Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, November 15, 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2T/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617010164
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3617010164.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného Y. Y., na

hlavnom pojednávaní dňa 15.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. Y., B.. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom P. W. Č.. XX, nezamestnaný,
je vinný, že

hoci mu z ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať
sa o výživu svojho dieťaťa a rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 6P/98/2010-24 zo dňa
27.08.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.09.2010 bol zaviazaný prispievať na výživu svojej

dcéry maloletej I. Y., B.. XX.XX.XXXX sumou 80,- € mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 15. Dňa
v mesiaci vopred k rukám matky P. T. s účinnosťou od 31.03.2010, tejto povinnosti sa v Partizánskom,
vo Veľkých Kršteňanoch a všade tam, kde sa zdržiaval úmyselne vyhýbal v dobe od 01.05.2016 do
30.09.2017 s výnimkou mesiacov, za ktoré výživné zaplatil tým, že v dobe od 19.11.2015 do 21.11.2016
nebol nikde zamestnaný, nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť a ani sa nezaevidoval na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, v mesiacoch október 2015 až apríl 2016
poberal rodičovský príspevok a osobne sa staral o maloletého syna, následne v dobe od 22.11.2016

do 23.01.2017 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
v Partizánskom, odkiaľ bol ale vyradený z dôvodu nespolupráce, a od 24.01.2017 až doposiaľ nie je
nikde zamestnaný, nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a nie je evidovaný ani ako uchádzač o
zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, od mesiaca október 2017 poberá rodičovský
príspevok a osobne sa stará o maloletého syna, pričom matke svojej dcéry P. T. zaplatil na výživnom
v mesiaci v mesiaci máj 2016 sumu 50,- €, v mesiaci jún 2016 sumu 50,- €, v mesiaci júl 2016 sumu
50,- €, v mesiaci august 2016 sumu 50,- €, v mesiaci september 2016 sumu 50,- €, v mesiaci október
2016 sumu 50,- €, v mesiaci november 2016 sumu 50,- €, v mesiaci december 2016 sumu 50,- €, v

mesiaci marec 2017 sumu 70,- €, mesiaci apríl 2017 sumu 50,- €, v mesiaci máj 2017 sumu 30,- €,
v mesiaci jún 2017 sumu 50,- €, v mesiaci júl 2017 sumu 30,- €, v mesiaci august 2017 sumu 50,-
€, mesiaci september 2017 sumu 50,-€, dňa 03.11.2017 sumu 100,-€, dňa 13.11.2017 sumu 200,-€ a
dňa 14.11.2017 sumu 180,-€, čím zostal na výživnom za obdobie od 01.05.2016 do 30.09.2017 dlhovať
P. T. sumu vo výške 150,- €, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/57/2015-81 zo dňa 12.11.2015,
právoplatným dňa 27.11.2015,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený

čím spáchal:prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona č. 300/2005
Z. z. v znení neskorších predpisov.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 54 Tr. zák., na trest povinnej
práce vo výmere 200 (dvesto) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. trest povinnej práce je povinný vykonať najneskôr do jedného roka od
nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. trest povinnej práce je povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase,
bez nároku na odmenu.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci obžalovaného Y. Y., pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods.
3 písm. c) Tr. zák. bola podaná prokurátorom Okresnej prokuratúry Partizánske pod sp. zn. Pv
247/17/3305-10 na tunajší súd dňa 22.08.2017 obžaloba na skutkovom základe podľa obžaloby. Súd
vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por. neprijal vzhľadom k druhu trestnej činnosti

a špecifiku dokazovania v konaní pred súdom pokiaľ je žalované obdobie neuzavreté.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal výsluch obžalovaného, výsluch svedkyne P. T., oboznámil listinné
dôkazy vzťahujúce sa ku skutku, rozhodnutia súdu o úprave vyživovacej povinnosti obžalovaného k
maloletej I. Y.C., obsah pripojených spisov a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2017 vyjadril k sumám úhrady výživného, ktoré
sú uvedené aj v skutkovej vete rozsudku, uviedol, že sa snaží si plniť vyživovaciu povinnosť aspoň
čiastočne. Riadne zamestnaný nebol, privyrobil si príležitostne brigádnicky. V súčasnosti poberá
rodičovský príspevok a stará s a osobne o syna H. Y. B.. XX.XX.XXXX. Vypomáhajú mu rodičia, u ktorých

