Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2P/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517200772
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517200772.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti

súdu o mal. K. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. J. č. XX, XXX XX Q. J., zastúpená kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará
Ľubovňa, dieťa rodičov, otec: V. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I., matka: P. S., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom Q. J. č. XX, XXX XX Q. J., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Mal. K. B., nar. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky P. S., nar. XX.X.XXXX, ktorá
ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Otec V. B., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. K. B. sumou 140 eur mesačne, ktoré
výživné je povinný platiť vždy do 10-ého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky P. S., počnúc
dňom 15.2.2017.

III. Dlžné výživné za obdobie od 15.2.2017 do 31.1.2018 v celkovej výške 410 eur sa otcovi povoľuje
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 60 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty

výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

IV. Otec V. B. je oprávnený stretávať sa s mal. K. B. každú prvú nedeľu v mesiaci od 13. hod. do 15
hod. v mieste bydliska matky a v jej prítomnosti.

V. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 15.2.2017 matka dieťaťa (ďalej len navrhovateľka) žiadala aby sú
zverilmal.K.dojejosobnejstarostlivosti, otcaabyzaviazalplatenímvýživnéhovsume180eurmesačne
od 1.8.2015, dlžné výživné aby otec zaplatil do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, súčasne žiadala
upraviť styk otca s dcérou každý prvý týždeň v mesiaci v nedeľu v čase od 13.00 hod do 15.00 hod.
v mieste bydliska matky a v jej prítomností. Návrh odôvodnila tým, že s otcom mal. dieťaťa pred a po
narodení mal. K. žili v spoločnej domácnosti, otec dieťaťa aj keď nemal stále zamestnanie jej prispieval
na výživu dieťaťa a chod domácnosti sumou 400 eur mesačne. Ich vzájomne nedorozumenia vyvrcholili

odchodom otca dieťaťa zo spoločnej domácnosti, od toho času na výživu dcéry prispieva len občas,
celú starostlivosť o dcéru zabezpečuje sama.2.Knávrhunavrhovateľkapripojila rodnýlistmal.K., rozvodovýrozsudoknavrhovateľky,rodnélistymal.
detí ku ktorým má navrhovateľka vyživovaciu povinnosť. Na výzvu súdu doložila doklady preukazujúce
jej osobné, majetkové a zárobkové pomery.

3. Súd uznesením č.k. 2P/23/2017 zo dňa 17.2.2017 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

4. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

5. Otec dieťaťa v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 4.7.2017 uviedol, že v časti
zverenia mal. K. do starostlivosti matky súhlasí, s navrhovanou výškou výživného 180 eur mesačne
nesúhlasil, navrhol určiť výživné v sume 60 eur. Uviedol, že je nezamestnaný, od 9.2.2015 do 11.4.2017
bol evidovaný úradom práce, nepoberal žiadne dávky, posledný pracovný pomer ukončil v lete 2014,
pretože firma v ktorej pracoval zanikla. Momentálne nepoberá žiadne sociálne dávky, žije iba z

príležitostných brigád, jeho príjem je okolo 400 eur. Platí nájom v sume 260 eur mesačne. Podľa
svojich schopností výživne mal. K. platí, v období od 14.10.2015 do 12.5.2017 zaplatil na výživnom sumu
2 160 eur. S dcérou sa pravidelne nestretáva, pretože bývajú ďaleko, má záujem sa s ňou stretávať
aspoň dva krát do mesiaca po 4 hodiny v sobotu a nedeľu. Na výzvu súdu, aby preukázal svoje osobné,
majetkové a zárobkové pomery, otec dieťaťa predložil kontrolný preukaz a výpisy z účtu o platbách

výživného pre dieťa.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie , ktorého sa otec dieťaťa nezúčastnil, svoju neúčasť telefonický
ospravedlnil z dôvodu vzdialenosti, žiadal pojednávanie odročiť. Súd návrhu otca dieťaťa na odročenie
pojednávania nevyhovel, pretože predvolanie na pojednávanie bolo otcovi dieťaťa riadne doručené v

súlade s § 111 ods. 3 C.s.p. dňom 22.1.2018 na adresu evidovanú v registri obyvateľov. Otec dieťaťa
o termíne pojednávania mal vedomosť, čoho dôkazom je jeho telefonát na súd, vzdialenosť medzi
miestom jeho pobytu a procesným súdom sa nezmení ani odročením pojednávania. Otec dieťaťa o
prebiehajúcom súdnom konaní má vedomosť, keďže po mnohých pokusoch sa súdu návrh s prílohami
podarilo otcovi dieťaťa doručiť do vlastných rúk. Už v čase doručovania návrhu otec dieťaťa telefonický

