Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/430/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117227495
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4117227495.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcov: 1. T. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom E. XX, M. F. a 2. S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, M. F., proti žalovaným: 1.
Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, 2. Dražobná spoločnosť, a.s.,
Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o

neplatnosť úverovej zmluvy a iné, o odvolaní žalovanej 1. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa
25. septembra 2017, č.k. 19C/93/2017-132, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej v 1.
rade K. sporiteľni, a.s., R. XX, C. uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného

na zabezpečenie svojej pohľadávky v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva V5706/05 zo dňa
30.08.2005 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. M. F., okr. Nitra - parcely registra "C"
evidované na katastrálnej mape, parc. č. 20/4 - záhrady vo výmere 873 m2, parc. č. 19/1 - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 104 m2, parc. č. 19/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 83 m2,
parc. č. 20/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 29 m2, parc. č. 20/2 - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 72 m2 a stavby súp. č. XX nachádzajúcej sa na parcele č. 19/1 rodinný dom, a to až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej. Druhým výrokom uložil žalovanej v 2. rade Dražobná
spoločnosť, a.s., Zelinárska 6, Bratislava, povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k vykonaniu dražby,
ktorej predmetom sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. M. F., okr. Nitra - parcely registra "C"
evidované na katastrálnej mape, parc. č. 20/4 - záhrady vo výmere 873 m2, parc. č. 19/1 - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 104 m2, parc. č. 19/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 83 m2,
parc. č. 20/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 29 m2, parc. č. 20/2 - zastavané plochy a nádvoria

vo výmere 72 m2 a stavby súp. č. 26 nachádzajúcej sa na parcele č. 19/1 rodinný dom, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.
1.2 Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 132, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2,
§ 326 ods. 1, 2, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a konštatoval, že
žalobcovia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj predloženými listinnými dôkazmi
osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia

z dôvodu, že ak by žalovaná v 1. rade pokračovala vo výkone záložného práva a žalovaná v 2.
rade vykonávala úkony smerujúce k predaju zálohu na dražbe, bolo by vlastnícke právo žalobcov
ohrozené a zároveň by tým žalobcovia prišli o obydlie, v ktorom majú registrovaný trvalý pobyt. V
prípade, že súd by neposkytol právam žalobcov náležitú ochranu formou vydania tohto neodkladného
opatrenia, došlo by konaním žalovaných k realizácii záložného práva, scudzeniu nehnuteľnosti na
dražbe, a to by mohlo viesť k nútenému vysťahovaniu žalobcov z predmetných nehnuteľností. Súd

prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa v konaní vo veci samej domáhajú neplatnosti úverovej zmluvy
ako aj právnych úkonov záložného veriteľa a dražobníka v rámci realizácie dražby, a preto považovalza pravdepodobné, že by žalobcovia utrpeli ujmu, ktorá by bola v hrubom nepomere k ujme, ktorú
nariadením neodkladného opatrenia utrpí žalovaná v 1.rade ako veriteľ. Mal za to, že žalovaná v1.
rade ako veriteľ, ktorý má svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom, nebude mať v dôsledku

nariadenia neodkladného opatrenia svoje práva nijako oslabené, resp. ohrozené, bude mať len dočasne
pozastavený ich výkon. Naproti tomu žalobcovia sa domáhajú súdnej ochrany v situácii, keď sú ich práva
bezprostredne ohrozené a súd prvej inštancie mal z návrhu a z listinných dôkazov priložených k žalobe
dostatočne osvedčené že potreba nariadenia neodkladného opatrenia je dôvodná. Súd prvej inštancie
po preskúmaní podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu návrhu

vyhovel, nakoľko sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Dospel k záveru, že žalobcovia osvedčili skutočnosť, že je potrebné dočasne upraviť pomery
strán, pretože bez takejto úpravy by v dôsledku konania žalovanej v 1.rade došlo k scudzeniu uvedených
nehnuteľností a je reálna obava, že v prípade, ak by došlo k scudzeniu týchto nehnuteľností, boli by
žalobcovia na svojich právach dotknutí. Pokiaľ nie je rozhodnuté vo veci samej, je potrebné, aby nedošlo
k realizácii záložného práva a následne k prevodu nehnuteľností, nakoľko v prípade úspechu žalobcov v