býva. Z evidencie nezamestnaných ho vyradili, pretože sa nedostavil na kontakt. Nepožíva alkohol,
nefajčí. Zdravotný stav má dobrý. Chcel by výživné dodatočne uhradiť. Svoj prístup sám napokon
označil za ľahostajný. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 15.11.2017 uviedol, že od posledného
pojednávania dňa 23.10.2017 na výživné zaplatil časť zameškaného výživného spolu v sume 480,-€ a
to dňa 03.11.2017 v sume 100,-€, 13.11.2017 v sume 200,-€ a 14.11.2017 v sume 180,-€. Na výživné si

požičal ako aj použil úspory. Nemá zdravotné obmedzenia brániace mu vykonávať zamestnanie. Poberá
rodičovský príspevok, osobne sa stará o syna H.. Jeho družka pracuje v 3-zmennej prevádzke, rozhodla
sa ísť pracovať, žijú u jeho rodičov. Na záver uviedol, že ho neplnenie vyživovacej povinnosti mrzí.

Svedkyňa - oprávnená P. T. na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2017 popísala úhrady výživného

obžalovanýmakovskutkovejveterozsudku,uviedla,žeotecsaodcérunezaujíma, inakakočiastočným
výživným neprispieva na dcéru, dcére dokáže matka zabezpečiť všetko potrebné. Matka maloletej je
zamestnaná, má príjem 500,-€ mesačne, vypomáha jej manžel, má aj ďalšie dieťa. Výživné vymáha
aj exekučne, na výživu nebolo nič zrazené. Na hlavnom pojednávaní dňa 15.11.2017 uviedla, že
obžalovaný zaplatil časť zameškaného výživného spolu v sume 480,-€ a to dňa 03.11.2017 v sume 100,-

€, 13.11.2017 v sume 200,-€ a 14.11.2017 v sume 180,-€.

Trestné oznámenie vo veci podala P. T. dňa 19.05.2017 (č.l. 1).

Podľa vyčíslenia dlhu na výživnom na č.l. 36-37 za obdobie od 19.11.2015 do 15.08.2017 vrátane

mesiaca august 2017 mal obžalovaný na výživné poukázať sumu 1680,-€, zaplatil za rok 2015 sumu 50-
€, za rok 2016 sumu 600,-€ a za rok 2017 sumu 280,-€, spolu tak zaslal sumu 930,-€ dlh na výživnom
predstavoval sumu 750,-€.

Podľarodnéholistunač.l.38 a rozsudkuOkresnéhosúduPartizánskeč.k.6P/98/2010-24z27.08.2010,

právoplatného 25.09.2010 č.l. 39-41 súd zistil, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživumaloletej I. Y., B.. XX.XX.XXXX s účinnosťou od 31.03.2010 výživným vo výške 80,-€ mesačne vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej P. Y. toho času T..

Podľa správ ÚPSVaR Partizánske na č.l. 45-53 a č.l. 125 a č.l. 136-142 obžalovaný poberal rodičovský
príspevok v mesiaci október 2015 až apríl 2016 vo výške 203,20-€, a od októbra 2017 doposiaľ v sume
213,20-€, vyradený bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 24.01.2017 pretože sa nedostavil
v určenom termíne na úrad alebo miesto určené úradom. Vedený ako uchádzač o zamestnanie bol od
22.01.2016 do 23.01.2017.

Podľa správy Okresného úradu, odboru živnostenského podnikania Prievidza z 14.07.2017 na č.l. 67-68
nie je registrovaný ako živnostník.

