Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 2, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/337/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204436
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514204436.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: O. C. - O., J.

XX, Stará Ľubovňa, právne zast. JUDr. Róbertom Selvekom, advokátom, Němcovej 30, Košice proti
žalovaným: 1/ Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30807484 a 2/ Slovenská
republika, zast. Sociálnou poisťovňou, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30807484 v konaní
o náhradu škody vo výške 9 577,57 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 eur spôsobenej
nesprávnym úradným postupom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd z a s t a v u j e konanie voči Sociálnej poisťovni.

III. Súd žalovanému Sociálnej poisťovni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%,
o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd žalovanému Slovenskej republike p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške
100%, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou a jej spresnením domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom Sociálnej poisťovne, a to vo výške 9 577,57 eur z titulu skutočnej škody a vo výške
5 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Ako žalovaného v žalobe uviedol žalobca Sociálnu poisťovňu
so sídlom v Bratislave. Žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalobcu o prešetrenie stavu
pohľadávok mu žalovaný listom zo dňa 26.4.2013 oznámil, že nesplnil podmienky na odpustenie
povinnosti zaplatiť penále za obdobie od januára 2004 do decembra 2006 predpísané rozhodnutím
č. 700-3110423909-GC04/09 zo dňa 20.11.2009 vo výške 9 157,21 eur a rozhodnutím č.
700-3110424009-GC04/09z20.11.2009vovýške420,36eurvzmysle§293blzákonač.461/2003Z.z.o

sociálnom poistení. Nesplnenie podmienok pre odpustenie povinnosti zaplatiť penále bolo zdôvodnené
tým, že pohľadávky na poistnom predpísané rozhodnutiami č. 700-40-4222/2003-7 zo dňa 31.3.2003,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.4.2003 v sume 929,92 eur (28 015,-Sk), č. 700-107-4222/2003-7
zo dňa 18.7.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.8.2003 v sume 1 916,55 eur (57 738,-Sk)
a č. 700-3140008204-GC04/04-7 zo dňa 8.12.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.1.2005 a
vykonateľnosť dňa 3.3.2005 v sume 1 211,97 eur (36 512,-Sk) boli na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 29.7.2008 postúpené tretej osobe, spoločnosti RAVIL, s.r.o. so sídlom v Bratislave.

Po citácii § 293bl zák. č. 461/2003 Z.z. vyslovil názor, že v tomto ustanovení, ako ani v § 149 uvedeného
zákona sa neuvádza nič, čo by odôvodňovalo tvrdené nesplnenie podmienok pre odpustenie (zrejme
penále - pozn. súdu) žalovaným. V zmysle § 149 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z.z. prestala byť Sociálna
poisťovňa veriteľom pohľadávky a jej postúpením sa veriteľom stala tretia osoba. Vzhľadom na tútoskutočnosť Sociálna poisťovňa nemala na postúpené pohľadávky prihliadať pri posudzovaní podmienok
na odpustenie penále žalobcovi. Žalobca teda nie je dlžník Sociálnej poisťovne a splnil podmienky
podľa § 293bl zák. č. 461/2003 Z.z.. Dňa 28.10.2013 žalobca doručil žalovanému žiadosť o predbežné

prejednanie nároku na náhradu škody vo výške 9 577,57 eur, ako aj nároku na nemajetkovú ujmu vo
výške5000eur,ktorávzniklažalobcovinesprávnymúradnýmpostupomžalobcu.Žalovanýlistomzodňa
19.1.2014 žalobcovi oznámil, že jeho nárok na náhradu škody zamieta. Vzhľadom na tieto skutočnosti
žiadal žalobe vyhovieť.

2. Žalobca k žalobe a k jej spresneniu pripojil listinné dôkazy na preukázanie svojich skutkových
tvrdení, a to odpoveď Sociálnej poisťovne (ďalej aj „SP“) zo dňa 26.4.2013, ktorým SP odpovedala
žalobcovi na jeho žiadosť o prešetrenie stavu pohľadávok, rozhodnutia SP, pobočky Stará Ľubovňa č.
700-3110423909-GC04/09 zo dňa 20.11.2009 a č. 700-3110424009-GC04/09 z 20.11.2009, žiadosť
o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody zo dňa 24.10.2013 a oznámenie SP o výsledku
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 16.1.2014.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Žiadosť žalobcu o prešetrenie
stavu pohľadávok sa týkala neodpusteného penále predpísaného žalobcovi ako zamestnávateľovi
rozhodnutiami č. 700-3110423909-GC04/09 zo dňa 20.11.2009 vo výške 9 157,21 eur za obdobie
od 01/2004 do 12/2006 a č. 700-3110424009-GC04/09 z 20.11.2009 vo výške 420,36 eur za obdobie