konaní vo veci samej by navrátenie do pôvodného stavu nemuselo byť možné, ak by zo strany žalovanej
v 1. rade došlo k zrealizovaniu právnych úkonov špecifikovaných v petite tohto rozhodnutia. Súd bez
toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, zabezpečuje neodkladným opatrením ochranu práv
a záujmov žalobcov v konaní. Zároveň konštatoval, že toto nariadenie má len dočasný charakter a plní
sa ním preventívne záujem žalobcov na zachovaní rovnakého právneho stavu počas trvania konania

vo veci samej.

2. .Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 1. rade v celom rozsahu,
nakoľko mal za to, že sa ho s ohľadom na jeho postavenie veriteľa i záložného veriteľa týka i výrok
II. a jeho dôsledky sú i v jeho neprospech. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a odňal strane možnosť konať pred súdom, rozhodoval aj keď
na to neboli splnené procesné podmienky a súd bol nesprávne obsadený, podľa názoru žalovaného
o.i. rozhodoval s ohľadom na prekážku litispendencie sudca vecne a miestne nepríslušného súdu,
konanie súd zaťažil inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa

žalovanej nie je zrejmé, ako v súlade so zásadou rovnosti účastníkov, resp. zásadami vyplývajúcimi
z práva na spravodlivé súdne konanie ustálil skutkový stav, keď podstatné skutkové tvrdenia neboli
v úplnosti ani len tvrdené, kľúčové dôkazy / prostriedky osvedčenia, napr. vo forme listín/, neboli
vôbec navrhnuté a neboli vôbec predložené a zároveň konal o nespôsobilom návrhu, i keď tento
mal byť odmietnutý. Ďalej namietal, že súd na základe (ne)vykonaných dôkazov (resp. prostriedkov

osvedčenia) dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zároveň zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené. Uviedol, že z rozhodnutia nie je možné zistiť z konkrétne ktorých právne
relevantných skutočností a konkrétne ktorých listín/prostriedkov osvedčenia priložených k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a na základe akého ich obsahu, dospel súd prvej inštancie k

skutkovým zisteniam nevyhnutným pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nepovažoval za zrejmé, z
akéhodôvodusúdnariadilneodkladnéopatreniezasituácie,ktorábolavyvolanápostupom(nekonaním)
žalobcov, ktorí napriek svojej povinnosti neosvedčili, že zákonne konali a svoje záväzky si plnili.
Namietala, že rozhodnutie je arbitrárne, nepreskúmateľné , neurčité a materiálne nevykonateľné najmä
z dôvodu, že v jeho výroku nie je uvedené, o akú pohľadávku sa jedná. Ďalej mala za to, že pojem „úkony

smerujúce k uskutočneniu dobrovoľnej dražby“ je rovnako pojmom generickým, neindividualizovaným,
z ktorého nie je spoznateľný jeho obsah, nie je zrejmé, ktorej konkrétnej dražby sa uvedené má týkať
a konkrétne aké úkony sa majú na mysli (analogicky súdna prax dospela k záveru, že je neprípustné
zakázať „nakladať s nehnuteľnosťou“, ale musia byť uvedené konkrétne spôsoby nakladania). Mala
za to, že žalobcovia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, nielenže neosvedčili základné

predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, oni ich ani len netvrdili a uvedený návrh bol úplne
zjavne návrhom neúplným a nespôsobilým, ktorý mal byť v celom rozsahu odmietnutý. Ak súd uviedol,
že v prípade výkonu záložného práva by žalobcovia prišli o vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nie je
zrejmé, čo je na uvedenom rozporné so zákonom, nakoľko uvedené je podstatou uhradzovacej funkcie
záložného práva, ako prostriedku náhradného uspokojenia, ak dlžník zabezpečovaný dlh neplatí, môže

