Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/271/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207210057
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1207210057.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiciKriškovejasudkýňJUDr.

Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej, v právnej veci žalobcu: MARBO CAR, s.r.o. v likvidácii,
Ľ. Podjavorinskej 9, 917 01 Trnava, IČO: 36 672 700, práv. zastúpený: JUDr. Katarínou Bajovou,
advokátkou, Hlavná 25, 917 00 Trnava proti odporcovi: LAGERMAX Slovakia, spol s r.o., Diaľničná
cesta 4, 903 01 Senec, IČO: 31 432 298, práv. zastúpený: JUDr. Tomášom Klieštencom advokátom, M.
Waltariho 7, 921 01 Piešťany, o náhradu škody vo výške 28.937,63 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 10Cb/177/2008-432 zo dňa 16.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 10Cb/177/2008-432 zo dňa 16.04.2015

p o t v r d z u j e.

Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh, ktorým sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy vo výške 28 937,63 Eur spolu s úrokom z omeškania, zamietol, pričom o trovách
konania rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami v konaní bola

uzavretá ústna zmluva, predmetom ktorej bolo, že žalovaný sám resp. prostredníctvom inej osoby
zabezpečí pre spoločnosť 4 YOU Bratislava, s.r.o. prebratie tovaru od spoločnosti Esprit vo Viedni a
uskladnenie tohto tovaru do momentu jeho nahromadenia na množstvo vhodné na prepravu kamiónom
a že po nazbieraní sa takého množstva zabezpečí dopravu tohto tovaru do skladu spoločnosti 4 YOU
Bratislava, s.r.o. (neskôr do skladu MARBO GROUP, s.r.o.). Vykonaním dokazovaním bolo preukázané,
že došlo k čiastočnej strate zásielky nedodaním časti kartónov.

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že listom zo dňa 19.12.2005 označeného ako reklamácia
spoločnosť 4 YOU Bratislava, s.r.o. reklamovala vo firme LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. nedodanie
tovaru, ktorý im bol poslaný z Nemecka z firmy Esprit v období od augusta 2005 do septembra 2005
v množstve 10 kartónov. Medzi stranami v konaní zostalo sporné, či vo vzťahu k tovaru bola alebo
nebola dohodnutá dodacia lehota (táto skutočnosť bola významná pre posúdenie námietky premlčania
vznesenej zo strany žalovaného). Taktiež bolo sporné aj posúdenia právneho vzťahu a aplikácia
právnychnoriemnadanýprípad,pričomtietoskutočnostisúdprvejinštancievyhodnotilvrámciprávneho

posúdenia.

4. Súd prvej inštancie ustálil, že bolo potrebné aplikovať prednostne Dohovor o prepravnej zmluve v
medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Ďalej ustálil, že v danom prípade nešlo o skladovanie,tak ako to má na mysli Obchodný zákonník v ustanovení § 527 a nasl., ale v danom prípade bolo
zrejmé, že predmetný tovar nebol na sklade, nebol zaskladnený, ale bol v priestore pre distribúciu tovaru,
ktorý bol chránený kamerami. Inak povedané žalovaný umožnil zhromaždenie dostatočného množstva

daného tovaru za účelom jeho ďalšej distribúcie. Na základe uvedeného nebolo možné v danej veci
aplikovať ustanovenia § 527 a nasl. Obchodného zákonníka, ale výlučne dohovor o CMR, pričom na
podporu tejto skutočnosti je potrebné uviesť, že žalovaný fakturoval žalobcovi výlučne iba za prepravu
tovaru (nie za uskladnenie tovaru, ktoré nemal ani v danom čase v predmete podnikania).