od 02/2007 do 12/2008, ktoré je vymáhané prostredníctvom Exekútorského úradu JUDr. Dušana
Kormaníka. Pobočka SP listom zo dňa 26.4.2013 informovala žalobcu o dôvodoch neodpustenia penále.
Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca ako zamestnávateľ zaplatil dlžné poistné a dlžné príspevky na
starobné dôchodkové sporenie za obdobie pred 1. januárom 2010 dňa 27.4.2010, ale pohľadávky na
poistnom na nemocenského poistenie a dôchodkové zabezpečenie za zamestnávateľa predpísané

rozhodnutiami za obdobie pred 1.1.2010 neboli uhradené. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k
vymoženiu pohľadávok SP ani núteným výkonom rozhodnutia prostredníctvom Exekútorského úradu
JUDr. Dušana Kormaníka pod sp. zn. EX 53/2005, boli pohľadávky z rozhodnutí SP, pobočky Stará
Ľubovňa č. 700-40-4222/2003-7 zo dňa 31.3.2003, č. 700-107-4222/2003-7 zo dňa 18.7.2003 a
č. 700-3140008204-GC04/04-7 zo dňa 8.12.2004 postúpené podľa § 149 zákona č. 461/2003 Z.z.

spoločnosti RAVIL, s.r.o. Pred samotným podaním návrhu na vykonanie exekúcie bola žalobcovi
ešte zaslaná výzva - posledný pokus o zmier, na ktorú žalobca nereagoval. Postúpením pohľadávky
SP zanikla povinnosť osoby, voči ktorej bola pohľadávka postúpená, splniť ju Sociálnej poisťovni.
Podmienky odpustenia penále boli upravené v § 293bl zák. č. 461/2003 Z.z. Podľa názoru žalovaného
splniť tieto podmienky mohli len odvádzatelia poistného, voči ktorým SP evidovala pohľadávku na

neuhradenom poistnom. Naopak ich nemohli splniť subjekty, od ktorých už SP nemohla prijať plnenie na
dlžnom poistnom. Zákon explicitne vyžadoval zaplatenie poistného ako základnú podmienku, pričom za
zaplatenie sa mohla považovať iba úhrada na účet SP. Za zaplatenie sa nemohol považovať iný proces,
na základe ktorého už SP pohľadávku v čase zavedenia generálneho pardónu neevidovala, napr.
postúpenie pohľadávky. Postúpením pohľadávky teda žalobca nesplnil podmienku určenú zákonom pre

odpustenie penále. K postúpeniu vyššie uvedených pohľadávok pritom došlo z dôvodu, že ich žalobca
neuhradil. Žalovaný preto vyslovil názor, že postupoval v súlade so zákonom o sociálnom poistení
a nie sú splnené podmienky na vznik zodpovednosti SP za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Zároveň poukázal na to, že dlžné penále predpísané rozhodnutiami č. 700-3110423909-
GC04/09 zo dňa 20.11.2009 vo výške 9 157,21 eur a č. 700-3110424009-GC04/09 z 20.11.2009

vo výške 420,36 eur je vymáhané prostredníctvom Exekútorského úradu JUDr. Dušana Kormaníka
pod sp. zn. EX 1284/2011, pričom bolo vymožené iba penále vo výške 420,36 eur z rozhodnutia č.
700-3110424009-GC04/09 a čiastočne penále z rozhodnutia č. 700-3110423909-GC04/09 vo výške
974,40 eur. Žalobca teda naďalej dlhuje penále vo výške 8 182,81 eur, ale v žalobe žiada celú
sumu penále ako škodu. Vo vzťahu k nemajetkovej škode žalovaný poukázal na § 17 ods. 3 zák. č.