sa veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu. Žalobcovia podľa nej nijako neosvedčili, že sa jedná o obydlie
v ktorom majú registrovaný pobyt a nevedno akú ujmu by mohli utrpieť, keď celá dražba je výlučne
snahou o napravenie ujmy spôsobenej žalobcami. Súd prvej inštancie napriek možnému značnému
majetkovému poškodeniu predovšetkým žalovanej v 1. rade (ako banky a poskytovateľa úveru), ale ižalovanejv2.rade nevyzvalstranužalovanúnavyjadrenieknávrhu.Návrhnanariadenieneodkladného
opatrenia bol podaný účelovo až po mesiacoch dražobného konania, dňa 13.09.2017, pričom dražba sa
mala konať 25.09.2017.Ak žalobca namieta ohodnotenie nehnuteľnosti, nemá to vo vzťahu ku konaniu

žiadnu relevanciu, na to slúži iný prostriedok ochrany - námietky proti znaleckému posudku v zmysle
ustanovenia§12ods.5,6zákonač.527/2002Z.z. Žalobcoviažiadnymspôsobomnepreukázalipasívnu
vecnú legitimáciu žalovanej v 1. rade a tiež v podstatnej časti nepreukázali ani svoju aktívnu vecnú
legitimáciu. Navrhla, aby súd vyzval žalobcov na doplnenie návrhu o.i. v súlade s ustanovením § 132
CSP, na splnenie jeho povinnosti priložiť všetky listiny, pričom ak uvedené povinnosti v určenej lehote

nesplní, navrhla, aby súd uvedené podanie odmietol. Ak uvedené povinnosti v určenej lehote splní,
žiadal, aby mu boli v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami doručený úplný žalobný návrh a všetky
prílohy k nemu a následne sa k žalobe s prílohami, ak to bude považovať za potrebné, podrobnejšie
vyjadrí. Namietal, že žiadne z ustanovení nezakotvuje nárok na obydlie, ale nárok na nedotknuteľnosť
obydlia (ochrana súkromia v priestorovej dimenzii), čo sú absolútne rozdielne pojmy a rozdielne práva.
Konštatoval, že ustanovenie § 88 ods. 1 písm. h) OSP je obsiahnuté v ustanovení § 20 písm. a)

CSP, podľa ktorého namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v
ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej. Uvedené normy sú identické,
až na explicitné vyjadrenie, že sa musí jednať o vecné právo k nehnuteľnosti. Predmetom konania o
nariadenie neodkladného opatrenia je uloženie určitej povinnosti žalovanému, nejedná sa o konanie,
ktorého predmetom by bol spor týkajúci sa existencie vecného práva. Na základe toho vzniesol žalovaný

pri prvom úkone ktorý mu patrí námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Nitra a žiadal, aby
bola vec (po zrušení, resp. zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení, resp.
zastavení konania) postúpená na konanie miestne príslušnému okresnému súdu, všeobecnému súdu
žalovaného, t.j. Okresnému súdu Bratislava III. Napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak podľa
neho rozhodnutím vydaným o.i. v rozpore s Ústavou SR, predovšetkým s čl. 48 ods. 1 Ústavy SR,

v zmysle ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi, pričom príslušnosť súdu sa riadi
zákonom stanovenými kritériami. Vo vzťahu k miestnej príslušnosti uviedla, že predmetom konania o
nariadenie neodkladného opatrenia nie je žiaden spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ale spor týkajúci sa
výkonu oprávnenia vyplývajúceho z existencie práva. Predmetom konania je uloženie povinnosti zdržať
sa výkonu záložného práva (t.j. vec vyplývajúca z existencie práva, o ktorom rozhodol na to určený

štátny orgán, nie spor zo zmluvy), pričom rozhodnutím na to určeného orgánu vykonávajúceho verejnú
moc došlo k zániku obligačno-právnych účinkov zmluvy (titulu zriadenia záložného práva a tieto boli
nahradené účinkami vecno-právnymi).. Vzhľadom k uvedenému navrhla, aby odvolací súd konanie
zastavil, prípadne rozhodnutie zmenil a návrh zamietol a priznal žalovanej v 1. rade nárok na náhradu
trov konania.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len "CSP") preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej v 1. rade nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a preto
ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6.Podľa§325ods.2písm.c/CSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala
s určitými vecami alebo právami.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Nová právna úprava neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu je
obsiahnutá v tretej časti tretej hlavy Civilného sporového poriadku, ktorá nahradila doterajšiu právnu
úpravu v Občianskom súdnom poriadku. Podľa vyššie citovaného ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladnéopatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch. Ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je obava z ohrozenia exekúcie. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas
konania a tiež po jeho skončení (§ 324 ods. 1 CSP).

10. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie vtedy, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery medzi stranami sporu. Súd
vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup

určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však
neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a bez
osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom, by strane sporu hrozila ťažko
napraviteľná ujma.

11. Účelom neodkladného opatrenia je teda rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických)
pomerov strán, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo
očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho vydanie predpokladá aspoň osvedčenie danosti
práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje práva a

záujmy strán riešené v konaní vo veci samej. V zhrnutí teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia
je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ak tieto
právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v daných právnych
vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do
právnych vzťahov medzi stranami sporu. Neodkladné opatrenia sú opatreniami dočasnými, ktorých

trvanie je obmedzené a môže byť zrušené. Zákonná úprava postupu pri vydávaní neodkladného
opatrenia vyžaduje, aby žalobca súdu preukázal, že je tu obava z ohrozenia výkonu súdneho
rozhodnutia.

12. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd
pred začatím konania, počas konania a po skončení konania.
13. . V zmysle čl. 51 Ústavy SR je CSP zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu ochranu
do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva postupuje podľa
menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana

účastníkovi konania/žalobcovi a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa
stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie môže
mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného opatrenia súdu, poskytujúce ochranu
ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým títo nepodajú žalobu vo veci samej,
resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu.

14. Preventívno-výchovnépôsobenieneodkladnéhoopatreniajezameranénausmerňovaniesubjektov,
aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností.
Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní sporovom,
teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti ohrozené.
Inštitút neodkladných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie situácií, keď

je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej ingerencie
súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné vymedziť
predpoklady jeho nariadenia, aby nedochádzalo k neprimeranému a nenapraviteľnému zásahu zas do
práv odporcu alebo tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho stavu.

15. V prejednávanej veci sa žalobcovia v konaní vo veci samej o neplatnosť úverovej zmluvy a iné
návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.09.2017 domáhali nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného
na zabezpečenie svojej pohľadávky v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva V 5706/05 zo dňa
30.8.2005 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.ú. M. F., okr. H. - parcely registra "C" evidované

na katastrálnej mape, parc. č. 20/4 - záhrady vo výmere 873 m2, parc. č. 19/1 - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 104 m2, parc. č. 19/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 83 m2, parc.
č. 20/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 29 m2, parc. č. 20/2 - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 72 m2 a stavby súp. č. XX nachádzajúcej sa na parcele č. 19/1 rodinný dom, a to až doprávoplatného skončenia vo veci samej. Ďalej sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia aj voči
žalovanej v 2. rade uložením povinnosti zdržať sa úkonov smerujúcich k vykonaniu dražby, ktorej
predmetomsúnehnuteľnostizapísanénaLVč.XXX,k.ú.M.F.,okr.Nitra-parcelyregistra"C"evidované

na katastrálnej mape, parc. č. 20/4 - záhrady vo výmere 873 m2, parc. č. 19/1 - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 104 m2, parc. č. 19/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 83 m2, parc. č. 20/1
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 29 m2, parc. č. 20/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
72 m2 a stavby súp. č. XX nachádzajúcej sa na parcele č. 19/1 rodinný dom, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Žalobcovia sa v konaní vo veci samej domáhajú neplatnosti úverovej

