Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 3, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10C/313/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715207818
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Pajerchinová Dr.

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715207818.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Pajerchinovou, Dr. v právnej žalobkyne:

R. K., Y.. XX.XX.XXXX , E. XXX XX C. Š., R. XX , zast. Advokátska kancelária JUDr. Karol Orolín, s.r.o.,
Námestie sv. Egídia 17, Poprad, IČO: 47237805 proti žalovaným: X/ A. K., Y.. XX.X.XXXX A. X/ Z. K.,
Y.. X.X.XXXX, W. E. XXX XX I., N. XXXX/X, obaja zast. JUDr. Viktorom Novysedlákom, advokátom,
058 01 Poprad, L. Svobodu 2674/1, o vydanie spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností v k.ú. Spišský
Štiavnik s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala na tento súd dňa 26.6.2015 voči žalovaným 1/ a 2/ žalobu, ktorou sa dožadovala
určenia výlučného vlastníctva k nehnuteľnostiam parc. R.-F. Č.. XXX/X , P.. I.. A. Y.. W. G.N. XXX N.,
I.. R.-F. Č.. XXX/XX , P. W. G. XXX N. A. B. Z. C..Č.. XX Y. I.. R.-F. Č.. XXX/X, P. Y. V. Č.. XXX G.
R..Ú.. C. Š.. Uvedené nehnuteľností sú zapísané na liste vlastníctva v podielovom spoluvlastníctve
každého žalovaného po 1-ici a na liste vlastníctva je vyznačená ťarcha a to zriadenie vecného bremena
spočívajúce v práve darcov K. K.J. A. R. , B.. R. ich bezplatného a doživotného užívania darovaných
nehnuteľností. Titulom nadobudnutia nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva oboch žalovaných

bola darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá medzi darcami K. K. A. R. K. ako
rodičmi žalovaného 1/ na jednej strane a medzi obdarovanými A. K. a jeho manželkou Z. K. na druhej
strane zo dňa 19.12.1997 a s povolením vkladu do katastra nehnuteľností dňa 4.3.1998 pod č. V-67/98.
Dôvodom na podanie žaloby je, že žalovaní 1/ a 2/ v rozpore s darovacou zmluvou neoprávnene užívajú
nehnuteľnosti, t.j., že od r. 1999 vstupujú do rodinného domu, v ktorom býva žalobkyňa, vstupujú na
pozemky , využívajú garáž a to aj na podnikateľské účely a čo žalobkyňu značne rozrušuje. Ďalej si
žalovaní absolútne neplnia svoje povinnosti postarať s o žalobkyňu v prípade je choroby a staroby a

to až do jej smrti a celú starostlivosť vykonáva dcéra žalobkyňa A. G.. V rodine nastávajú nezhody,
ktoré spôsobujú žalobkyni psychickú ujmu a traumy. Keďže druhý darca Jozef Javorský zomrel dňa
11.3.2010, v zmysle § 80, písm. c/ OSP má žijúca žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení
výlučného vlastníckeho práva k darovaným nehnuteľnostiam a to s poukazom na § 630 Obč. zák. , podľa
ktorého ustanovenia sa môže darca domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V nadväznosti na to podľa § 151p ods. 4
Obč. zák. , ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne jej

smrťoualebozánikom.Žalobkyňanazákladetohoprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcupísomne-
jednostranným právnym úkonom a to výzvou na vrátenie daru zo dňa 18.5.2015 odvolala poskytnutý dar
a vyzvala žalovaných 1/ a 2/ na jeho vrátenie, teda opätovné získanie vlastníckeho práva k darovaným
nehnuteľnostiam. Doručením tejto výzvy došlo k zrušeniu darovacej zmluvy a zároveň k obnoveniuvlastníckeho práva žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam. Keďže žalovaní 1/ a 2/ jej nehnuteľnosti
nevrátili, je nútená podať túto žalobu. Po začatí konania žalobkyňa podala dňa 1.4.2016 písomný návrh
na zmenu žaloby, ktorým sa dožadovala od žalovaných 1/ a 2/ vydania spoluvlastníckeho podielu vo

výške 1-ice k žalovaných nehnuteľnostiam s tým, že žalovaní sú povinní strpieť , aby tieto nehnuteľnosti
boli v katastri nehnuteľnosti zapísané ako spoluvlastníctvo žalobkyne v 1-ici. O pripustení zmeny žaloby
súd rozhodol na pojednávaní súdu dňa 6.4.2016 za prítomnosti zúčastnených strán v zmysle § 95 OSP
a po vydaní uznesenia ďalej konal a rozhodoval podľa tejto zmenenej žaloby.