5. V danom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým
stavom mal za preukázané, že počet balíkov (počet kusov kartónov) bol totožný s počtom kusov
odovzdaných a doručených žalobcovi. Avšak z predmetných balíkov bol stratený tovar špecifikovaný v
návrhu na začatie konania uvedený konkrétnymi číslami jednotlivých balíkov, ktoré pravdepodobne boli
súčasťou jedného veľkého balíka - palety. Z uvedeného dôvodu nastala zložitá právna situácia, nakoľko
v rozpore s predpokladom uvedeným v článku 32 ods. 1 písm. a) dohovoru o CMR nebolo možné určiť

deň dodania, tej časti zásielky ktorá stratená nebola. Tieto informácie totiž nemal k dispozícii ani žalobca,
nakoľko k zisteniu, že došlo k čiastočnej strate zásielky žalobca zistil, až potom ako ho kontaktovala fy.
Esprit, z dôvodu neuhradených faktúr. Vzhľadom na to, že súd nemal informácie na ustálenie dodania
jednotlivých zásielok žalobcovi, ktorých súčasťou mali byť aj stratené zásielky, súd postupoval v zmysle
článku 20 ods. 1 dohovoru o CMR, podľa ktorého môže oprávnený považovať zásielku aj bez ďalších

dôkazov za stratenú, pokiaľ mu nebola vydaná do tridsiatich dní po uplynutí dodacej lehoty a pokiaľ
nebola takáto dodacia lehota dohodnutá do šesťdesiatich dní po prevzatí zásielky dopravcom.

6. Súd prvej inštancie ďalej ustálil začiatok plynutia premlčacej doby vo vzťahu ku každému stratenému
balíku samostatne a vo vzťahu k desiatim kartónom bola prerušená premlčacia doba, a to uplatnením

nároku na reklamáciu listom zo dňa 19.12.2005 a prerušenie plynulo do dňa 27.09.2006, t.j. 282 dní.
Vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného, súd prvej inštancie vyhodnotil
námietku premlčania ako čiastočne dôvodnú a vzhľadom ku skutočnosti, že došlo k prerušeniu
premlčacej doby, nárok na náhradu škody vo vzťahu k 11 balíkom nie je premlčaný.

7. Žalobca si okrem nároku na náhradu škody vyčíslil aj ušlý zisk, a to ako rozdiel medzi trhovou cenou
tovaru v jednotlivých kartónoch a nákupnou cenou tovaru. V danom prípade súd prvej inštancie na
daný právny vzťah aplikoval ustanovenia predmetného Dohovoru o CMR, podľa ktorého je neprípustné
uhrádzať prípadný ušlý zisk. Preto sa súd prvej inštancie uvedenou časťou nároku žalobcu vypočítanou
a požadovanou ako ušlý zisk nezaoberal, nakoľko tento nárok nepovažoval za dôvodný, pri prednostnej

aplikácii Dohovoru o CMR.

8. Pokiaľ išlo o samotnú náhradu škody v tomto prípade súd prvej inštancie nedokázal uskutočniť
výpočet náhrady škody za žalobcu vo vzťahu ku konkrétnym zásielkam, ktoré sa nevzťahuje námietka
premlčania, nakoľko nemal k dispozícii potrebné informácie (tieto informácie podľa názoru súdu nemal k

dispozícií ani samotný žalobca), a to konkrétne aký tovar sa nachádzal v konkrétnom balíku. Vzhľadom
na to, že súd (ani samotný žalobca) nemal k dispozícii hrubú váhu konkrétnej zásielky a nepoznal ani
obsah predmetnej zásielky, nebolo možné vypočítať prípadnú náhradu škody za žalobcu.

9. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že Občiansky súdny poriadok teda ukladá v rámci

sporového konania dôkaznú povinnosť ohľadom vlastných tvrdení. Nesplnenie dôkaznej povinnosti,
resp. neunesenie dôkazného bremena má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok
prejaví v tomto prípade v neúspechu žalobcu, ktorý neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení
uvádzanýchvžalobe.Nazákladeuvedenéhomalzato,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenotýkajúce
sa výšky škody, pričom žalobca je povinný s poukazom na zásahu kontradiktórnosti konania predložiť

súdu také doklady, resp. také informácie, z ktorých by bolo možné výšku škody jednoznačne zistiť.
Vzhľadom na to, že žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa
preukázania výšky škody, pričom voľnú úvahu súdu v danom prípade nebolo možné použiť, súd návrh
na začatie konania v celom rozsahu zamietol.