461/2003 Z.z. a vyslovil názor, že vychádzajúc z kritérií upravených v uvedenom ustanovení žalobca
nepreukázal žiadne následky, ktoré mala SP spôsobiť svojím konaním. Žalovaný nemôže akceptovať
tvrdenia žalobcu, že exekučné konanie vedené proti nemu na dlžné penále spôsobilo neschopnosť
žalobcu pokračovať vo výkone živnosti a porušenie jeho osobnostných práv, v dôsledku čoho utrpela
jeho vážnosť v kruhu rodiny a známych, pretože podľa evidencie zo živnostenského registra žalobca

vykonával podnikateľskú činnosť od 14.12.21192 a už v roku 1997 od neho SP vymáhala pohľadávky
viacerými exekúciami a je možné predpokladať, že aj v súčasnosti sa vedené voči žalobcovi exekúcie aj
v prospech iných veriteľov. Na záver namietol žalovaný pasívnu legitimáciu podľa § 1 písm. a) v spojení
s § 4 ods. 1 písm. i) zák. č. 514/2003 Z.z.4. Žalovaný k vyjadreniu pripojil listinné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, a to
oznámenie SP o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 16.1.2014, výzvu

SP na zaplatenie zo dňa 6.9.2011, prihlášku pohľadávky SP zo dňa 20.5.2004 do exekúcie vedenej voči
žalobcovi a jeho manželke súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Pavlíkom pod sp. zn. 200/2003, vyhlášku
o dražbe nehnuteľností v exekučnom konaní pod sp. zn. 200/2003, posledný pokus o zmier zo dňa
11.8.2004 adresovaný žalobcovi, odpoveď SP zo dňa 26.4.2013, ktorým SP odpovedala žalobcovi na
jeho žiadosť o prešetrenie stavu pohľadávok a žiadosť žalobcu o prešetrenie stavu pohľadávok zo dňa

4.4.2013.

5. Súd poučil strany konania o ich procesných právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávania.

6. Na vytýčených pojednávaniach strany sporu trvali na svojich vyjadreniach a skutkových tvrdeniach,
ako aj na svojom právnom posúdení vzniknutej situácie, a to z dôvodov uvedených v žalobe, resp. vo

vyjadrení žalovaného k žalobe.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 2.12.2016 navrhol pripustiť spresnenie žaloby pokiaľ
ide o žalovaného v zmysle jeho podania zo dňa 10.10.2016, pričom po poučení súdu uviedol, že jeho
podanie zo dňa 10.10.2016 má súd považovať za návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka na strane

žalovaného,atoSlovenskúrepubliku,vmenektorejkonáSociálnapoisťovňa.VočižalovanémuSociálna
poisťovňa vzal žalobu v celom rozsahu späť, s čím zástupca SP súhlasil.

8. Zástupca SP na pojednávaní dňa 9.6.2016 predložil súdu spoločnú správu výborov Národnej rady
SR č. 1275a týkajúcu sa zákona, ktorým sa doplnil zákon č. 461/2003 Z.z. a vyslovil názor, že žalobca

sa sám vylúčil z okruhu osôb na odpustenie penále tým, že pohľadávka bola postúpená. Ak by mal
zákonodarca úmysel neprihliadať na postúpené či odpísané pohľadávky, malo by to byť v § 293bl zák.
č. 461/2003 Z.z. uvedené. Na ďalších pojednávaniach poukázal tiež na to, že zamestnancom žalobcu
bolo na rôznych dávkach vyplácaných SP vyplatených približne 15 000 eur, preto nepovažoval za
spravodlivé, aby žalobca nemal zaplatiť penále. Zároveň na pojednávaniach uviedol, že žalobca ako

SZČO vyrovnal dňa 27.4.2010 všetky svoje záväzky voči SP, v dôsledku čoho mu bolo odpustené penále
predpísané mu ako SZČO, nevyrovnal však všetky záväzky ako zamestnávateľ. Na výzvu súdu predložil
rozhodnutia, pohľadávky z ktorých boli postúpené spol. RAVIL, s.r.o., zmluvu o postúpení pohľadávok
s touto spoločnosťou zo dňa 29.7.2008 a jej dodatky, 3 oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa
28.8.2008 adresované žalobcovi, 13 rozhodnutí SP, pobočky Stará Ľubovňa, ktorým bolo žalobcovi

predpísané dlžné poistné ako zamestnávateľovi za roky 2004-2008 a 6 rozhodnutí SP, pobočky Stará
Ľubovňa,ktorýmboložalobcovipredpísanédlžnépoistnéakoSZČOzaroky2005-2009.Napojednávaní
dňa 14.10.2016 predložil zástupca SP aj oznámenie úhrad od spol. RAVIL, s.r.o. zo dňa 30.4.2010
adresované Exekútorskému úradu JUDr. Kormaníka k sp. zn. EX 53/2005 a oznámenie spol. RAVIL,
s.r.o. o odpustení zvyšného dlhu adresované Exekútorskému úradu JUDr. Kormaníka k sp. zn. EX

53/2005.

9. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu, vykonal dokazovanie listinami doručenými
stranami konania ako sú uvedené vyššie a zistil tento skutkový stav:

10. Žalobcovi bolo rozhodnutiami Sociálnej poisťovne č. 700-40-4222/2003-7 zo dňa 31. 3. 2003 vo
výške 59 366,-Sk (1 970,59 eur), č. 700-107-4222/2003-7 zo dňa 18. 7. 2003 vo výške 57 738,-Sk (1
916,55 eur) a č. 700-3140008204-GC04/04-7 zo dňa 8. 12. 2004 vo výške 36 512,-Sk (1 211,97 eur)
vyrubené poistné za obdobia od októbra 2002 do februára 2003, ďalej za obdobia od apríla 2003 do
júna 2003 a za mesiac december 2003. Poistné z týchto rozhodnutí nebolo žalobcom uhradené riadne

a včas, preto bolo vymáhané exekučne u súdneho exekútora JUDr. Dušana Kormaníka pod sp. zn.
EX 53/2005, avšak bezúspešne, preto bola pohľadávka voči žalobcovi z týchto rozhodnutí postúpená
spoločnosti RAVIL, s.r.o.; z rozhodnutia č. 700-40-4222/2003-7 bola postúpená pohľadávka vo výške 28
015,-Sk. Toto poistné bolo žalobcovi vyrubené ako zamestnávateľovi. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne
č. 700-3110423909-GC04/09 zo dňa 20. 11. 2009 a rozhodnutím č. 700-3110424009-GC04/09 zo dňa

20. 11. 2009 bolo žalobcovi ako zamestnávateľovi vyrubené penále v celkovej výške 9 577,57 Eur (9
157,21eur+420,36eur).UvedenépenálejevymáhanéajexekučneusúdnehoexekútoraJUDr.Dušana
Kormaníka pod sp. zn. EX 1284/2011. Toto penále bolo uhradené vo výške 420,36 Eur z rozhodnutia č.
700-3110424009-GC04/09 a vo výške 974,40 Eur z rozhodnutia č. 700-3110423909-GC04/09. Žalobcadňa 27. 4. 2010 uhradil Sociálnej poisťovni sumu 10 026,16 Eur, ktorou uhradil celý dlh, ktorý v tom
čase voči nemu ako zamestnávateľovi viedla Sociálna poisťovňa. V období od 15. 11. 2004 do 19.
3. 2009 bolo voči žalobcovi ako zamestnávateľovi vydaných trinásť rozhodnutí Sociálnej poisťovne,

ktorými bolo predpisované dlžné poistné za rôzne obdobia rokov 2004 až 2008, okrem toho bolo voči
nemu vydaných 6 rozhodnutí ktorými bolo predpisované dlžné poistné za rôzne obdobia rokov 2005 až
2009, ktoré mal uhradiť ako SZČO. Žiadosťou o prešetrenie stavu pohľadávok zo dňa 4.4.2013 žiadal
žalobca SP, pobočku Stará Ľubovňa o prešetrenie stavu pohľadávok, ktoré SP eviduje voči nemu za
obdobie do 30.4.2010, pretože mal za to, že splnil podmienky generálneho pardónu upraveného v §

293bl zák. č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa, pobočka Stará Ľubovňa odpoveďou zo dňa 26.4.2013
oznámila žalobcovi, že ako SZČO splnil podmienky upravené v § 293bl. zák. č. 461/2003 Z.z., preto mu
bolo odpustené penále vo výške 3 792,09 eur. Ako zamestnávateľ síce uhradil dňa 27.4.2010 sumu 10
026,16 eur, ale podmienky pre odpustenie penále nesplnil, pretože pohľadávky z 3 rozhodnutí SP boli
postúpene spol. RAVIL, s.r.o. Žalobca žiadosťou o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody
zo dňa 24.10.2013 žiadal SP o nápravu nesprávneho úradného postupu SP a náhradu škody vo výške