Na pojednávaniach súdu žalobkyňa, resp. jej právny zástupca trvali na zmenenom návrhu, pričom
upriamili pozornosť aj na mravný aspekt , t.j. že nikto si svoje nehnuteľnosti nevezme na „druhú stranu“.
Počas života by sa mali dodržiavať medzi ľuďmi a v rodine pravidlá, dohody a sľuby. To znamená, že
pokiaľ žalobkyňa so svojim teraz nebohým manželom darovali nehnuteľností žalovanému 1/ ako synovi
a žalovanej 2/ ako jeho manželke a ich neveste, tak na oplátku očakávali, že sa žalovaní 1/ a 2/ budú
o nich a teraz o žalobkyňu riadne starať v chorobe a starobe. K tomuto recipročnému nároku nedošlo.

Nestačí, že žalovaní chodili pracovať do záhrady, pretože to nepredstavuje starostlivosť o chorého a
starého človeka. Zároveň však pripustili , že nie je férové a spravodlivé, ak obdarovaní nemôžu svoje
nehnuteľnosti riadne užívať , pretože nemajú napr. od nej kľúče. Po právnej stránke bola žalobkyňa
oprávnená užívať darované nehnuteľnosti až do svojej smrti a čo aj vykonáva. Ide tu o konflikt záujmov,
keď žalobkyňa o nehnuteľnosti darovaním prišla, ale na druhej strane má k nim doživotné užívacie právo

v dôsledku čoho nehnuteľnosti nemôžu užívať žalovaní ako ich spoluvlastníci. Pokiaľ ide o morálnu
stránku veci , tento spor zaťažuje žalobkyňu a pokiaľ by sa do nehnuteľnosti nasťahovali žalovaní jej
zlý psychický stav by sa len zhoršil. Preto apelovali na žalovaných , aby dobrovoľne vrátili žalobkyni
alebo akejkoľvek inej osobe predmetné nehnuteľnosti a následne si analyzovali svoje svedomie, či
skutočne reálne dodržiavali ustanovenie darovacej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene. Žalobkyňa ako

účastníčka pred súdom uviedla, že je pre ňu hanbou, že sa súdi so synom a nevestou. Pravdou je,
že žalovaní nemajú kľúče od rodinného domu, ale od garáže a drevárne majú a môžu užívať záhradu.
Pre seba izbu v dome nemajú, pretože celý dom užíva žalobkyňa a platí poplatky a úhrady spojené s
užívaním domu. Je pravdou, že žalovanému 1/ dala súhlas, aby bola garáž užívaná na podnikateľské
účely, ale potom ju to rušilo, tak s tým skončili. Žalobkyňa sa dožaduje vrátenia polovice nehnuteľnosti,

pretože chce, aby jej naspäť patrili a chce zomrieť vo svojom. Preto sa žalobkyňa a jej právny zástupca
dožadovali spravodlivého rozsudku.

Žalovaní 1/ a 2/, resp. ich právny zástupca v písomnom vyjadrení k žalobe a na pojednávaniach súdu
so žalobou nesúhlasili a navrhli ju zamietnuť. Je zrejmé,, že žalovaný návrh ako aj postup žalobkyne v

konaní je do veľkej miery ovplyvňovaný dcérou A. G. , ktorá dokonca bez vedomia žalobkyne predložila
žalovaným návrh darovacej zmluvy, aby jej žalovaní darovali polovicu nehnuteľností. Napriek tomu,
že žalovaní sú spoluvlastníkmi nehnuteľností , nemajú prístup do rodinného domu a pri vstupe im
bolo bránené zo strany A. G., ktorá nemá k nehnuteľnostiam žiaden právny vzťah. V tomto smere
poukázali na platnú judikatúru - rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/130/94, ktorý riešil obdobnú situáciu.

