Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/122/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816010449
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816010449.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 20. septembra 2017, vo Vranove nad Topľou, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní :

1./ L. X., nar. XX.XX.XXXX vo X. O. Z., trvale bytom X., G. XXX/XXX, okr. Vranov nad Topľou,
nezamestnaný,

2./ Y. X., nar. XX.XX.XXXX vo X. O. Z., trvale bytom X., G. XXX/XXX, okr. Vranov nad Topľou,

nezamestnaná,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

v období od 02.09.2015 do 05.05.2016, v obci X., okr. Vranov nad Topľou, ako osoby, ktorým bol maloletý
L. R., nar. XX.XX.XXXX, zverený rozsudkom Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 2P/141/2014, zo dňa

25.05.2015, do náhradnej osobnej starostlivosti, ktorým zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať
sa sústavne a dôsledne o všestranný vývoj a rozvoj dieťaťa zvereného im do osobnej starostlivosti,
úmyselne nezabezpečili riadnu dochádzku mal. L. R. do Spojenej školy P. F. internátnej P. tým, že
nedostatočne vplývali na maloletého L. R., aby si riadne plnil školskú dochádzku, čím spôsobili, že
maloletý L. R. vymeškal 191 neospravedlnených vyučovacích hodín,

t e d a

vydali úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnili
viesť záhaľčivý život,

t ý m s p á c h a l i

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný L. X.

Podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení rovnováhy
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm.

m) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov nepodmienečne.Podľa 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaná Y. X.

Podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení prevahy
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich

okolností podľa § 37 Trestného zákona, v nadväznosti na § 54 Trestného zákona, na trest povinnej práce
v trvaní 100 (sto) hodín.
Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaná povinná vykonať trest povinnej práce najneskôr do
1 (jedného) roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovaným L. X. a Y. X. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods.

1 Tr. poriadku vo vzťahu k skutku obžaloby. Obžalovaní vyhlásili, že sú vinní zo spáchania žalovaného
skutku. Vzhľadom na to, že obaja obžalovaní odpovedali na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods.
3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, položené im v súlade s ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku, kladne, po
zistení stanoviska prokurátora a zástupkyne poškodeného orgánu, súd vyhlásenie obžalovaných podľa
§ 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil,

že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovanými sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy
súvisiace s výrokom o treste.

Na tomto podklade súd rozhodol, že obaja obžalovaní sú vinní zo žalovaného skutku, keď ako osoby,
ktorým bol do náhradnej osobnej starostlivosti zverený mal. L. R. v priebehu školského roku 2015/2016

a to konkrétne od 02.09.2015 do 05.05.2016, kedy si prevzali uznesenie o vznesení obvinenia v
predmetnej trestnej veci, úmyselne nezabezpečili riadnu dochádzku mal. L. R. do Spojenej školy P. F.
internátnej v P. tým, že nedostatočne pôsobili na im zverené mal. dieťa v záujme jeho riadneho plnenia
školskej dochádzky a tým porušili svoju povinnosť uloženú im Zákonom o rodine starať sa sústavne
a dôsledne o všestranný vývoj a rozvoj dieťaťa zvereného im do osobnej starostlivosti, čím spôsobili,

že uvedené mal. dieťa vymeškalo v tomto školskom roku celkovo 191 neospravedlnených vyučovacích
hodín. Obžalovaní takto po objektívnej stránke, každý samostatne, naplnili skutkovú podstatu prečinu
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona.

Subjektívna stránka konania oboch obžalovaných bola daná minimálne vo forme nepriameho úmyslu

v zmysle § 15 písm. b) Tr. zákona, pretože obaja obžalovaní vedeli, že svojím konaním, teda
nezabezpečením riadnej dochádzky mal. L. R. do základnej školy môžu porušiť alebo ohroziť záujem
chránený trestným zákonom na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov a pre prípad, že
takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobia boli s tým obaja uzrozumení.

