Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816207673
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816207673.3

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.
Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: Podporné pohrebné združenie na Slovensku,
Ústredie Betliar, so sídlom v Betliari, Zlatá č. 134, IČO: 00 461 695, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Vladimír Stanko, advokát, so sídlom v Košiciach, Obrody č. 25, proti žalovaným: 1. Q..
L. V., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v N. nad E., J. č. XXX/XX, 2. N.. K. L., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu

v R., R. č. XX, 3. N. R., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v R. Y. G., A. č. XXX/X, o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 6C/162/2016-233 zo
dňa 4.4.2017 v spojení s uznesením č.k. 6C/162/2016-340 zo dňa 10.11.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Rožňava nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal
žalovaných v 1. až 3. rade povinnosťou zdržať sa všetkých úkonov štatutárnych zástupcov Podporného
pohrebného združenia na Slovensku, Ústredie Betliar. Zároveň priznal žalobcovi náhradu trov
neodkladného opatrenia vo výške 100%.

2. Uznesením vyhovel žalobe žalobcu, ktorý sa domáhal nariadenia uvedeného neodkladného
opatrenia, pričom svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.10.2016 v kancelárii Ministerstva vnútra SR
štatutárny zástupca žalobcu G. S. zistil, že na toto ministerstvo bolo doručené podanie, v ktorom bola
žalovanýmiv1.až3.radeoznámenázmenaštatutárnehoorgánustým,žeštatutárnymiorgánmižalobcu
je Q.. L. V. ako predseda predstavenstva, N.. K. L. ako prvý podpredseda predstavenstva a N. R.
ako druhý podpredseda predstavenstva. Bola pritom predložená zápisnica zo zasadnutia Správnej rady

Podporného pohrebného združenia, Ústredie Betliar z ktorej vyplynulo, že dňa 20.9.2016 sa mala zísť
údajná Správna rada tohto združenia a na jej zasadnutí boli zvolení uvedení funkcionári. K zápisnici
bolo predložené aj osvedčenie o pravosti podpisov štatutárnych zástupcov, a to žalovaných v 1. až 3.
rade. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 7.6.2014 sa v Betliari konalo XXIX. Valné zhromaždenie žalobcu,
na ktorom bola zvolená správna rada v zložení: Q.. Q. E., N.. Ľ. X., H. S., A. S., G. S., H. S.rová,
H. Q., P. R.Á., N. R. a B.. K. G.. V zmysle bodu 4.2.1. Stanov Podporného pohrebného združenia na

Slovensku, Ústredie Betliar, správna rada je riadiacim a výkonným orgánom Združenia medzi Valnými
zhromaždeniami, skladá sa z 11 členov, volených valným zhromaždením na dobu štyroch rokov. Žalobca
tvrdil, že členovia údajnej Správnej rady Podporného pohrebného združenia na Slovensku, ktorí sa
mali zísť dňa 20.9.2016 v zložení Q.. L. V., N.. K. L., N. R., Bc. Z. Z., Bc. H. E. a I. B., nikdy neboli
zvolení valným zhromaždením za členov správnej rady. Členom Správnej rady, ktorí boli zvolení valným
zhromaždením dňa 7.06.2014 v Betliari funkčné obdobie neuplynulo, neboli odvolaní z funkcie a od

tohto dátumu sa valné zhromaždenie žalobcu ani nekonalo. Preto je nepochybné, že noví členovia
štatutárneho orgánu nemohli byť zvolení, lebo to odporuje vyššie uvedenému bodu 4.2.1. StanovPodporného pohrebného združenia na Slovensku, Ústredie Betliar. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že
žalovaný v 1. rade ako údajný predseda správnej rady oznámil členom žalobcu presťahovanie Ústredia
žalobcu od 1.11.2016 do Národného centra, Tichá 20, Košice a tiež aj tú skutočnosť, že na II. zasadnutí

Správnej rady dňa 31.10.2016 bolo uznesením rozhodnuté o vylúčení niektorých členov združenia
a o novom organizačnom poriadku. Na základe týchto skutočností preto je potrebné bezodkladne
upraviť pomery v združení a vylúčiť tak možnosť nakladania s majetkom žalobcu nelegálne zvolenými
štatutárnymi zástupcami, pretože žalobca vlastní majetok značnej hodnoty a v prípade neoprávneného
nakladania môžu členovia utrpieť nenahraditeľné majetkové straty. Z predložených listinných dôkazov

totiž vyplýva, že žalovaní sa pokúsili zmocniť Podporného pohrebného združenia na Slovensku, ústredie
Betliar a jeho majetku, pričom ich postup je v rozpore s organizačným poriadkom žalobcu.

