Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/153/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710215055
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6710215055.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou v právnej veci žalobcu
Slovenská republika - VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, so sídlom P. O. BOX 45,
Karloveská 2, 842 04 Bratislava, IČO: 00156752, proti žalovaným I) Ing. C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom
J. F. XXXX/X, XXX XX D., štátne občianstvo: SR, II) P. R., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/
X, XXX XX D., štátne občianstvo: SR, III) J.. F. K., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX

XX D., štátne občianstvo: SR, IV) J.. D. M., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX D.,
štátne občianstvo: SR, V) W. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. K. XXXX/X, XXX XX D., štátne občianstvo:
SR a VI) W. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. K. XXXX/X, XXX XX D., štátne občianstvo: SR, všetci
žalovaní zastúpení splnomocnenou advokátkou Mgr. Evou Kováčechovou, Advokátska kancelária so
sídlom Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že žalobca je výlučným vlastníkom v celosti nehnuteľností nachádzajúcich sa
v katastrálnom území B., v obci D. B., v okrese D., zapísaných u Správy katastra Zvolen na LV č. X

ako rodinný dom, súpisné číslo X s príslušenstvom, pozostávajúcim z hospodárskej budovy, studne a
vonkajších úprav (prípojka elektriny a schody), postavený na parc. č. XXX, ďalej ako parcely registra “C“,
evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2, parc. č.
XXX, záhrady o výmere 138 m2, parc. č. XXX, záhrady o výmere 526 m2, ďalej ako rodinný dom súpisné
číslo X s príslušenstvom, pozostávajúcim z hospodárskej budovy a vonkajších úprav (schody, schody
do pivnice a verandy), postavený na parc. č. XXX/X a na parc. č. XXX/X, ďalej ako parcely registra “C“,

evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 130 m2, parc.
č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 48 m2, parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 260 m2, parc. č. XXX/X, záhrady o výmere 233 m2, parc. č. XXX/X, záhrady o výmere 233 m2.

Súd o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok zo žaloby v sume 99,50 Eur prostredníctvom Daňového

úradu Bratislava 4, ktorý súdny poplatok žalobcovi vráti do 15 dní od doručenia tohto rozsudku.

Žalovaní I) až VI) sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike na
účet tunajšieho súdu v Štátnej pokladnici v Bratislave súdny poplatok v sume 99,50 Eur, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 29. 09. 2010, v spojení s jej doplnením zo dňa 11. 03. 2011, ktoré bolo

doručené súdu dňa 16. 03. 2011 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom v celosti nehnuteľností,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., v obci D. B., v okrese D., zapísaných u Správy katastra
Zvolen na LV č. X, . ako rodinný dom, súpisné číslo X s príslušenstvom, pozostávajúcim z hospodárskejbudovy, studne a vonkajších úprav (prípojka elektriny a schody), postavený na parc. č. XXX, ďalej ako
parcelyregistra“C“,evidovanénakatastrálnejmapeparc.č.XXX,zastavanéplochyanádvoriaovýmere
211 m2, parc. č. XXX, záhrady o výmere 138 m2, parc. č. XXX, záhrady o výmere 526 m2, ďalej ako

rodinný dom, súpisné číslo X s príslušenstvom, pozostávajúcim z hospodárskej budovy a vonkajších
úprav (schody, schody do pivnice a verandy), postavený na parc. XXX/X a na parc. č. XXX/X, ďalej ako
parcely registra “C“, evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere130m2,parc.č.XXX/X,zastavanéplochyanádvoriaovýmere48m2,parc.č.XXX/X,zastavané
plochy a nádvoria o výmere 260 m2, parc. č. XXX/X, záhrady o výmere 233 m2, parc. č. XXX/X, záhrady

o výmere 233 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“) a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že kúpnou
zmluvou č. 14009-330-87/8, uzavretou dňa 29. 12. 1988 medzi D. S., bytom B. 9, V. M., bytom D., Q. X
a P. R., bytom D., Q. X ako predávajúcimi a Československým štátom - Vodohospodárskou výstavbou,
štátnym podnikom Bratislava ako kupujúcim boli pre stavbu vodného diela B. vykúpené nehnuteľnosti
v katastrálnom území B. „rodinný dom č. X s príslušenstvom, postavený na parcele č. XXX a pozemky
parcelných čísel XXX, XXX a XXX za kúpnu cenu 94.503,60 Kčs“, čo činí 3.136,94 Eur. Medzi tými istými

zmluvnými stranami na rovnaký účel bola dňa 29. 12. 1988 uzavretá kúpna zmluva č. 14009-330-87/9,
ktorou boli vykúpené nehnuteľnosti v katastrálnom území Slatinka „rodinný dom č. X s príslušenstvom,
postavený na parcelách č. XXX/X a XXX/X a pozemky parcelných čísel XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/
X a XXX/X za kúpnu cenu 108.045,95 Kčs“, čo činí 3.586,47 Eur. Vykúpené nehnuteľnosti boli dané
na dočasné užívanie do začatia výstavby vodného diela B. nájomnou zmluvou zo dňa 13. 04. 1993,

konkrétne „rodinný dom č. X s príslušenstvom“ žalovanej II) P. R. a nájomnou zmluvou zo dňa XX. XX.
XXXX,konkrétne„rodinnýdomč.Xspríslušenstvom“P.M.,bytomD.,J.K.XXXX/X,ktorébolivtedajšími
užívateľmipredmetnýchnehnuteľností.Podpísanienájomnýchzmlúvzostranynájomcovpreukazuje,že
kúpne zmluvy boli pokladané za platné a jeho vlastníctvo nebolo spochybnené. Napriek týmto uzavretým
kúpnym zmluvám, ktoré boli dané na zápis do katastra nehnuteľností, podľa LV č. X pre obec D. B. a

pre katastrálne územie B. zo dňa 07. 09. 2010 sú ako vlastníci predmetných nehnuteľností zapísaní „D.
W., rod. K., bytom B. X v 1/8-ine, J.. C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., Q. X v 1/8-ine, P. R., nar. XX.
XX. XXXX, bytom D., Q. X v 2/8-inách, J.. F. R., nar. 02. XX. XXXX, bytom D., Q. X v 1/8-ine, D. S.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom D., M. XXXX/XX v 3/16-inách a W. M., bytom D., J. K. XXXX/X v 3/16-inách“.
Medzi súčasnými vlastníkmi sú D. S. a P. R., ktoré podpísali citované kúpne zmluvy z roku 1988, tak

aj dedičia po V. M., a to J.. C. R. a J.. F. K., ktorí si dali tento majetok napriek vedomosti, že bol v roku
1988 predaný jemu prejednať v dedičskom konaní v roku 1992 podľa „rozhodnutia Štátneho notárstva
vo Zvolene č. D 981/91-10 zo dňa 09. 09. 1991“. Citované rozhodnutie je uvedené na LV č. X ako titul
nadobudnutia. Vzhľadom na to, že kúpne zmluvy považuje za platné, ale žalovaní sú na LV č. X uvedení
ako „vlastníci“ sporných nehnuteľností, podal voči nim určovaciu žalobu.

Žalovaní I) až VI) so žalobou nesúhlasili, žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Považovali ju
za šikanózny výkon práva. Poukázali na to, že takéto žaloby, ako je predmetná už boli podané na
Okresnom súde Zvolen, keď o týchto žalobách boli vedené súdne konania pod spisovými značkami
15C/82/2002 a 14C/186/2006. V obidvoch prípadoch boli žaloby zamietnuté, súdne konania sú

právoplatne skončené, žalobca nevyužil možnosť v týchto súdnych konaniach použiť riadne opravné
prostriedky proti vydaným súdnym rozhodnutiam. Kúpne zmluvy, z ktorých žalobca odvodzuje svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sú podľa nich absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Dôvody videli
v tom, že na strane predávajúcich boli účastné týchto kúpnych zmlúv len tri osoby, ale skutočnými
vlastníkmi okrem týchto boli aj ďalšie osoby, konkrétne Y.T., D. S., rod. W. a D. W., rod. K., keď s týmito

osobami zmluvy neboli uzavreté. Ich spoluvlastnícke podiely neboli predmetom týchto kúpnych zmlúv.
Tiež zmluvy sa tvária, že predmetom prevodu na základe nich boli nehnuteľnosti v celosti. Nakoľko
nikto nemôže previesť viacej práv, než sám má, nemohli tí účastníci zmlúv, ktorí ich podpísali, previesť
vlastnícke práva ostatných spoluvlastníkov. V tomto prípade nikto nevidel také kúpne zmluvy, na základe
ktorých by všetci spoluvlastníci previedli svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na

