Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Lýdia Gálisová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/635/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206947
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206947.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21,
Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlomGrösslingova4,81109Bratislava,IČO:36864421,zaktorúkonáakokonateľadvokátdoc.JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej: I., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko P., o zaplatenie 809,49 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno pod č.k. 7C/336/2013-79

z 26.mája 2015 a čiastočnom späťvzatí, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne
zo sumy 809,49 eura od 27.05.2010 do zaplatenia , rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušuje
a konanie zastavuje. V ostanej časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie a
prípisom doručeným súdu 23.12.2015 návrh na začatie konania vzal späť v časti týkajúcej sa uplatnenia
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne tak, že vzal návrh späť vo výške 0,19 % denne.

2.Žalovaná na výzvu súdu, či súhlasí so späťvzatím návrhu nereagovala, neoznámila súhlas s
čiastočným späťvzatím žaloby.

3.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal účinnosť späťvzatia žaloby bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre
rozhodnutie o jeho pripustení.

4.Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

5.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.6. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

7. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

8. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich

odsekov primerane.

9. Žalobca svoju žalobu vzal späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť, preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 370 CSP
vzatie žaloby späť pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v danej časti zrušil a konanie zastavil, nakoľko
neboli naplnené zákonné dôvody pre nepripustenie čiastočného späťvzatia.

10. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy 809,49 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne zo sumy 809,49 eura za obdobie od 27.05.2010 do zaplatenia, úroku vo výške 6 % ročne zo
sumy 809,49 eura za obdobie od 30.08.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 2,70 eura. Konštatoval,

že predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z
11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko
žalobca má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho
vo veci, a žalovaná má bydlisko obvode Okresného súdu Levice, ktorý je príslušným súdom na konanie
vo veci. Takto určená právomoc súdu je v súlade s čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001

Z.z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu nepresahuje
2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto na tento spor uplatňuje nariadenie
Rady (ES) č. 861/2007. Keďže predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá bola vystavená podľa
slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR, vzťahy účastníkov

konania sa spravujú právnym poriadkom SR, ktorého použitie je v súlade s § 10 a § 11 zák. č.
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, a zodpovedá rozumnému usporiadaniu
záväzkového vzťahu účastníkov konania, pričom iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho
práva v konaní preukázaná nebola. Dňa 18.05.2015 vyvesil na úradnej tabuli súdu oznam o tom, kde
a kedy vo veci verejne vyhlásený rozsudok. Oboznámil s návrhom spolu s prílohami a s originálom

zmenky a zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje
nasledovné údaje: Označenie, že sa jedná o zmenku, Číslo zmluvy: 40840020, Meno, priezvisko,
rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovanej, Miesto vystavenia: v P., Dátum vystavenia: 26.10.2009,
Zmenková suma: 809,49eura. Vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,IČO35807598,Pribinova25,81109Bratislava,zmenkovýúrok0,25%denneod

27.05.2010“, Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, Doložka: "bez protestu",
"na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na rube zmenky sa nachádza indosament
(rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

Uviedol, že z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania

zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy 809,49 eura. Súd však vo veci zmenkový platobný
rozkaz nevydal a za účelom a rozhodnutia o podanom návrhu sa oboznámil s obsahom spisového
materiálu, a to s predloženou xerox-kópii, ktorú si porovnal s originálom listiny založenej v trezore súdu
označenej ako zmenka, vystavenej v P. s dátumom vystavenia dňa 26.10.2009 na 809,49
eura zmenkovej sumy, ktorá obsahuje doložku v znení: „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad:

Pohotovosť s.r.o. IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkovú sumu
slovom osemstodeväť eur štyridsaťdeväť centov a zmenkový úrok 0,25 % denne od dátumu začiatku
úročenia 27.05.2010 a doložku znenia: Splatné: Pohotovosť s.r.o. IČO: 35 807 598, Pribinova 25,
811 9 Bratislava, ako aj doložku: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“
s uvedením mena a priezviska: I. P., v kolónke trvalé bydlisko s označením P. XXX, s grafickým

vyobrazením nečitateľného podpisu nad kolónkou, podpis vystaviteľa. Ďalej uviedol, že na zmenke sa
vyskytujú dve doložky vymedzujúce splatnosť zmenky nasledovne:
- „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad ....“- "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", podľa ktorého táto doložka je výrazom predĺženia
lehoty na predloženie vista zmenky na platenie o 4 roky.
Konštatoval rozpor so zákonom o zmenkách v časti určenia splatnosti, kedy zmenka na videnie sa

dostane do rozporu s vymedzením jedného konkrétneho dňa splatnosti (štyroch rokov od vystavenia) a
na základe uvedenej skutočnosti považoval predloženú zmenku za neplatnú v zmysle § 33 ods. 2 zák.
č. 191/1950 Zb. O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníkom konania náhradu trov konania
nepriznal podľa 151 ods. 1 OSP, nakoľko v konaní úspešný účastník konania si nárok na náhradu trov
konania neuplatnil a z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalovanej žiadne trovy tohto konania

ani nevznikli.