Objektom daného prečinu je pritom záujem na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, keďže zástupkyňa
poškodeného príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny si nárok na náhradu škody neuplatnila,
a to výsluchom oboch obžalovaných k výroku o treste, výsluchom zástupkyne poškodeného orgánu ako
aj oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný L. X. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že všetky jeho predchádzajúce odsúdenia boli
ešte v období, keď bol mladý a v roku 2016 bol odsúdený za podvod týkajúci sa dreva. Vyjadril sa,
že mal. L. R. ukončil povinnú školskú dochádzku v školskom roku 2015/2016. V súvislosti so svojou
účasťounarodičovskýchzdruženiaakoajvovzťahuksprávepríslušnejškoly,žemal.L.R.anizačiatkom

školského roka 2015/2016 nenastúpil do školy a nastúpil do školy až dňa 21.09.2015, pričom vtedy bol
aj opakovane upozornený riaditeľom školy na následky nezabezpečovania dochádzky tohto maloletého
dieťaťa,savyjadril,žemal.L.R.zničilnovétopánky,ktorémukúpilatakistonevhodnevynadalriaditeľovi
príslušnej školy. Nedochádzku tohto mal. dieťaťa teda odôvodnil jeho požívaním alkoholických nápojov,
pričom poukázal aj na udalosť, keď mal. L. R. v tom období s nožom v ruke zaútočil aj na obžalovanú Y.

X.. Zdôraznil tiež, že mal. L. R. po období strávenom mimo internátu a v čase termínu jeho opätovnéhonávratu na internát, utiekol k svojej matke. Potvrdil tú skutočnosť, že bol už 10-krát súdne trestaný,
za rôznorodú trestnú činnosť a že skutok mal spáchať počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia tohto súdu pod sp. zn. 13T/7/2016, pričom predtým bolo u neho aj raz upustené od uloženia

súhrnného trestu. Vo vzťahu k svojím osobným pomerom sa vyjadril, že v jeho starostlivosti je mal. L. R.,
ktorý dovŕši v decembri 2017 vek 18 rokov a ktorého tetou je jeho manželka ako aj T. R. vo veku 14 rokov,
čojedieťaobžalovanejX.zinéhovzťahu.OkremtohomáspolusobžalovanouspoločnédetiatoL.X.vo
veku 11 rokov, F. X. vo veku 12 rokov, L. X. vo veku dvoch rokov a M. X. vo veku 7 rokov. On pracuje ako
pomocný robotník od 01.08.2017 s prvou výplatou vo výške 479,00 eur a poberá aj čiastočný invalidný

dôchodok vo výške 119,00 eur. Jeho manželka, spoluobžalovaná, za poberá opatrovateľský príspevok,
rodinné prídavky a iné dávky v celkovej výške 614,00 eur. Spoločné výdavky spolu s manželkou za
ubytovanie predstavujú sumu 23,00 eur. Obhajoba zároveň súdu predložila pracovnú zmluvu tohto
obžalovaného ako aj lekárske správy na mal. L. R.. Vo vzťahu k poskytovaniu osobnej starostlivosti mal.
deťom v prípade nariadenia mu nepodmienečného trestu odňatia slobody sa vyjadril, že v jeho rodine
nie je osoba, ktorá by mohla voziť mal. M. X. do školy a ktorý v školskom roku 2017/2018 nastúpil do 1.

ročníka Špeciálnej základnej školy vo X. O. Z.. Zdôraznil, že kvôli mozgovej obrne, ktorou trpí mal. M. X.,
teda je postihnutý telesne aj mentálne, mu bolo štátom poskytnuté osobné motorové vozidlo za účelom
odvozu mal. M. do školy. Obžalovaná X. pritom nie je držiteľkou vodičského preukazu a teda by nemohla
dopravovať mal. M. do školy. Poukázal tiež na to, že v prípade nariadenia mu nepodmienečného trestu
odňatia slobody by bol stíhaný za ďalší trestný čin a to za nedochádzku svojho syna, mal. M. X., do školy.