žalobcu.Tiežnebolisplnenéutýchtokúpnychzmlúvajďalšiepredpoklady,abynastaliichúčinky,pretože
neboli zaregistrované na štátnom notárstve, resp. po zmene právneho stavu, neboli zavkladované v
katastri nehnuteľností. Až niekedy v roku 1996 sa žalobca pokúsil zavkladovať tieto kúpne zmluvy, čo
katasterodmietol.ĎalejnamietalipasívnulegitimáciužalovanéhoVI)vpredmetnomspore,nakoľkotento
nie je vedený na LV ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností. Spochybnili tiež aktívnu legitimáciu

žalobcu na podanie žaloby, keď v kúpnych zmluvách sa uvádza, že kupujúcim je „Československý štát -
Vodohospodárska výstavba“, keď v tomto poukázali na súdne rozhodnutie vydané v konaní Okresného
súdu Zvolen, vedenom pod spisovou značkou 14C/186/2006, v zmysle ktorého súd spochybnil, prečo
práve „Vodohospodárska výstavba“ sa domáha vlastníckeho práva, keď predmetné nehnuteľnosti bolivykupované pre „Československý štát“. Nie je zrejmé prečo Vodohospodárska výstavba, štátny podnik
koná v tejto veci v mene Slovenskej republiky. Podľa nich kúpne zmluvy sú neplatné aj preto, lebo
nedostatočne identifikovali nehnuteľnosti, najmä čo do veľkosti podielov jednotlivých vlastníkov, keďže

spoluvlastnícke podiely jednotlivých spoluvlastníkov v kúpnych zmluvách nie sú vôbec uvedené a teda
nie je zrejmé, či predávali títo časť alebo celý spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam. Tiež kúpne
zmluvy boli uzatvorené v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, čo vyplývalo z atmosféry
a situácie v tomto období, keď ľudia mali strach ísť proti rozhodnutiam, alebo požiadavkám štátu,
štátnych orgánov, prípadne iných reprezentantov štátu. Ľudia si nedovolili mať iný názor, pretože ich

očakávali represie v osobnom živote. Z týchto dôvodov sú presvedčení, že kúpne zmluvy neboli uzavreté
platne, a teda vlastnícke právo na základe týchto kúpnych zmlúv neprešlo na štát, v tom období
zastupovaný Vodohospodárskou výstavbou. Čo sa týka ešte aktívnej legitimácie žalobcu, poukázali
na § 21 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, za štát pred súdom koná štátny orgán v
rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi, alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená
podľa osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva, že za štátu môžu konať dva druhy subjektov, štátny

orgán, ktorý nie je bližšie špecifikovaný, alebo právnická osoba, iná ako štátny orgán, táto však na
to musí byť vyslovene oprávnená podľa osobitného predpisu. Žiaden zákon však neustanovuje, žeby
Vodohospodárska výstavba, štátny podnik mohla a mala zastupovať štát v akomkoľvek konaní. Sú
presvedčení, že keďže žalobcom je štát, Slovenská republika, tak podľa § 21 O.s.p. môže zaň konať
pred súdom len štátny orgán, pretože neexistuje právnická osoba, ktorá by štát mohla v tomto súdnom

konaní zastupovať na základe zmocnenia v osobitnom predpise.

O žalobe žalobcu rozhodol Okresný súd Zvolen ako prvostupňový súd prvý krát rozsudkom č.k.
14C/153/2010-91 zo dňa 27. 09. 2011, ktorým určil, že žalobca je výlučným vlastníkom v celosti
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. v obci D. B., v okrese D., zapísaných u B.

katastraD.naLVč.Xakorodinnýdom,súpisnéčísloXspríslušenstvom,pozostávajúcimzhospodárskej
budovy, studne a vonkajších úprav (prípojka elektriny a schody), postavený na parc. č. XXX, ďalej ako
parcelyregistra“C“,evidovanénakatastrálnejmapeparc.č.XXX,zastavanéplochyanádvoriaovýmere
XXX m2, parc. č. XXX, záhrady o výmere 138 m2, parc. č. XXX, záhrady o výmere 526 m2, ďalej ako
rodinný dom súpisné číslo X s príslušenstvom, pozostávajúcim z hospodárskej budovy a vonkajších

úprav (schody, schody do pivnice a verandy), postavený na parc. č. XXX/X a na parc. č. XXX/X, ďalej
ako parcely registra “C“, evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere130m2,parc.č.XXX/X,zastavanéplochyanádvoriaovýmere48m2,parc.č.XXX/X,zastavané
plochyanádvoriaovýmere260m2,parc.č.XXX/X,záhradyovýmere233m2,parc.č.XXX/X,záhradyo
výmere 233 m2. Ďalším výrokom rozhodol o vrátení súdneho poplatku zo žaloby žalobcovi v sume 99,50

Eur, zároveň uložil povinnosť žalovaným I) až VI) spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike
na účet súdu súdny poplatok v sume 99,50 Eur a ďalej vyslovil, že o trovách konania rozhodne až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 14C/153/2010-91 zo dňa 27. 09. 2011 podali žalovaní I) až

VI) odvolanie. Na základe odvolania žalovaných I) až VI) Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací
uznesením č.k. 16Co/344/2011-138 zo dňa 25. 04. 2012 rozsudok č.k. 14C/153/2010-91 zo dňa 27. 09.
2011 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie.

Odvolací súd sa v zrušujúcom uznesení č.k. 16Co/344/2011-138 zo dňa 25. 04. 2012 predovšetkým

zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby. Pokiaľ bolo ustálené, že žalobcom v
predmetnej veci je štát (v čase podpisu predmetných zmlúv formálnym názvom „Československý štát“,
v čase podania žaloby „Slovenská republika“), je potrebné postupovať čo sa týka aktívnej legitimácie
žalobcu na podanie žaloby v zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len O.s.p.).

Novelou Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenou zákonom č. 273/2007 Z.z., sa zmenilo znenie
ustanovenia § 21 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého za štát pred súdom koná pracovník toho štátneho
orgánu, ktorého sa vec týka, alebo poverený pracovník iného štátneho orgánu. S účinnosťou od
01. 07. 2007 platí, že za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej

osobitnými predpismi, alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu, čo
znamená zásah do posudzovania otázky, či ide o podmienku konania alebo otázku vecnej legitimácie.
Nejde o zastúpenie (či poverenie) ako tomu bolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy, ale o subjekt
samotný. Teraz už nemôže za štát vystupovať štátny orgán bez právnej subjektivity (kým pred uvedenounovelou to bolo teoreticky možné). Subjektivita nemusí byť úplná, ale musí byť v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej osobitnými predpismi. Nejde preto o otázku podmienky konania, ale o podmienku vecnej
legitimácie, teda dôvodnosti žaloby samej. Rozsah pôsobnosti zastupovať štát je vymedzený zákonom.

Rozširovanie kompetencie nad rámec zákona je neprípustné. Žalobca sa v žalobe označil ako
„Slovenská republika - Vodohospodárska výstavba, š.p.“). Je zrejmé, že „štátny podnik“ nie je štátnym
orgánom, a preto je potrebné pristúpiť k skúmaniu otázky, či štátny podnik je právnickou osobou, ktorej
oprávnenie konať za štát vyplýva z osobitného predpisu. Postavenie štátneho podniku upravuje zákon
č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, predtým zákon č. 88/1988 Zb. o štátnom podniku. Z ustanovení

zákona č. 111/1990 Zb. vyplýva, že veci, s ktorými podnik hospodári, sú vo vlastníctve štátu a tieto, ako
aj ostatný majetok má štátny podnik oprávnenie spravovať v rozsahu priznanom osobitnými právnymi
predpismi. Osobitnú právnu úpravu dispozičných oprávnení správcu majetku štátu treba vnímať ako
ochranu majetku štátu s osobitným zreteľom na to, že štát je síce vlastníkom, ale na rozdiel od iných
vlastníkov oprávnenia vyplývajúce z jeho vlastníckeho práva nevykonáva sám, ale prostredníctvom
správcov jeho majetku. Podstatou správy majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností, ktoré má

správca k jem zverenej časti majetku štátu. Súhrn týchto oprávnení správcu tvorí právo správy. Toto
právo správcu je síce odlišné od vlastníckeho práva štátu, je však s ním nerozlučne späté. Správca
pritom nakladá s predmetom správy ako s právom vlastníka, pričom štát modifikuje nakladanie správcom
s týmito vlastníckymi právami nástrojom svojej zákonodarnej moci, prostredníctvom zákonov. Správa
je oprávnený vykonávať vlastnícke práva štátu v medziach zákona ústavne konformným spôsobom.