V konaní nebolo preukázané správanie hrubo porušujúce dobré mravy zo strany žalovaných voči
žalobkyni. Skutkový stav je taký, že vzťah žalobkyne ako matky k žalovanému 1/ ako k synovi a k
žalovanej 2/ ako k neveste nie je dobrý a treba vidieť konflikty, ktoré sú vyvolávané skôr žalobkyňou
ako žalovanými , napr. keď svojho syna nazýva, že je „cigán“, nezmierila s, že je nevesta iného
vierovyznania, dokonca rodina neprišla na pohreb ich zomrelého syna, vnuka žalobkyne. Žalobkyňa

má tiež trvalo negatívny a odmietavý vzťah ku žalovanej 2/, takže sa od nej nikdy žiadnej starostlivosti
nedožadovala a ani by ju nikdy neprijala. Takéto vzájomné konflikty nie je možné vnímať ako hrubé
porušenie dobrých mravov a v tomto smere poukázali na platnú judikatúru - rozsudok NS SR sp. zn.
5Cdo/108/2007 a rozsudok KS Nitra sp. zn. 6Co/107/2013. Žalobkyňa nechce odísť z domu a keď
jej žalovaní navrhli, že sa k nej nasťahujú, aby sa o ňu mohli starať, tak to zakaždým odmietla. O

žalobkyňu bolo vždy postarané, v intenciách jej zdravotného stavu a veku a k tejto forme starostlivosti
o ňu nemala žalobkyňa nikdy výhrady. Od r. 1998 sa o ňu starala dcéra N. E. a potom od r. 2003 až
doteraz sa o ňu stará dcéra A. G. , pričom išlo o platenú opatrovateľskú službu, na ktorej sa v rodine
dohodli a vyhovovala aj týmto obom opatrovateľkám a aj žalobkyni. Žalobkyňa začala mať výhrady k
žalovaným až od r. 2013, kedy bol žalovaný 1/ operovaný a takmer 2 roky bol práce neschopný ,

takže nemohol tak často navštevovať žalobkyňu v C. Š.. Za života K. K. nikdy neboli vyslovené voči
nim žiadne výhrady. Svedecké výpovede súrodencov žalovaného 1/ sú ovplyvnené ich materiálnym
záujmom na výsledku konania. Žalovaní , resp. ich právny zástupca z hmotnoprávneho hľadiska navrhli,
aby sa súd zaoberal len konaním žalovaných , ktoré sa udialo posledné 3 roky pred podaním žaloby ,t.j. od 26.6.2012 do 26.6.2015, na ktoré sa vzťahuje všeobecná premlčacia doba. Do pozornosti súdu
dali platný judikát - rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/81/97, z ktorého vyplýva aj pre tento prípad , že
nemožno hovoriť o neposkytnutí potrebnej pomoci žalobkyne, pretože nie je na ňu zo strany žalovaných

odkázaná , keďže sama uviedla, že starostlivosť o ňu zabezpečuje jej dcéra A. G. a ktorá za starostlivosť
poberá opatrovateľský príspevok a čo je podstatné, táto forma starostlivosti najviac vyhovuje samotnej
žalobkyni, pretože starostlivosť zo strany žalovaných v skutočnosti neprijíma ( neakceptuje ). Žalovaní
vždy rešpektovali užívacie právo k nehnuteľnostiam žalobkyne a aj teraz nebohého Jozefa Javorského.
Pričinili sa o zveľadenie nehnuteľností a to nielen obrábaním záhradky, ale aj tým, že do kuchyne dali

plynový sporák, kuchynskú linku, plastové okná do domu a kanalizáciu a prívod vody do domu. Všetky
tieto veci a polovicu kanalizácie platili žalovaní. Napokon z formálnoprávnej stránky žalovaní namietajú
nesplnenie podmienky preukázanie účinkov doručenia výzvy o vrátenie daru každému žalovanému.
Namietali aj samotnú zmenenú žalobu , pretože druhý darca po darovaní zomrel a v čase darovania
išlo o BSM oboch darcov, takže pokiaľ darovacia zmluva zo strany darcov bola prejavom vôle oboch
manželov K. A. R. K. , nie je možné po smrti jedného z nich žiadať o vrátenie polovice daru druhému

žijúcemu manželovi - v danom prípade žalobkyni, pretože dar bol súčasťou BSM, takže na jeho vrátenie
je nutný prejav vôle oboch manželov.

