Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207940
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214207940.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: R. P., nar. XX. XX. XXXX,
bytom T., T. XX/X, v konaní zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so sídlom Nové
Zámky, Turecká 36, IČO: 47 258 250, proti žalovanému: Forlife n.o., Všeobecná nemocnica Komárno,
so sídlom Komárno, Mederčská 39, IČO: 37 970 933, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Komárno z 28. novembra 2016, č. k. 8C/106/2014-179, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne voči žalovanému o ochranu osobnosti
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil s poukazom na ust. čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 15, § 149, § 150 ods. 1 a 2, § 151 ods.
1 a 2,§ 153 ods. 3, § 154, § 186 ods. 2, § 215 zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), § 11, § 13 ods. 1 až 3, § 420 ods. 1, § 421 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala písomného ospravedlnenia, ako
aj zaplatenia sumy 10.000 eur, ako náhrady nemajetkovej ujmy na tom základe, že dňa 14. 03. 2013

bola u žalovaného operovaná na žlčníkový kameň a počas operácie utrpela popáleninu III. stupňa v
oblasti pravej päty. Chodila na chirurgickú ambulanciu na preväzy päty, no vzniknutý defekt sa nehojil.
Na vlastnú žiadosť bola prijatá na Univerzitnej nemocnice Bratislava, klinika popálenín a rekonštrukčnej
chirurgie. Tu bola dňa 29. 05. 2013 operovaná a bol jej nasadený VAC systém, ktorý bol dňa 05.
06. 2013 odstránený a defekt bol krytý autotransplantátom. Tvrdila, že konaním žalovaného došlo k
výraznému zásahu do jej osobnostných práv, v dôsledku popáleniny pravej päty, bola a je obmedzovaná
v obvyklom spôsobe života, je odkázaná pri chôdzi na pomoc inej osoby, resp., chodí pomocou barle,

nevie prejsť dlhšiu vzdialenosť a je odkázaná na používanie motorového vozidla. Môže používať iba
špeciálnu, na mieru šitú obuv. Nemôže navštevovať kúpele vzhľadom na jej reumatické ochorenie,
nemôže sa zúčastniť spoločenských podujatí (plesy, zájazdy). Musí svoje telo zaťažiť iba jednostranne
v dôsledku straty mäkkých podkožných tkanív. Po zákroku prežívala pocit úzkosti, strachu. S nohou
musí zaobchádzať zvlášť šetrne, aj manželský život sa jej zmenil. Vykonaným dokazovaním zistil,
že dňa 14. 03. 2013 bola žalobkyňa u žalovaného operovaná na žlčníkový kameň a počas operácie
utrpela popáleninu III. stupňa v oblasti pravej päty. Z prepúšťacej správy Univerzitnej nemocnice

Bratislava zo dňa 13. 06. 2013 vyplývalo, že ako 64 ročná pacientka bola žalobkyňa prijatá pre prítomný
defekt po popálenine v oblasti pravej päty. Dňa 29. 05. 2013 bola žalobkyňa operovaná a bol jej
nasadený VAC systém, ktorý bol dňa 05. 06. 2013 odstránený a defekt bol krytý autotransplantátom
s tým, že transplantát je prihojený. Z lekárskeho posudku zo dňa 03. 06. 2015 vypracovaného Doc.MUDr. Jánom Kollerom, PhD. vyplývalo, že bolestné bolo ohodnotené na 25 bodov s tým, že bolo
zvýšené o 100% za bolestivý spôsob liečby a 2 operačné výkony v spinálnej anamnéze. Sťaženie
spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené na 130 bodov s tým, že jazva neumožňuje nosenie bežnej

obuvi pre fragilitu a možnosť poranenia, celkom bol súčet bodov 155 a takto bola žalobkyni Českou
pojišťovnou a.s. poukázaná suma 3.132 eur ako sťaženie spoločenského uplatnenia a taktiež suma
390,40 eura ako bolestné. Z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o výsledku
šetrenia zo dňa 07. 03. 2014 vyplývalo, že príčinou popáleniny na päte pravej končatiny žalobkyne
bolo poškodenie elektródy elektrochirurgického prístroja, ktoré hoci bolo minimálne, v dôsledku porúch