9 577,57 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 eur. Sociálna poisťovňa oznámením o
výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 16.1.2014 oznámila žalobcovi,
že jeho nárok na náhradu skutočnej škody a nemajetkovej ujmy neuznáva, pretože neboli splnené
podmienkynaodpusteniepenále.Zoznámeniaspol.RAVILs.r.o.zodňa30.4.2010malsúdpreukázané,
že žalobca uhradil do 30.4.2010 iba časť postúpenej pohľadávky vo výške 1 383,88 eur z rozhodnutia SP

č. 700-107-4222/2003-7 zo dňa 18. 7. 2003, pohľadávky z rozhodnutí SP č. 700-40-4222/2003-7 zo dňa
31. 3. 2003 a č. 700-3140008204-GC04/04-7 zo dňa 8. 12. 2004 žalobca k 30.4.2010 neuhradil. Ďalšiu
úhradu dlžných súm uhradil žalobca spoločnosti RAVIL s.r.o. pravdepodobne až niekedy v roku 2014
(oznámenie spol. RAVIL s.r.o. zo dňa 30.4.2014) a zvyšok pohľadávky mu bol uvedenou spoločnosťou
odpustený. Uvedené skutočnosti ani neboli sporné.

11. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.

12. Podľa § 120 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinnom od 1.1.2010 (ďalej len zák.
č. 461/2003 Z.z.), sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.

13. Podľa § 120 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená
na výkon sociálneho poistenia.

14. Podľa § 149 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., pohľadávku okrem pohľadávky na poistnom na

nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie pred rokom 1994 vrátane penále, ktoré súvisí s týmto
poistným, a okrem pohľadávky na dávkach môže Sociálna poisťovňa za podmienok ustanovených týmto
zákonom postúpiť tretej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 149 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z., právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza

na tretiu osobu uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej
poisťovne v Štátnej pokladnici.

16. Podľa § 149 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z.z., od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou
na tretiu osobu táto pohľadávka prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne a súčasne zaniká

a) povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 6 splniť záväzok voči Sociálnej
poisťovni v rozsahu postúpenej pohľadávky,
b) oprávnenie Sociálnej poisťovne nakladať s postúpenou pohľadávkou.

17. Podľa § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí

povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné
dôchodkovésporeniepodľaosobitnéhopredpisuzaobdobiepred1.januárom2010zaplatenénajneskôr
do 30. apríla 2010.

18.Podľa§3ods.1zák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
19. Podľa § 3 ods. 1 písm. i) zák. č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva
alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku
nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným
postupom.

20. Žalobca sa domáhal náhrady škody spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Ide o osobitný nárok na náhradu škody upravený v zákone č. 514/2003 Z.z. Náhrada škody podľa tohto
zákona je budovaná na objektívnom princípe, teda pre účely vyhovenia žalobe je potrebné preukázať
nezákonný rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, vznik škody a príčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody;

nevyžaduje sa preukázanie zavinenia. Zodpovedným je štát, teda Slovenská republika.

21. K pasívnej legitimácii súd poznamenáva, že v danom prípade je zodpovedným štát, teda osoba,
ktorá sa domáha náhrady škody podľa uvedeného zákona, musí žalovať Slovenskú republiku. V tomto
smere je potrebné rozlišovať štát, v mene ktorého koná určený orgán a samotný orgán, keďže ide o dva

rozličné subjekty, z ktorých každý môže v právnych vzťahoch vystupovať samostatne. Žaloba o náhradu
škody spôsobenú pri výkone verejnej moci je klasickým prípadom sporového konania s tým, že pasívne
legitimovaný subjekt, teda štát, je určený priamo zákonom. Ide však o návrhové konanie, v ktorom je
potrebné preukázať splnenie vyššie uvedených podmienok, za ktorých štát zodpovedá za škodu a je
na žalobcovi, ako označí žalovaného. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, ak je zákonom upravený

okruh účastníkov konania. Uvedené by malo byť práve nápomocné, aby žalobca označil žalovaného
správne. Ak však žalobca označí žalovaného zle, teda vznikne nedostatok pasívnej legitimácie na strane
žalovaného, výsledkom tohto zlého označenia je zamietnutie žaloby. V tomto smere argumenty žalobcu,
že danom prípade vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi sú bezpredmetné, pretože
zákon č. 514/2003 Z.z. určuje iba zodpovedný subjekt, nie však spôsob vyrovnania medzi účastníkmi

(ako je to napr. pri vyporiadaní BSM, podielového spoluvlastníctva a pod.).