sľúbil, že sa dostaví na súd a osobne si návrh príde vyzdvihnúť, tento sľub nesplnil. Z adresy, ktorú
označil vo vyjadrení ako adresu na ktorej sa zdržiava, sa súdna zásielka vrátila s odôvodnením, že
adresát je neznámy. Keďže ide o vec starostlivosti súdu o mal. dieťa, právom každého účastníka je aby
jeho vec bola prejednaná bez zbytočných prieťahov, súd návrhu otca dieťaťa na odročenie pojednávania
nevyhovel a v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v jeho neprítomností.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných
dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Rodičia mal. K. zhruba tri roky nežijú v spoločnej domácnosti, dieťa je vo výlučnej starostlivosti matky.

Otec, podľa tvrdenia matky, sa o dieťa nezaujíma, naposledy ju navštívil pred rokom, keď mala tri roky,
od vtedy ju nevidel. Podľa tvrdenia matky, dieťa k otcovi nemá žiaden vzťah, otec sa o dieťa nezaujíma,
výživné platí nepravidelne za dobu od podania návrhu zaplatil sumu 1200 eur.

9. Matka dieťaťa bola do 25.2.2017 na rodičovskom príspevku, ktorý poberala vo výške 203,20 eur, od

25.2.2017 do 1.10.2017 bola evidovaná ako nezamestnaná úradom práce, od 1.10.2017 je zamestnaná
ako aranžérka u p. B. Z. - B. v kvetinárstve s príjmom 430 eur v čistom. Poberá rodinné prídavky na 3
detí, okrem mal. K. má ešte dve vyživovacie povinnosti k synom I. a E.. Spolu s deťmi býva v 3-izbovom
byte v jej vlastníctve za ktorý spláca hypotéku v sume 112 eur mesačne, náklady na bývanie predstavujú
sumu 181 eur mesačne (elektrina, plyn, voda, rozhlas, televízia, príspevok do fondu opráv, interne),

ročne platí poplatok za vývoz TDO v sume 30 eur, a satelitný príjem 60 eur. Ďalej má bežné výdaje na
stravu, ošatenie, hygienu a pod. Matka je zdravá, nemá žiadne zdravotné problémy.

10. Mal. K. navštevuje materskú škôlku za ktorú matka platí mesačne cca 25 eur (poplatok a strava),
od kedy navštevuje predškolské zariadenie býva často chorá, mesačne matka minie cca 15 eur na

lieky, probiotika a vitamínové dopĺnky. Mal. K. od narodenia trpí atopickým exémom v dôsledku čoho
má matka zvýšené náklady na mastičky, špeciálne sprchové gély a telové mlieka. Celkové náklady na
starostlivosť o mal. K. matka vyčíslila sumou v rozpätí od 275 po 385 eur mesačne.11. Otec dieťaťa je aktuálne dobrovoľne nezamestnaný, v období od 9.2.2015 do 10.4.2017 bol
evidovaný úradom práce v Trenčíne, z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený dňom
11.4.2017 z dôvodu nespolupráce, nie je evidovaný ako príjemca pomoci v hmotnej núdzi. Naposledy

bol evidovaný ako príjemca pomoci v hmotnej núdzi v období od 1.1.2000 do 31.7.2003, nie sú mu
poskytované štátne sociálne dávky a ani príspevky na kompenzáciu ZŤP (správa čl. 168 spisu).

12. Zo správy OR PZ v Trenčíne (čl. 170 spisu) mal súd preukázané, že otec dieťaťa vlastní motorové
vozidlo Renault Megan, ktoré je zablokovaný 13 exekučnými konaniami.

13. Otec v písomnom vyjadrení uviedol, že jeho náklady predstavujú nájom v sume 260 eur mesačne,
dôkaz o tom však nedoložil, rovnako napriek opakovaným výzvam súdu nedoložil žiadne doklady
preukazujúce jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery.

14. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne (čl. 114 spisu) mal súd preukázané, že

otec dieťaťa na pohovore dňa 1.6.2017 uviedol, že súhlasí so zverením dieťaťa matke, je ochotný platiť
výživné v sume 100 eur, takouto sumou na výživu dieťaťa aj prispieva, na stretávaní s matkou dieťaťa
sa vie dohodnúť, túto záležitosť nie je potrebné riešiť rozsudkom, aktuálne sa s dieťaťom stretáva raz
mesačne pár hodín aj za prítomností matky, stretávanie môže ostať tak ako je. Svoje výdavky uhrádza
tak, že istej osobe požičal peniaze, keď ešte pracoval, a on mu to teraz vracia, okrem nájmu v sume 250

eur má bežné výdaj na stravu a podobne, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

15. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca
zaviazať výživným v sume najmenej 140 eur mesačne od podania návrhu a upraviť styk otca s dieťaťom
podľa návrhu matky.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

17. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
19. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku

1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

20. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.23. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

25. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27.Podľa§2ods.1Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlenC.m.p.)nakonaniepodľatohtozákona

sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 217ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

29. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova.

30. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Právne posúdenie vecí

31.Zvýsledkovvykonanéhodokazovania malsúdpreukázané,že minimálnetrirokyjedieťavovýlučnej
starostlivosti matky, ktorá mu zabezpečuje základné potreby. Naopak otec svojím správaním, najmä

nenavštevovaním dcéry, neprejavovaním záujmu o ňu, preukazuje skôr svoj nezáujme o starostlivosť
o mal. dieťa, čo vyjadril aj súhlasom s návrhom. V starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne
nedostatky. Z uvedených dôvodov súd zveril mal. K. do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto
starostlivosť doposiaľ zabezpečovala. Zverenie dieťaťa do starostlivosti matky je vzhľadom na vyššie
uvedené v záujme mal. K..

32. Matka podaným návrhom žiadala určiť výživné v sume 180 eur mesačne s čím otec nesúhlasil, pred
úradom práce v Trenčíne vyjadril ochotu platiť výživné v sume 100 eur mesačne, v písomnom vyjadrenie
k návrhu navrhol sumu 60 eur mesačne s odôvodnením, že jeho finančná situácia je nepriaznivá, je
dobrovoľne nezamestnaný, žije iba z príležitostných brigád, kde zarobí cca 400 eur mesačne, avšak

zamestnancom úradu práce v Trenčíne uviedol, že žije z toho čo mu vracia istá osoba, ktorej požičal
istý obnos peňazí. Jeho náklady predstavuje nájom 260 eur. Otec listinnými dôkazmi svoje osobné,
majetkové a zárobkové pomery súdu nepreukázal.

33. Pri určení výšky výživného, súd v zmysle citovaného § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal jednak

z potrieb oprávneného, teda mal. dieťaťa, ako aj z možností a schopností otca dieťaťa ako aj na
skutočnosť, že otec mal. dieťaťa je dobrovoľne nezamestnaný.

34. Maloleté dieťa má 4 roky, náklady na jeho starostlivosť súvisia so zabezpečovaním jednak bežných
potrieb dieťaťa v takomto veku (strava, ošatenie, obuv, hračky, hygiena), ale aj v súvislosti s jeho

zdravotným stavom, časté detské ochorenia s tým spojené náklady na vitamínové doplnky, probiotika,
ako aj kožné ochorenie - atopický exém a s tým spojené náklady na špeciálne sprchové gély, mlieka,
masti a pod. ako aj náklady na pobyt v predškolskom zariadení. Matka náklady na starostlivosť o dieťa
vyčíslila v rozpätí od 275 do 385 eur mesačne.35. Matka po tom čo jej skončil rodičovský príspevok do 1.10.2017 bola nezamestnaná, od 1.10.2017
pracuje ako aranžérka v kvetinárstve s príjmom cca 430 eur mesačne, hradí náklady súvisiace s chodom

domácností, hypotekárny úver a má ešte dve vyživovacie povinnosti k synom vo veku XX a XX rokov.

36. Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že je v schopnostiach otca mal. dieťaťa prispievať na
výživu mal. K. sumou 140 eur mesačne.

37. Otec je od 11.4.2017, po tom čo bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu
nespolupráce, dobrovoľne nezamestnaný. Otec dieťaťa sám súdu oznámil, že si príležitostne zarobí na
brigádach cca 400 eur mesačne, ďalej má príjem zo splácania pôžičky (čo tvrdil zamestnancom úradu
práce v Trenčíne). Súd má za to, že otec dieťaťa je zdravý, súdu nedeklaroval žiadne ochorenie, ktoré
by mu bránilo riadne sa zamestnať a dosahovať podstatne vyšší príjem ako uvádzal vo vyjadrení. Súd
poukazuje na skutočnosť, že otec dieťaťa býva v oblasti kde je dostatok pracovných príležitosti, ktoré

mu umožňujú sa riadne zamestnať a dosahovať taký príjem, z ktorého bez problémov bude hradiť
dieťaťu súdom stanovené výživné. Súd je presvedčený, že je v schopnostiach a možnostiach otca
dieťaťa prispievať na výživu mal. K. sumou 140 eur mesačne. Suma 140 eur mesačne odzrkadľuje
nielen schopnosti a možnosti jeho otca ale aj odôvodnené potreby mal. K., ktorá je vo veku X rokov má
zvýšené výdaje vzhľadom na kožné problémy a časté detské choroby.