Obžalovaná Y. X. na hlavnom pojednávaní takisto potvrdila, že mal. L. R. ukončil povinnú školskú
dochádzku v školskom roku 2015/2016. Vo vzťahu k svojej účasti na rodičovských združeniach či
na pohovoroch v škole na základe ich predvolaní ako aj k správe príslušnej školy, že mal. L. R.
začiatkom školského roka 2015/2016 nenastúpil do školy a urobil tak až dňa 21.09.2015, uviedla, že

rodičovských združení sa zúčastňoval jej manžel, spoluobžalovaný, keďže ona poskytovala starostlivosť
svojím deťom. Vo vzťahu k možnosti uloženia jej trestu povinnej práce a po poučení o podmienkach
uloženia tohto trestu sa vyjadrila, že sa lieči len na psychické problémy, ale trest povinnej práce môže
vykonať, keďže nie je invalidná, nemá iné závažné problémy a prejavila aj súhlas s prípadným uložením
trestu povinnej práce. Vo vzťahu k svojím osobným a majetkovým pomerom uviedla, že spolu so

spoluobžalovaným vychovávajú mal. L. R., jej synovca, ktorý dovŕši v decembri roku 2017 plnoletosť,
mal. T. R. z jej predchádzajúceho vzťahu vo veku 14 rokov a spolu s obžalovaným X. má ešte mal. L.
X. vo veku 12 rokov, mal. F. X. vo veku 11 rokov, L. X. vo veku dvoch rokov a mal. M. X. vo veku 7
rokov. Jej rodina obýva sociálny byt a spoluobžalovanému bolo štátom poskytnuté osobné motorové
vozidlo. Ona poberá štátne sociálne dávky v celkovej výške 614,00 eur, pričom za užívanie sociálneho

bytu uhrádza spolu s manželom mesačne sumu 23,50 eur. Vo vzťahu k uloženiu jej nepodmienečného
trestu odňatia slobody sa vyjadrila, že by nedokázala sama zabezpečiť odvoz mal. M. do školy, keďže
ona sama nešoféruje a v jej rodine nie je ani iný vodič.

Zástupkyňa poškodeného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou U.. W. M. zas

uviedla na hlavnom pojednávaní, že mal. dieťa L. R. je synom brata obžalovanej Y. X., ktorý bol
obom obžalovaným neskôr zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, pričom pôvodne túto svoju
žiadosť obžalovaní o zverenie tohto mal. dieťaťa do svojej starostlivosti zvažovali a to v tom čase, keď
bol mal. L. R. umiestnený v Detskom domove v U., v ktorom s ním boli problémy. Mal. L. R. najprv
nenavštevoval školu, ale jeho dochádzka sa neskôr zlepšila a to po intervenciách ich úradu ako aj

obce, keďže škola úzko spolupracovala predovšetkým s obcou X.. Mal. L. R. bol v čase rozhodovania
súdu podľa ich zistení bez príjmu, nepoberal žiadne štátne sociálne dávky a nárok na jednorazový
príspevok nadobudne až po dovŕšení svojho 18. roku veku života, kedy sa zároveň ukončí aj náhradná
starostlivosť zo strany obžalovaných. Rodina obžalovaných býva v sociálnom byte, pričom starostlivosť
o mal. deti ako aj o domácnosť je z ich strany pomerne dobrá. Na mal. M. X. poberala opatrovateľský

príspevok najskôr obžalovaná a potom obžalovaný X.. Tejto rodine bol poskytnutý aj príspevok na
benzín a hygienu z dôvodu plienkovania mal. M.. Tejto rodine bol takisto vyplatený príspevok na kúpu
osobného motorového vozidla z dôvodu ich starostlivosti o mal. M., avšak uvedené mal. dieťa sa pri
ich návštevách voľne pohybovalo. Uviedla ďalej, že o mal. deti ako aj o domácnosť by sa v prípade
nariadenia nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému X. dokázala postarať obžalovaná

X.,pričomumal.L.R.jepredpoklad,žeajpodovŕšeníplnoletostitentozostanenaďalejbývaťvspoločnej
domácnosti s obžalovanými, keďže nemá vytvorený vzťah k svojej matke a jeho otec je vo výkone trestu,
pričom má aj novú vlastnú rodinu.V prípravnom konaní boli zabezpečené pedagogická charakteristika žiaka mal. L. R., správy ako aj
doplnky k správe o plnení povinnej školskej dochádzky týmto mal. dieťaťom v školskom roku 2015/2016
ako aj k jeho správaniu sa v školskom internáte vypracované Spojenou školou P. F. internátnou v

P., správa vypracovaná Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, ďalej správy
vypracovanéďalšímiškolskýmizariadeniaminavštevovanýmiostatnýmimal.deťmiobochobžalovaných
a to mal. R. T., mal. L. X. a mal. F. X..