Správa majetku štátu je teda právnou formou výkonu štátneho vlastníctva, právnou formou výkonu
základnýchoprávnení(držaťvec,užívaťjuanakladaťsňou),ktoréoprávnenietvoriaobsahvlastníckeho
práva štátu. Správca majetku štátu vykonáva správu majetku štátu vlastným menom a na vlastnú
zodpovednosť (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 94/02 zo dňa 25.
februára 2003). Pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie v konaniach, kde je žalobcom štát (konajúci

štátnym orgánom alebo právnickou osobou), je potrebné zaoberať sa i otázkou, čo je predmetnom
konania a zároveň posúdiť rozsah pôsobnosti daného subjektu z osobitného zákona. V prejednávanej
veci ide o určenie vlastníckeho práva. Pokiaľ sa žalobca označil i dodatkom štátny podnik, je potrebné
skúmať, či takéto oprávnenie (žalovať o určenie vlastníctva) mu vyplýva z osobitného predpisu. Pokiaľ
sa s otázkou aktívnej legitimácie súd prvého stupňa vysporiadal v napadnutom rozsudku s poukazom

na § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, danú vec nesprávne právne posúdil,
nakoľko predmetné ustanovenie obsahuje negatívny výpočet vzťahov, ktorých predmetom je nakladanie
s majetkom štátu, na ktoré sa zákon č. 278/1993 Z.z. nevzťahuje. S poukazom na tieto dôvody odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil. V zrušujúcom uznesení uložil povinnosť prvostupňovému opätovne
posúdiť otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Keďže žaloba o určenie vlastníckeho práva je

právnym prostriedkom ochrany práv prislúchajúcich výlučne vlastníkovi, uložil ďalej povinnosť súdu
prvého stupňa skúmať, či žalobcovi (označenému s dodatkom „štátny podnik“) vyplýva oprávnenie konať
za štát i vo veciach určenia vlastníckeho práva. Nedostatok takéhoto oprávnenia by následne bolo
dôvodom pre prijatie záveru o nedôvodnosti žaloby, uvádza sa ďalej v zrušujúcom uznesení. Odvolací
súd ešte v zrušujúcom uznesení zdôraznil, že vec neposudzoval z hmotnoprávneho hľadiska, nakoľko

nesprávne právne posúdenie veci v otázke aktívnej legitimácie bolo dôvodom pre zrušenie rozsudku z
procesných dôvodov.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Po zrušení rozsudku č.k. 14C/153/2010-91 zo dňa 27. 09. 2011 odvolacím súdom, prvostupňový
súd sa ako základnou otázkou v súdnom konaní zaoberal otázkou, či žalobca v žalobe označený
ako „Slovenská republika - Vodohospodárska výstavba, štátny podnik“ je právnickou osobou, ktorej
oprávnenie konať za štát v predmetnej veci, keď jej predmetom je určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 21 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), za štát pred súdom koná
štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je
oprávnená podľa osobitného predpisu. Na konanie štátneho orgánu a toho, koho zákon splnomocňuje

na zastupovanie pred súdom, sa vzťahujú ustanovenia odseku 1, písm. a) a b) ods. 2 a ods. 3 O.s.p.Z označenia žalobcu v súdnom konaní vyplýva, že žalobcom je štát, t.j. Slovenská republika. Túto
zastupuje Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, ako to vyplýva z označenia v žalobe. Je
nepochybné, že štátny podnik je právnickou osobou.

Postavenie štátneho podniku upravuje Zákon č. 111/1990 Zb., o štátnom podniku, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 111/1990 Zb.“).

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb., zakladateľom podniku je ústredný orgán štátnej správy.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb., podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch
vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb., podnik hospodári s vecami a majetkovými právami zverenými
mu pri jeho založení, a ďalej s vecami a majetkovými právami nadobudnutými v priebehu jeho

podnikania. Veci, s ktorými podnik hospodári sú v štátnom vlastníctve.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 111/1990 Zb., podnik má právo majetok, s ktorým hospodári držať, užívať ho
a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi; podnik nemôže týmto majetkom zabezpečovať záväzky
tretích osôb. Majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom.

Z týchto ustanovení zákona č. 111/1990 Zb., vyplýva, že štátny podnik je právnickou osobou, ktorá
hospodári s vecami a majetkovými právami zverenými jej pri založení a ďalej s vecami a majetkovými
právami nadobudnutými v priebehu podnikania. Tieto veci, s ktorými hospodári sú v štátnom vlastníctve.

V súdenej veci je nepochybné, že Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, je štátny podnik,
ktorého zakladateľom je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Ministerstvo životného
prostredia SR ako zakladateľ štátneho podniku Vodohospodárska výstavba, štátny podnik v potvrdení
č. 40714/2006 zo dňa 02. 04. 2007 uviedlo, že Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, je podnik,
ktorý je identickým podnikom s predchádzajúcimi názvami podľa jednotlivých období vývoja: od roku

1953 do roku 1956 - Vodohospodárske rozvojové stredisko Bratislava, od roku 1956 do roku 1958 -
Vodohospodárske rozvojové a investičné stredisko, Bratislava, od roku 1958 do roku 1961 - Riaditeľstvo
výstavby, rozvoja a správa vodohospodárskych diel, Bratislava, od roku 1961 do roku 1966 - Riaditeľstvo
vodohospodárskeho rozvoja, Bratislava, od roku 1966 do roku 1969 - Riaditeľstvo vodných tokov, O.P.
Správa vodohospodárskej výstavby o.z., Bratislava, od roku 1969 do roku 1976 - Vodohospodárska

výstavba, inžinierky podnik Bratislava, od roku 1976 do roku 1986 - Vodohospodárska výstavba,
investorský podnik Bratislava, od roku 1986 do roku 1989 - Vodohospodárska výstavba, Bratislava, od
roku 1989 dodnes - Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, Bratislava. Toto potvrdenie bolo vydané
zakladateľom pre potreby aktualizácie evidencie nehnuteľného majetku v správe terajšieho štátneho
podniku Vodohospodárska výstavba, štátny podnik Bratislava.

Zo znenia sporných kúpnych zmlúv, ktoré boli uzavreté dňa 29. 12. 1988 jednoznačne vyplýva,
že ako kupujúci tieto kúpne zmluvy uzavrel „Československý štát - Vodohospodárska výstavba v
Bratislave“, teda štát v zastúpení Vodohospodárskou výstavbou v Bratislave s cieľom nadobudnúť
nehnuteľnosti uvedené v kúpnych zmluvách do vlastníctva štátu, ako národného štátneho majetku,

s právom hospodárenia pre Vodohospodársku výstavbu v Bratislave. V tomto čase (29. 12. 1988)
bol obsah inštitútu správy národného majetku rámcovo upravený v ustanovení § 66 Hospodárskeho
zákonníka, podľa ktorého organizácia, ktorá vykonávala právo hospodárenia s národným majetkom bola
oprávnená a povinná využívať tento majetok na splnenie svojich úloh a nakladať s ním v súlade s týmito
úlohami, ak vykonávala právo hospodárenia k majetku, ktorý na plnenie svojich úloh nepotrebovala,

alebo ktorý bol pre ňu neupotrebiteľný, musel sa postarať, aby sa majetok využil inde, prípadne, aby sa s
ním naložilo čo najúčelnejšie. Organizácia, ktorá vykonávala právo hospodárenia s národným majetkom
bola povinná viesť tento majetok v evidencii, udržiavať ho v riadnom stave, sústavne a dôsledne
vykonávať všetky opatrenia potrebné na jeho ochranu a dbať najmä, aby sa predišlo jeho poškodeniu,
strate, zneužitiu a rozkrádaniu. Správu národného majetku inak v tomto období podrobne upravovala

