Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/248/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207611
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207611.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a
členov senátu JUDr. JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej v exekučnej veci oprávneného:
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: R. T.,
nar. XX.XX.XXXX, F. XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 989,99 eur s príslušenstvom, o žiadosti
súdneho exekútora Mgr. Jana Virličková (r. Sitášová) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o

odvolaní BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k.
15Er/381/2015-13 zo dňa 04.05.2015, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie podané spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A,
Bratislava, IČO 36 432 105.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 7011/2015
zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor na základe návrhu oprávnenej Poštovej banky,

a. s. Bratislava a exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. IA-C/0314/4170
zo dňa 16.05.2014 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Predložený rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. a povinným.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 4, 5, § 54 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Smernice
Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je v zmysle
ustanovenia § 44 Exekučného poriadku povinný preskúmať okrem návrhu na vykonanie exekúcie,
žiadosti o vydanie poverenia aj predložený exekučný titul. Exekučný titul v danej veci bol vydaný na
základe Zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Súčasťou úverových podmienok, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, je aj rozhodcovská doložka. Túto rozhodcovskú doložku súd

považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka, ako bolo uvedené, je súčasťou
všeobecných obchodných podmienok oprávneného. Je zrejme, že podmienky ako súčasť formulárovej
zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť
znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Už vzhľadom k
tomu súd prvej inštancie považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom

osobitne vyjednaná. Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu ak bude žalobcom vo veci banka, čím mu odoberá možnosť brániť svoje právapred všeobecným súdom. Tým táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky
vopred vzdáva svojich práv. Rovnako je neprijateľná aj časť rozhodcovskej doložky kde sa uvádza,

že ak bude žalobcom klient je oprávnený predložiť spor rozhodcovskému súdu už vopred určenému
štatútom banky alebo všeobecnému súdu. Štatút banky keďže už vopred určuje rozhodcovský súd
odníma sa tým spotrebiteľovi možnosť voľby rozhodcovského súdu respektíve rozhodcu. Poukazujúc na
uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka a teda je neplatná. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej

zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným

spôsobomovplyvniťichobsah.Ajvpredmetnomprípadepovinnýnemalmožnosťpodstatnýmspôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky.
Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že
si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe
zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä
citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa
opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti
konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice,

ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia
vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom,
cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom
minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená Smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je
povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý

výsledok stanovený predmetnou smernicou. Podľa stanoviska Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08
zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor
konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v
zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky
spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa,

spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá.
Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len
dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode
ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci
na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval

všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Je namieste si uvedomiť aj
okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej veci rozhodoval je podnikateľský
subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle Obchodného zákonníka za účelom
podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený zmluvy o finančnom prenájme uzatvára
rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci rozhodcovskom konaní

zaplatilrozhodcovskémusúdupoplatok.Záujmomzriaďovateľarozhodcovskéhosúdutedazrejmebude,
aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých
bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodcovský súd
ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva absolútne opomenul aplikovanie príslušných
kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd

veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa
ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský
rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd prvej inštancie považuje
ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s § 53 ods. 5 OZ, súd v konečnom dôsledku nemal
inú možnosť ako zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie.

4. V lehote na podanie odvolania bolo súdu prvej inštancie doručené podanie spoločnosti BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: XX XXX XXX označené ako odvolanie, v
ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil povereniena vykonanie exekúcie, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Spoločnosť namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a že účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Uviedla,
že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia súdnemu
exekútorovi na vykonanie exekúcie; nebol oprávnený preskúmavať platnosť rozhodcovskej doložky,
o ktorej platnosti rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby

bola opätovne posúdená, keďže rozsudok rozhodcovského súdu má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu; tvrdila, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím vylúčil možnosť riešiť spory podľa
zákona o rozhodcovskom konaní; poukázala na ustanovenie § 93b zákona o bankách, ktoré ukladalo
banke povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky a bolo len na vôli klienta, v tomto
prípade povinného, či takýto návrh prijal alebo odmietol; namietala nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka a porušenie § 153 ods. 1 O. s. p. súdom prvej inštancie; vyslovila názor, že súd

prvej inštancie konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného čím mu odňal možnosť vyjadriť
sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu; vytýkala súdu prvej inštancie, že záver o neplatnosti
rozhodcovskej doložky nesprávne oprel o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, keďže ide o akt sekundárnej
povahy; zdôraznila s poukazom na rozhodnutia iných súdov, že súdy porušujú právnu istotu a legitímne
očakávania, keď v skutkovo a právne obdobných veciach rozhodujú rozdielne a vytýkala súdu prvej

inštancie, že svojim rozhodnutím neprimerane zvýhodňuje povinného.

5. Súdna exekútorka a povinný sa k odvolaniu BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. nevyjadrili.

6. Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu podania spoločnosti BENCONT

INVESTMENTS, s.r.o. skúmal, či uvedená spoločnosť je osobou oprávnenou na podanie odvolania v
mene oprávneného a dospel k záveru, že podané odvolanie je potrebné odmietnuť.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd
odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

8. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané

odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie voči predmetnému uzneseniu bolo podané neoprávnenou osobou, a preto ho
podľa § 386 b) CSP odmietol.

9. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

10. Osobitným predpisom pre exekučné konanie je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

11. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania,
v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.

12. Podľa § 60CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.

13. Podľa § 89 ods. 1 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený
zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

14. Advokát môže podľa § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii vykonávať advokáciu ako

fyzická osoba, a to samostatne, alebo v združení s inými advokátmi, alebo ako spoločník verejnej
obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti alebo konať spoločnosti s ručením
obmedzeným. Tieto spoločnosti nesmú mať iný predmet podnikania ako poskytovanie právnych služieb.15. V posudzovanej veci odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala za oprávneného
spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. Bratislava, plnú moc na zastupovanie oprávneného k
odvolaniu však nepredložila. Túto plnú moc odvolací súd ani nežiadal predložiť, pretože z výpisu

z obchodného registra spoločnosti BENCONT INVESTMENTS s.r.o. zistil, že nejde o spoločnosť s
ručením obmedzeným, ktorá bola založená podľa Zákona o advokácii a ktorej jediným predmetom
činnosti je poskytovanie právnych služieb a túto spoločnosť nemožno označiť (vzhľadom na predmet jej
činnosti) ani za takú právnickú osobu, ktorá má oprávnenie zastupovať účastníka v exekučnom konaní
na základe osobitného zákona.

16. Podľa § 386 b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

17. Z uvedeného vyplýva, že za oprávneného podala odvolanie neoprávnená osoba - osoba, ktorá nie
je stranou tohto konania, nejde o právnickú osobu založenú podľa osobitného zákona na účel výkonu
advokácie ani o právnickú osobu, ktorá (na základe plnomocenstva), môže účastníka zastupovať podľa

osobitného zákona.

18. Odvolací súd preto odvolanie podané v tejto exekučnej veci spoločnosťou BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., Bratislava odmietol, pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je
oprávnený.

19. Vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané niekým, kto na podanie odvolania v predmetnej veci nebol
oprávnený, nemohol nastať ani suspenzívny účinok odvolania, teda odklad právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie preto nadobudlo právoplatnosť (de facto) tak,
ako keby uvedené odvolanie spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. nebolo podané, a to bez

ohľadu na to, kedy o tomto odvolaní rozhodol odvolací súd tak, že odvolanie odmietol, pretože bolo
podané neoprávnenou osobou.

20. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP
rozhodol tak, že žiadna strana nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný

a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).