zmluvy ako aj právnych úkonov záložného veriteľa a dražobníka v rámci realizácie dražby. Svoj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že dňa 30.08.2005 uzatvorili žalobcovia ako dlžníci
so žalovanou v 1. rade ako veriteľom Zmluvu o splátkovom úvere č. 0511688863, ktorej predmetom
bolo poskytnutie úveru vo výške 39.832,- eur, pričom záväzok dlžníka z predmetnej zmluvy bol s
dobou splatnosti od 30.08.2005 do 20.06.2035. Úver z predmetnej zmluvy bol zabezpečený záložným
právom zriadeným v prospech žalovanej v 1. rade na zabezpečenie pohľadávky podľa Zmluvy o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov pod V5706/05, formou predaja zálohu na
dobrovoľnejdražbe.Listomzodňa05.01.2017žalovanáv1.radeoznámilažalobcom,žebankavyhlásila
ku dňu 05.01.2017 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere a listom zo dňa 08.02.2017
žalobcom zaslala začatie výkonu záložného práva. Následne listom zo dňa 03.03.2017 žalovaná v 2.
rade zaslalažalobcomvýzvunaumožnenievykonaniaznaleckejobhliadkyaohodnotenianehnuteľnosti

a zároveň oznámila termín znaleckej obhliadky. Dňa 24.08.2017 bola oznámená dobrovoľná dražba
na predmetnú nehnuteľnosť. Žalobcovia odôvodnili návrh na nariadenie požadovaného neodkladného
opatrenia tým, že v prípade dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva
na súkromný a rodinný život žalobcov. Týmto konaním by bol porušený aj čl. 8 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd . Poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 13/2000

v spojení s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Stánková vs. Slovenská republika a v
rozhodnutí S. v. L.,. V ktorých súdy potvrdili, že akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné posudzovať
veľmi citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má mať za každých okolností možnosť dovolať sa
ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Aplikácia týchto judikátov je o to nevyhnutnejšia, že zásah
do vlastníckeho práva žalobcov (čl. 20 Ústavy SR) a práva na obydlie (čl. 19 Ústavy SR) chce vykonať

súkromný subjekt dražobník, ktorý nepodlieha žiadnej súdnej kontrole, ktorá by v reálnom čase poskytla
právam žalobcov ochranu. Vzhľadom na to, že žalovaná v 2. rade môže zo dňa na deň vyvolať proces
dražby pri neprimeranom výkone záložného práva, a je reálna hrozba, že žalobcovia prídu o strechu
nad hlavou, žiadali súd, aby neodkladným opatrením dočasne usporiadal pomery tak, že poskytne
ochranu ohrozeným ústavným právam žalobcov a zakáže neprimeraný výkon práva žalovaným. Súd

prvej inštancie následne rozhodol napadnutým uznesením a nariadil neodkladné opatrenie.

16. . Podľa názoru odvolacieho súdu návrh žalobcov spĺňal všetky zákonné náležitosti, vrátane opísania
rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia k návrhu
ako dôkaz pripojili Zmluvu o splátkovom úvere reg.č. 511688863 zo dňa 30.08.2005, prehľad splátok

úveru, Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
pohľadávky zo dňa 05.01.2017, Oznámenie žalovanej v 1. rade o začatí výkonu záložného práva
zo dňa 08.02.2017 a 06.03.2017, výpisy z účtu úveru, upomienku zo dňa 27.04.2016 a 07.05.2016,
výzvu žalovanej v 2. rade zo dňa 03.03.02017 na vykonanie ohliadky a ohodnotenie nehnuteľnosti,,
oznámenie o konaní dražby dňa 25.09.2017, znalecký posudok ohodnotenia nehnuteľností č. 228/2011

a č. 121/2017, výpis z listu vlastníctva č. 259 pre kat. úz.M. F., okres H..
17. V predmetnej veci žalobcovia preukázali a osvedčili svoje tvrdenie, že medzi nimi a žalovanou
v 1. rade bola uzavretá Zmluva o úvere, ako aj Záložná zmluva, že žalovaná v 1. rade vyhlásila
ku dňu 05.01.2017 mimoriadnu splatnosť úveru a pretože žalobcovia pohľadávku z úveru nezaplatili
v určenej lehote, pristúpil k výkonu záložného práva na základe záložnej zmluvy a to predajom

nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe , prostredníctvom žalovanej v 2. rade. Preukázali tiež potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia, pretože žalovaná v 1. rade ako záložný veriteľ vykonala úkony
smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby prostredníctvom žalovanej v 2. rade
ako dražobníka. Podľa názoru odvolacieho súdu výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou by
mohlo v danom prípade dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv a právom chráneného záujmu žalobcov,

t. j. do ich majetkových práv, keďže vo veci samej sa domáhajú určenia absolútnej neplatnosti Zmluvy o
úvere v častiach obsahujúcich neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň určenia neplatnosti úkonov
žalovaných smerujúcich k realizácii záložnej zmluvy a vykonaniu dražby.18. V súvislosti s dobrovoľnou dražbou je potrebné zdôrazniť, že ide o verejné konanie, ktorého
účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu
navrhovateľa. Ak boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. môže osoba, ktorá tvrdí, že tým

bola dotknutá na svojich právach, postupovať podľa § 21 ods. 2 zákona. Ustanovenie § 21 ods. 4, pritom
upravuje okruh účastníkov súdneho konania podľa § 21 ods. 2.
19. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,

ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
20. S ohľadom na vyššie uvedené bolo povinnosťou žalobcov osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež osvedčiť potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami
sporu. Odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrhu žalobcov
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel z dôvodu, že boli na jeho vydanie splnené zákonné
podmienky v čase jeho rozhodovania,. Žalobcovia osvedčili potrebu neodkladne upraviť pomery medzi
nimi ako dlžníkmi z úverovej zmluvy, neplatnosti ktorej sa domáhajú v konaní vo veci samej a žalovanou

v 1. rade ako záložným veriteľom z tejto úverovej zmluvy a zo zmluvy o zriadení záložného práva a voči
žalovanej v 2. rade, ktorá začala realizovať výkon dobrovoľnej dražby.

21. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že nariadením neodkladného opatrenia v predmetnej veci
nedochádza k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami, pretože následky plynúce

z neodkladného opatrenia pre žalovanú v 1/. rade ako finančnej inštitúcie s neporovnateľným finančným
zázemím a krytím, a pre žalovanú v 2. rade vykonávajúcu dobrovoľné dražby ako súčasť jej
podnikateľských aktivít, sú mizivé v porovnaní s reálnou hrozbou straty bývania pre žalobcov a ich
rodinu. Samotná strata bývania je jedným z najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie
obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť

takého opatrenia na súdne preskúmanie (rozsudok ESĽP č. 19003/04 a č. 27183/04). V práve Európskej
únie predstavuje právo na obydlie ( aj jeho ochranu) jedno zo základných práv zaručených čl. 7
Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice č. 93/13/EHS. Súdny dvor
EÚ v tomto smere už poukázal na dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd mal k dispozícii
neodkladné opatrenia umožňujúce prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone

rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou. V uvedenom smere bolo možné prijať
záver o pravdepodobnosti nároku žalobcov, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana a tiež osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
22. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne konštatoval, že ak by žalovaná v 1. rade pokračovala
vo výkone záložného práva a žalovaná v 2. rade naďalej vykonávala úkony smerujúce k predaju zálohu

na dražbe, bolo by vlastnícke právo žalobcov ohrozené a zároveň by tak žalobcovia mohli prísť o
obydlie, v ktorom majú registrovaný trvalý pobyt. Žalovaným by hrozilo nebezpečenstvo vážnej ujmy na
majetkových právach spočívajúce v strate vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Neodkladným opatrením
tak súd do právoplatného skončenia vo veci samej poskytol žalobcom ochranu, nakoľko bolo v konaní
zrejmé, že v predmetnej nehnuteľnosti majú tak žalobcovia, ako aj ich maloleté deti trvalý pobyt. Bola

tak zabezpečená ochrana ich základného ústavného práva na nedotknuteľnosť ich obydlia. Odvolací
súd tak mal na rozdiel od tvrdenia žalovanej v 1. rade dostatočne preukázané, že žalobcovia osvedčili
potrebu upraviť ich pomery v danej veci nariadením neodkladného opatrenia.
23. Na základe uvedených zistení odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie považoval za dôvodné,
aby do právoplatného skončenia konania vo veci samej, boli dočasne upravené pomery strán tak, že