cievneho zásobenia kože mohlo zapríčiniť závažné a hlboké poškodenie kožného krytu. Operatér
nemal žiadnu možnosť zistiť defekt na elektróde, prístroj poruchu nesignalizoval. V priebehu celej
hospitalizácie ranovú plochu lekári chirurgického oddelenia žalovaného správne a na úrovni moderných
medicínskych poznatkov aj liečili. Vzhľadom k dlhodobej liečbe jej chronického ochorenia kortikoidmi,
hojenie popáleniny prebiehalo pomaly, preto primár chirurgického oddelenia žalovaného konzultoval
Univerzitnej nemocnice Bratislava, kde prebiehalo ďalšie špecializované doliečovanie komplikácie

vzniknutej počas operácie. Úrad nezistil žiadne pochybenie zo strany žalovaného pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti. Z výkazu prepravy predloženého žalovaným vyplývalo, že tento zabezpečoval
prepravu žalobkyne do nemocnice Komárno na všetky preväzy a kontroly ale aj do Bratislavy (14.
05. 2013,17. 09. 2013). Argumentoval, že podľa § 421 ods. 1, 2 Obč. zák. každý zodpovedá aj za
škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení

záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje
aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb. Za škodu
spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja sa samozrejme považuje aj situácia, keď
škoda vznikla následkom vady prístroja, jeho nefunkčnosti. Z titulu tejto zodpovednosti mala poškodená
(žalobkyňa) nárok na jednorázové odškodnenie bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia. Náhrada

za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady
škody na zdraví, i keď sú v zákone upravené spoločne. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za
bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením, odstraňovaním jeho následkov a sťažením
zdravotnej povahy. Sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU) sa odškodňuje, ak poškodenie
na zdraví má preukázateľné nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie

jeho životných a spoločenských potrieb. Zvýšenie odškodnenia závisí od splnenia predpokladov, ktoré
ho poškodili vo veku, v ktorom utrpel škodu na zdraví, ktoré mal pre ďalšie uplatnenie v živote a v
spoločnosti,aktorésúprenehoobmedzenéalebostratené.Pod SSUtrebarozumieťjednakvylúčenieči
obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom
a športovom živote, jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu, či voľby povolania a voľbu

budúceho životného partnera. Odškodnenie za SSU nepatrí za poškodenie prechodného charakteru,
za ktoré sa považuje i nepriaznivý zdravotný stav, so zlepšením ktorého možno podľa lekárskej vedy
počítať v čase kratšom ako rok (preto možno toto odškodnenie priznať najskôr rok po spôsobení
škody) a za menšie jazvy, drobné kozmetické vady a chorobné zmeny ľahšieho charakteru, ktoré
nemôžu viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia poškodeného. V danom prípade

bolo žalobkyni poskytnuté plnenie v zmysle zák. č. 437/2004 Z. z. v celkovej sume 3.522,40 eur,
ktoré vo vyčerpávajúcom rozsahu zohľadnilo všetky okolnosti poškodenia zdravia žalobkyne a jeho
následkov. Vyzdvihol, že nedošlo k život ohrozujúcemu zraneniu, nebol poškodený životne dôležitý
orgán. Ďalej dôvodil, že podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej
satisfakcie) je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej

ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu
značnú.Výškanemajetkovejujmysaurčujesprihliadnutímnajmänaosobupoškodeného,jehodoterajší
život, prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
nej došlo (tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej (obeť) ako aj u osoby, ktorá

neoprávnený zásah spôsobila (škodca), závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, ako i závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Podmienkou
priznania náhrady nemajetkovej ujmy z titulu neoprávneného zásahu do osobnej sféry žalobkyne je
však to, aby intenzita a okolnosti takéhoto zásahu odôvodňovali priznanie finančného zadosťučinenia,
keď by sa iná nemateriálna forma satisfakcie javila ako nedostatočná. Posúdiac okolnosti daného

poškodenia zdravia žalobkyne a dopad tejto udalosti na jej súkromný a rodinný život dospel k záveru,
že uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je v celom rozsahu nedôvodný. Uznal,
že následky poškodenia zdravia žalobkyne a dopad tejto udalosti na súkromný a rodinný život boli nie
zanedbateľné a mohla mať subjektívny pocit, že sa jej zmenil život, ale na druhej strane konštatoval,že právo na primerané finančné zadosťučinanie je vyhradené pre tie prípady, keď intenzita zásahu
do súkromného a rodinného života dotknutej osoby je značná a nenapraviteľná, napr. v prípade smrti
blízkej osoby, vážneho alebo pretrvávajúceho narušenia rodinných väzieb, alebo v prípade vážnych