Svedkyňa A. G., dcéra žalobkyne, pred súdom uviedla, že žalobkyňu ako svoju mamu opatruje od r.
2003 a poberá za to opatrovateľský príspevok. Potvrdila, že medzi rodičmi a žalovanými bola dohoda,

že kým rodičia alebo jeden z nich žijú, žalovaní si nebudú robiť nároky na dom a nechajú ich v dome
dožiť. Návrh darovacej zmluvy, aby jej žalovaní darovali polovicu z nehnuteľností pripravila z podnetu
žalobkyne, ako vďaku za to, že sa o ňu stará. O mamu sa stará tak, aby bola spokojná s šťastná.
Potvrdila, že žalobkyňa psychicky trpí správaním žalovaných, resp. ich detí, pretože narúšajú jej kľud,
keď chodia do domu alebo do dvora. Nezhody v rodine prerástli do takej miery, že bola privolaná aj

polícia. Potvrdila, že mama chce naspäť nehnuteľnosti a malo by sa to rešpektovať.

Svedkyňa N. E., dcéra žalobkyne, pred súdom uviedla, že sa o rodičov a potom o mamu starala od
r. 1997 až do r. 2003, kedy jej vznikol nárok na starobný dôchodok a za to poberala opatrovateľský
príspevok. Vie o tom, že žalobkyňa požaduje naspäť darované nehnuteľnosti, ale nevedela , že by mali

byť darované sestre A. G.. Mama chce naspäť nehnuteľností, pretože si ju žalovaní nevšímajú.

Svedok F. K. , syn žalobkyne, pred súdom potvrdil, že medzi účastníkmi sú napäté vzťahy a je pravdou,
že im rodičia povedali, že ostatných súrodencov žalovaný 1/ s manželkou z nehnuteľností vyplatia, čo
sa nestalo. Podľa neho mama je nešťastná z toho, že nemá nehnuteľnosti a chce, aby jej patrili.

Svedkyňa N. R., švagriná žalobkyne, pred súdom uviedla, že v čase darovania nehnuteľností žiadne
nezhody medzi účastníkmi neboli a ani neskôr, rodičov opatrovala najprv dcéra N. E. A. I. A. G., takže
ani so starostlivosťou o nich žiadne problémy neboli. Keď bola asi pred mesiacom spolu so žalovaným
1/ navštíviť žalobkyňu a pomôcť zmierlivo vyriešiť spor medzi nimi, tak žalobkyňa synovi nadávala a

A. G. ich požiadala, aby do 10 minút opustili dom, lebo na nich zavolá políciu. Správanie žalovaných
voči žalobkyni bolo vždy dobré . Podľa nej tam ide o získanie peňazí a majetkov od žalobkyne a má
vedomosť o tom, že dedičstvo, ktoré nadobudla žalobkyňa po svojich rodičoch, všetko dala dcére A. G..

Svedkyňa P. K., dcéra žalovaných, pred súdom uviedla, že vzťah žalobkyne k žalovanému 1/ sa zhoršil

po tom, čo žalovaný 1/ ochorel a nemohol tak často navštevovať žalobkyňu. Zo strany žalobkyne,
jej starej mamy, ide o urazenú pýchu, pretože žalovaný 1/, jej otec, pre chorobu nemohol tak často
navštevovať žalobkyňu ako doteraz. Zo strany A. G. ide o získanie výhod a majetku od starej mamy.
Žalobkyňa nikdy neprijala žalovanú 2/ ako relevantnú nevestu a nechcela, aby vôbec k nej chodila.
Pokiaľ v posledných3 rokoch prišli navštíviť žalobkyňu asi 2-3krát , tak sa im otočila chrbtom a ignorovala

ich., čo pre ňu ako vnučku bolo veľmi ťažké, že sa k nej takto stará mama správa.