Vyhláška č. 119/1988 Zb., o hospodárení s národným majetkom, ktorá nadobudla účinnosť od 01. 07.
1988 a bola zrušená od 01. 01. 1994 pre Slovenskú republika Zákonom č. 278/1993 Z.z., o správe
majetku štátu. Podľa § 2 ods. 2 tejto vyhlášky, na účel uvedený v odseku 1 mohli organizácie nadobudnúť
zmluvou veci do celospoločenského vlastníctva od občanov a iných organizácií, než socialistických zacenu podľa cenových predpisov. Podľa § 30 citovanej vyhlášky, hospodárenie s národným majetkom
štátnymi podnikmi upravoval Zákon o štátnom podniku, iné osobitné predpisy a § 31 a § 35 tejto
vyhlášky. Dňa 01. 07. 1988 nadobudol účinnosť Zákon č. 88/1988 Zb., o štátnom podniku, (zrušený

bol od 01. 05. 1990) podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 ktorého podnik hospodáril s majetkom v socialistickom
celospoločenskom vlastníctve, ktorý tvorili veci a majetkové práva, včítane práv k výsledkom výskumnej,
vývojovej, projektovej a inej obdobnej činnosti (národný majetok), ktorý bol vlastníctvom všetkého ľudu a
ktorý mu bol zverený pri jeho založení; ďalej podnik hospodáril s vecami a majetkovými právami, včítane
práv k výsledkom výskumnej, vývojovej, projektovej a inej obdobnej činnosti, ktoré nadobudol v priebehu

svojho podnikania a ktoré sa tak stali súčasťou majetku v socialistickom, celospoločenskom vlastníctve
(národného majetku). Podnik mal právo a povinnosť tento majetok v socialistickom celospoločenskom
vlastníctve držať, užívať ho, nakladať s ním, chrániť ho a rozmnožovať v záujme dosahovania čo
najlepšíchhospodárskychvýsledkovaplnéhouspokojovaniapotriebvsocialistickejspoločnosti.Majetok
mohol byť podniku odňatý iba v prípadoch ustanovených zákonom, a to v zásade za odplatu.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zo znenia sporných kúpnych zmlúv jednoznačne vyplýva,
že nehnuteľnosti podľa kúpnych zmlúv boli nadobudnuté do vlastníctva štátu, so správou tohto majetku
v tom čase pre Vodohospodársku výstavbu v Bratislave, ktorá štát i zastupovala pri uzavretí týchto
kúpnych zmlúv. Ako vyplýva z potvrdenia Ministerstva životného prostredia SR č. 40714/2006 zo dňa
02. 04. 2007 v súčasnosti ide o Vodohospodársku výstavbu, štátny podnik, Bratislava. Tento spravuje

predmetný nehnuteľný majetok od roku 1988, o čom svedčia i nájomné zmluvy zo dňa 10. 03. 1993 a zo
dňa 13. 04. 1993, ktorými Vodohospodárska výstavba, š.p., Bratislava tento spravovaný majetok dala do
dočasného užívania, konkrétne podľa nájomnej zmluvy zo dňa 13. 04. 1993 P. a podľa nájomnej zmluvy
zo dňa 10. 03. 1993 P. M., bytom J. K. XXXX/X, D..

Ako súd už uviedol, z ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb., vyplýva, keď ustanovenie § 6 tohto
zákona upravuje majetkové postavenie podniku, že podnik hospodári s vecami a majetkovými právami
zverenými mu pri jeho založení, a ďalej s vecami a majetkovými právami nadobudnutými v priebehu
jeho podnikania. Z ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že podnik má právo majetok, s ktorým
hospodári držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi.

Správa majetku štátu predstavuje súhrn oprávnený a povinností správcu k tej časti majetku štátu,
ktorý mu štát zveril do správy, vrátane oprávnenia využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu
(napríklad podanie reivindikačnej žaloby, žaloby na určenie vlastníckeho práva). Toto zmocnenie
vyplýva s ustanovenia § 21 ods. 4 O.s.p. s odkazom na ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 111/1990 Zb.

o štátnom podniku.

Nakoľko právnym prostriedkom ochrany práv vlastníka je aj žaloba o určenie vlastníckeho práva (a to
aj k nehnuteľnostiam) podľa názoru súdu „správca“ je oprávnený konať za štát v súdnom konaní, kde je
predmetom, resp. predmetom ktorého je určenie vlastníctva k majetku, ktorý mu bol zverený do správy,

ak je vlastníctvo spochybňované v priebehu faktického výkonu správy takéhoto majetku, vykonávanej
ako správy majetku vo vlastníctve štátu. Správa majetku štátu predstavuje ako súd už dôvodí súhrn
oprávneníapovinnostísprávcuktejčastimajetkuštátu,ktorýmuštátzverildosprávyvrátanevyužívania
všetkých právnych prostriedkov na jeho ochranu včítane podania žaloby o určenie vlastníckeho práva
(a to aj k nehnuteľnostiam) pre štát, kde správca koná za štát (komentár k ustanoveniu § 21 O.s.p.).

Po odvolacom konaní súd doplnil dokazovanie ohľadne tejto otázky dopytmi na Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a
Ministerstvo financií Slovenskej republiky, keď Ministerstvo životného prostredia SR v liste č. 8620/2013
zo dňa 01. 03. 2013 oznámilo, že bez poznania konkrétnych skutkových a právnych okolností

prejednávaného prípadu nemôže zaujať stanovisko o otázke pasívnej legitimácie Ministerstva životného
prostredia SR v predmetnom spore, Ministerstvo financií SR v liste č. MF/101/2013-241 zo dňa 08. 03.
2013 oznámilo, že s poukazom na príslušné ustanovenia Zákona č. 575/2001 Z.z., o organizácii činnosti
vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, v znení neskorších predpisov, Ministerstvo financií SR je
ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií, daní a poplatkov, colníctva finančnej kontroly,

vnútorného auditu a vládneho auditu. Je aj ústredným orgánom štátnej správy pre informatizáciu
spoločnosti, koordináciu štátnej pomoci a pre oblasť cien a cenovej kontroly s výnimkou cien a cenovej
kontroly tovarov ustanovených osobitnými zákonmi. Súčasne Ministerstvo financií SR zabezpečuje
medzi inými aj spravovanie majetku verejnej správy, avšak len vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskejsfére. S poukazom na príslušné ustanovenia tohto zákona nie je daná právomoc Ministerstva financií
SR konať za štát v súdnych sporoch o určenie vlastníckeho práva. Ministerstvo hospodárstva SR v
liste č. 523/2013-3010 zo dňa 23. 04. 2013 oznámilo, že nevidí žiadne objektívne dôvody, ktoré by ho

oprávňovali konať v tejto veci za štát, pričom svoje tvrdenia oprel o platnú legislatívu, ako aj judikatúru
súdov SR. Ministerstvo hospodárstva SR v tomto liste ďalej poukázalo na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 301/2006.

I z uvedených stanovísk možno uzavrieť, že zastupovať štát v predmetnej veci je oprávnená

Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, Bratislava, ako správca sporného nehnuteľného majetku.

Na záver ešte súd dodáva, že vzhľadom na judikatúru súdov, povinnosťou účastníka konania síce je už
v žalobe označiť orgán konajúci za štát, alebo právnickú osobu konajúcu za štát, ale jeho nečinnosť,
prípadne nesprávne označenie nemôže viesť ani k zastaveniu konania, ani k zamietnutiu žaloby. Súd
musí konať s orgánom alebo právnickou osobou označenou v § 21 ods. 4 O.s.p. Súd v takomto prípade

je povinný automaticky konať s tým, komu podľa právnej úpravy svedčí právo konať za štát (rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1649/2007 zo dňa 17. 06. 2009).

Po vyriešení základnej procesnej otázky, že za štát v predmetnom súdnom konaní je oprávnená
konať Vodohospodárska výstavba, štátny podnik Bratislava, súd sa ďalej zaoberal otázkou procesnej

prípustnosti žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p., keďže žaloba má určovací charakter.

Žalobca v súdnom konaní odvodzoval svoj nárok z kúpnych zmlúv č. 14009-330-87/8 zo dňa 29. 12.
1988 a č. 14009-330-87/9 zo dňa 29. 12. 1988. Kúpna zmluva č. 14009-330-87/8 zo dňa 29. 12. 1988
bola uzatvorená medzi D. S., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. 9, V. M., rod. N., nar. XX. XX. XXXX,

bytom D., Q. X a P. R., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., Q. X ako predávajúcimi na jednej strane a
Československým štátom - Vodohospodárskou výstavbou v Bratislave, ako kupujúcim na strane druhej.
Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti „rodinný dom č. X s príslušenstvom v obci B., postavený
na parc. č. XXX, XXX, XXX“, keď kúpna cena bola stanovená na 94.503,60 Kčs, z ktorej suma 47.251,80
Kčs pripadla pre P. R., rod. M. a suma 47.251,80 Kčs pre V. M., rod. N.. Nehnuteľnosti boli odpredané pre

stavbu vodného diela B.. Podľa inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva,
lesného a vodného hospodárstva č. 279/64 Mf-Ok a č. 61516/64-MZ-práv. zo dňa 19. 05. 1964, kúpna
zmluva nepodliehala registrácii. Predávajúce podpísali kúpnu zmluvu dňa 26. 10. 1988 a kupujúci dňa
29. 12. 1988. Kúpna zmluva č. 14009-330-87/9 zo dňa 29. 12. 1988 bola uzatvorená medzi D. S., rod.
W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. 9, V. M., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., Q. X a P. R., rod. M., nar.

