Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109214616
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4109214616.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: O. S., bytom
Q. XXX/XX Q., zast.: Mgr. Peter Miklóssy, advokát, so sídlom Hlavná 1221, Vráble proti žalovaným:
1. P.. G. O., bytom H. XXXX C., 2. P. W., bytom F. XXX/XX A., zast.: P.. G. O., H. XXXX C. 3. U. T.,
bytom I. XXX/X, Q. zast.: JUDr. Ľudovít Didi, advokát, Hontianska cesta 4 Šahy o zrušenie podielového
spoluvlastníctva a vzájomnej žalobe žalovaného v treťom rade, o odvolaní žalovaného v 3. rade proti
rozsudku Okresného súdu v Nitre č. k. 15C/122/2009-775 zo dňa 28.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh žalobcu na vstup W. T., nar. XX.XX.XXXX na miesto žalovaného v 3. rade z a

m i e t a .

Odvolací súd odvolanie žalovaného v 3. rade proti výroku rozsudku, ktorým bol jeho vzájomný návrh
vylúčený na samostatné konanie o d m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti o nároku žalobcu m e n í tak,
že žalobu z a m i e t a .

Odvolací súd žalovaným nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a .

Štát má proti žalobcovi nárok na náhradu trov štátu v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (I. výrok) zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnostiam v k.ú. Q., zapísaným na LV č. XXX ako parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 18 m2, parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2 so stavbou súp.

č. XXX, parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2, parcela č. XXXX/X záhrady
o výmere 719 m2 a nehnuteľnosti prikázal v celosti do vlastníctva žalovaného v 3.rade. Žalovaného
v 3.rade (výrok II) zaviazal zaplatiť žalobcovi a žalovanej v 1. a 2. rade za ich spoluvlastnícky podiel
peňažnú náhradu, to každému po 12.087,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalším
výrokom (III) žalovaným v 1.a 2. rade nepriznal náhradu trov konania. Žalovaného v 3.rade zaviazal
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 6.954,39 eura do rúk advokáta, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku (výrok IV) a titulom trov, ktoré platil štát zaviazal žalovaného v 3. rade zaplatiť na účet

OS Nitra 1.630,26 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V). Vzájomný návrh žalovaného
v 3. rade vylúčil na samostatné konanie (výrok VI).1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 142 ods. 1 Obč. zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že sporné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, žalovaný v treťom
rade má podiel 5/8-ín a žalobca a žalované v prvom a druhom rade každý podiel 1/8-iny. Nehnuteľnosti

nadobudli po právnych predchodcoch, po neb. P. T., zom. XX. XX. XXXX a neb. B. T., zom. XX.
XX. XXXX. Medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o vyporiadaní spoluvlastníctva, preto súd ich
spoluvlastníctvo zrušil a vykonal vyporiadanie; vzal do úvahy, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné
podľa výšky spoluvlastníckych podielov, preto tieto za primeranú náhradu prikázal do výlučného
vlastníctva žalovaného v treťom rade. Prihliadol pritom na veľkosť podielov a účelné využitie veci, keď

žalovaný v 3.rade v nehnuteľnosti býva a takýmto spôsobom vyporiadania súhlasili všetky strany sporu.
Primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely vyčíslil podľa znaleckého posudku znalca G.. S. Q. zo
dňa 08. 02. 2012, ZP č. 6/2014, dodatku č. 3 k ZP č. 14/2010 zo dňa 08. 05. 2014; vychádzal z
druhej alternatívy, v ktorom znalec riešil dom a pôvodnú stolársku dielňu z roku 1959, pretože z
listiny MsNV vo Vrábľoch a Rozhodnutia o povolení stavby rodinného domu, Odboru pre výstavbu rady
bývalého Okresného Výboru vo Vrábľoch z 10. 04. 1958 mal preukázané, že stavba rodinného domu

bola povolená v roku 1959. Hodnotu nehnuteľností znalec vyčíslil sumou 96. 700,- eur, z ktorej náhrada
spoluvlastníkov v rozsahu 1/8-iny, ktorú má žalovaný v 3.rade každému z nich vyplatiť, činí 12. 087,50
eur.