3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uznesenia uviedol, že svojím uznesením č.k. 6C/162/2016-43
zo dňa 15.11.2016 už nariadil takéto neodkladné opatrenie, rozhodol aj o priznaní nároku na náhradu
trov neodkladného opatrenia vo výške 100%, avšak v dôsledku odvolania žalovaných odvolací súd -

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2 Co 38/2017-138 zo dňa 16.2.2017 uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil vrátane výroku o trovách konania a vec mu vrátil v súlade s § 39 ods. 1 C.s.p. na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal, že po doručení uznesenia odvolacieho súdu sa žalobca obšírne
vyjadril písomným podaním zo dňa 23.3.2017 a kriticky sa vyjadril k uvedenému uzneseniu odvolacieho
súdu s tým, že tento súd vec nesprávne právne posúdil a vytýkal mu ďalšie pochybenia. Odvolací súd

vytýkal súdu prvej inštancie, že rozhodol na základe dôkazov, ktoré v rozhodnutí citoval, avšak neboli
obsahomspisu,pričom dokladyriadnedospisupredloženéboli,avšakvzhľadomnaúdajnúichabsenciu
opätovne ich súdu predložil.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovenia § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, §

328 ods. 1, 2, 3, § 336 ods. 1, 2, 3, 4, § 337 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku (CSP), vykonal
dokazovanie predloženými listinami, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a vo veci rozhodol,
pričom pri rozhodovaní a odôvodňovaní rozhodnutia vzal do úvahy vytýkané nedostatky v zrušujúcom
uznesení odvolacieho súdu.

5. Uviedol, že z predložených listinných dôkazov v spise a to z Oznámenia o zmene štatutárneho
orgánu - zástupcov zo dňa 25.09.2016 doručenom Ministerstvo vnútra SR, Zápisnice č. 09/20/2016 zo
zasadnutia Správnej rady Podporného pohrebného združenia na Slovensku, Ústredie Betliar zo dňa
20.09.2016, Úradného záznamu k spisu č. VVS/1-909/90-92 zo dňa 03.10.2016, Zápisnice z XXIX.
Valného zhromaždenia Podporného pohrebného združenia na Slovensku - Ústredie Betliar zo dňa

07.06.2014, Stanov Podporného pohrebného združenia na Slovensku - Ústredie Betliar, Zápisnice
z rokovania Mimoriadneho valného zhromaždenia Podporného pohrebného združenia na Slovensku,
Ústredie Betliar, konaného dňa 19.09.2016 v obci Malá Ida a Uznesenia z mimoriadneho valného
zhromaždenia Podporného pohrebného združenia na Slovensku - ústredie Betliar konaného dňa
19.09.2016 v sále Kultúrneho domu v Malej Ide, Generálneho uznesenia valného zhromaždenia zo

dňa 19.09.2016, Notárskej zápisnice - osvedčenia o priebehu a výsledkoch mimoriadneho valného
zhromaždenia Občianskeho združenia Podporné pohrebné združenia na Slovensku - Ústredie Betliar
konaného dňa 11.03.2017 v sále Kultúrneho domu v Betliari, prezenčnej listiny delegátov, mal za
preukázané splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a to, že je
potrebné bezodkladne upraviť pomery. Súd mal zato, že žalobca, aj napriek tvrdeniam a listinným

dôkazom predloženým žalovanými, doposiaľ v tomto štádiu konania preukázal, že v zmysle bodu 4.2.1.
a 4.2.4 stanov Podporného pohrebného združenia na Slovensku, ústredie Betliar zo dňa 07.06.2014,
správna rada je riadiacim a výkonným orgánom Združenia medzi Valnými zhromaždeniami. Skladá
sa z 11 členov volených valným zhromaždením na dobu štyroch rokov. Dňa 07.06.2014 sa v Betliari
konalo XXIX. Valné zhromaždenie Podporného pohrebného združenia na Slovensku, Ústredie Betliar.

Na tomto zhromaždení bola zvolená správna rada v zložení: Q.. Q. E., N.. L. X., H. S., A. S., G. S., H.
S., H. Q., P. R., N. R. a B.. K. G., v počte 10 členov. Z ustanovenia bodu 4.2.4 Stanov vyplýva, že v
prípade zníženia počtu členov Správnej rady z akéhokoľvek dôvodu sa stav členov doplní z radov členov
Združenia. Súd mal z uvedených ustanovení za preukázané, že platne prijaté Stanovy Podporného
pohrebného združenia na Slovensku, ústredie Betliar zo dňa 07.06.2014 nevylučujú možnosť, že by

bol počet členov Správnej rade nižší ako 11, kedy je možné použiť ustanovenie bodu 4.2.4. Stanov.
Čo sa týka námietky žalovaných ohľadom voľby Predsedníctva podľa článku 4.2.2. Stanov, nevyplýva
z neho tak ako uvádzajú žalovaní, že predsedníctvo môže byť zvolené výhradne na prvej schôdzi po
Valnom zhromaždení, ale je z neho zrejmé, že predsedníctvo zložené z predsedu, 1. podpredsedu,2. podpredsedu, zapisovateľa a jedného člena Predsedníctva zvoleného z členov Správnej rady má
byť zvolené na prvej schôdzi po Valnom zhromaždení. Zo zápisnice XXIX. Valného zhromaždenia zo
dňa 07.06.2014, nevyplýva, že by bolo valným zhromaždením volené predsedníctvo v zmysle bodu