doživotných následkov. V danom prípade nebolo preukázané žiadne zhoršenie rodinných vzťahov.
Integrálnou súčasťou kvalitného manželského zväzku je to, aby si manželia navzájom pomáhali, o to
viac v ťažkých a krízových situáciách, táto povinnosť má svoje vyjadrenie aj v ust. § 18 Zákona o rodine.
Manžel žalobkyne poskytoval a aj poskytuje adekvátnu starostlivosť a má jej byť manželskou oporou v
takom rozsahu, ako to vyplýva z rozsahu vzájomných práv a povinností, ktoré sú vlastné manželskému

zväzku a to aj na úkor toho, že vo väčšom rozsahu musel a musí zabezpečovať potreby ich dvoch.
Nepostačuje to však na to, aby bolo možné považovať za primerané poskytnúť žalobkyni náhradu
nemajetkovej ujmy. Prihliadol tiež na okolnosti, za akých k predmetnému neoprávnenému zásahu došlo
a to najmä na to, že zo strany žalovaného išlo o chybu v prístroji, ktorý bol použitý pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti žalobkyni, na ktorú skutočnosť žalovaný nemal a ani nemohol mať žiadny vplyv.
Zároveň poukázal aj na zdravotný stav žalobkyne, keď táto trpela pred poškodením jej zdravia takými

chorobami (aj trpí) ako je chronické zápalové autoimunitné ochorenie, ktoré má veľmi rozmanité prejavy.
Ochorenie môže postihnúť kožu, kĺby a ja charakterizované zápalom a deštrukciou exokrinných žliaz.
Ochorenie, pri ktorom dochádza k zápalu veľmi malých krvných ciev (kapilár) a zvyčajne postihuje malé
cievy v koži, čreve, obličkách. Toto ochorenie teda zapríčinilo aj nedostatočné hojenie rany (žalobkyňa
bola liečená kortikoidmi pre reumu a mala väčšiu predispozíciu k poškodeniu kože - koža je ľahšie

zraniteľná a ťažšie sa hojí). Taktiež trpela pred poškodením artrózou kolien (nepríjemné a bolestivé
ochorenie, ktoré vyraďuje alebo obmedzuje človeka v normálnom živote, prináša starosti, bolesť a
nezriedka býva v neskoršom veku aj príčinou invalidity). Vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru,
že skutkové tvrdenia žalobkyne boli popreté žalovaným v tom smere, že sa žalobkyni ospravedlnil
tak primár chirurgického oddelenia (prinajmenšom pri tejto osobe žalobkyňa túto skutočnosť potvrdila

pri jej výpovedi), riaditeľ a jeho námestník žalovaného. Žalovaný v maximálnej miere bol žalobkyni
nápomocný pri zmierňovaní následkov škodovej udalosti, ktorú v podstate nezapríčinil. Vzhľadom na
to, ďalšie zvýšenie nemajetkovej ujmy neprichádzalo do úvahy z dôvodu, že pred poškodením zdravia
sa žalobkyňa nevenovala aktívne vo zvýšenej miere politickej, športovej a kultúrnej činnosti. Bola
dôchodkyňou, trpela rôznymi diagnózami, ktoré mali a majú vplyv na jej zdravotný a psychický stav bez

ohľadu na jej poškodenie, ktoré je predmetom tohto konania. Žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že by
v danej veci u nej išlo o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo dôvodné konštatovať,
že odškodnenie za ujmu, ktorú utrpela a za ktoré obdržala bolestné a SSU, by ako satisfakcia nebolo
dostačujúce. Ako je zrejmé zo znenia § 13 OZ pre priznanie ďalšieho zadosťučinenia je nutné, aby
došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti, pričom je zrejmé, že zákon

neposkytuje takúto ochranu každému takémuto zásahu, ale len zásahu postihujúceho poškodeného
v značnej miere, nemôže teda ísť o bežnú nemajetkovú ujmu ako v prípade žalobkyne. Žalobkyňa
bola odškodnená poisťovňou vo zvýšenej výške bodového ohodnotenia (o 100%), ktoré odškodnenie
predstavuje práve odškodnenie za bolestné a SSU v obvyklom rozsahu, teda i za obmedzenia, ktoré
žalobkyňa opisovala, najmä ak žalobkyňa pred poškodením zdravia trpela a trpí takými diagnózami,