22. Z § 3 ods. 1 písm. i) zák. č. 514/2003 Z.z. v spojení s § 120 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003
Z.z. je zrejmé, že v danom prípade má v mene štátu konať Sociálna poisťovňa. Žalobca v žalobe
označil ako žalovaného iba Sociálnu poisťovňu. Pri takomto označení vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti je skutočne daný nedostatok pasívnej legitimácie Sociálnej poisťovne. Keďže však žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol pripustiť vstup do konania na strane žalovaného
Slovenskú republiku, v mene ktorej koná Sociálna poisťovňa a súd tomuto návrhu vyhovel, konal ako
so žalovanými so Sociálnou poisťovňou a so Slovenskou republikou, v mene ktorej koná Sociálna
poisťovňa. Voči pôvodne žalovanému Sociálnej poisťovni vzal žalobca žalobu späť, preto súd voči

Sociálnej poisťovni konanie v zmysle § 145 ods. 1 C.s.p. zastavil a konal so Slovenskou republikou,
zastúpenou Sociálnou poisťovňou.

23. Súd sa ďalej zameral na posúdenie, či podmienky zodpovednosti štátu za škodu boli splnené. V
danom prípade sa problém odvíja od výkladu § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý s účinnosťou

od 1.1.2010 upravil podmienky tzv. generálneho pardonu, a to najmä od vyriešenia otázky, či pri
postúpení pohľadávky mohol dlžník splniť podmienky generálneho pardonu. Žalobca zastáva právny
názor, že postúpením pohľadávky pohľadávka prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne, teda
pre účely rozhodovania o splnení podmienok generálneho pardonu na tieto postúpené pohľadávky
Sociálna poisťovňa nemá prihliadať a na osobu, ktorej pohľadávky boli Sociálnou poisťovňou postúpené,

nemožno hľadieť ako na dlžníka. Naopak Sociálna poisťovňa zastáva právny názor, že zaplatenie
dlžného poistného sa viaže na ich zaplatenie Sociálnej poisťovni, teda ak pohľadávky boli postúpené a
dlžník ich má uhradiť postupníkovi, nemôže ich uhradiť Sociálnej poisťovni a potom ani splniť podmienky
generálneho pardonu.

24. Zo spoločnej správy výborov Národnej rady SR 1275a, v ktorej je odôvodnené prijatie navrhovaného
znenia § 293bl vyplýva, že týmto ustanovením chcel predkladateľ vyjsť v ústrety fyzickým a právnickým
osobám, ktoré mali v Sociálnej poisťovni dlh na poistnom a príspevkoch, ako bude dlh uhradený do
30.4.2010. Táto úprava sa mala vzťahovať na všetky penále viažuce sa na všetky dlžné sumy poistnéhoa príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993, vrátane penále, ktoré malo byť alebo mohlo byť
odpustené napr. podľa § 277 ods. 2 a 3, § 277a, § 293ap a 293bj zákona o sociálnom poistení. Je
zrejmé, že predkladateľ návrhu znenia § 293bl mal v úmysle, aby sa odpustilo alebo nevyrubilo všetko

penále vzťahujúce sa na akékoľvek dlžné poistné alebo dlžné príspevky od roku 1993, aj keď dlžník
nevyužil možnosti skorších generálnych pardonov. Podmienkou však bola úhrada všetkých záväzkov
vyplývajúcichzdlžnéhopoistnéhoapríspevkovvočiSPnajneskôrdo30.4.2010.Zároveňjezrejmé,žesi
predkladateľnávrhu§293blniecelkomuvedomil,žepohľadávkyodroku1993vzhľadomnaodstupčasu
už mohla SP postúpiť, odpísať alebo mohli iným spôsobom zaniknúť a navrhovanou úpravou neupravil

postup pre takéto prípady. Súd preto pri výklade § 293bl ods. 1 zák. č. 61/2003 Z.z. vychádzal z hlavného
úmyslu predkladateľa, ktorý chcel navrhovanou úpravou dosiahnuť.