4.2.2. Stanov, ale sa jednalo o pracovné predsedníctvo, ktorého počet ani zloženie nekorešponduje s
týmto bodom stanov a preto súd nie je toho názoru, že by skutočnosť, že pracovné predsedníctvo
volené priamo Valným zhromaždením, ktoré je v zmysle stanov Najvyšším orgánom združenia, malo byť
neprípustné a že by jeho následkom mala byť neplatnosť celého volebného konania. Túto skutočnosť
potvrdzujú aj písomné svedectvá funkcionárov Správnej a dozornej rady a funkcionárov jednotlivých

pobočiek podporného pohrebného združenia na Slovensku, Ústredie Betliar. Súd ďalej poukazuje na
novú skutočnosť v konaní, že vzhľadom k vzniknutým pochybnostiam ohľadom oprávnenosti vykonávať
funkcie členov správnej a dozornej rady zvolených na Valnom zhromaždení dňa 07.06.2014, dňa
11.03.2017 na Mimoriadnom valnom zhromaždení došlo k odvolaniu členov Správnej a dozornej rady
ustanovených do funkcie do 11.03.2017 a bola zvolená nová Správna rada v zložení: G. S., N. R.,
H. S., Q.. Q. E., N.. L. X., H. S., H. Q., Q.. G. G., B.. K. G., N.. K. P. a Q. I.. Za predsedu správnej

rady bol zvolený G. S., prvý podpredseda Q.. G. G., druhý podpredseda N. R.. Nová Dozorná rada
bola zvolená v zložení Q.. G. R., I.. E. G., B. J. a P. R., ktorej predsedom sa stal Q.. G. R.. Preto má
súd zato, že riadne zvoleným členom Správnej rady Podporného pohrebného združenia na Slovensku,
ústredie Betliar dňa 07.06.2014 v Betliari na XXIX. Valnom zhromaždení funkčné obdobie neuplynulo a
ani neboli odvolaní z funkcie v čase do 19.09.2016. Následne dňa 11.03.2017 na Mimoriadnom valnom

zhromaždení Občianskeho združenia Podporné pohrebné združenia na Slovensku - Ústredie Betliar
došlo k odvolaniu členov Správnej a dozornej rady ustanovených do funkcie do 11.03.2017 a k zvoleniu
novej Správnej a dozornej rady, ktorej zloženie je takmer identické so zložením Správnej rady zvolenej
dňa 07.06.2014.

6. Čo sa týka žalovaných v 1. až 3. rade, títo sa mali v zmysle notárskej zápisnice, ktorú žalobca
predložil, stať riadnymi členmi Podporného pohrebného združenia na Slovensku - Ústredie Betliar až od
01.09.2016. Dňa 19.09.2016 malo sa konať Mimoriadne valné zhromaždenie Podporného pohrebného
združenia na Slovensku - Ústredie Betliar v Kultúrnom dome v Malej Ide, ktoré malo byť zvolané na
podnet 124 odbočiek a na ktorom mala byť zvolená nová Správna rada v zložení Q.. L. V., N. R., N..

K. L., I. B., Bc. H. E., N. I., N. R., Bc. Z. Z., Y. R., L. L., N. G.. Následne 20.09.2016 na zasadnutí
novozvolenej Správnej rady členovia Správnej rady mali zvoliť do Predsedníctva ako predsedu - Q..
L. V., 1. podpredsedu - N.. K. L., 2. podpredsedu - N. R., za zapisovateľa - I. B. a ako člena Bc. Z. Z..
Súd sa tu plne stotožnil s tvrdením žalobcu, že od 07.06.2014 do 11.03.2017 sa valné zhromaždenie
žalobcu nekonalo. Je nepochybné, že noví členovia štatutárneho orgánu nemohli byť zvolení, lebo to

odporujebodu4.1.2, bodu4.1.3.abodu4.2.1.stanovPodpornéhopohrebnéhozdruženianaSlovensku,
ústredie Betliar zo dňa 07.06.2014. Z týchto bodov totiž vyplýva, že mimoriadne Valné zhromaždenie
sa zvoláva v prípade nutnej potreby Správnou radou, alebo na návrh nadpolovičnej väčšiny odbočiek,
a to písomným pozvaním, doručeným každej odbočke Združenia a všetkým členom Správnej rady a
Dozornej rady, najneskôr 14 dní pred jeho konaním. V tomto štádiu je už viac ako otázne, ako mohlo

byť v súlade so stanovami zvolané Mimoriadne valné zhromaždenie členmi združenia, ktorí v čase jeho
konania boli členmi len 18 dní. Žalovaní v konaní nepreukázali návrh nadpolovičnej väčšiny odbočiek
na zvolanie Mimoriadneho valného zhromaždenia, čo bol v tomto prípade jediný možný spôsob jeho
zvolania. Nebolo pritom preukázané ani komu a v akom časovom horizonte boli doručované pozvánky,
pričom súčasťou zápisnice nie je žiadna prezenčná listina. S poukazom na tieto skutočnosti mal súd

jednoznačne preukázané, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že dňa 19.09.2016 sa nemohlo
konať Mimoriadne Valné zhromaždenie Podporného pohrebného združenia na Slovensku - Ústredie
Betliar, na ktorom mala byť zvolená nová správna rada a členovia novozvolenej správnej rady, ktorí sa
mali zísť 20.09.2016, nemohli byť takouto správnou radou zvolení do predsedníctva združenia.