XX. XX. XXXX, bytom D., Jaselská X ako predávajúcimi na jednej strane a Československým štátom
- Vodohospodárskou výstavbou v Bratislave ako kupujúcim na strane druhej. Predmetom tejto kúpnej
zmluvy boli nehnuteľnosti, a to „rodinný dom č. X s príslušenstvom v obci B., postavený na parc. č.
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X“. Kúpna cena bola stanovená na sumu 108.045,95 Kčs, z ktorej
suma 108.045,95 Kčs pripadala predávajúcej D. S., rod. W.. Podľa inštrukcie Ministerstva spravodlivosti

a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 279/64 Mf-Ok a č. 61516/64-MZ-
práv. zo dňa 19. 05. 1964 kúpna zmluva nepodliehala registrácii. Predávajúce kúpnu zmluvu podpísali
dňa 26. 10. 1988 a kupujúci dňa 29. 12. 1988.

Podľa výpisu z LV č. X Správy katastra Zvolen zo dňa 16. 03. 2011, pre obec D. B. a pre katastrálne

územie B. sú ako podieloví spoluvlastníci k sporným nehnuteľnostiam zapísaní pod BLV1 D. W., rod. K.,
B. X v 1/8-ine, pod BLV3 J.. C. R., nar. XX. XX. XXXX, J. F. XXXX/X, D. v 1/8-ine, pod BLV4 P. R., rod. M.,
nar. XX. XX. XXXX, Q. XXXX/X, D. v 2/8-inách, pod BLV6 J.. F. R., nar. XX. XX. XXXX, Q. XXXX/X, D.
v 1/8-ine, pod BLV7 J.. D. S., nar. XX. XX. XXXX, M. XXXX/XX, D. v 3/16-inách a pod A W. M., nar. XX.
XX. XXXX, J. K. XXXX/X, D. v 3/16-inách, čo predstavuje celok. Žalovaný I) je takto zapísaný na tomto

liste vlastníctva ako podielový spoluvlastník v 1/8-ine, žalovaná II) ako podielová spoluvlastníčka v 2/8-
inách,žalovanáIII)akopodielováspoluvlastníčkav1/8-ine,žalovanáIV)akopodielováspoluvlastníčkav
3/16-inách a žalovaný V) ako podielový spoluvlastník v 3/16-inách, čo spolu predstavuje spoluvlastnícky
podiel v 7/8-inách.

Žalobca v predmetnej veci podal určovaciu žalobu podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.Žalobca sa domáhal určenia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, odvodzujúc ho od kúpnych zmlúv
č. 14009-330-87/8 zo dňa 29. 12. 1988 a č. 14009-330-87/9 zo dňa 29. 12. 1988, keď na základe týchto

kúpnych zmlúv nie je zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností v katastri nehnuteľností, naopak
ako vlastníci, resp. spoluvlastníci sporných nehnuteľností sú v katastri nehnuteľností zapísaní žalovaní
I) až V), preto žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam, lebo len súdne rozhodnutie pri preukázaní hmotno-právneho nároku žalobcu môže
byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, na základe ktorej žalobca bude

zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam je medzi účastníkmi
konania sporné, a požadovanou žalobou žalobcu s daným určovacím petitom sa môže dosiahnuť
odstránenie spornosti žalobcovej neistoty v tomto právnom vzťahu, keď určovacou žalobou tvrdí, že sa
cíti byť vlastníkom sporných nehnuteľností, ale ako vlastník sporných nehnuteľností nie je zapísaný na
základetvrdenéhovlastníckehotituluvkatastrinehnuteľností.Žalovanípopierajújehotvrdenévlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam, preto žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určovacej

žalobe podľa § 80 písm. c) O.s.p., lebo takouto určovacou žalobou sa vyrieši aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanými, pritom z hľadiska procesnej prípustnosti žaloby nie
je podstatné, ako táto neistota vznikla. Žalovaní napokon nerozporovali procesnú prípustnosť žaloby,
nenamietali, žeby táto bola z procesného hľadiska neprípustná.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu pripustil ako procesne prípustnú a ďalej sa zaoberal
hmotno-právnym nárokom žalobcu, teda či mu svedčí vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam,
alebo nesvedčí.

Rozsudok č.k. 14C/153/2010-91 zo dňa 27. 09. 2011 bol odvolacím súdom zrušený z procesných

dôvodov, odvolací súd vec neposudzoval z hmotnoprávneho hľadiska. Po odvolacom konaní žalovaní
obranu nerozšírili, zotrvali na doterajšej obrane.

Po odvolacom konaní prvostupňový súd pri opätovnom posúdení veci z hmotnoprávneho hľadiska
dospel prisvojomopätovnomrozhodnutíkrovnakýmskutkovýmaprávnymzáverom,keďpoodvolacom

konaní v tomto smere neboli vykonané žiadne doplňujúce dôkazy a strany sporu ani nenavrhli
vykonať žiadne nové dôkazy. Súd preto pri svojom opätovnom rozhodnutí a hmotnoprávnom posúdení
uplatneného nároku vychádzal z dokazovania vykonaného do odvolacieho konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový

a právny stav:

Žalobca k žalobe pripojil kúpne zmluvy č. 14009-330-87/8 zo dňa 29. 12. 1988 a č. 14009-330-87/9 zo
dňa 29. 12. 1988. Kúpna zmluva č. 14009-330-87/8 zo dňa 29. 12. 1988 bola uzatvorená medzi D. S.,
rod. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. 9, V. M., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., Q. X a P. R., rod.

M., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., Q. X ako predávajúcimi na jednej strane a Československým štátom -
Vodohospodárskou výstavbou v Bratislave, ako kupujúcim na strane druhej. Predmetom kúpnej zmluvy
boli nehnuteľnosti „rodinný dom č. X s príslušenstvom v obci B., postavený na parc. č. XXX, XXX, XXX“,
keď kúpna cena bola stanovená na 94.503,60 Kčs, z ktorej suma 47.251,80 Kčs pripadla pre P. R., rod.
M. a suma 47.251,80 Kčs pre V. M., rod. N.. Nehnuteľnosti boli odpredané pre stavbu vodného diela

B.. Podľa inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného
hospodárstva č. 279/64 Mf-Ok a č. 61516/64-MZ-práv. zo dňa 19. 05. 1964, kúpna zmluva nepodliehala
registrácii. Predávajúce podpísali kúpnu zmluvu dňa 26. 10. 1988 a kupujúci dňa 29. 12. 1988. Kúpna
zmluva č. 14009-330-87/9 zo dňa 29. 12. 1988 bola uzatvorená medzi D. S., rod. W., nar. XX. XX. XXXX,
bytom B. 9, V. M., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., Q. X a P. R., rod. M., nar. 0X. XX. XXXX, bytom

D., Q. 5 ako predávajúcimi na jednej strane a Československým štátom - Vodohospodárskou výstavbou
v Bratislave ako kupujúcim na strane druhej. Predmetom tejto kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti, a
to „rodinný dom č. X s príslušenstvom v obci B., postavený na parc. č. U./X, XXX/X, XXX/X, XXX/
X a XXX/X“. Kúpna cena bola stanovená na sumu 108.045,95 Kčs, z ktorej suma 108.045,95 Kčs
pripadala predávajúcej D. S., rod. Poliakovej. W. inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva

poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 279/64 Mf-Ok a č. 61516/64-MZ-práv. zo dňa
19. 05. 1964 kúpna zmluva nepodliehala registrácii. Predávajúce kúpnu zmluvu podpísali dňa 26. 10.
1988 a kupujúci dňa 29. 12. 1988.Podľa výpisu z LV č. X B. katastra D. zo dňa 16. 03. 2011, pre obec D. B. a pre katastrálne územie B. sú
ako podieloví spoluvlastníci k sporným nehnuteľnostiam zapísaní pod BLV1 D. W., rod. K., B. X v 1/8-
ine, pod BLV3 J.. C. R., nar. XX. XX. XXXX, J. F.a XXXX/X, D. v 1/8-ine, pod BLV4 P. R., rod. M., nar. XX.

XX. XXXX, Q. XXXX/X, D. v 2/8-inách, pod A J.. F. R., nar. XX. XX. XXXX, Q. XXXX/X, D. v 1/8-ine, pod
BLV7 J.. D. S., nar. XX. XX. XXXX, M. XXXX/XX, D. v 3/16-inách a pod A W. M., nar. XX. XX. XXXX, J.
K. XXXX/X, D. v 3/16-inách, čo predstavuje celok. Žalovaný I) je takto zapísaný na tomto liste vlastníctva
ako podielový spoluvlastník v 1/8-ine, žalovaná II) ako podielová spoluvlastníčka v 2/8-inách, žalovaná
III) ako podielová spoluvlastníčka v 1/8-ine, žalovaná IV) ako podielová spoluvlastníčka v 3/16-inách

a žalovaný V) ako podielový spoluvlastník v 3/16-inách, čo spolu predstavuje spoluvlastnícky podiel v
7/8-inách.