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona).

Obaja obžalovaní sú z miesta svojho trvalého bydliska hodnotení všeobecne s tým, že v mieste bydliska
sa správajú slušne.

Zo správy príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zas súd zistil, že prechod mal. L. R.,
ktoré je dieťaťom čiastočne hlucho - nemým, zo zariadenia na výkon rozhodnutia súdu do rodinného
prostredia, bol pôvodne problematický. Od septembra roku 2015 sa uvedené mal. dieťa začalo dopúšťať
záškoláctva, pričom vysoký počet vymeškaných neospravedlnených vyučovacích hodín malo uvedené

mal. dieťa v prvých mesiacoch 1. polroka školského roka 2015/2016. Opatrenia zo strany školy,
obecného úradu, oddelenia sociálno - právnej ochrany detí a sociálnej kurately boli účinné a dochádzka
mal. L. R. začala byť od mesiaca január roku 2016 pravidelná. Tento štátny orgán sa ďalej vyjadril,
že obžalovaný spolu s manželkou, spoluobžalovanou, venujú svojmu synovcovi náležitú pozornosť, v
pondelok ho dopravia do školy, celý týždeň tento mladistvý trávi na internáte a v piatok ho dopravia

domov.

Za smerodajnú pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu v prípade oboch obžalovaných však súd
považoval správu Spojenej školy P. F. internátnej v P., z ktorej súd zistil, že mal. L. R. nastúpil do tohto
zariadenia v školskom roku 2015/2016 až dňa 21.09.2015 po opakovaných upozorneniach zo strany

tejto školy a riaditeľ školy obžalovaného X. aj telefonicky kontaktoval. Obžalovaný X. sa pritom neskôr
nedostavil na pohovor k riaditeľovi školy, pričom aj v mesiacoch október - december roku 2015 bola
dochádzka tohto mal. dieťaťa do školy nedbalá a spolupráca so zákonným zástupcom mal. dieťaťa,
teda obžalovaným X., sa zlepšila až od januára roku 2016. Celkové správanie sa tohto mal. dieťaťa
v ich školskom zariadení, ktorý už pritom ukončil povinnú školskú dochádzku, bolo problematické,

vyznačujúce sa verbálnou ako aj fyzickou agresivitou tohto mal. dieťaťa k ostatným spolužiakom, pričom
tento mal. žiak sa nevhodne správal aj k učiteľom, ktorých nerešpektoval.

V prípade obžalovaného L. X. súd zistil, opierajúc sa o výpis z ústrednej evidencie priestupkov, že tento
bol už 15 krát priestupkovo postihnutý na úseku cestnej premávky.

Z odpisu registra trestov tohto obžalovaného zas vyplýva, že obžalovaný bol už 10 krát súdne
trestaný. V dávnejšej minulosti bol obžalovaný súdne potrestaný za majetkovú trestnú činnosť či
nerešpektovanie úradných rozhodnutí, podvodné konanie ako aj za neplnenie si svojej vyživovacej
povinnosti. Predposledným odsúdením tohto obžalovaného bolo jeho odsúdenie rozsudkom Okresného

súd Košice okolie sp. zn. 2T/65/2006, zo dňa 29.7.2008, za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
a ) Tr. zákona a pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, keď došlo k
upusteniu od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie tohto obžalovaného trestným rozkazom
Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 5T/81/2006, zo dňa 10.10.2006. Naposledy bol pritom obžalovaný
odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 13T/7/2016, zo dňa 28.01.2016, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 01.03.2016, a to za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov, do 01.05.2017.