7. Súd prvej inštancie zaoberal aj ďalšími krokmi žalovaného v 1. rade, ktorý ako údajný predseda
správnej rady oznámil členom žalobcu presťahovanie Ústredia od 01.11.2016 do Národného centra,
Tichá 20, Košice a tiež sa zaoberal tvrdenou skutočnosťou, že na II. zasadnutí Správnej
rady 31.10.2016 bolo uznesením rozhodnuté o vylúčení niektorých členov združenia a o novom
organizačnom poriadku. Pokiaľ odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že v spise pred vydaním

uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia sa nenachádzali dôkazy, ktoré súd prvej inštancie vzal
pri svojom rozhodovaní do úvahy a nevyplývajú ani z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, toto nezodpovedalo skutočnosti, pretože aj z podania žalobcu zo dňa 23.03.2017, ktorý
predložil opätovne spochybňované listinné dôkazy (aj s pečiatkou podania zo dňa 09.11.2016) vyplýva,že súd prvej inštancie v čase svojho prvého rozhodnutia disponoval týmito listinnými dôkazmi, ktoré
však záhadným spôsobom zo spisu zmizli, a preto odvolací súd ich už nemal k dispozícii. Z Úradného
záznamu Ministerstva vnútra SR k spisu č. VVS/1-909/90-92 zo dňa 03.10.2016 vyplýva, že žalobcom

bolapodanážiadosťopozastaveniezmienozmeneštatutárnehoorgánu-zástupcovzodňa25.09.2016,
nakoľko došlo k podozreniu zo sfalšovania dokladov a zároveň bolo podané trestné oznámenie na
OO PZ Rožňava. Ministerstvo vnútra SR opatrením sp. zn. VVS/909/90-92 zo dňa 02.11.2016
oznámilo právnemu zástupcovi žalobcu, že zo zákona č. 83/1990 Zb. nevyplýva povinnosť združení
oznamovať Ministerstvu vnútra SR svojich štatutárnych zástupcov a z týchto dôvodov ich ministerstvo

ani neregistruje.

8. Na základe všetkých týchto okolností súd prvej inštancie dospel k záveru, že je nevyhnutné
bezodkladne upraviť pomery účastníkov a tak vylúčiť možnosť nakladania s majetkom nelegálne
zvolenými štatutárnymi zástupcami. Preto bolo žalobe o nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené
ako dôvodnej s poukazom na uvedené skutočnosti a na ust. § 325 ods. 1, 2 písm. d) CSP. Súd

prvej inštancie ďalej vyslovil názor, že v zmysle ust. § 330 CSP, s poukazom aj na Dôvodovú správu k
návrhu zákona - CSP, len vo výnimočných prípadoch možno nariadiť neodkladné opatrenie na určitý
čas, pričom sa preferuje zrušenie neodkladného opatrenia rozhodnutím súdu, ktorý skonštatuje, že
účinky neodkladného opatrenia pominuli. Vzhľadom na uvedené, súd nariadil neodkladné opatrenie bez
časového obmedzenia a tiež bez uloženia povinnosti žalobcovi podať v určitej lehote žalobu vo veci

samej z dôvodu prebiehajúcich trestných konaní, výsledkom ktorých by malo podľa názoru súdu dôjsť k
trvalej úprave pomerov medzi stranami. Súd s poukazom na citované ustanovenie § 337 ods. 1, 2 CSP
opätovne poučil tak žalobcu, ako ja žalovaných v 1/ až 3/ rade, že môžu podať žalobu vo veci samej s
o právnych následkoch s tým spojených.

9. Vzhľadom k skutočnosti, že dňa 28.02.2017 žalovaní doručili súdu podanie Vypovedanie plnej
moci udelené JUDr. Martine Vnenčákovej a Vypovedanie plnej moci udelené JUDr. Vladimírovi Stankovi
(dokumenty datované dňa 25.2.2017) a podpísané predsedom predsedníctva Q.. L. V. - štatutárom)
a vzhľadom k tomu, že dňa 06.03.2017 došlo na súd podanie označené ako späťvzatie žaloby
podľa § 144 CSP, podpísané Q.. L. V., štatutárom, (ktorého súčasťou bol aj súhlas so späťvzatím

žaloby podpísaný žalovanými v 1/ až 3/ rade, oznámenie o zmene štatutárneho orgánu zo dňa
25.9.2016 adresované Ministerstvu vnútra SR, uznesenie č. 09/20/2016 zo zasadnutia Správnej rady
Podporného pohrebného združenia na Slovensku zo dňa 20.9.2016 a uznesenie z Mimoriadneho
Valného zhromaždenia konaného dňa 19.9.2016 v Malej Ide), súd prvej inštancie sa vyjadroval aj k
tejto skutočnosti. Vo vzťahu k vypovedaniu plnej moci JUDr. Martine Vnenčákovej uviedol, že táto