Žalovaný VI) W. M. v súdnom konaní namietal, že nie je pasívne legitimovaným účastníkom konania,
lebo nie je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností k týmto nehnuteľnostiam. Preto sa súd zaoberal
touto jeho námietkou a dospel k záveru, že nie je dôvodná.

Je pravdou, že podľa výpisu z LV č. X Správy katastra Zvolen zo dňa 16. 03. 2011 pre obec D. B. a pre
katastrálne územie B., žalovaný VI) nie je zapísaný ako spoluvlastník nehnuteľností, ale v tomto ohľade
nemožno opomenúť, že pod BLV1 tohto listu vlastníctva je ako spoluvlastníčka nehnuteľností zapísaná
D. W., rod. K., B. X v 1/8-ine. Menovaná D. W., rod. K. zomrela dňa XX. XX. XXXX, keď jej jedinou

právnou nástupkyňou, zákonnou dedičkou v celosti bola jej dcéra D. S., rod. W., nar. XX. XX. XXXX
podľa uznesenia Štátneho notárstva vo Zvolene, spisovej značky D 261/52 (D/not142/52) zo dňa 17. 06.
1952, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 08. 1954. D. S., rod. W., nar. XX. XX. XXXX zomrela dňa
XX. XX. XXXX, keď ako jej právni nástupcovia, dedičia boli zistení D. S., nar. XX. XX. XXXX, vnučka
v 1-ici (žalovaná IV) J.. D. M., rod. S.), W. M., nar. XX. XX. XXXX, vnuk v 1-ine (žalovaný V) W. M.) a

W. M., nar. XX. XX. XXXX, vnuk v 1-ine (žalovaný VI) W. M.) a to podľa Osvedčenia o dedičstve č.k.
D 1683/94-66 (Dnot 864/94) zo dňa 20. 02. 1997, vydaného JUDr. Darinou Hornáčekovou, notárkou
ako súdnou komisárkou so sídlom Zvolen, Bystrický rad 314/69, ktoré nadobudlo účinky právoplatného
dedičského rozhodnutia Okresného súdu Zvolen dňom 20. 02. 1997, tiež v spojení s Osvedčením
o dedičstve, spisovej značky D 747/02 (Dnot 168/02) zo dňa 15. 10. 2002, vydaného JUDr. Janou

Hričovskou, notárkou, ako súdnou komisárkou so sídlom D., Kozačekova 11, ktoré nadobudlo účinky
právoplatného dedičského rozhodnutia Okresného súdu Zvolen dňom 31. 10. 2002. Z uvedeného je
zrejmé, že žalovaní IV) až VI) sú právnymi nástupcami zomrelej D. W., rod. K., ktorá je ešte stále pod
BLV1 vedená ako podielová spoluvlastníčka v 1/8-ine k sporným nehnuteľnostiam na LV č. X pre obec D.
B., pre katastrálne územie B.. Nakoľko žalovaný VI) W. M. je jedným z právnych nástupcov po zomrelej

D. W., rod. K., ktorá je stále vedená ako podielová spoluvlastníčka k sporným nehnuteľnostiam na LV,
napriek tomu, že nie je zapísaný ako spoluvlastník v katastri nehnuteľností k týmto nehnuteľnostiam,
pretože tento spoluvlastnícky podiel síce bol predmetom dedenia po D. W., rod. K. podľa uznesenia
Štátneho notárstva Zvolen, spisovej značky D 261/52 (D/not 142/52) zo dňa 17. 06. 1952 a nadobudla ho
D. S., rod. W., ale nebol predmetom dedenia po D. S., rod. W., po ktorej ako jeden z právnych nástupcov

prichádza i žalovaný VI) W. M.. Preto žalovaný VI) je dôvodne účastníkom konania na strane žalovanej
a v tomto ohľade jeho námietka nebola dôvodná.

V tejto súvislosti treba poukázať i na súdne konanie Okresného súdu Zvolen, spisovej značky
15C/82/2002, v ktorom sa žalobca Vodohospodárska výstavba, š.p., Bratislava, Karloveská 2 domáhal

voči žalovaným J.. C. Launerovi, P. R., J.. F. K., J.. D. S. a W. M. (žalovaní I) až V) v predmetnom
súdnom konaní) určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom i tohto sporu, keď
žaloba bola zamietnutá z procesných dôvodov rozsudkom č.k. 15C 82/02-119 zo dňa 15. 06. 2004,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 08. 2004 a to preto, že účastníkmi konania na strane pasívne
legitimovanej neboli všetci právni nástupcovia po nebohej D. W., rod. K., po ktorej ako právny nástupca

bol zistený i W. M., teda v predmetnom súdnom konaní žalovaný VI).

Žalovaní ďalšie dôvody neopodstatnenosti žaloby žalobcu videli i v tom, že kúpne zmluvy od ktorých
žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo neboli registrované štátnym notárstvom, resp. po zmene
právnej úpravy, neboli zavkladované do katastra nehnuteľností a tak tieto kúpne zmluvy nenadobudli

účinnosť.

Aj v tomto obranu žalovaných súd vyhodnotil ako nedôvodnú.Sporné kúpne zmluvy boli uzavreté dňa 29. 12. 1988, teda za platnosti Občianskeho zákonníka, v znení
účinnom do 31. 12. 1991.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 12. 1991, ak sa nehnuteľná vec
prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná
registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

Podľa § 47 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v platnom znení do 31. 12. 1991, ak na návrh podaný do

3 rokov od uzavretia zmluvy nedošlo k rozhodnutiu príslušného orgánu, alebo k registrácii, platí, že
účastníci od zmluvy odstúpili.

Podľa § 868 Občianskeho zákonníka, v platnom znení, keď ide o prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. januára 1992, pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj
právne vzťahy, vzniknuté pred. 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich

vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Vzhľadom na uvedené prechodné ustanovenie k úpravám Občianskeho zákonníka, účinných od 01.
01. 1992 je pre posúdenie skutočností týkajúcich sa vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
rozhodujúca právna úprava účinná do 31. 12. 1991.

V prípade predmetných kúpnych zmlúv, ktoré sa týkali prevodu nehnuteľností do vlastníctva
Československého štátu, t.j. prevodu do socialistického vlastníctva, nebola potrebná registrácia týchto
zmlúv štátnym notárstvom. Uvedené vyplývalo priamo z ustanovenia § 134 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom do 31. 12. 1991. Okamih vzniku zmluvy, jej uzavretia bol v danom prípade

spojený s nadobudnutím účinnosti zmluvy. Týmto momentom došlo aj k nadobudnutiu vlastníctva k
prevádzaným nehnuteľnostiam štátom. Zápis do evidencie nehnuteľností na základe týchto kúpnych
zmlúv mal len evidenčný charakter. Nevykonanie zápisu predmetných kúpnych zmlúv hneď po ich
uzavretí, a ani v lehote do 3 rokov od ich uzavretia, nemalo dôsledok uplatnenia právnej domnienky
podľa § 47 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v znení do 31. 12. 1991, resp. podľa § 47 ods. 3 Občianskeho

zákonníka, v znení do 31. 12. 1992, podľa ktorého, ak sa do 3 rokov od uzavretia zmluvy nepodal
návrh na rozhodnutie podľa ods. 1 a 2, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili, resp. podľa § 47 ods. 2
Občianskeho zákonníka, v znení od 01. 01. 1993, podľa ktorého, ak sa do 3 rokov od uzavretia zmluvy
nepodal návrh na rozhodnutie podľa ods. 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Nakoľko v danom
prípade sa pri prevode nehnuteľností do socialistického vlastníctva k zmluvám nevyžadovalo žiadne

rozhodnutie príslušného orgánu a nevyžadovala sa ani registrácia zmlúv štátnym notárstvom, nemôžu
sa uplatniť právne domnienky zakotvené v § 47 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v znení do 31. 12.
1991, ani v § 47 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v znení do 31. 12. 1992 a napokon ani v § 47 ods. 2
Občianskeho zákonníka, v znení od 01. 01. 1993. Zo žiadneho ustanovenia Zákona č. 509/1991 Zb.,
ktorým bol s účinnosťou od 01. 01. 1992 novelizovaný Občiansky zákonník nemožno vyvodiť, že po 01.