ktoré jej pocity a popísané ťažkosti bežne spôsobujú. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Tvrdila, že pri zamietnutí

petitu v časti povinnosti žalovaného písomne sa ospravedlniť žalobkyni, súd vychádzal z toho, že
skutkovétvrdeniažalobkynebolipopretéžalovanýmstým,žesajejospravedlniltakprimárchirurgického
oddelenia, ako aj riaditeľ a námestník žalovaného, pritom toto tvrdenie žalovaný nijako nepreukázal.
Vyzdvihla, že pri svojej výpovedi vyslovene poprela, že by sa jej riaditeľ, resp., jeho námestník
ospravedlnili, potvrdila, že sa jej ústne ospravedlnil len primár. Z uvedeného dôvodu namietala

nesprávne právne posúdenie jej nároku v tejto časti, pričom uviedla, že vzhľadom na závažnosť
ujmy malo byť morálne zadosťučinenie minimálne v písomnej forme, resp., verejne. K písomnému
ospravedlneniu zo strany žalovaného nedošlo, čo ani žalovaný nespochybnil. Záver súdu o tom, že
žalovaný jej zabezpečil prepravu do Bratislavy celkom 39-krát sa nezakladá na pravde. Tvrdila, že
žalovaný ju zobral do Bratislavy, ak jeho vozidlo zo služobných dôvodov išlo do Bratislavy. Vyzdvihla,

že liečba jej päty zo strany žalovaného bola neprofesionálna, mal vedieť, že neustály preväzovaním
jej päty liečba nemôže byť úspešná. Rozporovala aj závery šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou zo dňa 07. 03. 2014, ako aj tvrdenie, že hojenie popáleniny prebiehalo pomaly z dôvodu
jej chronického ochorenia kortikoidmi, nakoľko pri operácii v Bratislave jej odobrali kus kože zo stehna,kde sa jej jazva zahojila v priebehu jedného týždňa. Nesúhlasila ani s tvrdením, že ujma, ktorú utrpela,
nemá vážne doživotné následky, pretože neustále si musí dávať pozor na nasadený implantát a aby si
nepoškodila pätu, keďže inak jej hrozí paralýza členku, čo jej spôsobuje stres. Zvýraznila, že došlo aj k

zhoršeniu kvality jej rodinného života aj napriek opore, ktorú má v manželovi. Mala za to, že poškodenie
jej päty zapríčinil jednoznačne žalovaný, ktorý si mal všimnúť nesprávne uloženie jej päty pred operáciou
alebo počas operácie zápach, ktorý sa musel šíriť od jej päty a mohol škodlivému následku predísť.
Navrhla vyhovieť jej žalobe v plnom rozsahu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie

žalobkyne nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

7. V prejednávanej veci sa žalobkyňa od žalovaného domáhala písomného ospravedlnenia, ako aj
zaplatenia sumy 10.000 eur ako náhrady nemajetkovej ujmy na tom skutkovom základe, že dňa 14.

03. 2013 bola u žalovaného operovaná na žlčníkový kameň a počas operácie utrpela popáleninu III.
stupňa v oblasti pravej päty. Následne chodila na chirurgickú ambulanciu u žalovaného na preväzy päty,
no vzniknutý defekt sa nehojil. Na vlastnú žiadosť bola prijatá na Univerzitnej nemocnice Bratislava,
klinika popálenín a rekonštrukčnej chirurgie, kde bola dňa 29. 05. 2013 operovaná a bol jej nasadený
VAC systém, ktorý bol dňa 05. 06. 2013 odstránený a defekt bol krytý autotransplantátom. Tvrdila, že

konaním žalovaného došlo k výraznému zásahu do jej osobnostných práv, v dôsledku popáleniny pravej
päty bola a je obmedzovaná v obvyklom spôsobe života, je odkázaná pri chôdzi na pomoc inej osoby,
resp., chodí pomocou barle, nevie prejsť dlhšiu vzdialenosť a je odkázaná na používanie motorového
vozidla. Môže používať iba špeciálnu, na mieru šitú obuv, nemôže navštevovať kúpele vzhľadom na jej
reumatické ochorenie, nemôže sa zúčastniť spoločenských podujatí. Navyše svoje telo musí zaťažiť iba

jednostranne v dôsledku straty mäkkých podkožných tkanív. Po zákroku prežívala pocit úzkosti, strachu,
pretože s nohou musí zaobchádzať zvlášť šetrne. Tvrdila aj zmenu v manželskom živote. Súd prvej
inštancie žalobu žalobkyne napadnutým rozsudkom zamietol.

8. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne

stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, kedže bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalobkyňa uvádzal v odvolaní vyriešil už súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu oodvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP zároveň vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale

ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

10. V zmysle ust. § 393 CSP, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a

spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom mieste pre dohady a domnienky. V odôvodnení
rozhodnutia odvolací súd uvedie teda, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,

zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,

účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, týkajúce

sa žalobkyňou v odvolaní namietaných skutočností, je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne,
zdôvodnené a zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých

vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobkyňa sa s
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.

Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

12. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s dôvodmi uvedenými v
napadnutom rozsudku a na tieto v celom rozsahu poukazuje ako na svoje vlastné a z týchto dôvodov ich
už znovu nebude opakovať. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd, vzhľadom aj na ďalšie námietky

odvolateľa uvádza poukazuje na nasledovné skutočnosti.

13. Podľa § 420 ods. 1, 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

14. Podľa § 421a ods. 1 a 2 OZ, každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod
v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže
zbaviť. Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych,
veterinárnych a iných biologických služieb.

15. V ustanovení § 420 je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá
prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu,
ktoré sú upravené v § 421 až § 437, resp., v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka (pozri
napr. § 769 až § 771). Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: protiprávnyúkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých
prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu
zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná

zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa
zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká
záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto
vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu
zodpovedá, škodu nahradiť. V ust. § 420 ods. 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j., tak fyzická, ako

aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom
vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide
o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo
zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími
podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s

odsekom 3 ustanovenia § 420 OZ však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3
predpokladá. Pri vymedzení pojmu zavinenie treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický,
vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k
výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi

skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j.
škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej
a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových
orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel
úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie,

ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka
zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. V ust. § 420 ods. 3 je zakotvená prezumpcia
zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením
právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca
škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Prezumpcia zavinenia je

teda výhodou pre poškodeného. Podľa odseku 3 sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou. Dôkazné bremeno však v tomto
prípade postihuje škodcu. Subjektom zodpovednosti podľa ust. § 421a OZ je každý, kto plní určitý
záväzok, pri plnení ktorého boli použité určité prístroje alebo iné veci, pokiaľ škoda bola spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa použili. Keďže zákon

hovorí o každom, treba toto ustanovenie aplikovať tak na fyzické osoby, ako aj na právnické osoby,
ktoré pri plnení záväzku používajú prístroje alebo veci. Z hľadiska vzniku tejto absolútnej objektívnej
zodpovednosti sa vyžaduje, aby existovala príčinná súvislosť medzi použitím určitých prístrojov alebo
iných vecí pri plnení záväzku, najmä medzi okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo
inej veci, ktoré boli použité pri plnení záväzku, a škodou, ktorá bola týmito okolnosťami spôsobená. O

tento prípad zodpovednosti nejde vtedy, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj
pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa použili pri plnení záväzku, a škoda bola spôsobená
napríklad nesprávnou alebo nedostatočnou prácou obsluhujúceho personálu. V takomto prípade treba
na zodpovednosť za škodu aplikovať § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za
škodu plní predovšetkým reparačnú funkciu, to znamená, že škodca má povinnosť napraviť škodu v

rozsahu v akom ju spôsobil, pričom rozsah a spôsob škody je upravený zákonom (§ 442 až § 449 Obč.
zákonníka).

16. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

17. Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004 Z. z., náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí
byť primeraná zisteného poškodeniu na zdraví v priebehu liečenia alebo odstraňovania jeho následkov.
Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia
za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 a v I. a III. časti.

18. Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.19. Náhrady za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné
zložky náhrady škody na zdraví. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a

majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a
prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa
odškodňujú jednorazovo. Nárok na náhradu za bolesť nie je podmienený priznaním nároku za sťaženie
spoločenského a naopak. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu
(následnú), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

20. Podľa § 11 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

21. Podľa § 13 od. 1, 2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky takýchto zásahov
a by jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

22. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti,akoajsúkromia,svojhomenaaprejavovosobnejpovahy(§11OZ).Fyzickáosobamáprávo
najmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysa
odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ). Pokiaľ
by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená

dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ). Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 OZ).
Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú chránené jednotlivé čiastkové práva
zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom

ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie,
vážnosť, telesná integrita, rodinný život a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. písomnosti
osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové záznamy). Teda subjektom práva na ochranu
osobnosti je len fyzická osoba ako ľudská bytosť - človek, pretože len táto môže byť nositeľom osobnosti,
resp. jednotlivých hodnôt tvoriacich osobnosť.

