Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213224655
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213224655.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56,
Bratislava, IČO: 35 838 825, v konaní zastúpený: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12,
Bratislava, IČO: 35 885 459, proti odporcovi: U. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., X. XXXX/X, o
zaplatenie 2.048,15, eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.
k. 10C/164/2014-70 zo dňa 31. októbra 2014 v jeho zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania,

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania účastníkov z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 24.10.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu
2.048,15 Eur, riadny úrok vo výške 17,30% ročne z istiny 1.760,09 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia,

úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.760,09 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov
konania. Návrh odôvodnil tým, že predmetnú pohľadávku nadobudol od Slovenskej sporiteľne, a.s. na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Právny predchodca navrhovateľa (ďalej len
navrhovateľ)aodporcauzatvorilidňa16.11.2005Zmluvuosplátkovomúvereč.0212117024,nazáklade
ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.228,17 Eur pri úrokovej sadzbe 17,30% ročne.
Odporca sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vždy k 10. dňu toho ktorého mesiaca.

Prvá splátka bola splatná 10.12.2005, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 10.11.2010. Odporca
svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy neplnil, poskytnutý úver nesplatil ani do dňa dohodnutej konečnej
splatnosti. Ku dňu postúpenia pohľadávky pohľadávka činila sumu 2.048,15 Eur, ktorá pozostávala z
istiny vo výške 1.760,09Eur, riadneho úroku vo výške 34,68 Eur, úrokov z omeškania vo výške 253,38
Eur.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 32, 53
eur s dohodnutým úrokom vo výške 17,30% ročne od 22.12.2010 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 32,53 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, všetko v splátkach
po 20,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému
dňu bežného mesiaca. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na
ustanovenia § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

do 30.06.2006 a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej
obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 5, § 52 ods. 1, § 53 ods.
1, 2, 4, § 54 ods. 1,2, § 879f ods. 3, 4, § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v znení platnom do 31.12.2007, § 3 Vl. Nar. č. 87/1995 Z. z., § 5b/
zákona č. 250/2007 Z. z., ako aj zisteným skutkovým stavom veci, na základe ktorého dospel k záveru,
že návrh navrhovateľa bol čiastočne dôvodne podaný. Mal za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ

a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 16.11.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0212117024, na základe
ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi spotrebný úver vo výške 37.000,-Sk (1.228,17 Eur). Dlžník sa v bodeII. Zmluvy zaviazal úver splácať v dohodnutom čase, k 10. dňu v mesiaci spolu s úrokmi a poplatkami
podľa Sadzobníka a nákladmi veriteľa spojenými s úverom. Prvá splátka bola splatná dňa 10.12.2005,
posledná dňa 10.11.2010 po 980,- Sk (32,53 Eur). Úrokovú sadzbu si dohodli vo výške 17,30% ročne

a poplatok za správu úveru 50,-Sk (1,65 Eur) mesačne. V bode III. 4 Zmluvy sa dohodli, že dlžník
je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru platiť úrok z omeškania vo výške
určenej veriteľom zverejnením. Dlžník zároveň súhlasil s tým, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí
splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu. V bode IV.2 Zmluvy si
dohodli ročnú percentuálnu mieru nákladov 9,71%-mi. Neoddeliteľnú súčasť Zmluvy tvorili Všeobecné

obchodné podmienky (ďalej len VOP) a Sadzobník SLSP, a.s. Svoju povinnosť pravidelne splácať úver
si odporca neplnil. Táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nie je. S poukazom na skutočnosť, že
navrhovateľ nereagoval na výzvu súdu zo dňa 06.03.2014 na predloženie špecifikácie žalovanej istiny
a príslušenstva pohľadávky, výkazu prijatých platieb a ich započítania, súd prvého stupňa uviedol, že
nemal za preukázané, ktoré splátky odporca neuhradil a s ktorými splátkami a od ktorého dňa sa dostal
do omeškania, z čoho pozostáva žalovaná istina v sume 1.760,09 Eur. Právny vzťah medzi účastníkmi

konania súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch platné v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj na ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v znení platnom do 31.12.2007 posúdil ako občianskoprávnu vec (spotrebiteľskú zmluvu), uzavretú
medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie
úverov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na

výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Ďalej uviedol, že medzi spotrebiteľské zmluvy neboli
zaradenézmluvyoúvere,aleažnovelaObčianskehozákonníkač.379/2008Z.z.v§52ods.1definovala
spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa týka aj právnej úpravy zmlúv, ktoré dodávatelia
uzatvorili so spotrebiteľmi pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z. Ďalej dospel k záveru,