1.3. Nárok žalovaného v 3. na zaplatenie investícií do nehnuteľnosti rade súd prvej inštancie s odkazom

na ust. § 112 ods. 2 OSP vylúčil na samostatné konanie. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 OSP, v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v 3.rade, ktorý
nemal v konaní úspech. Vychádzal z tarifnej hodnoty vo výške 12.087,50 €, ktorú považoval za hodnotu
ceny požadovaného spoluvlastníckeho podielu (§ 10 ods. 5 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.). Žalované
v 1.a 2.rade náhradu trov konania nežiadali. O trovách štátu, ktoré vznikli na znalečnom, súd rozhodol

poľa § 148 ods. 1 vety prvej OSP a na ich úhradu zaviazal v konaní neúspešného žalovaného v 3.rade.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 3.rade, (okrem výroku III., ktorým súd
nepriznal žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania) a žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmeniť a žalobu zamietnuť; v prípade potvrdenia rozsudku žiadal

možnosťpripustiťdovolanie.Poukázalnazápisnicuzpojednávania28.04.2016,naktorombolvyhlásený
rozsudok a v ktorej absentuje výrok o vylúčení jeho vzájomného návrhu na samostatné konanie.
Namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie z dôvodu, že darovacou zmluvou dňa 02.07.2015,
ktorej vklad bol povolený 17. 08. 2015, boli sporné nehnuteľnosti prevedené (darované) W. T. nar.
XX.XX.XXXX v podiele 5/8-ín. Túto skutočnosť súd prvej inštancie zistil až po vyhlásení rozsudku z

výpisu LV č. XXX, čiže závažne procesne pochybil a toto pochybenie musí mať za následok zrušenie
rozsudku. Ďalej poukázal na to, že vo vyjadrení z 10.01.2010 navrhol započítať ním vložené investície
do rodinného domu a zohľadniť ich pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Navrhol žalobcovi a
žalobkyniam v 1. a 2. rade vyplatiť spoluvlastnícke podiely každému po 6.638,-Eur s poukazom na
ním vložené investície do domu, kde žije s manželkou asi od roku 1979. V priebehu konania podal

podrobný rozpis ním vykonaných investícií a opráv, ktorými bola domová nehnuteľnosť zhodnotená.
Tvrdil,žesúdneprihliadolnajehonámietkyprotiznaleckémuposudkuč.14/2010z25.05.2010.Posudok
znalec vypracoval bez toho, aby podrobne zakreslil pôdorysy a rozmery stavby domu; mal výhrady k
všeobecnej cene stavieb a pozemkov a drobným stavbám, ktoré znalec vyčíslil sumou 8.015,81 Eur
a ktorú sumu považuje za neprimeranú. Žiadal preveriť oprávnenie znalca na podanie posudku na

stanovenie hodnoty stavebných prác. Súd prvej inštancie vychádzal z dodatku č. 3 znaleckého posudku,
ktorý nemal byť podkladom na stanovenie všeobecnej hodnoty domu pre stratu oprávnenia znalca
na stanovenie hodnoty stavebných prác, od októbra 2013. Ďalej poukázal na to, že od vyhotovenia
znaleckého posudku č. 1/2012 zo dňa 08.02.2012 do rozhodnutia súdu uplynula doba viac ako 2
rokov, pričom v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je pre určenie primeranej

náhradyrozhodujúcacenanehnuteľnostivčasejejvyporiadania.PoukázalnarozhodnutieNSČRsp.zn.
22Cdo/259/2010, podľa ktorého, ak v čase rozhodovania súdu uplynula od podania znaleckého posudku
už dlhšia doba, je potrebné vychádzať z aktualizovanej ceny. Poukázal na zákonné znenie § 142 ods.
1 Občianskeho zákonníka a na to, že súd prvej inštancie vo výroku zrušil podielové spoluvlastníctvo,
neuviedol výšku spoluvlastníckeho podielu žalobcu a žalovaných a tieto nehnuteľnosti prikázal do

jeho vlastníctva v celosti. Nesúhlasil s vyčíslením výšky náhrady podľa dodatku č. 3 k posudku,
keď znalec vychádzal z druhej alternatívy, kde bol riešený dom a pôvodná dielňa z roku 1959. Súd
mal za preukázané, že stavba domu bola povolená v roku 1959 na základe rozhodnutia o povolení
stavby vydaného bývalým ONV dňa 10.04.1958. Neakceptoval jeho návrh, aby zadovážil z archívuOS Nitra kúpnu zmluvu Čd 406/57 zo 14.06.1957 na nehnuteľnosti zapísané v pkn. vložke č. 14, kde
predávajúcim bola politická obec Q. a kupujúcimi N. P., U. P. a Q. P.; tento dôkaz mal potvrdiť, že dom a
pôvodná stolárska dielňa boli postavené v roku 1936, nie v roku 1959. Súd nevypočul ani navrhnutého