Podľa správy ODI Partizánske na č.l. 63-66 je obžalovaný na tamojšom ODI vedený ako držiteľ ani
vlastník vozidiel, tieto však boli blokované exekútorom.

Podľa správy Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. na č.l. 71-87 nebol obžalovaný
akcionárom listinných akcií na meno.

Podľa lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky na č.l. 69-70 obžalovaný

nebol evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti.

Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni na č.l.54-62 nebol obžalovaný evidovaný ku dňu 31.05.2017 v
informačnom systéme Sociálnej poisťovne u zamestnávateľa ani ako SZČO.

Podľa správy exekútorského úradu Mgr. Heleny Kríkovej z 03.07.2017 je vedená exekúcia EX 1341/15
na obžalovaného ako povinného z titulu vymáhania výživného, oprávnená nahlásila úhrady priamo od
povinného, zo strany exekútora nebola vymožená žiadna suma.

Podľa potvrdenia Prima banka Slovensko, a.s. na č.l. 127-128 zaplatil dňa 13.10.2017 sumu 50,-€ a

dňa 14.09.2017 sumu 50,-€.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov na č.l. 90-91 bol obžalovaný pred spáchaním skutku 3x
postihnutý za priestupky najmä porušenia pravidiel cestnej premávky.

Podľa odpisu z registra trestov a pripojených spisov bol obžalovaný doposiaľ štyrikrát súdne trestaný
pre úmyselnú trestnú činnosť.

Trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/35/2011 z 31.08.2011, právoplatným dňa
20.09.2011 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §

207 ods. 2 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody na 1 rok so skúšobnou dobou na 20 mesiacov.
Na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený.

Trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/57/2015 z 12.11.2015, právoplatným dňa
27.11.2015 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §

207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody na 14 mesiacov so skúšobnou
dobou na 16 mesiacov do 27.03.2017.

Vzťah majetkových a zárobkových pomerov obžalovaného k jeho zákonnej vyživovacej povinnosti z
trestnoprávnej roviny je potrebné vykladať z toho pohľadu, či obžalovaný svojím konaním naplnil všetky

zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy.

Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti
súd považuje za preukázaný skutkový stav podľa obžaloby, s úpravou skutku doplnením tak, že súd
zavinené obdobie ohraničil obdobím 01.05.2016 do 30.09.2017, čo zohľadňuje rodičovskú dovolenku

obžalovaného, Zohľadnil úhrady výživného a skutkovo starostlivosť o dieťa do troch rokov veku.
Obžalovaný ako otec maloletého dieťaťa má právo rodiča osobne sa starať o dieťa vo veku, v
ktorom má ako rodič nárok na rodičovský príspevok. V tomto období je jeho príjem len rodičovský
príspevok, je zrejmé, že z jeho výšky nemožno dosiahnuť životnú úroveň, keď by bolo možné čo i znedbanlivosti považovať neplnenie si vyživovacej povinnosti za trestné, od čoho je potrebné odlišovať
občianskoprávny nárok na výživné, ktoré zostáva zachovaný. Z hľadiska zavinenia nemožno ani pričítať
na ťarchu obžalovaného, že je to on, kto vykonáva osobnú starostlivosť o syna H. a do zamestnania

sa vrátila jeho družka, hoci z morálneho hľadiska by mal túto úlohu aj z dôvodu jeho ďalšej vyživovacej
povinnostiajejriadnehoplneniazastaťobžalovaný. Pretosúdohraničilzavinenéobdobieod01.05.2016
do 30.09.2017. Tu je zrejmé, že si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil pričom s tým, že porušuje záujem
na plnení vyživovacej povinnosti bol uzrozumený - konal tak v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b/
Tr. zák. Obžalovaný sa nikde riadne nezamestnal, a hoci bol na určité nie dlhé obdobie evidovaný ako

uchádzač o zamestnanie, bol vyradený z evidencie pre nespoluprácu. Nepožiadal o zníženie výživného,
to bolo určené na sumu nezodpovedajúcu jeho príjmu, najmä pokiaľ sa berie na zreteľ rodičovská
dovolenka. Vyživovaciu povinnosť si plnil čiastočne, pričom mu vznikol dlh, ktorý súd vyčíslil za uzavreté
obdobie na sumu 150,-€ (17 mesiacov x 80,-€ t.j. 1360,-€ - zaplatených 1210,-€ t.j. zostatok 150,-€).
Obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej
povinnosti vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin

odsúdený, teda svojím konaním naplnil zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení §
34 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať najmä prevýchovný účinok.