Svedkyňa N. X. uviedla, že do r. 2012 pravidelne cestovala autobusom Z. C. Š. každú sobotu za
svojou mamou a pravidelne sa tma stretávala so žalovaným 1/, resp. aj s jeho manželkou, ktorí chodili
navštevovať žalobkyňu. Žalovaní sa nikdy v zlom nevyjadrovali o žalobkyni. Po smrti mamy už Z. C. Š.

necestovala , ale pri náhodnom stretnutí sa od žalovanej 2/ neskôr dozvedela, že žalobkyňa a rodina
robia problémy žalovaným a pýtajú od nich späť dom. Pre svedkyňu je nepochopiteľné, že hoci sú
žalobkyňa a aj A. G. veľmi veriace, dokážu sa zlé správať k žalovanému 1/ ako k svojmu synovi a bratovi.Svedok I. G. , zať žalobkyne, pred súdom uviedol, že v súvislosti s užívaním garáže na podnikateľské
účely rodiny žalovaných došlo ku konfliktu, pretože to žalobkyňu rušilo a vie aj o tom, že jeho
manželka A. G. na žiadosť žalobkyne pripravovala návrh darovacej zmluvy, aby na A. G. prešla polovica

nehnuteľnosti.

Svedok Š. Š., sused žalobkyne, potvrdil, že málo stretával účastníkov a žalovaného 1/ videl najviac v
sobotu, keď chodil na záhradu. V súčasnosti vidí A. G. ako sa chodí starať o žalobkyňu a pri upratovaní
domu.

Svedkyňa Q.. Z. N., suseda žalobkyne, uviedla, že ako pracovníčka na odbore sociálnych vecí a
rodiny Okresného úradu Poprad pomáhala pri vybavovaní opatrovateľskej služby žalobkyni od r. 1998.
Opatrovanie zabezpečovala najprv dcéra N. E. a potom A. G. a to za opatrovateľský príspevok. Pri
žiadosti o poskytovanie opatrovateľskej služby bol potrebný súhlas opatrovanej osoby, v danom prípade
žalobkyne. Žalovaných videla na záhrade . Svedkyňa nevie komu chce žalobkyňa potom dať dom, keď

hovysúdi,ideorodinnévzťahymedzinimi.Nemávedomosťotom,žebyžalobkyňačoilenrazpožiadala
o zmenu opatrovníka tak, že by požiadala , aby sa o ňu staral syn A. K..

Svedok K. K. pred súdom uviedol, že na požiadanie žalovaného 1/ mu pomáhal odviesť sutinu z domu a
bolo to v čase, keď ešte žil aj jeho otec K. K.. Tiež potvrdil, že žalovaný 1/ sa ukážkovo staral o záhradu

pri dome. Podľa svedka si žalovaný 1/ nezaslúži ako sa k nemu ostatná rodina správa , pretože vždy
tam chodil robiť, staral sa o „gazdovstvo“ a jeho sestry podľa neho pomáhali mame.

Zo znaleckého posudku č. 46/2016 vypracovaného znalkyňou z odboru psychológia PhDr. Antónou
Solárovou, PhD. dňa 28.5.2016 a predloženého žalobkyňou ako ich listinný dôkaz vyplýva, že na

žiadosť žalobkyne vypracovala psychologický posudok žalobkyne a zo záverov ktorého vyplýva, že
žalobkyňa netrpí demenciou , má dobrý vzťah k realite a vykazuje depresívnu poruchu bez inej
osobnostnej patológie a úzkosť. Jej osobnosť z hľadiska sociability môžu byť konfliktné, vyžaduje
absolútnu otvorenosť a preukazuje vystupňovaný egocentrizmus, ktorý je vzhľadom na jej vek v norme.
Znalkyňa vylúčila fabulačné alebo konfabulačné tendencie žalobkyne alebo skresľovanie skutočností

v jej prospech a s možnosťou vysoko pravdepodobnou vylúčila , aby jej výpoveď bola ovplyvňovaná
nahováraním iných osôb. Žalobkyňa má k žalovaným dlhodobejšie narušený vzťah z dôvodu ich
majetkových a finančných sporov a nevysporiadaných záväzkov , ako aj v nenaplnení jej očakávaní a
ich vzájomnej dohody. Žalobkyňa má trvalý materinský cit k žalovanému 1/ a snaží sa pri kontakte so
synom verbálne dosiahnuť svoj cieľ, nárokuje si na svoj majetok. Pociťuje dlhodobejšie stres so znakmi

traumatizovania z konania jej syna, čo narúša jej dôstojné a pokojné obdobie staroby.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a to: výsluchom účastníkov a prednesmi ich právnych zástupcov,
výsluchmi vyššie uvedených svedkov, pripojeným dedičským spisom súdu sp. zn. 5D/95/2010 po neb.
K. K. , P.. XX.X.XXXX, darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena uzavretou dňa