svedka G. W., ktorý mal potvrdiť, že dom bol postavený v roku 1939. Nesúhlasil s tvrdením súdu o
nepreukázaní zhodnotenia nehnuteľnosti. Vytýkal súdu tiež to, že neprihliadol na výplatu dedičov
dedičskom rozhodnutí po rodičoch, ktorým vyplatil ich zákonný podiel každému v 1/5-ine po 41.360,-
Sk. Jeho rodičia nemali dostatok finančných prostriedkov na prevedenie investícií vzhľadom na svoje
nízke príjmy. Navrhoval doplniť znalecký posudok na hodnotu investície aj pred rokom 1987. Právny

zástupca žalobcu vzniesol námietku premlčania majetkových práv bez toho, aby určil, o aké majetkové
práva sa jedná, v akej výške a za aké obdobie a súd prvej inštancie len všeobecne prihliadol na túto
námietku bez toho, aby konkrétne špecifikoval, o aké majetkové právo ide. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok NS SR sp. zn. 4MCdo/12/2001 a NS ČR sp. zn. 22Cdo/216/2001, ktoré sa zaoberajú vydaním
bezdôvodného obohatenia pri opravách nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve. Namietal, že
súd bez akéhokoľvek zdôvodnenia rozhodol o vylúčení návrhu na vyplatenie investícií na samostatné

konanie, hoci v rozpore s pokynom odvolacieho súdu v tomto smere nič nezistil. Je nelogické, aby
najprv v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva bola vyplatená náhrada za spoluvlastnícke
podiely a v inom konaní sa uplatňoval nárok proti predchádzajúcim spoluvlastníkom na úhradu pomernej
časti nákladov na zhodnotenie. Námietku premlčania zo strany žalobcu v časti investícií považoval za
formálnu a nedôvodnú a žalovaní v 1. a 2. rade námietku nevzniesli. Odvolaním napadol aj výrok

o trovách konania, ktoré má zaplatiť žalobcovi; k tomu uviedol, že súd v určitých prípadoch nemusí
priznať náhradu trov konania strane, ktorá mala plný úspech, s poukazom na to, že bol ochotný vyplatiť
nižšiu sumu ako 6.600,-Eur každému zo spoluvlastníkov. Namietal aj vyjadrenie znalca, že reálna deľba
nehnuteľností nie je možná. Vzhľadom k veľkému pozemku priliehajúcemu k rodinnému domu navrhol
rozdelenie pozemku, ktoré je podľa jeho názoru možné.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny a odvolanie žalovaného v 3. rade nie je dôvodné. K námietkam žalovaného v 3.
rade o nedostatku jeho pasívnej legitimácie uviedol, že zmena spoluvlastníckeho podielu bola vyriešená

prostredníctvom zmeny účastníka konania, k čomu došlo a mohlo dôjsť aj po vyhlásení rozsudku súdom
prvej inštancie. Táto zmena bola vynútená aj dôsledkom účelového konania žalovaného v 3. rade, keď
ani on a ani jeho zástupca úmyselne súd neinformovali, i keď obaja vedeli nielen o tomto prevode;
právny zástupca žalovaného v 3. rade darovaciu zmluvu vypracoval a zastupoval zmluvné strany aj
v konaní o návrhu na vklad, ale vedel aj o tom, že prevod bude mať na prebiehajúce súdne konanie

vplyv v otázke procesného nástupníctva. Nepochybne práve preto a len preto, aby konanie predĺžili
a skomplikovali realizovali prevod vlastníckeho podielu. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní
28.04.2016 na opakované otázky sudcu poprel, že by o prevode spoluvlastníckeho podielu vedel, t.
j. oklamal súd úmyselným informovaním a najmä úmyselným klamstvom porušil povinnosť uloženú
mu zákonom o advokácii. Z týchto dôvodov je argumentácia odvolania nesprávnosťou rozsudku pre

nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v 3. rade nenáležitá. K veci samej uviedol, že nie je sporné
zrušenie spoluvlastníctva ani prikázanie do výlučného vlastníctva žalovaného v 3. rade. Odvolanie je
zmätočné a potvrdzuje účelovosť konania žalovaného v 3. rade, ktorý sa chce okrem iného aj neustálymi
zmenami svojich názorov vyhnúť zaplateniu finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel. V konaní
bola preukázaná otázka nemožnosti reálnej deľby podľa výšky spoluvlastníckych podielov a hodnota

spoločných nehnuteľností, z ktorej bola určená suma na vyrovnanie, bola určená znaleckým posudkom;
žalované v 1. a 2. rade voči nemu nemali výhrady, hoci žalobca nesúhlasil s hodnotou rodinného
domu č. 633, ktorá je v porovnaní s reálnou trhovou cenou nízka a v záujme skorého ukončenia
veci závery posudku on akceptoval. K výhradám žalovaného v 3. rade k určeniu hodnoty spoločných
nehnuteľností poukázal na to, že znalecký posudok bol vypracovaný objektívne, znalec sa podrobne

oboznámil so stavom nehnuteľností a vychádzal z ich reálneho stavu. Stanovená cena pozemkov
zodpovedá trhovým cenám v danej lokalite a závery žalovaného v 3. rade k posudku Ing. Q. P. sú
absurdné a zavádzajúce, pretože hodnota pozemku nie je reálnou cenou. Ak v odvolaní znova namieta
znalcom stanovenú všeobecnú hodnotu z dôvodu, že posudok nie je aktuálny, je potrebné poukázať
na to, že tieto námietky sú nielen nepravdivé, ale aj účelové. Snahou žalovaného je predlžovanie

súdneho sporu s úmyslom vyhnúť sa povinnosti zaplatiť účastníkom konania, čo im podľa práva patrí a
predlžovanie sporu je evidentné, že počas celého konania vyjadrenia predkladala neskoro, nie v súdom
stanovenejlehote,opakovaneboloodročenéminimálne15krátzdôvodunastranežalovanéhov3.rade,
alebo jeho zástupcu. Všetky sporové strany, okrem žalovaného v 3. rade, akceptovali cenu spoločnýchnehnuteľností stanovenú znalcom. Suma, ktorú má spoluvlastníkom vyplatiť nie je neprimeraná. Znalec
sa vyporiadal so všetkými námietkami žalovaného v 3. rade voči ohodnoteniu spoločných nehnuteľností,
preto nie je dôvod neakceptovať rozhodnutie súdu pri určení výšky priemernej finančnej náhrady.

Akceptoval rozhodnutie súdu o vylúčení investícií na samostatné konanie, nie však tvrdenia žalovaného
o vykonaných investíciách. V tomto smere zotrval na svojich vyjadreniach, že tieto v konaní žalovaný
v 3. rade nepreukázal.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v

ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362
ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie žalovaného v 3.rade na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385
ods.1 CSP), pretože považoval za potrebné zopakovať dokazovanie (§ 384 ods.1 CSP), s následným
verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne

dôvodné.

5. 5. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvej vety zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované.

6. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z. z. a ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania,
teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti.

7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam v kat. území Q., zapísaným na LV č. XXX ako parc. č. XXXX - zast. plochy a nádvoria
o výmere 18m2, parc. č. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 229 m2 so stavbou súp. č. XXX,
parc. č. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 265 m2 a parc. č. XXXX - záhrady o výmere 719

m a ich vyporiadania prikázaním žalovanému v 3.rade do výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty
náhrady spoluvlastníckych podielov každému po 16.600 eur. Tvrdil, že je spoluvlastníkom nehnuteľností
v rozsahu 1/8-iny, rovnaký podiel vlastnia aj žalované v 1. a 2. rade a žalovaný v 3. rade je podielovým
spoluvlastníkom v rozsahu 5/8-ín. K dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi
nimi nedošlo. V priebehu konania žalovaný v 3. rade podal vzájomný návrh - žalobu a žiadal zaviazať

žalobcu a žalované v 1. a 2. rade k povinnosti vyplatiť mu investície a to každému z nich vo výške
3.600,29 eura.

8. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 15C/1122/2009-681 zo dňa 27. 05. 2014 tak,
že zrušil podielového spoluvlastníctvo strán sporu k sporným nehnuteľnostiam, tieto v celosti prikázal do

vlastníctva žalovaného v 3. rade a zaviazal ho k peňažnej náhrade za spoluvlastnícke podiely každému v
sume12.087,50euro.Súčasnerozhodolotrováchkonaniaatrováchštátuavzájomnýnávrhžalovaného
v 3. rade zamietol.