že keďže posledná splátka bola splatná dňa 10.11.2010, premlčacia doba pre túto splátku plynula od
11.11.2010 a uplynula dňom 11.10.2013. Nakoľko návrh bol podaný na súd dňa 24.10.2013, súd bol
názoru, že pohľadávka navrhovateľa až na poslednú splátku splatnú 10.11.2010 v sume 32,53 Eur je
premlčaná a vzhľadom na ustanovenie §5b Zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2014 nie
je možné priznať navrhovateľovi úspech na uhradenie splátok splatných do 10.09.2010 a s poukazom na

ustanovenie § 100 a nasl. OZ návrh pre premlčanie pohľadávky nad sumu 32,53 Eur s príslušenstvom
zamietol. Odporcu zaviazal na uhradenie tejto sumy spolu s dohodnutým úrokom 17,30% ročne od
22.12.2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania podľa § 517 OZ v spojení s ustanovením § 3
ods.1 Vl. Nar. č. 87/95 Z.z. vo výške 9% ročne, nakoľko základná úroková sadzba ECB od 13.05.2009
do 12.04.2011 bola 1%, od 22.12.2010, keď z dôkazov predložených navrhovateľom nezistil, kedy a

akou sumou sa dostal odporca do omeškania, avšak bol názoru, že v čase postúpenia pohľadávky už
bol v omeškaní a preto nárok navrhovateľa na úroky od 22.12.2010 považoval za dôvodný. Odporca
ako účastník konania vo výpovedi uviedol, že uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa splátkový
úver, ktorý riadne nesplácal z dôvodu finančných ťažkostí, bol názoru, že iba posledná splátka úveru
v sume 32,53 Eur nie je premlčaná. Žiadal o vyrovnanie dlhu v splátkach po 5 až 10,-Eur mesačne,

nakoľko poberá dávky sociálnej pomoci 62,-Eur mesačne, iný príjem nemá, má vyživovacia povinnosť
k maloletému P. H., nar. XX.XX.XXXX. S poukazom na ustanovenie § 160 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) súd povolil odporcovi uhradiť priznanú pohľadávku
navrhovateľa vzhľadom na jeho osobné a zárobkové pomery v mesačných splátkach po 20,- Eur, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol s poukazom

na ustanovenie § 142 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ v jeho zamietajúcej časti. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci, že postupom
súduprvéhostupňasaodňalamožnosťkonaťpredsúdom.Nesúhlasilsprávnymposúdenímvecisúdom
prvého stupňa, že na spotrebiteľskú zmluvu čo sa týka premlčania je potrebné použiť ustanovenia OZ.

Mal za to, že aj keď má zmluva spotrebiteľskú povahu, zmluva si naďalej zachováva svoj obchodno-
právny charakter. Je nepochybné, že v tomto prípade ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, ktorá patrí podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka
medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka a to bez ohľadu napovahu účastníkov. S poukazom na ustanovenie § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa bol verejnoprávnym predpisom pojem spotrebiteľa rozšírený tak, že spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa OZ, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Tvrdenia o tom, že v prípade, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu vyplýva výlučná pôsobnosť OZ na daný vzťah nemajú žiadnu normatívnu oporu a priečia sa
pravidlu lex specialis derogat lex generali, pričom v tomto prípade lex specialis je ust. § 261 ods.3
písm. d/ Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o otázku premlčania nárokov z úverovej spotrebiteľskej

zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je aj absolútna obchodná zmluva bez ohľadu na to, že sa riadi právnym
režimomObchodnéhozákonníka. VosvojejprávnejargumentáciipoukázalnarozhodnutieNSČRsp.zn.
32Cdo/3337/2010. Navrhovateľ žiadal, aby sa na právny vzťah aplikoval režim Obchodného zákonníka,
pretože tento právny režim je pre úverovú zmluvu stanovený priamo zákonom, teda nie na základe
dohodnutej zmluvnej podmienky. Žiadne zákonné ustanovenie zabezpečujúce ochranu spotrebiteľa a
to ani ustanovenie § 54 OZ nezakladá možnosť voľby, resp. výberu toho právneho režimu, ktorý

je pre spotrebiteľa v tom ktorom prípade, či momente priaznivejší. To čo je predmetom posúdenia
v rámci ochrany spotrebiteľa sú zmluvné podmienky a nie právny režim právneho vzťahu. Vo svojej
právnej argumentácii poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/224/2011-128 zo
dňa 27.11.2012, 11Co/456/2012 zo dňa 05.02.2014. Poukázal vo svojej právnej argumentácii aj na
rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/417/2012 zo dňa 25.03.2014, Krajského súdu v Nitre

č. k. 9Co/162/2012 zo dňa 22.11.2012, 25Co/297/2013 zo dňa 31.01.2014. Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 14Co/142/2014 zo dňa 30.01.2014, 14Co/163/2013 zo dňa 25.02.2014, 17Co/170/2013,
15Co/28/2013 zo dňa 30.10.2013, Krajského súdu Žilina č. k. 8Co/423/2013 zo dňa 31.03.2014, NS
SR č. k. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013. Správne právne posúdenie veci, t.j. správne určenie
právneho režimu, pod ktorý je potrebné v danom prípade subsumovať skutkový stav, je v danom prípade

rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej. Z dôvodov vyššie uvedených navrhovateľ je toho názoru,
že súd prvého stupňa mal na predmetný záväzkový vzťah a na premlčanie aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že predmetný právny vzťah, ktorým je
zmluva o úvere a teda tzv. absolútny obchod je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka,
v dôsledku čoho súd neprávne určil nepremlčanú časť nároku navrhovateľa. Navrhovateľ uplatnil svoj

nárok na súde dňa 24.10.2013. Vzhľadom na to splátky počnúc splátkou splatnou dňa 10.11.2009 do
10.11.2010 nie je možné považovať za premlčané. Na základe uvedeného nie je možné považovať za
premlčané 13 splátok, pričom súd prvého stupňa priznal iba jednu splátku splatnú 10.11.2010 a mal
navrhovateľovi priznať nárok aj čo do 13 splátok splatných od 10.11.2009 do 10.11.2011, čo predstavuje
spolu 422,89 eur (13x32,53 eur) s úrokom z omeškania v sume 19,12 eur. Navrhovateľovi bola odňatá

možnosť konať pred súdom z dôvodu, že nemal možnosť sa vyjadriť k tak zásadnej skutočnosti, ako je
námietka premlčania vznesená zo strany odporcu. K námietke premlčania udáva, že odporca podaním
žiadosti o splátkový kalendár zo dňa 15.07.2014, ktorý je súčasťou spisu, písomne uznal svoj záväzok
čo do dôvodu a výšky, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k premlčaniu záväzku.

Odporca sa nevyjadril k podanému odvolaniu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v
napadnutej zamietajúcej časti, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 1 OSP,
§ 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti

zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec vrátiť v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
podľa § 221 ods. 2 OSP.

Podľa § 221 ods.1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ako účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akýmiúvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto
smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa nie je preskúmateľné, keď absentuje dostatok skutkových a právnych dôvodov odôvodnenia
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa (§ 157 ods. 2 OSP), a to z dôvodov nižšie uvedených.

Absentujedostatokdôvodovodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiasúduprvéhostupňavdanejprávnej
veci v skutkovom a právnom posúdení otázky, akého charakteru (občiansko-právneho alebo obchodno-
právneho) je predmetná zmluva o splátkovom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania (zmluva o
poskytnutí spotrebiteľského úveru) s poukazom na jej obsah a s poukazom na obsah Všeobecných
obchodnýchpodmienoknavrhovateľaakoneoddeliteľnejsúčastizmluvypodľačl.Vzmluvyosplátkovom

úvere (ktoré Všeobecné obchodné podmienky však nie sú obsahom spisu). Teda absentujú skutkové
a právne dôvody v tom smere, na základe čoho dospel súd prvého stupňa k záveru, že sa jedná
o zmluvu občianskoprávneho charakteru a nie o zmluvu obchodnoprávneho charakteru uzatvorenú
podľa Obchodného zákonníka, teda na základe čoho súd prvého stupňa aplikoval v danej právnej
veci právnu úpravu podľa Občianskeho zákonníka v otázke premlčania z pohľadu rozdielnosti daných

právnych úprav, čo má zásadný význam pri uplatňovaní práv spotrebiteľa, keď charakter spotrebiteľskej
zmluvy /ako druhu zmluvy, nie typu zmluvy/ môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného
zákonníka, ako aj ďalších osobitných právnych predpisov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa ďalej vyplýva, že odôvodnenie jeho rozhodnutia nie je preskúmateľné v skutkovom a
právnom posúdení veci tiež potiaľ, pokiaľ súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že premlčacia doba

poslednej splátky splatnej dňa 10.11.2010 uplynula 11.10.2013 a pokiaľ dospel k tomu záveru, že nie
je možné priznať navrhovateľovi úspech na uhradenie splátok splatných do 10.09.2010. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku tiež vyplýva nedostatok dôvodov odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa v tom smere, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s otázkou prípadnej možnej
predčasnejsplatnostipredmetnéhoúveru,tedapredčasnéhozosplatneniaúveruzostranynavrhovateľa,

vzhľadom na tvrdenie odporcu o tom, že dlh riadne nesplácal z dôvodu finančných ťažkostí, a ako sa
vysporiadal s požadovaným právnym nárok navrhovateľa na zmluvný úrok vo výške 17,30 % ročne
až do zaplatenia žalovanej istiny. V tomto smere sa súd prvého stupňa v ďalšom konaní vysporiada s
vecou po oboznámení sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa ako neoddeliteľnej
súčasti zmluvy (ktoré Všeobecné obchodné podmienky však nie sú obsahom spisu), s prihliadnutím na

prehľad histórie transakcií na úverovom účte odporcu, príp. splátkový kalendár, ktoré listinné dôkazy si
za týmto účelom vyžiada od navrhovateľa, pričom zároveň vo veci za týmto účelom doplní dokazovanie
aj vyžiadaním si správy aj od pôvodného veriteľa o tom, či nedošlo k predčasnej splatnosti predmetného
úveru,zisteniektorýchskutočnosťbymohlomaťzásadnýprávnyvýznamvotázkeposúdeniapremlčania
uplatneného právneho nároku. Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní vysporiada aj s námietkou

navrhovateľa o tej skutočnosti, či písomné podanie odporcu na č.l. 53 spisu predstavuje uznania dlhu
dlžníkom, čo do dôvodu a výšky.

Odvolací súd ďalej uvádza, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
v právnom posúdení danej spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o splátkovom úvere potiaľ, pokiaľ súd prvého

stupňa dospel k tomu záveru, že na danú spotrebiteľskú zmluvu je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl. a § 517 Občianskeho zákonníka), zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii, ako aj nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z.
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 5b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch.

Odvolací súd v právnom posúdení danej právnej veci naviac poukazuje na to, že po rozhodnutí
súdu prvého stupňa podľa znenia ustanovenia § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 1. apríla
2015) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.S poukazom na vyššie citované zákonného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov (účinného od 1. mája 2014) a § 52 ods. 2 OZ (účinného od 1. apríla 2015) a po
ich zohľadnení a po zohľadnení právnych predpisov, ktorých sú súčasťou a ktoré nemajú prechodné
ustanovenia, je potrebné prijať ten právny záver, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom. V tomto smere odvolací súd poukazuje napríklad na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21. apríla 2015.

S poukazom na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa bola
účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom, preto odvolací súd musel napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodne, svoje rozhodnutie odôvodní v súlade

s ustanovením § 157 ods. 2 OSP.

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.