11.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie. Dôvodil, ustanovením § 205 ods.
2 písm. a), b) a c) OSP. Namietal prekvapivosť napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaná uplatnený
nároknepoprela.Napriektomusúdnávrhzamietol,keďdospelkzáveru,jezmenkaneplatnápreneurčitý

údaj splatnosti. Nestotožnil sa s právnym zdôvodnením prvostupňového
súdu a podrobne poukázal na dôvody nesúhlasu s právnou argumentáciu prvostupňového súdu. Citoval
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.

12.Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa

§ 389 ods.1 písm. b/ zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14.V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej
inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.

15. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu
je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná, pričom

indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“.Indosantpredložilzmenkunazaplatenie,lebovystaviteľkapohľadávkudoposiaľneuhradila.

1 6.Súd prvej inštancie vo veci rozhodol 26.05.2015. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod číslom
93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20.

októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo
vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:
I/Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1/pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:
2/pokiaľ súd nevzhliadne žiadne nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah apovahu , pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II: Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III: Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom(, ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

17. Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom
stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom; publikované bolo pod R 93/2015.

Uvedenýmpostupomplnilnajvyššísúdzákonomstanovenúpovinnosťdbaťojednotnývýkladajednotné
používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o
súdochasudcoch).Tátopovinnosťmuvsúčasnostivyplývazustanovenia§8ods.3zákonač.757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo
rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.

ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch
kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad najvyššieho
súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú
vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu
má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi

jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel
medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,
ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom
najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované
rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho

súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je
zároveň zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy
tvorí viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne
(ak vec prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či
odchýliť od názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k

„prekonaniu“ názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie. Predmetom tohto konania je návrh na
uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“).
Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov
konania.Podľapredloženéhonávrhuježalobcaakoindosatárnadobúdateľomvšetkýchprávzozmenky,

ktorú vystavila žalovaná, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ
pohľadávku doposiaľ neuhradil.

18.Odvolací súd riadiac sa judikátom R93/2015, preto nemusí vysvetľovať, prečo tento judikát považuje

za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry, musí náležite vysvetliť,
prečo sa neriadi judikátom).
Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý súdny proces a zásadu
kontradiktórneho konania, najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a
rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Z článku 19 nariadenia vyplýva,

že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sa riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v
možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné
v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti
a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisovakozákladnýprocesnýpredpisplatnýnaúzemíSlovenskej
republiky dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré v tretej vete odseku 1 umožňoval
súdu výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Nový CSP v ustanovení § 295 v druhej hlave označenej ako spory s ochranouslabšej strany umožňuje súdu vykonať aj také dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci a táto úprava definuje skupinu sporov, v ktorých je súd povinný aplikovať odlišné
procesné postupy od klasického sporového konania a vychádza z hmotnoprávnej úpravy. Základným

odklonom od všeobecnej úpravy je zásada vyšetrovacia. Súd aj bez návrhu obstará alebo vykoná
dôkaz. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť
ovplyvňovaná povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadne absolútnej neplatnosti
úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo nie je nariadením vylúčená. Súd prvej inštancie preto bude
ďalej postupovať podľa druhej hlavy prvého oddielu CSP označeného ako spotrebiteľské spory(§

290 - 306 CSP), v súlade s ustanovením 191 CSP vyhodnotí výsledky vykonaného dokazovania a
vyhodnotí skutkový stav a vo veci opätovne rozhodne. Rozhodnutie zdôvodní v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 CSP, tak aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné a presvedčivé. V závere odvolací
súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské
štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby
sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to

aplikáciouprocesnéhoprávamásúdtútopovinnosťnaplniť,čoznamená,ževprípadeuplatnenianároku
zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna
právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ
na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu

spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto
skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. a
prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 01.01.2011 do 30.04.2014.
S účinnosťou od 01.05.2014 je táto ochrana zabezpečená v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového
dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010
zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy
vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok.

19.O náhrade trov odvolacieho konania podľa ustanovení § 396 ods. 3 a § 262 ods. 1 CSP rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.