Obžalovanémupritompoľahčovalo,žesakspáchaniupredmetnejtrestnejčinnostipriznalatútoúprimne

oľutovalužvštádiuprípravnéhokonania(§36písm.l/Tr.zákona).Nadruhejstranevšakobžalovanému
priťažovalo, že bol v minulosti a to celkovo už 10 krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť ( §
37 písm. m/ Tr. zákona ).U tohto obžalovaného tak nastala rovnováha poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2
Tr. zákona a z tohto dôvodu bolo preto potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rámci
základnej výmery trestu odňatia slobody uvedenej v ust. § 211 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorej páchateľovi

tohto trestného činu možno uložiť trest odňatia slobody až do 2 rokov.

Súd pri ustálení konkrétnej výmery trestu odňatia slobody tomuto obžalovanému zohľadnil tú závažnú
skutočnosť, že tento obžalovaný bol v minulosti celkovo už desaťkrát súdne trestaný, ako bolo vyššie
uvedené, za rôznorodú trestnú činnosť. Zo správy príslušného školského zariadenia, ktoré navštevoval

mal. L. R., ktorý pritom už v čase rozhodovania súdu vo veci samej mal ukončenú povinnú školskú
dochádzku vyplýva, že tento žiak mal problematické správanie, ktoré sa prejavovalo nerešpektovaním
rôznych autorít, teda aj osoby obžalovaného. Na druhej strane súd vychádzajúc aj z výpovede
splnomocnenej zástupkyne poškodeného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, mal za preukázané,
že k zlepšeniu dochádzky mal. L. R. došlo až na základe ich intervencie a takisto predovšetkým
v dôsledku spolupráce s obcou, keďže príslušná škola úzko spolupracovala predovšetkým s obcou

X.. Obžalovaný sa pritom žalovaného skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia uloženého mu trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 13T/7/2016, zo dňa 28.01.2016.
Zohľadniac všetky tieto skutočnosti, tak uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody
tomuto obžalovanému ani neprichádzalo do úvahy. Súd prihliadol aj na ten fakt, že vzhľadom na to,
že nedošlo k zvýšeniu trestnej sadzby trestu odňatia slobody v zmysle príslušných ustanovení § 38 Tr.

zákona, tak tomuto obžalovanému bolo potrebné ukladať trest odňatia slobody maximálne vo výmere 2
rokov. Z týchto dôvodov tak súd dospel k záveru, že na nápravu tohto obžalovaného je postačujúce ako z
hľadiska individuálnej tak aj generálnej prevencie uloženie mu trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov
s ohľadom aj na jeho rodinné pomery. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že v
prípade 10 krát súdne trestanej osoby, uloženie alternatívneho trestu podľa názoru súdu neprichádza

do úvahy a to ani v podobe trestu povinnej práce, keďže obžalovaný je invalidný a ani v podobe
trestu domáceho väzenia, keďže podľa názoru súdu domácnosť obžalovaného by pravdepodobne ani
nespĺňala materiálno - technické podmienky na výkon takéhoto druhu trestu. Pokiaľ ide o tú závažnú
skutočnosť uvádzanú obžalovaným, že jeho rodine bol poskytnutý štátny finančný príspevok na kúpu
osobného motorového vozidla za účelom zabezpečenia dopravy jeho mal. syna M. X. do školy, keďže

tento je postihnutý, pričom obžalovaný v tejto súvislosti ďalej namietal aj tú okolnosť, že spoluobžalovaná
nie je držiteľkou vodičského oprávania, je potrebné uviesť, že obžalovanému bol uložený pomerne nízky
trest odňatia slobody a že tento môže využiť svoje zákonné oprávnenie podať žiadosť o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a teda, že takto uložený trest odňatia slobody nemusí byť aj
v celej jeho dĺžke vykonaný. Súd už len na okraj poznamenáva, že v zmysle ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona

trest má zabezpečovať čo najmenší vplyv na rodinu páchateľa a jemu blízke osoby, ale táto skutočnosť
samo osebe neznamená, že v prípade opakovania páchania trestnej činnosti nebude páchateľovi takejto
trestnej činnosti ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, ale iný trest nespojený s obmedzením
jeho osobnej slobody. Tomuto obžalovanému pritom nebolo nevyhnutné ukladať niekoľkoročný trest
odňatia slobody, ale tento druh trestu maximálne vo výmere niekoľkých mesiacov. Súd tak dospel k

presvedčeniu, že ani samotná starostlivosť obžalovaného o mal. deti a predovšetkým o mal. M. X. samo
osebe, keďže podľa vyjadrenia zástupkyne úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, tomuto dieťaťu ako aj
ostatným deťom oboch obžalovaných dokáže poskytnúť potrebnú starostlivosť aj spoluobžalovaná X.,
nemôže odôvodňovať uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Keďže tento obžalovaný bol v priebehu posledných 10 rokov vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu

bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona.