advokátka v uvedenom konaní žalobcu nezastupuje, ani ho nezastupovala a plná moc jej napriek toto
konanie nebola udelená. Čo sa týka plnej moci pre JUDr. Vladimíra Stanka tak dospel k záveru, že
odvolať plnú moc môže len ten, kto plnú moc udelil a v uvedenom prípade nebolo žiadnymi listinnými
dôkazmi a už vôbec nie rozhodnutím súdu preukázané, že žalovaní v 1. až 3.rade môžu konať v
mene žalobcu ako štatutárny orgán priam naopak táto otázka ostáva spornou, a preto im neprináleží

odvolávať plnú moc udelenú v tomto konaní žalobcom v zastúpení jeho predsedom G. S.. Rovnaký
názor mal súd prvej inštancie aj ohľadne podaného späťvzatia žaloby zo dňa 6.3.2017 žalovanými, o
ktorom ani pri nariadení neodkladného opatrenia nerozhodoval, keďže je neprípustné, lebo bolo podané
neoprávnenými osobami. Právo disponovať žalobou má len žalobca a v tom to prípade je to Podporné
pohrebné združenie na Slovensku - Ústredie Betliar v zastúpení jeho predsedom G. S..

10. O náhrade trov neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 262 ods. 1,2 CSP. Náhrada trov neodkladného opatrenia bola žalobcovi priznaná vo
výške 100 %, pretože mal vo veci plný úspech, podaná žaloba vo veci nebola a súd žalobcovi túto
povinnosť ani neuložil. Konštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

11. V zákonnej lehote proti uvedenému uzneseniu podali odvolanie žalovaní, ktorí navrhli, aby
odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie alebo aby žaloba žalobcu o nariadení

neodkladného opatrenia bola v odvolacom konaní zamietnutá.

12. Použili odvolacie dôvody uvedené v § 365 písm. a/, b/, e/, f/, h/ CSP a vyslovili názor, že napadnuté
rozhodnutie je nezrozumiteľné, neodôvodnené a zároveň postavené na nedostatočnom preskúmaníveci.Zanezrozumiteľnýpovažujúajvýrokneodkladnéhoopatrenia,leboimniejejasné,čitátopovinnosť
bola uložená každému z odporcov samostatne alebo solidárne. Vytýkali súdu prvej inštancie, že uveril
žalobcovi a nevyporiadal sa so všetkými vytýkanými nedostatkami v zrušujúcom uznesení odvolacieho

súdu a nevzal do úvahy i žalovanými predložené dôkazy. V prvom rade vyslovili názor, že súd prvej
inštancie mal v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastaviť. Minimálne od 7.6.2014, a už vôbec nie v
čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, G. S. nebol predsedom a teda štatutárnym
orgánom združenia a tento fakt je nevyvrátiteľný a nespochybniteľný. Skutočnosť, že dňa 20.3.2017
podal pán G. S. ako fyzická osoba na Okresnom súde v Rožňave žalobu (konanie 8C/20/2017) proti

podpornému Pohrebnému združeniu na Slovensku - ústredie Betliar jasne dokazuje tvrdenie, že G. S.
je právoplatne vylúčený člen združenia. Zároveň je tým naplnený odvolací dôvod podľa § 365 písm. a/
CSP. Žalovaný v 1. a 3.rade vyslovili presvedčenie, že preukázali, že mimoriadne valné zhromaždenie
združenia sa dňa 19.9.2016 uskutočnilo, čo potvrdzujú aj orgány činné v trestnom konaní, ktoré túto
skutočnosť preverili počas vyšetrovania žalobcom vykonštruovaných trestných oznámení. Stanovy
občianskeho združenia sú najdôležitejším dokumentom, upravujúcim vnútorné vzťahy v Združení a

oprávneniaorgánovZdruženiakonaťvočitretímosobám.ŽalobcompredloženázápisnicaXXIX.valného
zhromaždenia konaného dňa 7.6.2014 v Kultúrnom dome Betliar dokazuje, čo aj sám súd prvej inštancie
spomína v bode 26. doručeného uznesenia, že údajné valné zhromaždenie zvolilo 10 členov, ktorí
sú v zápisnici označovaní ako členovia správnej rady a to je podľa Stanov Združenia nezmysel.
Správna rada je riadiacim a výkonným orgánom združenia a skladá sa z 11-tich členov volených valným

zhromaždením na dobu 4 rokov. Ďalej v zmysle Stanov na prvej schôdzi po valnom zhromaždení,
či správna rada zo zvolených členov volí predsedníctvo, pričom predseda predsedníctva je zároveň
predsedom správnej rady a predsedom združenia. V stanovách združenia sa nenachádza žiadne
ustanovenie, ktoré by umožňovalo svojvoľne vyhlásiť za predsedu združenia a v žiadnom prípade počas
valného zhromaždenia, ale ani to, že by mohlo valné zhromaždenie voliť iba 10 členov správnej rady.

