Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206941
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213206941.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: T. K. bytom
S. N. F. XXX/XX, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.120,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/335/2013-114 zo dňa 31.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a o trovách konania
p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 1.120,87 eura za čas od 04.08.2010 do zaplatenia, vo zvyšku
žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Konštatoval, že žalobca podal dňa
28.03.2013 žalobu, ktorou si uplatnil svoj nárok na tlačive Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa
článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Rozhodnutie vo veci
samej súd odôvodnil najmä s odkazom na ustanovenia uvedeného nariadenia, ustanovenia zákona č.

191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej „Zmenkový a šekový
zákon“) ako aj ustanovenia § 3 ods. 1, § 34, § 39 Občianskeho zákonníka a § 6 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) so záverom, že
žaloba je neopodstatnená. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia zmenkovej
sumy 1.120,87 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 04.08.2010 do zaplatenia ako aj
6% ročného úroku od 14.10.2010 do zaplatenia na tom základe, že ako indosatár je nadobúdateľom

všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 05.02.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a do jej textu bol poňatý
záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 1.120,87
eura s 0,25% denným úrokom z tejto sumy za čas od 04.08.2010 do zaplatenia. Za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, avšak žalovaný
nezaplatil žiadnu sumu. Žalobca v priebehu konania podaním doručeným dňa 23.12.2015 vzal žalobu v
časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť a súd v tejto časti podľa § 96 ods.

1 § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., účinný do 30.06.2016, ďalej len
„OSP“) konanie zastavil a predmetom konania zostal zvyšok žaloby.2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalovaný dňa 05.02.2010 vystavil
vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., sumu 1.120,87 eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od 04.08.2010. Z rubovej

strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu.
Predmetná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“ a za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Listina má znaky
vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné
údaje vystaviteľa, podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia

zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Súd
v odôvodnení rozsudku poukázal o. i. aj na ustanovenie § 79 ods. 3 OSP, podľa ktorého ak ide o
žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou,
žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak
ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a

ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie
záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva. V zmysle § 79 ods. 4 OSP ak nie je
dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zároveň súd postupoval podľa § 372y ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý uvádza, že ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom

účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.

3. Súd skúmal, či zmenka vystavená žalovaným je platná a či z nej pre vystaviteľa mohla vzniknúť
povinnosť zakladajúca uplatnené právo žalobcu. Dohoda pôvodného veriteľa a dlžníka o vyplnení
zmenky záväzne určuje, akým spôsobom, v akom rozsahu a podľa akých kritérií má byť chýbajúci

obsah zmenky v budúcnosti doplnení. Zmenkový a šekový zákon vlastnú zmenku zakotvuje ako
platobný prísľub, ktorým sa vystaviteľ zaväzuje, že zaplatí v určitej lehote určitú peňažnú sumu veriteľovi
(remitentovi). Podstatnou podmienkou bianko zmenky je skutočnosť, že neúplnosť zmenky nevyplýva z
opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s tým, že jej neskoršie vyplnenie sa predpokladá.
Zámer vydať bianko zmenku sa prejavuje v existencii dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim a

preberajúcim , ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku doplniť. Obsahom dohody je určenie
vyplňovacieho práva t. j. dohoda o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky sa majú doplniť a za akých
podmienok resp. určujúcich skutočností. O vyplňovacom práve možno hovoriť iba v tom prípade, ak
takáto dohoda spĺňa a všetky náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Dôkazná povinnosť účastníka v
sporovom konaní zahrňuje jeho povinnosť tvrdenia a povinnosť preukázať svoje tvrdenia. Následky
spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania,
ktorý tieto povinnosti nesplnil. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka
konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Podľa § 79 ods. 3 OSP v znení účinnom

od 23.12.2015 je žalobca v konaní, v ktorom sa uplatňuje proti žalovanému nárok zo zmenky, ktorý je
fyzickou osobou, povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným,
ako aj skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. Ak nie
je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca svoju dôkaznú povinnosť v tomto smere nesplnil, súdu

úverovú zmluvu nepredložil a okrem predloženia zmenky žiaden dôkaz ani neoznačil ani nepredložil.
V záujme dodržania zásad ochrany spotrebiteľa OSP v znení účinnom od 23.12.2015 ukladá súdu
povinnosť skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom,
a zaviedol tiež nové povinnosti účastníka konania v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky,
a to najmä za účelom zistenia, či nejde o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. Povinnosťou

účastníka konania je nielen povinnosť tvrdiť, ale aj povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Žalobca si nesplnil
svoju povinnosť doplniť žalobu opísaním skutočnosti týkajúcich sa vlastného vzťahu, resp. pôvodného
veriteľa pohľadávky so žalovaným, a zároveň preukázať, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s
platnou právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu. Procesným dôsledkom nesplnenia
dôkaznej povinnosti je, že súd žalobu v časti, v ktorej nebola vzatá späť, zamietol. Výrok o trovách

konania súd odôvodnil podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal,
lebo si ich neuplatnil a ani nevyčíslil.4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

