Uznesenie – Vojenské trestné činy ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5Nt/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011918
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Polaček
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117011918.2

Uznesenie

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Polačeka a prísediacich Ing.
Márie Vrabcovej a Petra Železníka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. novembra 2017 v Prešove
podľa § 402 ods. 1 Tr. poriadku vo veci návrhu na povolenie obnovy konania v trestnej veci odsúdeného
neb. Y. C., nar. XX.XX.XXXX v A., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. XXX, XXX XX A., takto

r o z h o d o l :

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Polačeka a prísediacich Ing.

Márie Vrabcovej a Petra Železníka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. novembra 2017 v Prešove
podľa § 402 ods. 1 Tr. poriadku vo veci návrhu na povolenie obnovy konania v trestnej veci odsúdeného
neb. Y. C., nar. XX.XX.XXXX v A., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. XXX, XXX XX A., takto

r o z h o d o l :

Y. C.,

nar. X.X.XXXX v A., okr. Trebišov, trvale bytom A. č. XXX, okr. E., zomrelý dňa XX.X.XXXX.

Podľa § 394 ods. 2 Trestného poriadku per analogiam s poukazom na § 1 Zák. č. 119/1990 Zb. o súdnej
rehabilitácii v znení neskorších predpisov sa povoľuje obnova konania v rehabilitačnej veci odsúdeného
Y. C. vedenej na bývalom Vojenskom obvodovom súde Prešov pod sp. zn. XRtv XX/XXXX.

Podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku per analogiam zrušuje sa uznesenie Vojenského Obvodového
súdu Prešov sp. zn. XRtv XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bolo skončené rehabilitačné konanie
odsúdeného podľa Zák. č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.09.2017 podala manželka a dcéry nebohého Y. C. prostredníctvom svojho obhajcu na tunajší
súd návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci, kde bol rozsudkom Nižšieho vojenského súdu
Košice sp. zn. T XX/XX-I zo dňa 17.02.1956 uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v

ozbrojených silách podľa § 265 ods. 1 Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2
rokov. Y. C. mal byť odsúdený za to, že trvale odoprel vykonávať vojenskú službu, pretože mu v tom
bránilo jeho svedomie a náboženské presvedčenie Svedka Jehovova.

Uznesením Vojenského obvodného súdu Prešov zo dňa 25.09.1991, sp zn. XRtv XX/XXXX bol vyššie
uvedený rozsudok vo výroku o treste zrušený, ako aj všetky ostatné rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Následným rozsudkom Vojenskéhoobvodového súdu Prešov zo dňa 24.10.1991, sp. zn. XRtv XX/XXXX bol Y. C. odsúdený k trestu odňatia
slobody v trvaní 1 roka podmienečne.

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.11.2017 súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov a
to návrhu na povolenie obnovy konania, osvedčenia o dedičstve, rozsudku sp. zn T XX/XX-I, uznesenia
XRtv XX/XX a rozsudku XRtv XX/XXXX.

Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje zamietnúť návrh na obnovu konania.

Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje aby bolo vyhovené, pretože pán C. sa
nedopustil žiadneho spoločensky nebezpečného konania, iba uplatnil svoje základné občianske právo
na slobodu náboženského vyznania, keď kvôli svojmu náboženskému presvedčeniu odoprel vykonať
vojenskú službu v súlade s biblickým príkazom: Miluj svojho blížneho ako seba samého.

Podľa § 394 ods. 2 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu
o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo podmienečnom
zastavení trestného stíhania, spolupracujúceho obvineného sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo
dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi
už skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na zastavenie alebo podmienečné zastavenia tu neboli a

že je namieste v konaní o obžalobe pokračovať.

Podľa § 1 zák. č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, účelom zákona je zrušiť odsudzujúce
súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej
občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch

a medzinárodných právnych normách zákon označoval za trestné, umožniť rýchle preskúmanie
prípadov osôb takto protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného
konania, odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám
spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností
vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali.

Podľa čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd nikoho
nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný
čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený právoplatným rozsudkom v súlade so zákonom a
trestným poriadkom tohto štátu

Podľa čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd ustanovenia
predchádzajúceho odseku nie sú na prekážku obnove konania v súlade so zákonom a trestným
poriadkom príslušného štátu, ak nové alebo novoodhalené skutočnosti alebo podstatná chyba v
predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Československej republiky č. 150/1948 Zb. každý má právo vyznávať
súkromne i verejne akúkoľvek náboženskú vieru, alebo byť bez vyznania.

Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Československej republiky č. 150/1948 Zb. všetky náboženské vyznania a

bezvyznaní sú si pre zákonom rovné.

Po preskúmaní trestného spisu ako aj odôvodnenia napadnutého rozsudku súd zistil, že Y. C. bol
rozsudkom Nižšieho vojenského súdu Košice sp. zn. T XX/XX zo dňa 17.02.1956 uznaný vinným
z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 265 ods. 1 Tr. zákona na

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov. Y. C. mal byť odsúdený za to, že trvale odoprel
vykonávať vojenskú službu, pretože mu v tom bránilo jeho svedomie a náboženské presvedčenie
Svedka Jehovova.