žalovaná v 1. rade sa zdrží výkonu záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti a žalovaná v 2. rade
sa zdrží úkonov smerujúcich k vykonaniu dražby k tejto nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie preto vo veci
rozhodol správne, ak návrhu žalobcov vyhovel. Odvolací súd dospel k záveru, že aj v čase rozhodovania
odvolacieho súdu boli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia.
24. Nariadené neodkladné opatrenie podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci nevytvorí v právnych

vzťahoch medzi stranami sporu nenávratný stav a neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych
vzťahov medzi stranami sporu, pretože nariadené neodkladné opatrenie má iba dočasný charakter, keď
v zmysle ustanovenia § 333 CSP zanikne, ak uplynul určený čas, po ktorý malo trvať. Toto neodkladnéopatrenie má podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie trvať do skončenia konania vo veci samej, preto
skončením tohto konania neodkladné opatrenie zanikne.

25. Odvolací súd námietku odvolateľky k aktívnej legitimácii žalobcov a pasívnej legitimácii žalovanej v
1.rade posúdilakonedôvodnú.Jenesporné,žežalobcoviasúvprávnomvzťahusožalovanou v1.rade
založenom zmluvou o úvere a zmluvou o zriadení záložného práva, ktorých neplatnosti sa žalobcovia
dovoláva v konaní vo veci samej a ako vlastníci založených nehnuteľností sú oprávnení domáhať sa
ochrany svojho vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, pretože žalovaná v 1. rade pristúpila k

výkonu záložného práva postúpením svojej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o zriadení záložného
práva na žalovanú v 2. rade, ktorá ako dražobná spoločnosť začala vykonávať úkony smerujúce k
predaju nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe.

26. Pokiaľ ide o námietku odvolateľky o miestnej nepríslušnosti Okresného súdu v Nitre konať o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci, odvolací súd ju nepovažuje za dôvodnú s

poukazom na ust. § § 20 písm. a) CSP, podľa ktorého namiesto všeobecného súdu žalovaného je na
konanie príslušný výlučne súd v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k
nej. V tejto veci sa žalobcovia domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v ktorej
bývajú , prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým sa má zabrániť predaju nehnuteľnosti
na dražbe, do doby kým nebude právoplatne skončené konanie vo veci samej. Keďže právo uspokojiť

pohľadávku žalovanej v 1. rade realizáciou výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na
dobrovoľnej dražbe, ktorá nehnuteľnosť sa nachádza v obvode okresného súdu Nitra, je daná výlučná
miestna príslušnosť tohto súdu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť. Pretože predmetom dražby je
nehnuteľnosť,ust.§20písm.a)CSPneobmedzujevýlučnúmiestnupríslušnosťvýslovnelen nakonanie
týkajúce sa vecných práv, ale aj akýchkoľvek práv, ktoré možno konkrétne priradiť k určitej nehnuteľnosti.

( viď Veľký komentár CSP str. 146 judikatúra k § 20).
27. Nakoľko boli dodržané všetky procesné ustanovenia týkajúce sa rozhodovania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, odvolateľkou namietaný nesprávny procesný postup súdu prvej
inštancie, , ktorým malo dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a odňatiu možnosti konať
pred súdom , odvolací súd nezistil a preto nebol dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia podľa §

389 ods. 1 písm b) CSP.

28. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia
sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).Vzhľadom na to odvolací
súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami žalovanej uvedenými v obsiahlom
( 82 stranovom odvolaní) , pretože boli pre posúdenie správnosti napadnutého uznesenia právne
bezvýznamnými odvolacími dôvodmi , keďže sa týkali veci samej a nie neodkladného opatrenia.

29. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia
s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP nerozhodoval, keďže prebieha aj konanie vo veci samej, a preto
o tomto nároku rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).