19.12.1997aspovolenímvkladuk4.3.1998,výzvounavráteniedaruz18.5.2015,bezpreukázaniajeho
doručenia žalovaným 1/ a 2/, výzvou žalovaných žalobkyni z 18.12.2014, návrhom darovacej zmluvy
v prospech A. G. vrátane návrhu na vklad a listom , že tento návrh sa robí so súhlasom žalobkyne,
výpisom LV Č.. XXX, R..Ú.. C. Š. a znaleckým posudkom č. 46/2016 o psychologickom posúdení
žalobkyne zo dňa 28.5.2016, na základe čoho súd zistil tento skutkový stav:

Darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena uzavretou dňa 19.12.1997 medzi darcami
K. K. A. R. K. a obdarovanými A. K. A. Z. K. , darcovia darovali obdarovaným rodinný dom C..Č.. XX
C. I.. A. I.. Č.. XXX/X A. Č.. XXX/XX , P. Y. V. Č.. XXX G. R..Ú.. C. Š.. Z obsahu darovacej zmluvy
a zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva podľa jej čl. V. , že darcovia - oprávnení z vecného

bremena sa môžu domáhať vrátenia daru, ak obdarovaní sa budú k nim, alebo k členom ich rodiny
správať tak, že tým hrubo porušia dobré mravy. Podľa jej čl. VI. oprávnení z vecného bremena majú
právo bezplatného a doživotného užívania darovaných nehnuteľností a toto právo patrí výlučne darcom
s tým, že sa obdarovaní zaviazali postarať o nich v prípade ich choroby a staroby až do ich smrti.
Darca Jozef Javorský zomrel 11.3.2010. Starostlivosť o oboch darov a po smrti Jozefa Javorského

naďalej o Katarínu Javorskú bola podľa rodinnej dohody zabezpečovaná formou opatrovateľskej služby
opatrovateľkami najprv opatrovateľkou N. E. , dcérou žalobkyne, a to od r. 1997 do r. 2003 a potom
opatrovateľkou A. G. , dcérou žalobkyne, od r. 2003 až doteraz a za čo obe opatrovateľky poberali
opatrovateľský príspevok. K tejto forme opatrovateľskej služby bol potrebný súhlas žalobkyne , resp. ajjej v tom čase žijúceho manžela a ktorý dobrovoľne dali . Za tohto stavu zabezpečenia starostlivosti
o oboch darcov obaja žalovaní ako obdarovaní rešpektovali ich právo užívať darované nehnuteľnosti
a v podstate užívali podľa dohody len záhradu , resp. istý čas ja garáž a do domu vstupovali len

so súhlasom žalobkyne, pretože svoj vlastný kľúč od domu nemajú. Výzvou z 18.5.2015 žalobkyňa
požiadala žalovaných o vrátenie daru podľa § 630 Obč. zák., avšak žalobkyňa sa dostala do dôkaznej
núdze, keďže nepreukázala , kedy nastali účinky tohto právneho úkonu a na čo sa vyžaduje preukázanie
doručenia uvedenej výzvy každému žalovanému. Až z doručenej žaloby obom žalovaným sa obaja
žalovaní kvalifikovane dozvedeli o tom, že sa žalobkyňa od nich domáha vrátenia daru a to v 1-ici, keďže