23. Ako základné hodnoty osobnosti každej fyzickej osoby uvádza Občiansky zákonník v § 11 výslovne
život a zdravie, označované ako práva na telesnú integritu a jej nedotknuteľnosť. Vychádza z článku
15 ods. 1 Ústavy SR, ktorý zakotvuje právo na ochranu života a jeho cieľom je zabezpečiť ochranu
jednotlivca, fyzickej osoby, pred akýmkoľvek svojvoľným pozbavením života. Rovnako tak z Listiny

základných práv a slobôd (článok 6 ods. 1), ako i Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd (článok
2 ods. 1). Osobnosť každej fyzickej osoby je vytváraná jednotou jej zložky morálnej a telesnej. Ak
má preto Občianske právo v rámci všeobecného osobnostného práva chrániť osobnosť fyzickej osoby
v plnom rozsahu, musí sa táto právna ochrana nutne vzťahovať nielen na sféru morálnu, ale aj na
sféru telesnú. Preto je právo na telesnú integritu uznávané za jedno z najvýznamnejších čiastkových

práv, ktoré tvoria súčasť občianskoprávnej ochrany osobnosti ako celku. To platí aj na právnu úpravu
obsiahnutú v ust. § 11 OZ, ktorá právo na život a zdravie výslovne prehlasuje za súčasť širšieho práva
na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Z toho vyplýva, že i právo na telesnú integritu je svojou povahou
subjektívnym občianskym právom.

24. Generálna klauzula ochrany osobnosti, obsiahnutá v ust. § 11 Občianskeho zákonníka, bola
prispôsobená Listine základných práv a slobôd zákonom č. 509/1991 Zb., účinným od 1.1.1992.
Účinnosťou tohto zákona bola pod ochranu osobnosti zahrnutá aj ochrana súkromia, ktorá zahŕňa právo
na nerušený osobný život, duševný pokoj, nedotknuteľnosť života jednotlivca v kruhu jeho najbližších.
Jednou z hodnôt osobnosti každej fyzickej osoby ako celku, ktorej rešpektovanie musí občianske právo

voči subjektom v rovnakom postavení zabezpečovať, je právo na súkromie.

25. Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva v prípade, ak
došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré súexemplifikatívne uvedené v ust. § 13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy, pokiaľ hrozí, alebo
je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z týchto právnych
prostriedkov príslušná fyzická osoba na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závisieť v prvom rade

na jej vôli, ovplyvnenej predovšetkým intenzitou a povahou protiprávneho zásahu.

26. Z koncepcie právnej citovanej právnej úpravy, ktorá rozlišuje medzi inštitútmi ochrany osobnosti
a náhrady škody vyplýva, že nároky majúce základ v týchto inštitútoch sú samostatné a vzájomne
nezávislé, každý z týchto inštitútov poskytuje ochranu iným zložkám v rámci duševnej integrity

jednotlivca. Právo na ochranu osobnosti primárne poskytuje ochranu pred zásahmi do psychologicko
- morálnej integrity osoby, pričom právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje
prevažne ochranu pri zásahoch do fyzickej integrity jednotlivca.

27. Posudzujúc predmetnú vec z hľadiska vyššie cit. zákonných ustanovení a uvedených princípov a
právneho výkladu, odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že

žaloba žalobkyne bola zamietnutá správne, pretože neboli splnené všetky predpoklady pre prisúdenie
nemajetkovej ujmy v peniazoch. V konaní bolo preukázané, že k popálenine III. stupňa v oblasti
pravej päty žalobkyne došlo dňa 14. 03. 2013 počas jej operácie na žlčníkový kameň. Uvedené
poškodenie riešil Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a zo záznamu o výsledku šetrenia
zo dňa 07. 03. 2014 je zrejmé, že príčinou popáleniny na päte pravej končatiny žalobkyne bolo

poškodenie elektródy elektrochirurgického prístroja, ktoré hoci bolo minimálne, v dôsledku porúch
cievneho zásobenia kože mohlo zapríčiniť závažné a hlboké poškodenie kožného krytu. Operatér
nemal žiadnu možnosť zistiť defekt na elektróde, prístroj poruchu nesignalizoval. Úrad nezistil žiadne
pochybenie zo strany žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Tiež bolo preukázané, že v
priebehu celej hospitalizácie lekári chirurgického oddelenia žalovaného správne a na úrovni moderných