Opäť došlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože spolu s
neodkladným opatrením žalovaným bolo doručené doplnenie podania žalobcu o nové skutočnosti a
právny rozbor veci, avšak bez príloh v ňom spomínaných, ktoré súd prvej inštancie zobral do úvahy na
základe ktorých rozhodol a spomína ich v doručenom uznesení, napr. notársku zápisnicu - osvedčenie
o priebehu a výsledku mimoriadneho valného zhromaždenia konaného dňa 11.3.2017 a ďalej výpoveď

p. X. zo dňa 8.3.2017. Preto žiadali, aby to súd nevzal do úvahy a nepovažoval mimoriadne valné
zhromaždenie konané 11.3.2017 a teda aj notársku zápisnicu za relevantný dôkaz, keďže ide o neplatný
úkon, a len ďalší účelový krok G. S. a nijako to nemôže potvrdzovať, že v čase podania žaloby bol
predsedom združenia. Práve valným zhromaždením zo dňa 19.9.2016 bola zvolená riadna 11 členná
správna rada združenia a na prvom zasadnutí 20.9.2016 riadne a podľa Stanov zvolení štatutárni

zástupcovia (žalovaní v 1., 2., a 3.rade). Odvolatelia vytýkali ďalej súdu prvej inštancie, že v bode 26.
napadnutého uznesenia špekulatívne prekrútil tvrdenia žalovaných z prvého odvolania, vyložil si body
stanov po svojom a takým spôsobom, aby vyvrátil skutočnosť, na ktorú poukazovali a ktorá tvorila
jednu z hlavných príčin zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia na deň 19.9.2016. Vyslovili
počudovanie, prečo súd prvej inštancie nadobudol presvedčenie, že svojimi predloženými dôkazmi

žalovaní chceli spochybniť stanovy združenia, práve naopak, od začiatku tvrdia, že bod 4.2.1. bol dňa
7.6.2014 porušený, keď valné zhromaždenie zvolilo iba 10 členov a nie 11 ako to vyplývalo z bodu
4.2.1. stanov. Je pravdou, že z bodu 4.2.1. stanov vyplýva, že v prípade zníženia počtu členov správnej
rady sa stav doplní z radov členov združenia, no tým bodom sa nedá ospravedlniť skutočnosť, že
valné zhromaždenie nezvolilo 11 ale iba 10 členov. Čo sa týka valného zhromaždenia z roku 2014 a

jeho zápisnice, kde súd prvej inštancie nepochopiteľne naznačuje, že v odvolaní nejakým spôsobom
napadali voľby pracovného predsedníctva, aby si vysvetlili zle udalosti spísané v zápisnici, tak naďalej
trvajú na tom, že nešlo o žiadnu voľbu, ale delenie si funkcii a určite to neznamenalo, že pred záverom
valného zhromaždenia si volili či delili funkcie v pracovnom predsedníctve. Odvolatelia ďalej dôvodili
tým, že súd prvej inštancie chce pravdepodobne zmiasť odvolací súd v rozhodovaní, či navodiť pocit

istoty svojich tvrdení v súvislosti s vyslovenými pochybnosťami, či mohlo byť v súlade so stanovami
zvolené mimoriadne zhromaždenie členmi združenia, ktorí v čase jeho konania boli členmi len 18 dní.
Skutočnosť, že papierovo či oficiálne boli členmi len 18 dní neznamená, že nemajú rovnaké práva
a povinnosti, ako ostatní členovia, pretože ani v stanovách neexistuje jediné ustanovenie, ktoré by
upravovalo dĺžku členstva na získanie práv či povinností a každý člen združenia sa riadi stanovami, sú

platné pre každého člena rovnako a bez rozdielu. Pokiaľ súd prvej inštancie dôvodil, že oni ako žalovaní
nepreukázali návrh nadpolovičnej väčšiny odbočiek a že nepreukázali ani komu a v akom časovom
horizonte boli tieto pozvánky doručené, tak už v prvom odvolaní, či vo vyjadrení sa k vyjadreniu predložili
dôkaz, ktorý hovorí o včasnom doručení pozvánok podľa stanov združenia. Súd prvej inštancie si moholaj prostredníctvom rožňavskej polície potvrdiť, a z výpovedí svedkov, ktorí boli na valnom zhromaždení
túto skutočnosť overiť, a nepotrebuje na to podpísaný papier (prezenčné listiny). V zmysle stanov
združeniazodňa7.6.2014kbodu4.1.4.naotvorenievalnéhozhromaždeniajepotrebnáúčasťdelegátov

zastupujúcich najmenej 50 odbočiek. Ak sa na stanovenú hodinu nezíde dostatočný počet delegátov,
koná sa pol hodiny neskôr druhé valné zhromaždenie v tej istej miestnosti s tým istým programom,
ktoré je uznášania schopné, bez ohľadu na počet prítomných delegátov, na túto okolnosť musia byť
delegáti v pozvánke upozornení. Ako dôkaz priložili Zmluvu o poskytnutí služby č. 28/2016 a Protokol
o splnení podmienky zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia. Mimoriadne valné zhromaždenie