druhá polovica bola darovaná K. K. za jeho života a ktorý dňa 11.3.2010 zomrel, takže sa jeho vrátenia
už nemôže dožadovať. Dôvodom na vrátenie polovice daru v prospech žalobkyne od žalovaných 1/
a 2/ je, že žalovaní neposkytujú žalobkyni potrebnú pomoc a starostlivosť v chorobe a starobe a že
medzi účastníkmi sú narušené vzťahy. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že ide o vzájomné narušenie
vzťahov a čo potvrdili obe strany. Žalobkyňa nie je spokojná so správaním žalovaného 1/ ako syna voči
nej, nemá dobrý vzťah k žalovanej 2/ ako neveste a ani k rodine žalovaných a keďže sa o ňu nestarajú

chce vrátiť polovicu daru späť. Dokonca A. G. ,dcéra žalobkyne, predložila žalovaným návrh darovacej
zmluvy , aby jej darovali polovicu nehnuteľnosti. Žalovaní sa v konaní bránili tým, že starostlivosť o
žalobkyňu je podľa rodinnej dohody riadne zabezpečovaná opatrovateľskou službou a vyčítali žalobkyni,
resp. ostatným súrodencom žalovaného 1/, najmä A. G., že zo zištných dôvodov chcú naspäť dar , aby
na ňom mali podiel a čo nesvedčí o ich dobrých úmysloch. Žalovaní trpia tým, že ich žalobkyňa odmieta

a nemá rada ich a ich rodinu. Aj predložený znalecký posudok o psychologickom posudku žalobkyne zo
dňa 28.5.2016 , ktorý ako svoj listinný dôkaz predložila žalobkyňa, potvrdil, že žalobkyňa chce dosiahnuť
svoj cieľ, lebo si nárokuje späť na svoj majetok a potom ho chce rozdeliť medzi všetky štyri deti , vrátane
žalovaného 1/ ( viď č.l. 93 spisu ). V správaní žalobkyne znalkyňa vyhodnotila jej egocentrizmus, ale
aj materinský cit k synovi ( žalovanému 1/ ).

Podľa § 630 Obč. zák. darca sa môže dožadovať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu
alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa § 3 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby
nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné
rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy súd nepochybne dospel k právnemu
záveru, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky a zákonné dôvody preto, aby súd zmenenej žalobe
žalobkyne vyhovel. Preto súd jej zmenenú žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú a neopodstatnenú
zamietol. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaní zanechali žalobkyňu v chorobe a starobe bez
zabezpečenia potrebnej starostlivosti , resp. že bola odkázaná na pomoc od cudzích osôb alebo úplne

zostala bez zabezpečenia potrebnej starostlivosti. V danom prípade podľa rodinnej dohody starostlivosť
o darcov K. K. A. R. K. už od r. 1997 bola zabezpečovaná opatrovateľskou službou a to s ich súhlasom a
za opatrovateľský príspevok ju vykonávali opatrovateľky , zhodou okolností najprv dcéra N. E. od r. 1997
do r. 2003 a potom dcéra A. G. od r. 2003 až doteraz. Táto forma zabezpečenia starostlivosti o oboch
rodičov a potom o žalobkyňu im vyhovovala a bola vykonávaná ku spokojnosti všetkých účastníkov a

nikto ju nenamietal a to ani žalobkyňa napr. tým, že by žiadala o zmenu opatrovateľa na syna A. K.. Ňou
proklamované postoje, že jej žalovaní nezabezpečujú starostlivosť vyplývali z nespokojnosti žalobkyne
v dôsledku zhoršenia vzájomných vzťahov medzi účastníkmi , hlavne po r. 2014, keď žalovaný 1/
bol operovaný a dlhodobo práceneschopný a nemohol žalobkyňu tak často navštevovať. Žalobkyňa
túto zmenenú situáciu u žalovaného 1/ nerešpektovala, dožadovala sa od žalovaného syna , aby sa

jej naďalej venoval, hoci to jeho zdravotný stav nedovoľoval. Napokon to poslúžilo žalobkyni , aby sa
dožadovala vrátenia daru od žalovaných , lebo sa jej nevenujú. Z výsledkov vykonaného dokazovania
je nesporné, že motiváciou pre podanie žaloby , resp. zmenenej žaloby je , aby žalobkyňa získala
naspäť aspoň polovicu daru a mohla ho potom dať buď dcére A. G. alebo zanechať všetkých svojim
deťom, teda aj žalovanému 1/. Žalobkyňa nesplnila hmotnoprávnu podmienku a nepreukázala , že