medicínskych poznatkov aj liečili jej poškodenie, pričom jej zabezpečovali preukázateľne dopravu k
žalovanému z miesta jej bydliska a späť. Vzhľadom k dlhodobej liečbe jej chronického ochorenia
kortikoidmi, hojenie popáleniny prebiehalo pomaly, preto primár chirurgického oddelenia žalovaného
konzultoval Univerzitnej nemocnice Bratislava, kde prebiehalo ďalšie špecializované doliečovanie
komplikácie vzniknutej počas operácie, pričom žalovaný zabezpečoval aj prepravu žalobkyne na

niektoré kontroly do Bratislavy. Z prepúšťacej správy Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 13. 06.
2013 vyplýva, že ako 64 ročná pacientka bola žalobkyňa prijatá pre prítomný defekt po popálenine v
oblasti pravej päty. Dňa 29. 05. 2013 bola žalobkyňa operovaná a bol jej nasadený VAC systém, ktorý
bol dňa 05. 06. 2013 odstránený a defekt bol krytý autotransplantátom s tým, že transplantát je prihojený.
Z predloženého lekárskeho posudku zo dňa 03. 06. 2015 vypracovaného Doc. MUDr. Jánom Kollerom,

PhD. vyplýva, že bolestné bolo ohodnotené na 25 bodov s tým, že bolo zvýšené o 100% za bolestivý
spôsob liečby a 2 operačné výkony v spinálnej anamnéze. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo
ohodnotené na 130 bodov s tým, že jazva neumožňuje nosenie bežnej obuvi pre fragilitu a možnosť
poranenia, celkom bol súčet bodov 155 a takto bola žalobkyni Českou pojišťovnou a.s. poukázaná
suma 3.132 eur ako sťaženie spoločenského uplatnenia a taktiež suma 390,40 eura ako bolestné.

Z obsahu spisu ďalej vyplývalo, že obe strany zhodne potvrdili, že žalobkyni sa za spôsobenú ujmu
ospravedlnil primár chirurgického oddelenia žalovaného, MUDr. Škodáček. Žalovaný tvrdil, že žalobkyni
sa ospravedlnil aj riaditeľ žalovanej nemocnice, ako aj jej námestník, ktorú skutočnosť žalobkyňa
popierala. K tejto nezrovnalosti odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu a prednesov žalovaného v
konaní nevyplýva, že by nemal záujem žalovaný zotrvať na svojom ospravedlnení, toto opakovane

zvýraznil v priebehu celého konania, ako aj ľútosť nad vzniknutou situáciou. Z tohto dôvodu odvolací
súd nemal dôvod neprihliadnuť na jeho tvrdenie, že k ospravedlneniu žalovanej na viacerých postoch
žalovaného skutočne došlo.

28. Je nutné zvýrazniť, že za zistenej skutkovej situácie, keď žalobkyňa bola odškodnená poskytnutím

plnenia v celkovej výške žalobkyni Českou pojišťovnou a.s. poukázaná suma 3.132 eur ako sťaženie
spoločenského uplatnenia a taktiež suma 390,40 eura ako bolestné, bolo potrebné ďalej prihliadnuť
i na postoj žalovaného k celej situácii, keď napriek tomu, že poškodenie žalobkyne bolo spôsobené
poškodením elektródy elektrochirurgického prístroja, a nie pochybením žalovaného, žalovaný vyvinul
úsilie a bol nápomocný pri ďalšom liečení žalobkyne, zabezpečoval jej prepravu do svojich priestorov

a aj do Bratislavy. Bolo nutné prihliadnuť i na nezistené pochybenie žalovaného pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti konštatovanej s práve o šetrní vykonanej Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou.Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštanciesprávneprihliadolinaaktuálnyzdravotný
stav žalobkyne, keď táto trpela pred poškodením jej zdravia a stále trpí chorobami ako je chronickézápalové autoimunitné ochorenie, ktoré má veľmi rozmanité prejavy. Ochorenie môže postihnúť kožu,
kĺby. Ja charakterizované zápalom a deštrukciou exokrinných žliaz. Ochorenie, pri ktorom dochádza k
zápalu veľmi malých krvných ciev (kapilár) a zvyčajne postihuje malé cievy v koži, čreve, obličkách. Toto