konané dňa 19.9.2016 bolo otvorené až na druhý pokus, pretože na stanovený čas sa nedostavil
dostatočný počet delegátov a na pozvánke sa nachádza upozornenie vyplývajúce z bodu 4.1.4 stanov.
Pokiaľ sa spomína v uznesení (bod 28.) úradný záznam ministerstva zo dňa 3.10.2016, ktorý však
žalovaní k dispozícii nemali a nevideli ho, nemôžu sa presne vyjadriť k jeho obsahu, píše sa však,
že bola podaná žiadosť o pozastavenie zmien, pretože došlo k podozreniu z falšovania dokladov, tak
túto skutočnosť nechápu, pretože za svojimi podpismi notársky overenými si stoja. Zmienka je tam aj o

trestnom oznámení, pričom ide o pravdepodobne to isté trestné oznámenie, kvôli ktorému bolo začaté aj
trestné stíhania, ktoré právoplatným rozhodnutím zastavila krajská prokuratúra. Taktiež výpoveď p. X. zo
dňa 8.3.2017 na Obvodnom oddelení PZ, ktorá bola v uznesení v bode 15. na str. 8 spomenutá, žalovaní
uviedli, že ju nevideli, nebola im doručená a nevedia, čo je jej obsahom. Len z uvedených skutočností
môžu sa domnievať, že ide o udalosti zo dňa 6.3.2017 v Betliari, kedy mali do budovy patriacej združeniu

vniknúť neznámi muži. Pracovníčke Z. X. bol však 5.3.2017 doručený e-mail, že v budove bude
vykonaný audit, preto výrazy o vniknutí neznámymi mužmi majú len pôsobiť strašidelne s účelom
odôvodniť neodkladné opatrenie. V súvislosti s posúdením odvolaní plných mocí súd prvej inštancie
svojím riešením situácie nerešpektoval rozhodnutie pravých štatutárnych orgánom združenia. Bol to
totiž G. S., ktorý nepreukázal, že je v mene žalobcu oprávnený konať. Odvolatelia žiadali, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil alebo zmenil a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Dňa 19.5.2017 bolo okresnému súdu doručené aj doplnenie odvolania s tým, že
žalobca už de facto neexistuje, pretože došlo k zlúčeniu združení Zmluvou o zlúčení občianskych
združení z 8.3.2017 a nástupníckym združením je PPZ EU, občianske združenie so sídlom v Košiciach,
Tichá 472/20.

13. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý považuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
za vecne správne a žiadal odvolanie zamietnuť, t.j. uznesenie potvrdiť a uplatnil si nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. K argumentu žalovaných o podanej žalobe G. S. ako fyzickej osoby proti
združeniu žalobcu uviedol, že v tomto konaní nie sú žalovaní stranami sporu a nedotýka sa ich tento

spor. G. S. nie je vylúčeným členom združenia, ako to tvrdia žalovaný, čoho dôkazom je potvrdenie
NASES z 25.5.2017 o úspešne udelenom prístupe p. S. do elektronickej stránky žalobcu s možnosťou
postúpiť oprávnenie ďalším osobám. G. S. teda vykonáva všetky oprávnenia štatutára žalobcu. K ďalšej
námietke ohľadne skutočnosti, aby súd nevzal do úvahy mimoriadne valné zhromaždenie z 11.3.2017 (a
zápisnicu z neho) ako relevantný dôkaz žalobca uviedol, že notárska zápisnica bola vyhotovená v súlade

snotárskymporiadkom,nebolažiadnymorgánomspochybnenáanivyhlásenázaneplatnúapretojesúd
na ňu ako na relevantný dôkaz povinný prihliadnuť. K tvrdeniam žalovaných, že sú oprávnení konať za
žalobcu uviedol, že zápisnica z mimoriadneho zhromaždenia dňa 19.9.2016 nikdy nebola registrovaná
na Ministerstve vnútra SR, uznesenia na nej prijaté i následné rozhodnutia sú nulitné. Zároveň žalovaní
v 1. a 3. rade boli právoplatne vylúčení zo združenia a žalovaný v 2. rade nikdy nebol členom združenia.

V ďalšom žalobca poukázal na to, že na Okresnom súde Rožňava sú vedené pod sp. zn. 11C/32/2014 a
4C/9/2017 konania, v ktorých proti postupu žalovaných podala žalobné návrhy členka združenia J. F.. V
závere s poukazom na ustanovenie § 186 a nasl. CSP prezentoval presvedčenie, že v konaní osvedčil
dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia.

14. Vo viacerých vzájomných vyjadreniach žalovaní zotrvali na svojich tvrdeniach a argumentoch,
opätovne poukazovali na Zmluvu o zlúčení občianskych združení, na neplatnosť Valného zhromaždenia
zo dňa 11.3.2017, na skutočnosť, že notár pri osvedčovacej činnosti nezodpovedá za obsah právneho
úkonu, len za pravdivé osvedčovanie opísaných skutočností, že súd už jedno z konaní (4C/9/2017 o
neplatnosť zmluvy o zlúčení združení) už zastavil a zrejme dôjde k zastaveniu a druhého konania.