pred podaním žaloby nastali účinky jednostranného právneho úkonu o vrátení daru žalovanými 1/ a 2/,
pretože nepreukázala, kedy bola výzva o vrátení daru dátovaná dňom 18.5.2015 doručená každému
žalovanému. Ide o podstatnú hmotnoprávnu podmienku, aby sa mohla dožadovať žalobou vrátenia
daru. Žalobkyňa nepreukázala existenciu dôvodu, pre ktorý sa môže domáhať vrátenia daru a to vzmysle dojednaného článku V. darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena a to , že
obdarovaní - žalovaní 1/a 2/ sa k nej alebo k členom jej rodiny správajú tak, že tým hrubo porušujú dobré
mravy. Vo všeobecnosti dobré mravy predstavujú pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné

v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel ( noriem ) v
spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno preto označiť
za činnosť proti dobrým mravom ( contra bonos mores ). V našom konkrétnom prípade nemožno
hovoriť , že žalovaní sa voči žalobkyni správajú v posledných 3 rokoch od podania žaloby tak, že

tým hrubo porušujú vyššie uvedené dobré mravy. Žalovaní rešpektujú doživotné užívanie darovaných
nehnuteľností žalobkyňou a z týchto nehnuteľností ju nevyháňajú a neobmedzujú ju v ich celkovom
užívaní a dokonca rešpektujú aj postoj žalobkyne, ktorým im dáva najavo, že u nej nie sú ani oni a
ani ich rodina vítaní. Žalobkyňa dáva najavo svoj negatívny postoj voči žalovaným a za tohto stavu
nemôže poukazovať na nevhodné správanie žalovaných voči nej, keďže v skutočnosti nemá záujem
na zmierení s nimi a mnohé antagonistické kroky namierené voči žalovaným za žalobkyňu vykonáva

bez pochýb jej dcéra A. G.. Síce súd apeloval na účastníkov , aby sa pokúsili o zmierenie, keďže ide
o veriacich ľudí, ale zostalo to bez pozitívneho účinku. Preto súd dáva za pravdu obrane žalovaných,
že vzájomné konflikty nie je možné vnímať ako hrubé porušovanie dobrých mravov z ich strany ( viď
platnú judikatúru - rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/108/2007 a rozsudok KS Nitra sp. zn. 6Co/107/2013 ).
Z celkových výsledkov dokazovania súd mal preukázané, že zo strany žalobkyne je voči žalovaným

1/ a 2/ dlhodobý negatívny postoj a nekompromisnosť , umocnená tým, že ostatné deti žalobkyne
( súrodenci žalovaného 1/ ) v tom mamu podporujú a nie je vylúčený ani ich osobný záujem, aby mama
získala späť dar, ktorý by potom mohol pripadnúť všetkým alebo niektorému z nich. Tak, ako to vyplýva
zo znaleckého posudku PhDr. Antónie Solárovej. PhD. , žalobkyňa napriek svojmu pokročilému veku
netrpí demenciou a má dobrý vzťah k realite a jej psychický stres vyplýva z toho, že nie sú naplnené

jej očakávania v spätnom získaní daru od žalovaného syna a jeho manželky. Keďže v súdnom konaní
súd rozhoduje v súlade so zákonnou úpravou, túto musia rešpektovať všetky zainteresované strany
a účastníci konania, teda aj žalobkyňa a súdnym rozhodnutím nemožno prikázať žalovanému synovi
a jeho manželke, aby vrátili mame dar, pretože si ho žiada späť a je to jej želanie. Musia byť pre to
splnenézákonnédôvodyavdanomprípadetietodôvodysplnenéniesú.Vzniknutéprávnevzťahymedzi

účastníkmi, v danom prípade darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena , naďalej platia a
sú pre účastníkov stále záväzné, čím je zároveň naplnená aj zákonná požiadavka právnej istoty podľa
vzniknutých právnych vzťahov medzi účastníkmi.

Podľa § 151 ods. 3 OSP, účinného do 30.6.2016 o náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde
ku Krajskému súdu v Prešove v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.

V Poprade dňa 3. júna 2016

Mgr. Mária Pajerchinová, Dr.samosudca