čím sa mu odňala možnosť konať pred súdom, a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti
konať pred súdom, lebo žalovaný uplatnený nárok nepoprel a je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Namietal, že účastníci nenavrhli dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným
spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou

zásadou. On predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a
zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovaného neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov. Súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva
len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť
námietky voči zmenke a ak tak neurobil, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté z dôvodu

uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd nesprávne vykonával a hodnotil
dôkazynaskutočnosti,ktoréniktonetvrdil,atakdospelkrozhodnutiunazákladeaplikácieainterpretácie
nesprávnych právnych predpisov a práva Európskej únie. Na podporu svojich argumentov poukázal
na rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na tom, že
je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu,

pričom predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na
ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Súd
porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po
indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom irelevantný; jemu

nie je známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou
ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna úprava spotrebiteľských úverov explicitne
pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej
výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných
záväzkov, sú záväzkami samostatnými, a vôbec nie sú závislé na úverovom vzťahu. Ak bol na súde

uplatnený nárok zo zmenky, súd nemôže bez ďalšieho rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je
nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood1.júla2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a
po prejednaní veci rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom

výroku o trovách konania potvrdil. Rozsudok vo výroku o zastavení časti konania nadobudol v dôsledku
absencie odvolania právoplatnosť. Odvolací súd pritom postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods.
1,2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7.Predmetomtohtokonaniajenávrhnauplatneniepohľadávkypodľačl.4ods.1NariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej
zmenkovejsumyspríslušenstvomatrovkonania.Podľažalobyježalobcaakoindosatárnadobúdateľom

všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 05.02.2010, pričom indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant
predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil. Žalobca sa v odvolaní
zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho námietky boli prejavom snahy
o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania

v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou spochybňujúcou postup súdu pri
vykonávaní dôkazov, ktorý inak ani nevykonal tie dôkazy, ktoré žalobca v odvolaní namietal. Predmetom
konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý
si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskehokonania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4 Nariadenia upravuje
zjednodušenýavzásadepísomnýspôsobvedeniakonaniavoveciachsnízkouhodnotousporuscieľom
zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Ak by súd prvej inštancie vo všeobecnosti nemal na základe

vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol žalobcu
vyzvať na doplnenie a mohol realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom.
Cieľom Nariadenia nie je totiž obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie
vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie
prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno

preto vykladať tak, že by na základe neho nemal mať súd k dispozícií aj iné dôkazné prostriedky
než príslušné tlačivá, a nemal by aj možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so
spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s
malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne
pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto
plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť

zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu
sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie,
čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

8. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, účinný v čase

rozhodovania súdu prvej inštancie, ako základný procesný predpis platný na území Slovenskej republiky
dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré v odseku 1 tretej vete umožnilo súdu výnimočne
vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. V danom prípade z predloženej zmenky je zrejmé, že vznikla na základe zmluvy uzavretej so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, pod č. 408500075

ako zmenka „bez protestu“ a s termínom: „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na
zmenke je číslo zmluvy uvedené, pričom ani žalovaný túto skutočnosť nenamietal. Je nesporné, že
predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej v úverovej
zmluve,resp.vovšeobecnýchpodmienkachposkytnutiaúveruprávnehopredchodcužalobcuspojených
so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a všeobecne

uznávanej potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie mohol vykonať aj tie dôkazy, ktoré
nikto zo strán sporu nenavrhol. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere bola obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, ktorý v ustanovení § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 tohto zákona bola
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania
a v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru mohol byť veriteľom aj predávajúci, a
spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto zákona bola fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom spotrebiteľ ich
znenie ani ovplyvniť nemohol, lebo boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Existujúce
pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená,

že nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Dôkaznú povinnosť v tomto smere vyplývajúcu z ustanovenia § 79 ods. 3, 4 OSP, ktoré
súd prvej inštancie citoval v odôvodnení svojho rozsudku, si žalobca nesplnil.

9. Odvolací súd neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku

zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského
úveru, síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak

zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať
so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov exoffo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
jeabstraktnýcharakterzmenky,ktorýinaknepripúšťa,abysúdpriuplatňovaníprávazozmenkyprihliadal
na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a

skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

10. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o
úvere ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného ustanovenia, ktoré bolo novelizované
zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015, vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s
uvedenou výnimkou - nemal oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský
úver. Takéto zjednodušené chápanie citovaného ustanovenia preferuje žalobca, ktorý nepripúšťa právny
záver o možnosti skúmania okolností, za ktorých bola zmenka vystavená, a ani záver o jej možnej

neplatnosti, či neexistencie. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je vo svetle
judikatúry Súdneho dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle
ktorej špecifiká súdneho konania prebiehajúceho v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje

aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky

nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený
už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania
zmluvy o úvere, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
bolo zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu

zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa

zmenky alebo postúpenia práv z nej. Ak veriteľ zo zmluvy zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval,
zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na iného, potom bolo možné uzavrieť,
že zmenka bola vystavená v rozpore s právnym predpisom a ako taká je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná.

11. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na
ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného

papiera mohlo byť žalovanému zhoršené jeho zmluvné postavenie. V tejto súvislosti je právne významné
aj ustanovenie § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je

pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto zmenka na podklade
takéhoto dojednania nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

12. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné

zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to má súd
túto povinnosť aplikáciou procesného práva naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku
zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátnaprávna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti odporuje právu EÚ na ochranu
spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa v

súlade so Smernicou 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil
až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom
konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, môže
byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky
nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, publikované pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Ak žalobca ako

dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,
ktorý žalobca použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu
súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi

k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu

na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“ Keďže odvolací súd na základe
uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie posúdil ako vecne správny, odvolanie žalobcu nepovažoval
za dôvodné a rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

13. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto by mu podľa § 255 a § 262 ods. 1 CSP patrila
náhrada trov odvolacieho konania. Vzhľadom na to, že mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli,
odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP rozhodol, že žalovanému sa nárok na ich náhradu nepriznáva.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).