Žalobca tvrdil, že nezanikol, o čom svedčí aj opatrenie Národnej agentúry pre sieťové a elektronické
služby v Bratislave zo dňa 25.5.2017 č. 510-2017/10-7567, lebo ho agentúra eviduje v registri
právnických osôb.15. Uznesením č.k. 2Co/330/2017 zo dňa 2.11.2017 Krajský súd v Košiciach vrátil vec súdu prvej
inštancie bez rozhodnutia o odvolaní s pokynom v zmysle ustanovenia § 337 ods. 1, 2 CSP poučiť strany
o možnosti podať žalobu vo veci samej, keďže nariadeným neodkladným opatrením žalobcovi nebola

uložená povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil uznesením č.k.
6C/162/2016-340 zo dňa 10.11.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.12.2017, keďže odvolanie proti
nemu nebolo podané. Poučil ním žalovaných o možnosti podať žalobu proti žalobcovi o vyslovenie
neplatnosti uznesenia XXIX. Valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 7.6.2014.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379, a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

17. Žalovaní, ako to vyplýva z odvolania, použili odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, e/,

f/, h/ CSP. Skúmanie splnenia procesných podmienok v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. a/ CSP je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Ide o podmienky, definované v §
161 ods. 1 CSP, za ktorých súd môže vo veci konať a rozhodnúť. Ak ide o odstrániteľnú podmienku, súd
sa pokúsi odstrániť ju a v prípade neodstrániteľnej podmienky konanie zastaví. Odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu
zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je naplnený vtedy, ak ide

o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností,
ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo
neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli

z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na

správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

18. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
predložených dôkazov nevyšli najavo alebo že by nejaké rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
predloženými dôkazmi preukázané, opomenul, alebo že by bol v hodnotení dôkazov prítomný nejaký
logický rozpor. Nebolo zistené, že by na skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenie alebo že by použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Nebol zistený ani taký

nesprávny procesný postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práv žalovaných na spravodlivý
proces, preto odvolací súd uznesenie napadnuté odvolaním ako vecne správne potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP. Námietky žalovaných a ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní, neumožňujú odvolaciemu
súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Na
zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia odvolací súd uvádza:

19. Odvolacou námietkou okrem iných bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezrozumiteľné a
nepreskúmateľné. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je
aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR

totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru,
v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktómosť konania a odôvodnenie rozhodnutia
(II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistiaskutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré
by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí

vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby
premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre
širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002,
II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj
povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07. Odvolací súd dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodnenie rozhodnutí
podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovať za nezrozumiteľné a tým

nepreskúmateľné. Odôvodnenie uznesenia zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia a následnosti
jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahová (materiálna) náplň, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť
a všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne
dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia vyhovel.

20. Odvolací súd konštatuje, že nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP,
odôvodnený žalovanými ako nedostatok žaloby, keďže štatutárnym orgánom Podporného pohrebného
združenia, ústredie Betliar, bola vzatá späť. Súd prvej inštancie sa správne a do dôsledkov vyporiadal
tak s podaniami žalovaných o odvolaní plnomocenstiev advokátov, ale aj s podaním o späťvzatí
žaloby a odvolací súd nemá k odôvodneniu súdu prvej inštancie čo dodať. Tiež samotná predložená

zmluva o zlúčení združení a o údajnom nástupníctve, navyše spochybňovaná žalobcom, ktorý naopak
preukazoval jeho existenciu zápisom v referenčnom registri, neznamená zánik žalobcu a nemožno pre
to konanie zastavovať.

21. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d/
CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo
niečo znášala.

22. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný ako samostatná žaloba. Dokazovanie má

v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, t.j. súd na základe
dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Osvedčené
skutočnosti následne spĺňajú požiadavku vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní
vychádza. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej je žalobca povinný osvedčiť
hodnovernosť nároku, pretože zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť ochranu. Právne

pomery, ktoré žiada navrhovateľ neodkladného opatrenia upraviť posudzuje súd vždy v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie (§329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo v
sebe zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť
pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe
odôvodnenia rozhodnutia. Pri osvedčení obavy, že exekúcia bude ohrozená má žalobca k dispozícii

zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých využitie je navyše obmedzené povahou
konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Preto je súd povinný vždy dôsledne hodnotiť, či návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia je presvedčivý, avšak hlavne pri neodkladných opatreniach,
ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nemôže súd vyžadovať v tomto štádiu procesu
dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej návrh smeruje, bezprostredný úmysel (vnútorný vzťah

k určitému právnemu následku) je osvedčiteľný len vo výnimočných prípadoch, prípadne s nepomernými
ťažkosťami a to môže mať za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnymi účinkami by nebolo
možné dosiahnuť.

23.Pozváženívšetkýchokolnostíprípaduajodvolacísúdjetohonázoru,žežalobcaosvedčil dôvodnosť

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj bezodkladnosť úpravy pomerov sporových strán.
Ide o skutočne skutkovo komplikované a obsiahle okolnosti sporu, ktorých posúdenie do všetkých
dôsledkov nie je možné v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kde dokazovanie je obmedzené.
Preto súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, deď žalobe žalobcu vyhovel a zároveň poučilžalovanýchomožnostipodaťžalobuvzáujmezabezpečeniaadekvátnejochranyichprávaoprávnených
záujmov.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto má nárok na náhradu
trov konania voči neúspešným žalovaným v plnom rozsahu.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).