Obžalovaná Y. X. podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov nebola v minulosti nikdy priestupkovo
postihnutá.Opierajúcsaoodpiszregistratrestov,tátoobžalovanánebolavminulostianisúdnetrestaná.

U tejto obžalovanej preto súd ako poľahčujúcu okolnosť vyhodnotil doterajšie vedenie riadneho života
( § 36 písm. j/ Tr. zákona ) ako aj tú skutočnosť, že sa k spáchaniu tejto protiprávnej činnosti priznala a
túto úprimne oľutovala ( § 36 písm. l/ Tr. zákona ). Na strane tejto obžalovanej pritom súd nezistil žiadne
priťažujúce okolnosti v zmysle ust. § 37 Tr. zákona.
U tejto obžalovanej tak nastala prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami podľa §

38 ods. 3 Tr. zákona. Z týchto dôvodov tak bolo u tejto obžalovanej potrebné základnú trestnú sadzbu
trestu odňatia slobody uvedenú v ust. § 211ods. 1 Tr. zákona upraviť a obžalovanej ukladať takýto druh
trestu vo výmere do 1 roka a 4 mesiacov.Pri rozhodovaní o určení konkrétneho druhu a výmery trestu, súd prihliadol na tú závažnú skutočnosť,
že táto obžalovaná nebola doposiaľ v minulosti ani priestupkovo a ani súdne potrestaná za akúkoľvek
protiprávnu činnosť. Zároveň súd zohľadnil aj osobné pomery tejto obžalovanej, ktorá sa stará o väčší

počet mal. detí, pričom jej najmladšie dieťa malo v čase rozhodovania súdu len dva roky. Zároveň
súd musel brať na zreteľ aj to, že obžalovanému X., jej manželovi, bol týmto rozhodnutím ukladaný
nepodmienečný trest odňatia slobody, aj keď len v trvaní 4 mesiacov. Obžalovaná sa zároveň vyjadrila,
že nie je invalidná, že nemá závažné zdravotné problémy a s prípadným uložením trestu povinnej
práce aj súhlasí. Z vyššie uvedených dôvodov tak preto súd dospel k záveru, že u tejto obžalovanej

sú splnené všetky podmienky na uloženie jej takéhoto alternatívneho trestu a že takýto trest bude
postačovať na nápravu tejto obžalovanej, už aj s ohľadom na tú skutočnosť, že mal. L. R. v blízkej
budúcnosti dosiahne plnoletosť a predovšetkým, že tento už aj ukončil povinnú školskú dochádzku. Pri
úvahe súdu o konkrétnej výmere tohto alternatívneho trestu súd dospel tiež k názoru, že adekvátnym
a primeraným, s ohľadom už na vyššie spomenutú osobnú starostlivosť tejto obžalovanej poskytovanú
väčšiemu množstvu detí, sa javí byť trest povinnej práce vo výmere 100 hodín, keďže takto určenú

výmeru považoval súd za zodpovedajúcu stupňu závažnosti konania obžalovanej, jej zavineniu, jej
osobu ako aj vzhľadom na možnosti jej nápravy či prejavenú snahu obžalovanej o nápravu, s poukazom
aj na zabezpečené správy. V tejto súvislosti je potrebné ďalej uviesť, že v prípade nevykonania tohto
trestu, sa obžalovanej za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Súd je toho názoru, že takýto druh trestu v takto určenej výmere umožní tejto

obžalovanej zabezpečiť potrebnú starostlivosť o jej mal. deti a to aj počas výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody jej manželom, spoluobžalovaným.

Keďže poškodený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou si nárok na náhradu škody
neuplatnil, súd o nároku na náhradu škody v prejednávanej veci nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo
Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že
je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.