10. Súd prvej inštancie posudzoval vec podľa ust. § 261 ods. 1, § 610, § 373 Obchodného zákonníka a
Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave.
11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p.12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že okresný súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci, ako aj z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej. V odvolaní uviedol, že súd sa nevysporiadal s predloženými
fakturáciami žalovaného, v ktorých je na každej faktúre uvedené fakturovanie zasielateľských služieb
a nevysporiadal sa so skutočnosťou, že zasielateľský vzťah potvrdzujú aj prepravné listy, v ktorých je
uvádzaný konkrétny prepravca, ktorého žalovaný ako zasielateľ poveril vykonaním prepravy a následne
žalovaný ako zasielateľ s tovarom nakladal a zhromažďoval vo svojom sklade a potom poveril ďalšieho

prepravcu dodaním tovaru po vykonanom zhromažďovaní a prekladaní tovaru v Senci, aby dopravil
takto nahromadený tovar žalobcovi do Trnavy.

13. Žalobca poukázal na to, že listinné dôkazy však nasvedčujú tvrdeniu žalobcu o tom, že žalovaný
vykonával zasielateľské služby, ktoré aj fakturoval, s tovarom manipuloval vo svojom sklade. Z fakturácie
vyplýva, že žalovaný vystavoval faktúry za zasielateľskú činnosť a zasielateľské služby, ktoré fakturoval

podľa svojho cenníka služieb. Súdu predložili aj „Prepravné listy“ vystavené žalovaným, na ktorých je
doslova uvedené, že „Prepravný list slúži zároveň ako doklad o uzavretí zmluvy so zasielateľom“.

14. Vosvojomodvolaníďalejuviedol,žezáväzkovo-právnyvzťahvyplývajúcizoskladovanianeupravuje
DohovorCMR,pretožesanevzťahujenatietovzťahy.Právnyrežimskladovaniatovarusariadipredpismi

príslušného národného právneho poriadku, v danom prípade Obchodným zákonníkom. Žalobca včas
reklamoval nedodanie tovaru, a to reklamáciou zo dňa 19.12.2005, kedy reklamoval nedodanie
konkrétnych kartónov a k reklamácii žalovaný uviedol, že Lagermax neuvádza číslo jednotlivých balíkov
do evidencie vstupu a výstupu a že nie je možné odsledovať prevzatie a ani odovzdanie balíka. Ďalšou
výzvou žalobca žiadal dodanie, resp. náhradu škody ďalšieho tovaru kartónov.

15. Namietal, že súd v rozsudku uvádza, že na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa vzťahuje
výlučne Dohovor. V tom prípade nesprávne vyvodzuje aplikáciu dohovoru a plynutie premlčacej lehoty
ako aj začiatok plynutia. Dohovor CMR nepozná pevnú dodaciu lehotu. Upravuje iba dohodnutú lehotu
(čl. 19), podľa ktorého prekročenie dodacej lehoty nastane vtedy, keď zásielka nebola vydaná v

dojednanej lehote, a pokiaľ lehota nebola dojednaná, keď skutočný čas prepravy a s prihliadnutím na
okolnosti a pri čiastkových nákladkach najmä s prihliadnutím na čas potrebný na zostavenie vozovej
zásielky presahuje čas, ktorý možno očakávať od starostlivého dopravcu.

16. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že žalovaný ako zasielateľ, ktorý mal zásielku u seba hrubou

nedbanlivosťou a do nedostatočnou evidenciou tovaru spôsobil, že tovar sa stratil a nebolo ho možné
vydať žalobcovi, čím mu vznikla škoda, a to skutočná škoda za tovar, ktorý zaplatil a nebol mu dodaný
a ušlý zisk, ktorý by získal predajom tovaru. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na nové konanie.

17. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.09.2016. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

19. Podľa ust.§ 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú

ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto
neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom
súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.20. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a to z dôvodov
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, nakoľko sa súd prvej inštancie vyčerpávajúcim
spôsobom vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, správne zistil skutkový stav a vyvodil

z neho správne právne posúdenie.

22. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že došlo k uzatvoreniu zasielateľskej zmluvy a že sa
súd prvej inštancie nevysporiadal s predloženými faktúrami, ktoré podľa žalobcu svedčia o fakturovaní
zasielateľských služieb.

23. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že na daný
prípad je potrebné aplikovať Vyhlášku č. 11/1975 Zb. Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej
cestnej nákladnej doprave (CMR), pretože tento Dohovor (ďalej iba Dohovor) sa vzťahuje na každú
zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané
miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden

je zmluvným štátom tohto Dohovoru a v zmysle ustanovenia § 756 Obchodného zákonníka má
aplikácia medzinárodnej zmluvy prednosť pred vnútroštátnou úpravou. Skutočnosť, ako označil žalobca
vystavené faktúry je právne irelevantná, keďže súd posudzuje zmluvný vzťah podľa jeho obsahu.
Súd prvej inštancie mal svedeckými výpoveďami preukázané, že miesto prevzatia a miesto dodania
zásielky ležali v dvoch rôznych štátoch, oba štáty sú členmi Dohovoru a preto bolo potrebné aplikovať

Dohovor. Súd prvej inštancie vyhodnotil faktúry ako doklady, ktorými boli fakturované prepravné služby,
čo podporuje aplikáciu Dohovoru. Žalovaný nemal v predmete podnikania skladovanie a skladovanie
ani nebolo predmetom fakturovania. Žalobca si objednal vykonanie prepravy u žalovaného, pričom
plnenie ďalším dopravcom nebolo vylúčené. Žalovaný teda prevzal tovar po jeho nazhromaždení vo
Viedni a prepravoval ho na Slovensko do miesta vykládky s využitím iného dopravcu. Zmluvný vzťah

medzi žalobcom a žalovaným spĺňa náležitosti zmluvy o preprave a vzhľadom na skutočnosť, že miesto
nakládkyavykládkybolovrozdielnychčlenskýchštátoch,súdprvejinštanciesprávneaplikovalDohovor.
24. Na podporu záveru súdu prvej inštancie, že medzi zmluvnými stranami nedošlo k uzavretiu
zasielateľskej zmluvy podľa § 601 Obchodného zákonníka odvolací súd uvádza, že zasielateľ koná na
účet príkazcu a za splnenie záväzku mu patrí odplata, pričom má nárok aj na náhradu nákladov, ktoré

vynaložil za účelom splnenia svojich záväzkov. Zasielateľ má dokonca právo na zálohu na náklady
spojené s plnením záväzku zasielateľa, čo vyjadruje podstatu konštrukcie zasielateľského vzťahu.
Zákon neformuluje vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej by boli náklady zahrnuté v zmluve, preto ich
úhrada tvorí obsah samostatného nároku. V konaní bolo preukázané, že predmetom fakturácie bolo iba
prepravné, žiadne vedľajšie náklady spojené so zhromažďovaním, zoraďovaním, nakládkou, vykládkou

tovaru, o ktorých hovorí žalobca, predmetom fakturácie neboli.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval
na zmluvný vzťah medzi stranami Dohovor a správne posúdil aj premlčanie. Keďže v konaní nebolo
preukázané dodanie jednotlivých zásielok žalobcovi, ktorých súčasťou mali byť aj stratené zásielky, súd

prvej inštancie správne aplikoval čl. 20 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého môže oprávnený považovať
zásielku aj bez ďalších dôkazov za stratenú, pokiaľ mu nebola vydaná do tridsiatich dní po uplynutí
dodacejlehotyapokiaľnebolatakátododacialehotadohodnutádošesťdesiatichdnípoprevzatízásielky
dopravcom. Dodávanie tovaru niekoľkokrát do týždňa nespochybnil ani žalobca, možno teda mať za
preukázané, že termín dodania tovaru nebolo možné jednoznačne určiť. Na základe toho súd prvej

inštancie správne uzavrel, že nebola jednoznačne stanovená dodacia lehota a je potrebné začiatok
plynutia premlčacej doby ustáliť do šesťdesiatich dní po prevzatí zásielky dopravcom na prepravu.

26. Podľa žalobcu zodpovednosť za škodu na zásielke, ktorú má zasielateľ u seba, t.j. ktorú skladuje
v priebehu obstarávania prepravy, je obdobná zodpovednosti skladovateľa podľa zmluvy o skladovaní.

Keďže odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nešlo
o zasielateľskú zmluvu s prvkami zmluvy o skladovaní tak, ako je uvedené v odsekoch 23 a 24 tohto
rozhodnutia, s touto odvolacou námietkou sa nestotožnil.27. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, odvolací súd nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

29.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).