9. Odvolací súd uznesením č.k. 8Co/209/2015-724 zo dňa 22. 10. 2015 rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd neskúmal záväzné poradie vyporiadania
zrušeného podielového spoluvlastníctva (možnosť reálnej deľby) a nesprávne závery v časti týkajúcej
sa zamietnutia návrhu žalovaného v 3. rade na zaplatenie investícií.

10. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol preskúmavaným rozsudkom tak, že zrušil podielové

spoluvlastníctvo strán sporu k sporným nehnuteľnostiam, tieto v celosti prikázal do vlastníctva
žalovaného v 3. rade a zaviazal ho k peňažnej náhrade za spoluvlastnícke podiely každému v sume
12.087,50 euro a tiež k náhrade trov konania žalobcu a trov štátu. Vzájomný návrh žalovaného v 3. rade
na zaplatenie investícií vylúčil na samostatné konanie.

11. Po vyhlásení rozsudku podal žalobca návrh na zmenu strany sporu podľa § 80 CSP. Dôvodil tým,
že v konaní pred súdom prvej inštancie nastala právna skutočnosť, s ktorou sa na strane žalovaného
v 3. rade spája prevod práv, o ktorých sa koná a to prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného
v 3. rade k sporým nehnuteľnostiam na W. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., I. XXX/X. Poukázalna to, že zmena strany síce značí, že právo bude žalobca uplatňovať vo vzťahu k inej osobe, ale
stále sa jedná o zmenu strany a nie o neprípustnú zmenu žaloby, ktorá by mala porušovať princíp
dvojinštančnosti konania. Predmet konania a jeho skutkový základ sa nemení a ten, kto vstupuje do

konania, prijíma stav konania taký, aký je ku dňu jeho vstupu (§80 ods. 3 CSP). Poukázal na uznesenie
NS SR sp. zn. 5Cdo/248/2012 zo dňa 25. 06. 2014. Ďalej uvádzal, že navrhovaná zmena strany je
vynútená a je dôsledkom účelového konania žalovaného v 3. rade a jeho právneho zástupcu, ktorý
konanie zdržiavali nespočetnými žiadosťami o odročenie pojednávania a zmenami stanovísk. Účelovosť
ich konania vyplýva najmä z toho, že prevod spoluvlastníckeho podielu bol realizovaný na úplný záver

konania na súde prvej inštancie, pričom o tomto prevode žalovaný v 3. rade ani jeho právny zástupca
súd neinformovali. Pritom právny zástupca žalovaného v 3. rade bol prítomný aj na pojednávaní a
dokonca po zistení tejto skutočnosti pred súdom klamal keď tvrdil, že o prevode nevedel (hoci ho on sám
pripravil). Účelovosť konania žalovaného v 3. rade vyplýva napokon jasne aj z toho, že spoluvlastnícky
podiel na syna previedol napriek tomu, že v konaní uplatňoval svoje investície a účelové boli tak jeho
tvrdenia o vymyslených a ničím nepodložených investíciách, ako aj následný prevod podielu na syna

bez informovania súdu.

12. Súd prvej inštancie skôr, ako predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní proti
rozsudku uznesením č.k. 15C/122/2009-790 zo dňa 30. 06. 2016 vyhovel návrhu žalobcu na zmenu
strany sporu a zmenu pripustil.

13. Žalovaný v 3.rade v odvolaní namietal svoje pasívnu legitimáciu dôvodiac prevodom vlastníckeho
práva k pôvodne svojmu spoluvlastníckemu podielu 5/8- ín na syna W. T. darovacou zmluvou dňa
02.07.2015, ktorej vklad bol povolený 17. 08. 2015.

13.1. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciu má tá strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho
práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

13.2. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal.

13.3. Pri určení, či vo vzťahu k uplatnenému nároku sú správne označené strany sporu súd musí
brať do úvahy nielen tzv. procesnú subjektivitu strán, ktorú posudzuje ako podmienku konania, ale
musí skúmať aj to, či strany sporu sú aj hmotnoprávne (vecne) legitimované, pričom súd o týchto
náležitostiach nemá poučovaciu povinnosť, pretože by poskytol neprípustné poučenie o hmotnom

práve. V takom prípade je posúdenie vecnej (hmotnoprávnej) legitimácie záležitosťou meritórneho
rozhodnutia o žalobe. Procesnú zodpovednosť za označenie strán sporu vždy nesie žalobca v tom
zmysle, že zodpovedá za nesprávne označenie vecne nelegitimovaných strán.