01. 1992 by bolo nevyhnutné predmetnú zmluvu predložiť katastrálnemu úradu na zápis vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností. Zriadenie katastra nehnuteľností v Slovenskej republike upravil Zákon
č. 266/1992 Zb. s účinnosťou od 01. 01. 1993, keď až novela Občianskeho zákonníka, vykonaná
Zákonom č. 264/1992 Zb. s účinnosťou od 01. 01. 1993 v § 133 ods. 2 stanovila, že vlastníctvo k
nehnuteľnostinazákladeprevodnejzmluvysanadobúdavkladomdokatastranehnuteľností,akosobitný

zákon (Zákon č. 265/1992 Zb.) neustanovuje inak. Uvedené ustanovenie však vzhľadom na prechodné
ustanovenie § 868 Občianskeho zákonníka v danom prípade aplikovať nemožno. Ani po nadobudnutí
účinnosti Zákona č. 265/1992 Zb. po 01. 01. 1993 nebolo potrebné podávať návrh na vklad predmetných
kúpnych zmlúv do katastra nehnuteľností. Pred Zákonom č. 265/1992 Zb., platil Zákon č. 22/1964 Zb.,
ktorý orgánom geodézie ukladal povinnosť udržiavať evidenciu nehnuteľností v súlade so skutočným

stavom na základe ohlásených zmien za súčinnosti orgánov, organizácií a občanov, ktorých sa týka (§
4 ods. 1) a v ustanovení § 4 ods. 3 ukladal okrem iného povinnosť orgánom a organizáciám predložiť
listiny príslušnému orgánu geodézie do 60 dní odo dňa vzniku právneho vzťahu. Uvedený zákon však
s predložením, či nepredložením listín orgánu geodézie nespájal žiaden právny následok.

Neopodstatnené sú i tvrdenia žalovaných, že kúpne zmluvy boli uzavreté v tiesni a za nápadne
nevýhodných podmienok. Tieseň a nevýhodné podmienky žalovaní ničím nepreukázali v súdnom
konaní, poukazovali len všeobecne na vtedajšiu atmosféru v spoločnosti „vtedy ľudia mali strach ísť
proti rozhodnutiam, alebo požiadavkám štátu, štátnych orgánov, prípadne iných reprezentantov štátu,v tomto prípade voči Vodohospodárskej výstavbe, nedovolili si mať iný názor, pretože mohli očakávať
represie v osobnom živote“. Len na základe takýchto tvrdených tiesňových a nevýhodných podmienok
vo všeobecnosti, bez doloženia konkrétnych dôkazov nemožno uzavrieť a žalovaní nepreukázali, žeby

sporné zmluvy uzatvorili v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Navyše ustanovenie § 49
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia predmetných kúpnych zmlúv, i neskôr
po novelizáciách tohto ustanovenia, zakladalo v prípade uzavretia zmluvy v tiesni a za nápadne
nevýhodných podmienok len možnosť odstúpiť od zmluvy. Uvedené ustanovenie s uzavretím zmluvy v
tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok nikdy nespájalo ako právny následok neplatnosť zmluvy,

či už absolútnu, alebo relatívnu. Žalovaní nepreukázali, a napokon ani netvrdili, žeby oni alebo ich
právni predchodcovia odstúpili od predmetných kúpnych zmlúv. Vzhľadom na uvedené bolo preto ďalšie
skúmanie tvrdenej tiesne a nápadne nevýhodných podmienok v čase uzavretia kúpnych zmlúv právne
bezvýznamné.

Ďalšia námietka žalovaných smerovala k tomu, že sporné kúpne zmluvy sú absolútne neplatnými

právnymi úkonmi a to preto, lebo neboli uzavreté so všetkými, v tom čase spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností. Kúpne zmluvy uzatvárali ako predávajúce len D. S., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, V. M.,
rod. N., nar. XX. XX. XXXX a P. R., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, ale ako vyplýva z výpisu z evidencie
nehnuteľností, ktorý bol obstaraný ku kúpnym zmluvám, okrem týchto troch predávajúcich boli ako
spoluvlastníci sporných nehnuteľností vedení aj Y. S. a D. S., rod. W., spolu v 1-ine a D. W., rod. K.

v 1/8-ine. Spoluvlastnícke podiely tak, ako vyplýva zo sporných kúpnych zmlúv týchto spoluvlastníkov
neboli predmetom týchto kúpnych zmlúv. V uvedenom videli absolútnu neplatnosť kúpnych zmlúv. Tiež
ich považovali za neurčité z toho hľadiska, že v nich nebola uvedená výška spoluvlastníckeho podielu,
každého z predávajúcich spoluvlastníkov, teda nie je zrejmé, či predávajúci spoluvlastníci predávali celý
svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam, alebo len jeho „časť“.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v platnom znení, napokon i v znení do 31. decembra 1991,
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v platnom znení do 31. decembra 1991, neplatný je právny úkony,

ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči záujmom
spoločnosti.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v platnom znení, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom,
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Bolo preto dôvodné posúdiť otázku platnosti sporných kúpnych zmlúv, od ktorých žalobca odvodzoval
svoj žalobný nárok, ako otázku predbežnú.

V tom čase podľa aktuálnej evidencie nehnuteľností, výpisu z LV č. 9 Krajskej správy geodézie a

kartografie v Banskej Bystrici, Strediska geodézie vo Zvolene, ktorá bola podkladom pri uzavretí
sporných zmlúv vyplýva, že okrem predávajúcich boli ako spoluvlastníci sporných nehnuteľností vedení
aj Y. S. a D. S., rod. W., spolu v X-ine a Zuzana W., rod. K. v X/X-ine. Ondrej S., nar. XX. XX. XXXX zomrel
dňa XX. XX. XXXX a dedičské konanie bolo po ňom vedené naposledy pred Okresným súdom Zvolen,
pod spisovou značkou 23D/138/2009 (základné konanie o dedičstve po ňom bolo vedené pred Štátnym

notárstvom vo Zvolene pod spisovou značkou D 1571/85 a konanie o novoobjavenom dedičstve po ňom
bolo vedené pred Štátnym notárstvom vo Zvolene, pod spisovou značkou D 824/86). Podľa dedičského
rozhodnutia, č.k. D 1571/85-15 zo dňa 07. 05. 1986, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 06. 1986,
dedičkou spoluvlastníckeho podielu v 1/8-ine k sporným nehnuteľnostiam sa stala jeho manželka D. S.,
rod. W., nar. XX. XX. XXXX, ktorej ďalšia 1/8-ina spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam

pripadla z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v tomto dedičskom konaní.
Kúpne zmluvy boli uzatvorené dňa 29 12. 1988, v čase ich uzavretia toto dedičské rozhodnutie nebolo
vyznačené v evidencii nehnuteľností, ale na základe tohto dedičského rozhodnutia oprávnenou so
spoluvlastníckym podielom v 1-ine v čase uzavretia kúpnych zmlúv evidenčne, evidovanom ešte na
Y. S. a D. S., rod. W. v režime bezpodielového vlastníctva manželov v 1-ine bola oprávnená nakladať

D. S., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, ktorá sporné kúpne zmluvy ako predávajúca podpísala a uzavrela.
Čo sa týka spoluvlastníckeho podielu v 1/8-in v čase uzavretia sporných kúpnych zmlúv v evidencii
nehnuteľností, zapísanom na D. W., rod. K., aj s týmto spoluvlastníckym podielom v 1/8-ine bola
oprávnená v čase uzavretia sporných kúpnych zmlúv nakladať D. S., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, ktorátento spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam nadobudla dedením po svojej matke D. W., rod.
K.,akojejjedinádedičkanazákladeuzneseniaŠtátnehonotárstvavoZvolene,spisovejznačkyD261/52
(D/not 142/52) zo dňa 17. 06. 1952, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 08. 1954, keď D. W., rod.

K. zomrela dňa XX. XX. XXXX. Ani toto dedičské uznesenie nebolo v čase uzavretia sporných kúpnych
zmlúv evidenčne zaznamenané v evidencii nehnuteľností, avšak v čase uzavretia sporných kúpnych
zmlúv D. S., rod. W., nar. XX. XX. XXXX bola oprávnená nakladať aj s týmto spoluvlastníckym podielom.
Ako súd už dôvodí, táto zmluvy podpísala, zmluvy ako predávajúca uzatvorila. Na základe uvedeného
je neopodstatnené tvrdenie žalovaných, že sporné kúpne zmluvy, od ktorých žalobca odvodzuje svoj

nárok neboli uzavreté so všetkými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, ktoré v tom čase boli
predmetompredaja.Pretokúpnezmluvyniesúztohtodôvoduabsolútneneplatné,tedaniesúabsolútne
neplatnými právnymi úkonmi z toho dôvodu, žeby neboli uzavreté so všetkými spoluvlastníkmi sporných
nehnuteľností.