Následne uznesením Vojenského obvodného súdu Prešov zo dňa 25.09.1991, sp zn. XRtv XX/XXXX

bol vyššie uvedený rozsudok vo výroku o treste zrušený, ako aj všetky ostatné rozhodnutia obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Následným rozsudkom
Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 24.10.1991, sp. zn. XRtv XX/XXXX bol Y. C. odsúdený k
trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka podmienečne.K posudzovaniu dôvodov pre obnovu konania v zmysle § 394 ods. 2 Tr. poriadku súd uvádza, že
skutočnosti, ktoré navrhovateľ cestou svojho obhajcu uvádzal ako novoobjavené skutočnosti, a ktoré

by mali viesť súd k inému rozhodnutiu ako to, ktorým bolo v trestnej veci navrhovateľa rozhodnuté
bývalým Vojenským obvodovým súdom, súd nepovažuje za skutočnosti súdu skôr neznáme tak, ako
ich existenciu predpokladá ustanovenie § 394 ods. 2 Tr. poriadku. Tieto skutočnosti „boli známe“ už
predchádzajúcim štátnym orgánom konajúcim vo veci, ale bolo vo veci konané už v rozpore s vtedy
platnými právnymi predpismi, aj z dôvodu vtedajšej rozhodovacej praxe.

Rovnakouvedenéplatíajpreprípadynesprávnejaplikácieplatnýchprávnychpredpisovvrehabilitačnom
konaní podľa zák. č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii. Skutočnosť, že akýkoľvek konajúci súd
neaplikoval tie právne predpisy, či právne princípy, ktoré podľa navrhovateľa v konkrétnej veci aplikovať
mal, nezakladá uvedené pochybenie novoobjavenú skutočnosť pre potreby obnovy konania v zmysle
§ 394 ods. 2 Tr. poriadku.

K tomuto súd považuje za nevyhnutné uviesť, že pokiaľ obvinený odmietne konať vojenskú službu z
dôvodu svojho náboženského presvedčenia, a toto jeho konanie bolo reálne uskutočneným osobným
rozhodnutím diktovaným svedomím, na ktorom sa podieľali morálne maximá, ktoré vyplynuli z viery,
či náboženského presvedčenia, potom svojim konaním uplatňoval „len“ v tom čase platnou a účinnou

Ústavou Československej republiky č. 150/1948 Zb. v čl. 16 garantované právo na slobodu vyznania.
Napriek tomu, že citovaná ústava deklarovala v článku 16 ods. 1 slobodu vyznania, zároveň ju
neprípustne obmedzila už v čl. 34 ods. 2 citovaného článku podľa ktorého každý občan je povinný
zúčastniť sa brannej výchovy, konať vojenskou službu a poslúchnuť výzvy k obrane štátu, a to, keď
každému občanovi stanovila povinnosť inter alia konať vojenskú službu. Naviac v dobe, keď vtedajší

právny poriadok neumožňoval alternatívu k výkonu základnej vojenskej služby pre prípady, kedy by jej
výkon viedol k popretiu náboženského presvedčenia jednotlivca.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že odsúdený bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný z toho v jednom
prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a v jednom prípade mu bol rozsudkom Nižšieho

vojenského súdu Košice sp. zn. T XX/XX-I zo dňa 17.02.1956 uznaný vinným z trestného činu
nenastúpeniaslužbyvozbrojenýchsiláchpodľa §265ods.1Tr.zákonananepodmienečnýtrestodňatia
slobody v trvaní 1 rok podmienečne. Bola vykonaná čiastočná rehabilitácia Vojenským obvodovým
súdom Prešov sp. zn. XRtv/XX/XX dňa 24.10.1991.

V zmysle Trestného zákona č. 86/1950 Zb. ktorý hovorí, že účelom trestu je zneškodniť nepriateľov
pracujúceho ľudu, zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestných činov a vychovávať ho na to, aby
dodržiaval pravidlá socialistického spolužitia, pôsobiť výchovne na ostatných členov spoločnosti je preto
súd toho názoru, že keďže išlo páchateľa, ktorý pred spáchaním tohto skutku nebol súdne trestaný a
viedol riadny život, tak mu bol uložený neprimerane vysoký trest, nakoľko miera závažnosti spáchaného

trestného činu a ohrozenie spoločnosti nie je taká vysoká, aby bol dotyčnému páchateľovi uložený
nepodmienečný resp. podmienečný trest odňatia slobody.

Súd je teda toho názoru, že je možné dosiahnúť právny stav, aby súd mohol meritórne prejednať
pôvodný návrh odsúdeného na uskutočnenie súdnej rehabilitácie podľa zák. č. 119/1990 Zb. o

súdnej rehabilitácii. Konanie podľa zák č. 119/1990 Zb. je zvláštny právny nástroj na odstránenie
dôsledkov kriminalizácie odmietnutia výkonu vojenskej služby z dôvodu svedomia alebo náboženského
presvedčenia, ale netreba opomenúť na vzťah medzi týmto zákonom a Trestným poriadkom. Obidve
tieto právne normy je potrebné považovať za normy, ktoré sú súčasťou nášho právneho poriadku a
je potrebné ich vykladať, ale aj aplikovať vo vzájomnej súvislosti. Ustanovenie § 33 ods. 4 zákona

č. 119/1990 výslovne vyjadruje právny vzťah špeciality zákona o súdnej rehabilitácii a subsidiarity
Trestného poriadku.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd v záujme vykonania prieskumného konania podľa zákona o
súdnej rehabilitácii analogicky aplikoval mimoriadny opravný prostriedok podľa § 394 ods. 2 Trestného

poriadku proti uznesenie Vojenského Obvodového súdu Prešov sp. zn. XRtv XX/XXXX zo dňa
25.9.1991.

Preto bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia, ktorú je možné podať
u tunajšieho súdu. Včas podaná sťažnosť má odkladný účinok