14. Žalobca sa v tomto konaní domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k

nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. územní Q., zapísaným na LV č. XXX, v podielovom
spoluvlastníctve strán sporu. Vo vzťahu k uplatnenému nároku ako pasívne legitimované strany označil
žalovaných v 1. - 3. rade a súd prvej inštancie vo veci rozhodol preskúmavaným rozsudkom vyhláseným
dňa 28. 04. 2016 vo vzťahu k týmto žalobcom označeným stranám sporu. Žalobca v konaní pred
súdom prvej inštancie nepodal návrh na zmenu strany sporu na strane žalovaného v 3.rade, hoci v

čase rozhodovania súdu, t. j. 28. 04. 2016, nebol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností žalovaný
v 3.rade, ale jeho syn W. T., nar. XX. XX. XXXX, ktorý nehnuteľnosti nadobudol darovacou zmluvou.
Vklad zmluvy bol povolený dňa 17. 08. 2015 pod V 5279/15 - 866/15. Žalobca až po vyhlásení rozsudku
reagoval na túto skutočnosť podaním doručeným súdu 11. 05. 2016 návrhom na zmenu strany sporu
podľa § 92 ods. 2 OSP (§ 80 CSP).

15. Podľa § 92 ods. 2 OSP (znenie účinné do 01. 07. 2016), ak po začatí konania nastala právna
skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa
koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na kohoprešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva
alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

16. Podľa § 80 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP) ak po začatí konania
nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa
koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten,
na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

16.1. Podľa § 80 ods. 2 CSP súd vyhovie návrhu podľa odseku 1 ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

16.2. Podľa § 80 ods. 3 CSP ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

16.3. Ustanovenie § 80 CSP upravuje situáciu, ak po začatí konania došlo k prevodu alebo
prechodu práv alebo povinností, o ktorých sa koná (napr. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
alebo na základe prevzatia dlhu). K procesnému nástupníctvu dochádza len vtedy, ak k singulárnej
sukcesii došlo po začatí konania Súd na procesné nástupníctvo neprihliada ex offo, ale len na návrh
žalobcu. K procesnému nástupníctvu dochádza pri singulárnej sukcesii aj v konaní pred súdom prvej

inštancie, ale aj v priebehu odvolacieho či dovolacieho konania. V systéme neúplnej apelácie, na ktorom
je vybudovaný jediný riadny opravný prostriedok nášho civilného procesu (odvolanie) sa procesné
nástupníctvo podľa cit. ustanovenia uplatní len ak právna skutočnosť, z ktorej je možné odvodiť prechod
práva alebo povinnosti, o ktoré v konaní ide, nastala na súde prvej inštancie, ale len vtedy, ak na
uplatnenieprocesnéhonástupníctvaniejepotrebnévodvolacomkonaníuvádzaťnovéskutočnostialebo

dôkazy alebo ak sú tieto nové skutočnosti alebo dôkazy spôsobilým odvolacím dôvodom podľa § 205a
ods. 1 písm. c) OSP (podľa právnej úpravy SR, § 205a ods. 1 písm. e) OSP podľa právnej úpravy ČR)
a súčasne je podaný návrh na zmenu sporových strán pred skončením odvolacieho konania (Veľký
komentár CSP, 2016, nakladateľstvo CH B.E.C.K, Q., C., W. a spol., strana 271, rozhodnutie NS ČR
sp. zn. 23 Cdo/3179/2016 z 15.12. 2016, NS ČR sp. zn.39 Odo/301/2005, 39Odo 708/2002 ).

16.4. Podľa § 205a OSP platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo
veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo

k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne
poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

16.5. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

16.6. Žalobca návrh na zmenu strany sporu podal v štádiu odvolacieho konania, po vyhlásení rozsudku
súdom prvej inštancie; funkčne príslušný na rozhodnutie o návrhu bol odvolací súd a nie súd prvej
inštancie; je nepodstatné, že návrh bol podaný pred predložením veci odvolaciemu súdu. Súd prvej
inštancieprocesnepochybil,keďrozhodolonávrhu,oktoromnebolpríslušnýrozhodovať,pretoodvolací
súd aj v nadväznosti na svoje rozhodnutie o návrhu žalobcu uznesenie súdu prvej inštancie zrušil (§

389 písm a) CSP) a rozhodol o návrh tak, že návrhu na zmenu strany sporu nevyhovel (NS ČR sp.
zn.26 Cdo/272/2007).