25. Výklad § 293bl prezentovaný žalobcom by znamenal, že dlžníci, ktorých pohľadávky SP postúpila,
nemusia uhradiť postúpené dlžné poistné a príspevky SP, napriek tomu by sa na nich hľadelo ako na
osoby, ktoré splnili podmienky generálneho pardonu. Pri tomto výklade by boli takýto dlžníci zvýhodnení

oprotitým,ktorýchpohľadávkySPnepostúpilatretejosobe.NadruhejstranevýkladprezentovanýSP,že
zaplatenie dlžného poistného a príspevkov sa musí uhradiť iba SP a v prípade, že SP stratí oprávnenie
s pohľadávkou nakladať (ako napr. v prípade postúpenia pohľadávky tretej osobe), dlžník už podmienky
generálneho pardonu nemôže splniť, zjavne znevýhodňuje takýchto dlžníkov. Vychádzajúc zo spoločnej
správy NR SR k navrhovanému § 293bl súd dospel k záveru, že výkladu tohto ustanovenia, ktorý

zabezpečí rovnakú možnosť dlžníkov splniť podmienky na odpustenie penále a ktorý súd považuje za
spravodlivý, zodpovedá taký výklad, že podmienky generálneho pardonu mohol splniť aj dlžník, ktorého
pohľadávka bola postúpená tretej osobe za podmienky, že dlh, ktorý bol postúpený, dlžník uhradil tretej
osobe a preukázal túto úhradu Sociálnej poisťovni v lehote do 30.4.2010. Týmto výkladom podľa názoru
súdu by neboli žiadni dlžníci SP ani zvýhodnení, ani neznevýhodnení, pretože dlh na poistnom by museli

uhradiť všetci, čo zodpovedá aj úmyslu predkladateľa, aby bolo uhradené dlžné poistné a príspevky, čím
by SP získala finančné prostriedky a zároveň dlžníci nemuseli znášať sankcie za omeškanie s platením
poistného a príspevkov.

26. Vzhľadom na vyššie uvedený výklad § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. súd nemal preukázané,

že by žalobca uhradil postúpené pohľadávky tretej osobe do 30.4.2010. Za tohto stavu potom podľa
názoru súdu nesplnil podmienky na odpustenie penále zo strany SP. Ak SP predpísané penále
neodpustila, postupovala v súlade so zákonom, teda súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup
SP. Ak nie je splnená akákoľvek z podmienok zodpovednosti štátu za škodu, nie je daná zodpovednosť
štátu za škodu, a to tak za škodu skutočnú, ako ani za nemajetkovú ujmu, ktorej priznanie sa odvíja

od konštatovania zodpovednosti štátu za škodu. Naviac je potrebné uviesť, že žalobca uhradil iba
pomernú časť predpísaného penále, teda skutočná škoda v ním požadovanej výšku mu ani nevznikla. K
požadovanej nemajetkovej ujme súd ešte poznamenáva, že túto žalobca ani žiadnym bližším spôsobom
nezdôvodnil a už vôbec nie v rozsahu kritérií, na ktoré je potrebné prihliadať v zmysle § 17 odsek 3
zák. č. 514/2003 Z.z. Z predložených listinných dôkazov je pritom zrejmé, že žalobca mnohokrát riadne

a včas neuhrádzal poistné a príspevky, či už ako zamestnávateľ alebo ako SZČO, s čím súviselo aj
vedenie exekúcií voči nemu nielen pre penále predpísané rozhodnutiami z 20.11.2009, ale aj iných
exekúcií nesúvisiacich so záväzkami voči Sociálnej poisťovni, teda ak by aj boli splnené podmienky pre
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci (čo súd nemal preukázané), vôbec nie
je zrejmé, ako žalobca dospel k výške nemajetkovej ujmy a aké okolnosti zohľadnil pri určení jej výšky.

V tomto smere by vôbec neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

27. Vzhľadom na všetky tieto vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu
zamietol (t.j. vo vzťahu k Slovenskej republike) a voči Sociálnej poisťovni konanie zastavil vzhľadom na
späťvzatie žaloby voči nej.

28. O nároku na náhradu trov konania žalovanej v 1. rade súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania vo výške
100%, pretože vo vzťahu k nej žalobca procesne zavinil zastavenie konania.

29. O nároku na náhradu trov konania žalovanej v 2. rade súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p.

v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalovanej v 2. rade ako strane, ktorá mala vo veci plný
úspech, nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške trov oboch žalovaných bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.