Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 1, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/33/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208203193
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2010:1208203193.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľa: N..

C. B., X. T. XX, X., zastúpený JUDr. Petrom Vačokom, advokátom, so sídlom Vazovova 9/A, Bratislava,
proti odporcom: I. Factoring Slovenskej sporiteľne, a. s., so sídlom Priemyselná 1/a, Bratislava, IČO: 35
849 665, II. Leasing Slovenskej sporiteľne, a. s., so sídlom Priemyselná 1/a, Bratislava, IČO: 35 865
491, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou ECKER-KÁN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Námestie
Martina Benku 9, Bratislava, o zaplatenie 690 000,- Sk (22 903,80 Eur) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal o určenie, že je spoluvlastníkom v podiele
jednej tretiny osobného motorového vozidla P. L. X.X X. O. X-T., číslo karosérie A., číslo motora X., rok

výroby 2005 z a s t a v u j e .

Odporcom v I. a II. rade náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené n e p r i z n á v a .

II.OdporcavI.radejepovinnýzaplatiťnavrhovateľovi22903,80Eur,spolus8%úrokomzomeškania
ročne od 19. 07. 2008 až do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 3 247,17 Eur, všetko v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v I. rade z a m i e t a.

III. Súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v II. rade z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v II. rade náhradu trov konania vo výške 2.828,59 Eur, v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11. 02. 2008 domáhal voči odporcovi v I. a II. rade zaplatenia sumy

690 000,- Sk (22 903,80 Eur) s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatia, eventuálne
určenia, že navrhovateľ je v podiele 1/3 spoluvlastníkom osobného motorového vozidla P. L. X.X X. O.
X-T., číslo karosérie A., číslo motora X., rok výroby 2005 (ďalej len "vozidlo"). Navrhovateľ si uplatnil
náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcami ústne uzavreli Dohodu o spoločnom financovaní kúpnej ceny
vozidla (ďalej len "Dohoda"), pričom kúpna cena vozidla bola s predávajúcim dohodnutá v sume 2 090

000,- Sk (69 375,29 Eur). Na základe tejto dohody uzavreli odporcovia Zmluvu o finančnom leasingu,
ktorej predmetom bolo uvedené vozidlo. Odporca v II. rade, na základe zmluvy uhradil predávajúcemu
časť kúpnej ceny vozidla vo výške 1 400 000,- Sk (46 471,49 Eur). Zvyšnú časť kúpnej ceny v sume
690 000,- Sk (22 903,80 Eur) uhradil v zmysle dohody účastníkov konania navrhovateľ. Vozidlo bolonavrhovateľovi odporcom v I. rade pridelené ako predsedovi predstavenstva odporcu v I. rade. V zmysle
dohody mal navrhovateľ vzhľadom na poskytnuté finančné prostriedky právo požadovať alternatívne
buď odkúpenie vozidla alebo vrátenie uhradenej sumy. Oboje však odporcovia odmietli. Navrhovateľ si

okrem vydania sumy 690 000,- Sk (22 903,80 Eur) v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 8 %
z istiny ročne od 14. 09. 20007 do zaplatenia.

K návrhu sa písomne vyjadrili odporcovia v I. a II. rade podaním zo dňa 14. 11. 2008. Uviedli, že toho
času je vlastníkom vozidla iba odporca v I. rade, a to na základe ukončenia Zmluvy o finančnom leasingu

zo dňa 09. 05. 2008. Odporca v I. rade odmieta, že by s navrhovateľom uzavrel Dohodu, tak ako to
tvrdí navrhovateľ, pričom jej uzatvorenie navrhovateľ nijako nepreukázal. Pravdou je, že odporca v I.
rade umožnil navrhovateľovi kúpu vozidla, ktorého hodnota bola vyššia ako hodnota prípustná v zmysle
internej smernice odporcu v I. rade, t. j. pre zamestnancov v riadiacich pozíciách 1 400 000,- Sk (46
471,49 Eur), avšak za podmienky, že si doplatí časť kúpnej ceny vozidla, ktorá túto sumu prevyšuje.
Odporca v I. rade okrem samotnej obstarávacej ceny vozidla vo výške 1 400 000,- Sk (46 471,49