16.7. Právna skutočnosť, od ktorej žalobca odvodzuje návrh na zmenu strany sporu nastala v konaní
pred súdom prvej inštancie (vklad povolený 17. 08. 2015), pred vyhlásením rozhodnutia o zrušení a

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu (vyhlásené 28. 04. 2016), pričom strany sporu
(účastníci konania) boli pred vyhlásením rozhodnutia súdom prvej inštancie riadne poučení podľa § 120
ods. 4 OSP, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a)najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a ( t.č. § 366 CSP ). Žalobca nemal žiadne návrhy na doplnenie

dokazovania a v tomto smere ani žalovaný. Návrh podľa § 92 ods. 2 v tom čase platného OSP, aby do
konania namiesto žalovaného v 3. rade vstúpil jeho syn W. T., podal žalobca až v štádiu odvolacieho
konania podaním dourčeným súdu dňa 11. 05. 2016.

16.8. V súlade s vyššie uvedeným výkladom odvolací súd dospel k záveru, že procesné nástupníctvo

podľa § 92 ods. 2 OSP (§ 80 CSP) v posudzovanej veci v odvolacom konaní nie je možné, pretože
právna skutočnosť, od ktorej žalobca odvodzuje prechod práv a povinností k predmetu sporu nastala
pred vyhlásením rozsudku súdom prvej inštancie, strany boli riadne poučené podľa § 120 ods. 4 OSP
a tieto skutočnosti neboli spôsobilým odvolacím dôvodom podľa § 205a OSP a ani podľa právnej
úpravy obsiahnutej v § 366 CSP, pretože dôvod, pre ktorý žalobca navrhol zmenu strany sporu - prevod
vlastníckehopráva,(navyše8mesiacovpredvyhlásenímrozsudku,tedanietesnepred vyhlásením,ako

tvrdí žalobca) nie je takým prostriedkom procesnej obrany, ktorý je ako novota prípustný v odvolacom
konaní.

17. S ohľadom na uvedené závery odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil a žalobu zamietol, pretože z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný v

3. rade nebol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie pasívne vecne legitimovanou stranou sporu
a nositeľom oprávnenia vyplývajúceho z Občianskeho zákonníka k predmetu konania, pretože nebol
spoluvlastníkom sporných nehnuteľností.

18. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

18.1. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení
konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb
v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na
doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú
vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo
veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) o nároku na náhradu

trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie
cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu
cudzieho rozhodnutia. Rozhodnutia, proti ktorým je možné podať odvolanie, sú taxatívne vymenované
v ustanovení § 357 CSP.

18.2. Ak je podané odvolanie, ktoré nie je obsiahnuté vo uvedenom výpočte, musí byť odmietnuté,
pretože odvolanie je prípustné len proti uzneseniam, ktoré sú v tomto ustanovení výslovne uvedené a ich
okruh nie je možné rozširovať. Keďže rozhodnutie o vylúčení veci na samostatné konanie nie je medzi
nimi uvedené platí, že odvolanie nie je proti nemu prípustné, preto odvolací súd odvolanie žalovaného v
3. rade podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné odmietol. K odvolacej námietke žalovaného v 3. rade

odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie rozhodol o vylúčení veci na samostatné konanie uznesením
na pojednávaní dňa 28. 04. 2014 po začatí pojednávania, preto nebol dôvod na rozhodnutie o vylúčení
veci aj v rozsudku, ktorý na pojednávaní vyhlásil.

19. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

19.1. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

19. 2. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.19.3. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť
úspešnej strane sporu náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel
alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred

všeobecným súdom. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor ukončený.
Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu
trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto výsledku vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že
strany, ktoré viedli spor, konajú na „vlastné nebezpečenstvo“ a nesú zodpovednosť za výsledok sporu.
Od povinnosti platiť trovy treba odlíšiť povinnosť hradiť trovy konania, založenej na zásade úspechu

vo veci. Podstata povinnosti hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jednu stranu konania
nahradiť druhej strane konania buď celkom alebo sčasti trovy konania, ktoré v priebehu konania táto
druhá strana už zaplatila. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje
nárok na náhradu trov konania. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51
ods. 1 Ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených
podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa §

257 CSP.

19.4. Odvolací súd v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania poukazuje na § 257 Civilného
sporového poriadku, ktoré predstavuje výnimku zo zásady úspechu v konaní pri rozhodovaní o trovách
konania, ktorá je charakteristická pre sporové konanie. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť

súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko
kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach
ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad

náhrady trov konania.

19.5. Vsporovomkonanísapovinnosťnahradiťtrovykonaniaspravujepredovšetkýmzásadouúspechu
v konaní. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255

a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať
tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria
na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, a preto sa musí vykladať
prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako

neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Výnimočnosť môže
spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane niektorej strany sporu. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, sa skúmajú vždy u strany konania povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy
konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný
alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu.

19.6. V prvom rade pri uplatnení aplikácie § 257 CSP je treba prihliadnuť najmä na okolnosti, či strana,
ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácie. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a

prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.

19.7. Judikatúra taktiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý
by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na

ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie
preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010,
sp. zn. 2 M Cdo 17/2009. Ustanovenie § 257 CSP je teda zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady
trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za výsledok

i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení
o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto
stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov
právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie vždy dopadána tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je
teda existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane
sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu.

20. Vkontextevyššieuvedenéhovýkladuodvolacísúd dospelkzáveru,ževdanejveciexistujúdôvody
hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešným žalovaným, ktoré
vzhliadol v ich postoji a správaní v tomto konaní, a to najmä žalovaného v 3.rade. Ten prevodom svojho
spoluvlastníckeho podielu a najmä úmyselným zatajením tejto skutočnosti v konaní pred súdom prvej

inštancie bezpochyby sledoval sťaženie vyriešenia a usporiadania dlhodobo riešených a nedoriešených
spoluvlastníckych vzťahov, pričom musel vedieť (vzhľadom na právne zastúpenie advokátom), aký bude
mať tento prevod dopad. Odvolací súd poukazuje na to, že právny zástupca žalovaného v 3. rade
v záverečnej reči, napriek tomu, že mal vedomosť o prevode spoluvlastníckeho podielu žalovaného
v 3.rade na syna, žiadal prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného v 3. rade.
Úmyselne zatajil pre vec právne významnú skutočnosť, ktorej dôsledkom bolo zamietnutie žaloby

už len pre nedostatok pasívnej legitimácie okruhu žalovaných. Takéto konanie žalovaného v 3. rade
hodnotí odvolací súd ako tak výnimočnú okolnosť, spočívajúcu v okolnosti konania strany sporu, ktorá
odôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v 3.rade bez toho, aby takéto rozhodnutie
odporovalo dobrým mravom. V rozpore s dobrými mravmi by bolo priznanie náhrady trov konania tomu
žalovanému, ktorý svojim úmyselným konaním dosiahol pre seba pozitívny výsledok konania (v tom,

že súd zamietol návrh a podielové spoluvlastníctvo strán sporu nezrušil) Žalovaný v 3. rade zostane
naďalej bývať v nehnuteľnosti bez toho, aby musel vynaložiť finančné prostriedky na výplatu podielov
spoluvlastníkov; v konaní jasne deklaroval nesúhlas s výškou výplaty spoluvlastníckych podielov a
domáhal sa aj náhrady investícií, teda na jednej strane chcel nadobudnúť výlučné vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, ale v celom spore namietal hodnotu nehnuteľností určenú znalcom, ktorú považoval

za vysokú, preto súd prvej inštancie na tieto skutočnosti nariadil znalecké dokazovanie a znalec
vypracoval okrem základného znaleckého posudku aj ďalšie dodatky ale žalovaný mal aj naďalej
výhrady. Čo sa týka nepriznania náhrady trov konania ostatným žalovaným, títo náhradu trov konania
nežiadali.

21. O náhrade trov štátu, ktoré vznikli v konaní na trovách znaleckého dokazovania za účinnosti OSP
rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 470 ods. 2 CSP tak, že k ich náhrade
zaviazal žalobcu, ktorý nebol v konaní úspešný. S prihliadnutím na ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodol
odvolací súd len o nároku, nie o jeho výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).