúčtovanie za rok 2013 bolo doručené žalovanému 3.6.2014,
taktiež dôkazom je vyjadrenie Slovenskej pošty a.s., žalovaný bol povinný zaplatiť do 30 dní po doručení
t.j. 3.7.2014, premlčacia doba plynie až do 3.7.2017 a nárok si žalobca uplatnil na súde 26.9.2014,
teda včas. Vysvetlil tiež, prečo neuznal Hromadný podací hárok o doručovaní vyúčtovania žalovanému,
ktorý ako dôkaz predložil žalobca, a to preto, že týmto spôsobom žalobca preukazoval doručenie na

adresu žalovaného, ale nie aj riadne doručenie, to znamená, že nebolo preukázané, že žalovaný sa
reálne k zásielke aj dostal. Ak by žalovaný túto skutočnosť preukázal za roky 2011-2013, tak prekážkou
riadneho doručenia nie je to, že žalobca na obálke a ani na podacom hárku neoznačil názov listinnej
zásielky, nakoľko obsah zásielky pri tvrdení opaku by aj tak nebolo možné preukázať. Poukázal pritom
na rozsudok NS SR sp.zn. 4 M Cdo 232/2010. Súd teda zaviazal žalovaného zaplatiť dlžné čiastky za

roky 2009 až 2014, a to vrátane úrokov z omeškania vo výške určenej § 3 nar. Vlády SR č.87/1995 Z.z.
od vzniku omeškania do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p. s tým, že na
pojednávanie dňa 19.3.2015 vyhlásil, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške,
ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku. Po vykonanom výpočte zistil, že žalobca bol v
konaní procesne úspešný v 50% uplatneného nároku a vzhľadom na viazanosť vyhláseným rozsudkom

rozsudkom rozhodol o platení trov konania tak, ako uviedol vo výroku tohto rozsudku.

5. Proti zaväzujúcemu výroku rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §
205 ods. 2 písm. a/, b/,c/, d/, f/ O.s.p.. Poukázal na to, že súd správne rozhodol, pokiaľ zamietol žalobu zaobdobie rokov 2006, 2007 a 2008, avšak nesprávne rozhodol, pokiaľ žalobe vyhovel za obdobie rokov
2009 až 2014. Trval na tom, že aj listiny obsahujúce vyúčtovanie za tieto roky boli rovnako modifikované
iba s inými dátumami ako tie, ktoré súd považoval za nedôveryhodné v rokoch 2006, 2007 a 2008. Tvrdil,

že žalobca klame, ak uvádza, že mu doručoval príslušné vyúčtovania, a preto ani v týchto prípadoch
neuniesol dôkazné bremeno. Nestotožňuje sa tiež s názorom súdu, keď pri nárokoch za obdobie 2009
až 2014 neprihliadol na námietku premlčania s tým, že opakovane má za to, že aj tieto nároky súd
premlčané. Pokiaľ považoval súd vyúčtovania za doručené spolu so žalobou, tak tieto vyúčtovania ako
dôkaz mu boli doručené len v kópii, čo nemožno považovať za relevantný originálny účtovný doklad,

zakladajúciprávoapovinnosťnaplnenie.Taktieždôkaz,ktorýježalovanémudoručenýpopodanížaloby
týkajúcej sa práve tohto dôkazu, ako už existujúceho nároku na plnenie, teda dôkaz doručený po podaní
žaloby, nemôže byť titulom nároku pre skôr podanú žalobu. Na základe takto zhodnoteného skutkového
stavu v časti istiny súd nesprávne rozhodol aj o úrokoch z omeškania. Žalovaný si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.

6. Proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací
súd tento výrok zmenil a zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania, t.j. trovy právneho zastúpenia
a súdny poplatok podľa pomeru úspechu strán v spore a uplatnil si aj nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Pokiaľ súd uviedol, že nepriznáva žalobcovi trovy konania (0 €), lebo si žalobca náhradu trov
konania vyčíslil prostredníctvom právnej zástupkyne 23.5.2015 v sume 742,40 €, tak toto vyúčtovanie

podľa odvolateľa bolo doručené súdu v zákonnej 3-dňovej lehote. Súčasne na prvej strane vyúčtovania,
ktoré zaslal súdu je uvedené, že trovy pozostávajú aj zo súdneho poplatku (okrem trov právneho
zastúpenia za 9 úkonov právnej služby), avšak výška poplatku (ktorá vyplývala aj zo súdneho spisu)
nebola uvedená, ale súd prvej inštancie sa zaplateným súdnym poplatkom vôbec nezaoberal, rovnako
neuviedol prečo túto náhradu trov nepriznal. Keďže žalobca bol úspešný v konaní v 50 % má nárok na

náhradu trov konania, v tejto časti a nie je to dôvod na nepriznanie trov konania v zmysle ust. § 142
ods. 1,2 O.s.p., pretože v sporovom konaní je súd povinný spravovať sa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania zásadou úspechu v konaní.

7. Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu žalovaného s tým, že napadnutý výrok rozsudku považuje za

správny a navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správny aj potvrdil, pričom si uplatnil trovy odvolacieho
konania. Tvrdil, že žalobcom predložené vyúčtovania za roky 2006-2013 neboli nijako menené a tak, ako
boli predložené súdu, boli zaslané aj žalovanému doporučenými zásielkami. Zmenený je jedine dátum,
pretože žalobca má zakúpený softwér, ktorý automaticky upravuje dátum vo vyúčtovaniach, ako aj na
iných dokumentoch na deň, kedy sú vytlačené. Nič to nemení na skutočnosti, že všetky vyúčtovania

tak, ako bolo súdu predložené, boli aj zaslané a doručované žalovanému, o čom podporne svedčí
potvrdenie Slovenskej pošty a.s.. Nároky žalobcu taktiež nie sú premlčané, pretože 3-ročná premlčacia
lehota zďaleka neuplynula. Poukázal aj na zákon č. 182/1993 Z.z. a aj na zmluvu o výkone správy, ktoré
predpisy nezakladajú žalobcovi povinnosť doručovať vyúčtovanie alebo iné písomnosti doporučene do
vlastných rúk s doručenkou. Žalobca v žiadnom prípade neklame a žalovaný by mal zvažovať slová,

ktoré používa, pretože je to práve žalovaný, ktorý sa snaží najprv cez zmluvu o výkone správy domu a
teraz cez tvrdenie, že mu neboli vyúčtovania doručované, resp., že boli modifikované, vyhnúť sa plateniu
za služby, ktoré sú s bývaním spojené. Poškodzuje tým vedome ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v predmetnom bytovom dome.

8. Žalovaný podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

9. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaných odvolaní podľa

ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní,
že odvolania boli podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnuté výroky rozsudku ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného proti zaväzujúcemu výroku rozsudku vo veci samej nie je dôvodné, dôvodnéje však odvolanie žalobcu proti výroku o trovách konania. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom
súde v Košiciach dňa 2. februára 2017, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1,
3 CSP riadne oznámené.

11. Žalovaný použil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, f/ O.s.p., platného a
účinného v čase podania odvolania. Za súčasne platnej právnej úpravy, ide o odvolacie dôvody uvedené
v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, e/, f/, h/ CSP. Dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, e bližšie neodôvodnil,
z obsahu odvolania vyplýva, že dôvodil hlavne § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého
stupňaprihodnotenívýsledkovdokazovania.Dôsledkomjeto,žesúdberiedoúvahyskutočnosti,ktoréz
dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli
preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom
logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť
získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

12.Vprejednávanejveciodvolacísúddospelkzáveru,žetietoodvolaciedôvodyniesúnaplnené.Výroku
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli
za konania najavo, alebo že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že
by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil
skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny

právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne
odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 CSP).

13. Odvolacie námietky odvolateľov boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie,
ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v

odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce,
preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. N doplnenie dôvodov rozsudku odvolací súd uvádza
nasledovné:

15. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca logicky vysvetlil technické a administratívne postupy pri
vyhotovovaní kópií vyúčtovaní vzhľadom na používaný počítačový softvér. Proti zamietavému výroku
rozsudku vo veci samej sa však neodvolal, preto tento nebol odvolacím súdom preskúmavaný.

16. Neobstojí námietka žalovaného, že nemožno považovať vyúčtovania, doručované spolu so žalobou

súdom ako prílohy za relevantný doklad, pretože súd doručuje prílohy stranám sporu v kópiách, čo však
neznamená, že nemajú hodnotu dôkazu v spore. Žalovaný sa mal možnosť oboznámiť s ich obsahom
a pokiaľ dobrovoľne neplnil, vystavil sa riziku neúspechu v spore. Doručenie vyúčtovaní za roky 2011
až 2013 bolo preukázané správou Slovenskej pošty a.s..

17.Popreskúmanívýrokurozsudkuotrováchkonaniavrozsahuodvolaniažalobcuvšakdospelodvolací
súd k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu. Je potrebné dať
za pravdu odvolateľovi, že pokiaľ mal žalobca úspech v pomere 50% (po prepočte úspechu žalobcu
a neúspechu žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobou), je to konečný úspech žalobcu vspore a preto má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania na uplatnenie nároku v
rozsahu 50%. Táto zásada pomeru úspechu, predtým vyjadrená v ustanovení § 142 ods. 2 O.s.p. má
ekvivalent v § 255 ods. 2 CSP. Vzhľadom na uvedené podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP

odvolací súd výrok rozsudku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

18. Úlohou súdu prvej inštancie bude po posúdení účelnosti uplatnených trov konania žalobcu, vrátane
trov odvolacieho konania o nároku na náhradu trov konania opätovne rozhodnúť v súlade s právnym

názorom odvolacieho súdu, vyjadrení v odôvodnení tohto rozhodnutia.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).