ochorenie teda zapríčinilo aj nedostatočné hojenie rany (žalobkyňa bola liečená kortikoidmi pre reumu a
mala väčšiu predispozíciu k poškodeniu kože - koža je ľahšie zraniteľná a ťažšie sa hojí). Taktiež trpela
pred poškodením artrózou kolien (nepríjemné a bolestivé ochorenie, ktoré vyraďuje alebo obmedzuje
človeka v normálnom živote, prináša starosti, bolesť a nezriedka býva v neskoršom veku aj príčinou
invalidity). S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, ako aj aktuálnu situáciu žalovanej, že kvalita

jej života je nesporne zhoršená po predmetnom poškodení, pričom kvalita jej života bola a je zhoršená
dlhodobo pretrvávajúcimi zdravotnými problémami, preto odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že by u nej išlo o taký prípad hodný
osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo dôvodné konštatovať, že odškodnenie za ujmu, ktorú utrpela a
za ktoré obdržala bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, nebolo dostačujúce.

29. Úprava ochrany osobnosti, života, zdravia, občianskej cti, súkromia vrátane rodinného súkromia
vychádza zo zásady, že do života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa psychickej
a fyzickej integrite spôsobiť žiadna ujma. Ústava chráni aj súkromné fyzické osoby v jej rodinných
vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, morálne i materiálne.
Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti podľa § 11 a § 13 OZ však musí byť splnená

podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v
porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby, v jej fyzickej a morálnej integrite. Tento
zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi
takýmto zásahom a dotknutím osobnosti sféry fyzickej osoby. Niektoré zásahy aj keď sa zdanlivo
javia, že odporujú objektívnemu právu, napriek tomu ich nie je možné posudzovať ako neoprávnené.

V danej veci odvolací súd zastáva ten právny názor, že žalobkyňa predpoklady na priznanie ujmy
v zmysle týchto ustanovení nepreukázala. V tomto smere súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie, správne zistil skutkový stav veci a z vyhodnotených dôkazov vyvodil aj správny právny
záver a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožnil. Na doplnenie poznamenáva, že poškodením
päty žalobkyne jednoznačne došlo k zásahu do jeho súkromia a rodinného života, ktorá oblasť patrí

medzi chránené záujmy spoločnosti a ktorým Občiansky zákonník poskytuje právny základ nároku
na náhradu nemateriálnej ujmy spôsobenej takouto ujmou. Hospitalizácia a následné liečenie mali
vplyv na realizáciu jej životných úkonov, nemohla plnohodnotne žiť a dôsledky poškodenia zdravia
sa prejavili aj vo viacerých sférach jej súkromného a rodinného života. Z pohľadu citovanej platnej
právnej úpravy je však zrejmé, že tieto ujmy sú kryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia a

odškodňované jednorazovo na základe bodového ohodnotenia v závislosti od rozsahu obmedzení pri
uplatnení v živote a spoločnosti. Citované ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. teda upravujú náhradu
za dôsledky poškodenia zdravia v pracovnom, kultúrnom, súkromnom, manželskom ale napríklad aj
v politickom či športovom živote. Pokrývajú teda náhradu všestranných obmedzení poškodeného v
rôznych sférach jeho života, pri plnení jeho rôznych spoločenských úloh, ktoré sa prejavili ako dôsledok

poškodenia zdravia. Žalobkyňa svoj nárok odôvodňovala tým, že poškodením jej päty bolo zasiahnuté
do jej osobnostných práv a rodinného života, pretože v dôsledku popáleniny pravej päty bola a je
obmedzovaná v obvyklom spôsobe života, je odkázaná pri chôdzi na pomoc inej osoby, resp., chodí
pomocou barle, nevie prejsť dlhšiu vzdialenosť a je odkázaná na používanie motorového vozidla. Môže
používať iba špeciálnu, na mieru šitú obuv. Nemôže navštevovať kúpele vzhľadom na jej reumatické

ochorenie, nemôže sa zúčastniť spoločenských podujatí (plesy, zájazdy). Musí svoje telo zaťažiť iba
jednostranne v dôsledku straty mäkkých podkožných tkanív. Odvolací súd je toho názoru, že tieto
skutočnosti sa posudzujú pri sťažení spoločenského uplatnenia, za ktoré odškodnená bola.

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny v

zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP a v odvolaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).