Eur) uhrádzal v období, keď navrhovateľ vozidlo používal ako jeho zamestnanec, aj náklady spojené s
vozidlom v celkovej výške 762 534,93 Sk (25 311,52 Eur). Bol to sám navrhovateľ, ktorý mal záujem
používať služobné motorové vozidlo, ktorého obstarávacia cena prevyšovala maximálnu hodnotu, ktorú
bol odporca v I. rade oprávnený poskytnúť na obstaranie služobného motorového vozidla, preto bol
povinný zaplatiť doplatok kúpnej ceny vo výške 690 000,- Sk (22 903,80 Eur) z vlastných finančných

prostriedkov. Odporca v I. rade súhlasil, že po ukončení leasingu umožní navrhovateľovi odkúpiť vozidlo
za jeho zostatkovú hodnotu. K dohode o zostatkovej hodnote však nedošlo. V žiadnom prípade však
navrhovateľovi nevznikol nárok na vrátenie sumy 690 000,- Sk (22 903,80 Eur). Odporca v I. rade preto
žiada návrh navrhovateľa zamietnuť aj voči odporcovi v I. rade.

Odporca v II. rade popiera uzavretie akejkoľvek dohody s navrhovateľom o jeho povinnosti vrátiť mu v
prípade, že mu vozidlo neodpredá sumu 690 000,- Sk (22 903,80 Eur). Na základe uvedeného navrhujú,
aby pre nedostatok pasívnej legitimácie odporcu v II. rade, súd návrh navrhovateľovi voči odporcovi v
II. rade zamietol.

Odporca v I. rade súdu oznámil, že vozidlo dňa 27. 10. 2008 odpredal spoločnosti Porsche Inter Auto
Slovakia, spol. s r. o.

Navrhovateľ vzal podaním zo dňa 08. 07. 2010 návrh v časti eventuálneho petitu o určenie, že
navrhovateľ je v podiele 1/3 spoluvlastníkom vozidla späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Odporca

v I. a II. rade si trovy konania, v časti v ktorej súd konanie zastavil, uplatnili.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O. s. p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení, a teda z dôvodu čiastočného
späťvzatia podaného návrhu v časti eventuálneho petitu, súd rozhodol tak, ako sa uvádza v bode I.

výrokovej časti tohto rozsudku a konanie v jeho späťvzatej časti zastavil.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť jeho trovy odporca.

Súd rozhodol o trovách konania v jeho zastavenej časti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku. Súd má za to, že konanie bolo v časti eventuálneho petitu zastavené
presprávanieodporcuvI.rade,ktorývozidlopozačatíkonaniaodpredalatedaspôsobil,žekonaniebolozastavené. Navrhovateľ si náhradu trov konania v jeho späťvzatej časti neuplatnil, súd preto rozhodol
tak, že odporcom v I. a II. rade uplatnenú náhradu trov konania v jeho späťvzatej časti nepriznal.

Súdvykonaldokazovanieprednesomprávnychzástupcovúčastníkovkonania,výsluchomnavrhovateľa,
výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Z Faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že predávajúci spoločnosť AUTOCOMODEX TRNAVA, spol. s. r. o.
fakturovala odporcovi v I. rade za vozidlo sumu 1 400 000,- Sk (46 471,49 Eur). Faktúra bol vyhotovená

dňa 10. 05. 2005, splatná dňa 24. 05. 2005.

Z Faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že predávajúci spoločnosť AUTOCOMODEX TRNAVA spol. s.r.o.
fakturovalanavrhovateľovizasúčastivozidlasumu690000,-Sk(22903,80Eur).Faktúrabolvyhotovená
dňa 10. 05. 2005, splatná dňa 24. 05. 2005.

Z Potvrdenia spoločnosti AUROCOMODEX TRNAVA, spol. s.r.o. vyplýva, že faktúrou č. XXXXXXXXXX
boli navrhovateľovi fakturované súčasti motorového vozidla P. L. X.XVX O. X-T., t. j. vozidla, ktorého
financovanie je predmetom tohto konania.

Z Detailu obratu na účte navrhovateľa vypláva, že navrhovateľ za nadštandardnú výbavu vozidla uhradil

sumu 690 000,- Sk (22 903,80 Eur) dňa 18. 05. 2005.

ZoZmluvyofinančnomleasinguč.XXXXXXXzodňa10.05.2005vyplýva,žeodporcav1.radeuzatvoril
s odporcom v II. rade zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančného leasingu na predmet
leasingu - vozidlo P. L. X.XVX O. X-T.. Obstarávacia cena vozidla bola stanovená vo výške 1 400 000,-

Sk (46 471,49 Eur).