Z pôvodných predávajúcich je žijúca už len P. R., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, v tomto prípade žalovaná

II).

Ďalšia predávajúca V. M., rod. N., nar. XX. XX. XXXX zomrela dňa XX. XX. XXXX, dedičské konanie po
nej bolo vedené naposledy pred Okresným súdom Zvolen, pod spisovou značkou D 1132/95 (základné
konanie o dedičstve po nej bolo vedené pred Štátnym notárstvom vo Zvolene, pod spisovou značkou D

981/91), dedičmi po nej sa stali J.. C. R. a J.. F. K., rod. R., každý v 1-ici, vnuk a vnučka nebohej, v tomto
prípade žalovaný I) a žalovaná III), keď spoluvlastnícky podiel v 2/8-inách k sporným nehnuteľnostiam
bol predmetom dedenia a nadobudli ho každý z týchto dedičov v rovnakom pomere, t.j. v 1/8-ine k celku.

D. S., rod. W., nar. XX. XX. XXXX zomrela dňa XX. XX. XXXX. Dedičské konanie po nej naposledy bolo

vedené pred Okresným súdom Zvolen, pod spisovou značkou D 747/02 (základné konanie o dedičstve
po nej bolo vedené pred Okresným súdom Zvolen, pod spisovou značkou D 1683/94), keď predmetom
dedenia po nej bol i spoluvlastnícky podiel v 3/8-inách k sporným nehnuteľnostiam, pričom ho nadobudli
W. Varga v X-ici a J.. D. M., rod. S. v 1-ici, vnuk a vnučka, v tomto prípade žalovaný V) a žalovaná IV),
každý v 3/16-inách k celku.

Zaradenie určitej veci štátnym notárstvom, teraz súdom do aktív dedičstva nie je nezvratným dôkazom
vlastníctva toho, kto vec nadobudol na základe dohody dedičov schválenej rozhodnutím štátneho
notárstva, teraz súdom (R 14/1992).

Z uvedeného potom vyplýva, že napriek tomu, že niektoré zo spoluvlastníckych podielov k sporným
nehnuteľnostiam boli predmetom dedenia po niektorých z pôvodných spoluvlastníkov sporných
nehnuteľností, žalobca sa mohol v predmetnom súdnom konaní domáhať určenia svojho vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam na základe predchádzajúcich právnych úkonov, v tomto prípade
sporných kúpnych zmlúv.

Sporné kúpne zmluvy sú aj určité a nezakladajú absolútnu neplatnosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka z dôvodu, žeby boli neurčité. Právny úkon je určitý vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho
obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom alebo použitím dispozitívnych ustanovení
zákona, namiesto neurčitých časti prejavu vôle. Neurčitý je právny úkon vtedy, ak nemožno zistiť, čo

je jeho predmetom. Pri zmluvách je to najčastejšie vtedy, ak nemožno zistiť, čoho sa prejavená vôľa
určitého právneho úkonu týka, ak teda nie je určito (konkrétne) vyjadrené to, čoho sa právny úkon týka,
resp. ak tento predmet zmluvy nie je vyjadrený vôbec.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Z textu kúpnych zmlúv, a napokon aj zo správania sa žalovaných, resp. ich právnych predchodcov
po uzavretí kúpnych zmlúv nemožno v žiadnom prípade vyvodiť, žeby pôvodné predávajúce nemienili
nakladať s nehnuteľnosťami ako s celkom, i keď je pravdou, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu

jednotlivých pôvodných predávajúcich v kúpnych zmluvách nie je uvedená. Ale nehnuteľnosti boli
ocenené pre účel tohto predaja ako celok, kúpna cena ako celok za nehnuteľnosti bola vyplatená a
rozdelená podľa dohody predávajúcich v súlade so skutočnými užívacími vzťahmi tak, ako to vyplýva z
textu kúpnych zmlúv. Žalovaní, resp. právni predchodcovia žalovaných kúpnu cenu, ktorá bola vyplatenáza nehnuteľnosti ako celok prijali, nikdy až do predmetného súdneho konania nespochybňovali, že
predmetom prevodu na základe týchto kúpnych zmlúv boli nehnuteľnosti ako celok, napokon sami v
rámci prejednania veci sa vyjadrili, že „kúpne zmluvy sa tvária, že ich predmetom boli nehnuteľnosti v

celosti“. Vzhľadom na takýto prejav vôle predávajúcich v kúpnych zmluvách, za použitia ustanovenia §
35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa
nie je v rozpore s jazykovým prejavom možno uzavrieť, že sporné kúpne zmluvy nezakladajú absolútnu
neplatnosť zhľadiska svojej neurčitosti v tom ohľade, či predmetom prevodu boli nehnuteľnosti v celosti,

alebo nie, keď z celého prejavu vôle predávajúcich z textu kúpnych zmlúv, a napokon aj celého ich
správania sa po uzavretí sporných zmlúv nemožno mať pochybnosti o tom, že predmetom prevodu boli
nehnuteľnosti v celosti. Nemožno opomenúť ani účel, pre ktorý boli nehnuteľnosti pre štát vykúpené, keď
účelom bolo vykúpenie nehnuteľností pre stavbu vodného diela Slatinka, keď by bolo nepochopiteľné a
v rozpore s týmto účelom, keby mali byť nehnuteľnosti vykúpené len v časti, resp. nie ako celok.

Z uvedených dôvodov súd neprihliadol ani na túto námietku žalovaných.

Nakoľko žalobca v súdnom konaní preukázal svoj nárok na vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam
odvodzujúc ho od kúpnych zmlúv zo dňa 29. 12. 1988, ako platných a účinných, súd jeho žalobe vyhovel.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právvoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s odkazom na
§ 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota 3 pracovných dní plynie od právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej. V predmetnej veci vystupuje väčší počet účastníkov konania ide o zložitý
prípad, keď potom súd využijúc toto zákonné ustanovenie o trovách účastníkov rozhodne do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalobca v súdenej veci zaplatil súdny poplatok zo žaloby v sume 99,50 Eur, na zaplatenie súdneho

poplatku však bol vyzvaný nesprávne, pretože žalobca podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona č. 71/1992 Zb.,
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v platnom znení je oslobodený od poplatkov.
Podľa citovaného zákonného ustanovenia, od poplatku sú oslobodení aj Slovenská republika, štátne
rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond, pri úkonoch a konaniach,
ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa. V predmetnom

súdnom konaní je žalobcom štát, teda Slovenská republika, keď tento je zo zákona oslobodený od
platenia súdnych poplatkov.

Nakoľko žalobca je teda oslobodený od platenia súdnych poplatkov, vznikol mu nárok na vrátenie

nesprávne vyrubeného a zaplateného súdneho poplatku zo žaloby v sume 99,50 Eur podľa § 11
ods. 1 prvá veta citovaného Zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého, poplatok sa vráti, ak ho
zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu.
Poplatok žalobcovi bude vrátený podľa § 11 ods. 6 prvá veta citovaného Zákona o súdnych poplatkoch,
prostredníctvom príslušného daňového úradu, keď podľa § 11 ods. 6 prvá veta citovaného Zákona

o súdnych poplatkoch, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej
správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu, príslušnému podľa
trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok, alebo preplatok poplatku vráti.

Nakoľko žalobca je od poplatkov oslobodený a súd jeho žalobe vyhovel, vznikla povinnosť žalovaným
podľa výsledku konania poplatok zaplatiť, lebo nepreukázali, žeby boli tiež od poplatkov oslobodení.
Táto povinnosť im vznikla podľa § 2 ods. 2 prvá veta citovaného Zákona o súdnych poplatkoch, podľa
ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Žalovaní

I) až VI) majú tak povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 99,50 Eur a to podľa výsledku
konania, lebo neboli úspešní, a to Slovenskej republike, na účet tunajšieho súdu, vedený v Štátnej
pokladnici, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Túto povinnosť majú žalovaní I) až VI) spoločne
a nerozdielne a to podľa § 2 ods. 3 citovaného Zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého, akvznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne
anerozdielne.Výškasúdnehopoplatku99,50EurjedanápoložkouI/1b)Sadzobníkasúdnychpoplatkov,
podľa ktorého, z návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je

sa poplatok vyberie podľa písmena b) tejto položky, čo činí 99,50 Eur, nakoľko v predmetnej veci išlo
o určovaciu vlastnícku žalobu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( §
204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňaf) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)