Súd pri ukladaní trestu prihliadol k jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., a ukladal
trest podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. Obžalovaný sa priznal k spáchaniu skutku, neplnenie vyživiacej

povinnosti ľutoval, skutočnosť, že svoje konanie nepovažoval za úmyselné, je už spojené s právnym
posúdenímveci.Obžalovanývpriebehukonaniavyjadrilľútosťstým,žesivyživovaciupovinnosťneplnil,
poukazoval na to, že na to nemal finančné prostriedky, sčasti dlh zaplatil. Súd neprihliadol ani k jednej
priťažujúcej okolnosti. Na odsúdenie vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/57/2015 nemožno
prihliadať vzhľadom k zásade zákazu dvojitého pričítavania podľa § 38 ods. 1 Tr. zák.

Pri ukladaní trestu súd prihliadol na okolnosti prípadu, a to najmä na výšku sumy zameškaného
výživného, stále pretrvávajúcu vyživovaciu povinnosť obžalovaného a skutočnosť, že obžalovaný má
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému H., pričom sa osobne stará o toto dieťa vo veku do troch
rokov. Hoci nie v plnej výške vyživovaciu povinnosť si plnil čiastočne, a v konaní pred súdom väčšinu

zameškaného výživného splatil. Jeho aktuálny príjem je len rodičovský príspevok. Podľa názoru súdu
pri ukladaní trestu pre trestný čin zanedbania povinnej výživy viac ako u iných trestných činov by sa mala
zvažovať skutočnosť, aký bude mať dopad trest nie len na obžalovaného, ale aj na poškodeného - v
tomto prípade maloleté dieťa (deti). Či je v záujme maloletého dieťaťa a spoločnosti (ktorá tiež vynakladá
nemalé prostriedky na odsúdených v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody), aby osoba, ktorá

si má k dieťaťu vyživovaciu povinnosť plniť bola pozbavená osobnej slobody a možnosti riadne sa
zamestnať a výživné platiť, v tomto prípade aj osobne starať sa o maloleté dieťa, alebo byť morálne
odsúdená a potrestaná no má byť jej ponechaná možnosť sa zamestnať a vyživovaciu povinnosť si
plniť. Pokiaľ možno predpokladať, že účel trestu a morálne odsúdenie páchateľa možno dosiahnuť aj
inak ako represívnym opatrením, podľa názoru súdu je potrebné ho využiť, pretože obžalovaný bude

môcť preukázať, že je schopný riadne si plniť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, čo pri zaradení do
zamestnania počas výkonu trestu nie je plnej miere možné. Pretože obžalovaného schopnosť pracovať
nie je obmedzená, súd mu uložil trest povinnej práce vo výmere 200 hodín čo považuje na dosiahnutie
účelu trestu za trest primeraný a spravodlivý, pričom ak odsúdený nebude viesť riadny život v čase
výkonu tohto trestu alebo zavinene nevykoná práce v učenom rozsahu, hrozí, že súd trest povinnej

práce premení na trest odňatia slobody, tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden
deň nepodmienečného trestu odňatia slobody (§ 55 ods. 4 Tr. zák.). Obžalovaného povinnosťou by však
malo byť aj naďalej riadne plnenie vyživiacej povinnosti pričom za splnenia predpokladov uvedených v
§ 86 písm. a/ Tr. zák. možno využiť inštitút účinnej ľútosti.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.