38. Súd ustálil moment počiatku vyživovacej povinnosti dňom 15.2.2017, teda dňom podania návrhu
na súd, keďže nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré by mal priznať výživné spätne
predo dňom podania návrhu na súd, matka na súde uviedla, že sama nevie, prečo návrh na určenie
výživného nepodala skôr.

39. Vzhľadom na uvedené v prevyšujúcej časti, t.j. v časti určenia výživného nad sumu 140 eur mesačne
pred 15.2.2017 súd návrh zamietol ako nedôvodný.

40. Súčasne súd povolil otcovi v zmysle § 232 C.s.p. dlžné výživné za obdobie od podania návrhu t.j.

od 15.2.2017 do 31.12.2018 v sume 410 eur splácať v pravidelných mesačných splátkach spolu s
bežným výživným po 60 eur pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
Pri určení dlžného výživného súd vychádzal z výšky určeného mesačného výživného, čo za uvedené
obdobie činí sumu 1610 eur (2/2017 - 70 eur, 3/2017 až 1/2017 po 140 eur). Z dokladov predložených
rodičmi mal. dieťaťa vyplýva, že otec na výživu dieťaťa v uvedenom období zaplatil spolu sumu 1 200

eur, potom dlh predstavuje rozdiel, čo je 410 eur.

41. Štvrtým výrokom súd upravil styk otca s mal. dcérou. Obvyklým spôsobom výkonu rodičovských
práv a povinnosti rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti je okrem iného
aj osobný styk tohto rodiča s dieťaťom. Tento styk sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa,

zabezpečuje čiastočnú spoluúčasť tohto rodiča na jeho výchove v intenciách ustanovenia § 30 ods. 1
ZoR. Ustanovenie § 36 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 ZoR počíta s tým, že sa rodičia mal. dieťaťa,
ktorí spolu nežijú môžu o úprave styku dohodnúť. Iba vtedy, pokiaľ sa rodičia sami nedohodnú o takomto
styku, prípadne sa dohodnú spôsobom, ktorý je v rozpore so záujmami mal. dieťa, upraví styk súd. Teda
dohoda rodičov má prednosť pred súdnym rozhodnutím, ktoré má len garantovať práva pre prípad, že

niet vôle dohodnúť sa.

42. Vo veciach úpravy styku musí brať súd do úvahy špecifiká každého jedného prípadu a z týchto
skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujem maloletého dieťaťa. Znenie ustanovenia § 24 ods.
4 ZoR zdôrazňuje záujem dieťaťa ako dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového

kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako i z Dohovoru. Európsky súd pre ľudské
práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť
spravodlivá rovnováha. Uvedené konštatovanie má na mysli potrebu nájdenia určitého a konkrétneho
spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa a čo je v záujme jeho rodičov. Keď ich
vzájomná korelácia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov možná nie je prednosť má vždy záujem

maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa musí byť teda vždy postavený na piedestál, a preto nie
je umožnené rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie alebo rozvoj dieťaťa.43. Za podmienky, že druhý rodič má záujem sa s maloletým dieťaťom stýkať, jeho povahové vlastnosti
neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vyplývať a je schopný sa o maloleté
dieťa počas doby styku postarať, je v záujme maloletého dieťaťa bez najmenších pochybností styk

náležite upraviť. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke
intelektuálnej.

44. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že otec dieťa navštívil naposledy pred rokom (keď malo
tri roky). Právo realizácie styku otca s mal. dieťaťom je právom otca a nie jeho povinnosťou. V tejto

súvislostinávrhotca naúpravustykudvakrátvmesiacisúdpovažujeskôrza jehosnahunavrhnúťniečo
iné ako matka, keď už rok dieťa vôbec nenavštevuje. Ak má otec skutočný záujem o realizáciu styku
s mal. dieťaťom, na začiatku bude v záujme dieťaťa aby sa tento styk realizoval v prítomností matky, ak
dieťa si na otca zvykne, potom bude namieste styk rozšíriť poprípade realizovať ho aj v neprítomností
matky. Vzhľadom na uvedené súd upravil styk otca s dcérou podľa návrhu matky, t.j. raz mesačne v jej
prítomností, čo vzhľadom na vek dieťaťa, skutočnosť, že otca viac menej nepozná je v záujme mal. K..

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63
C.m.p.)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa C.m.p.