ZlistuT..L.Ď.adresovanéhoodporcovivI.radevyplýva,ženavrhovateľdňa14.09.2007vyzvalodporcu
v I. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 690 000,- Sk (22 903,80 Eur) v lehote 3 dní
odo dňa doručenia listu. Navrhovateľ doručenie výzvy odporcovi v I. rade súdu nepreukázal.

Z Dohody o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXXX vyplýva, že sa
navrhovateľ, odporca v I. rade a odporca v II. rade dohodli na postúpení leasingu vozidla, pričom zmluva
bolapodpísanálennavrhovateľomaodporcomvII.rade.OdporcavI.rade,akonájomcavozidla,zmluvu
nepodpísal.

Z Potvrdenia o ukončení zmluvy o finančnom leasingu vyplýva, že vozidla sa po odkúpení stalo výlučným
vlastníctvom odporcu v I. rade. Potvrdenie bolo vyhotovené dňa 09. 05. 2008 prokuristom odporcu v
II. rade.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že zostatková hodnota vozidla bola ku dňu 13. 12. 2007
určená znalcom vo výške 1 020 235,- Sk (33 865,60 Eur).

Z e-mailu zo dňa 07. 09. 2007 vyplýva, že navrhovateľ odporcovi v I. rade oznámil, že kúpna cena 800
000,- Sk (26 555,14 Eur) je pre neho neakceptovateľná. Odporcovi v I. rade za vozidlo ponúkol 640 000,-

Sk (21 244,11 Eur). Inak žiadal vrátenie sumy, ktorú za súčasti motorového vozidla zaplatil, prípadne
možnosť demontáže týchto súčastí.

Z Kúpno-predajnej zmluvy č. XXXXXXXX vyplýva, že vozidlo bolo dňa 27. 10. 2008 (t. j. po začatí
konania) predané odporcom v I. rade spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r. o. Kúpna cena

vozidla bola dohodnutá vo výške 450 000,- Sk (14 937,26 Eur).

Z výpovede svedkov N.. T. L. (bývalého gen. riaditeľa odporcu v II. rade) a N.. P. L. (bývalého člena
predstavenstva odporcu v II. rade) súd zistil skutočnosť, že časť kúpnej ceny vozidla bola "prelízovaná"
a zvyšnú časť kúpnej ceny platil navrhovateľ.

Z výpovede svedka N.. X. L., ktorý mal na starosti poskytovanie právnych služieb pre odporcu v 1. rade
súd zistil, že mal vedomosť o uzavretí ústnej Dohody medzi navrhovateľom a p. Z. H. T., ktorú mal neskôr
vyhotoviť v písomnej podobe. Písomnú formu dohody síce pripravoval, ale k podpisu nedošlo, nakoľkobol navrhovateľ odvolaný z funkcie. Podľa tejto dohody mal odporca v I. rade odpredať po skončení
leasingu vozidlo navrhovateľovi a v prípade, že ho tento nekúpi, vrátiť mu zálohu 690 000,- Sk (22 903,80
Eur). Navrhovateľ si toto právo uplatnil ale nebolo mu vyhovené. Uviedol, že sa o dohode dozvedel od

svojho nadriadeného p. P., ktorý ho aj poveril písomným vypracovaním dohody. Pri uzatváraní ústnej
dohody svedok osobne prítomný nebol.

Z výpovede svedka N.. Ľ. P. (bývalého finančného riaditeľa odporcu v II. rade) vyplýva, že spôsob
financovania vozidla bol taký, že sumu 1 400 000,- Sk (46 471,49 Eur) hradil odporca v I. rade a

sumu 690 000,- Sk (22 903,80 Eur) hradil navrhovateľ. Navrhovateľ sa podieľal aj na úhrade nákladov
spojených s prevádzkou vozidla. Suma 690 000,- Sk (22 903,80 Eur) mala slúžiť ako záloha na kúpnu
cenu vozidla pri jeho odkúpení navrhovateľom. Pri uzatváraní ústnej dohody a dojednávaní podrobných
podmienok svedok prítomný nebol.

Z výpovede svedka N.. C. U. (bývalého predsedu dozornej rady odporcu v I. rade a člena predstavenstva

Slovenskej sporiteľne, a. s.) vyplýva, že na niektorom z pracovných stretnutí, prišiel navrhovateľ s
požiadavkou, že chce mať ako manager vozidlo zrejme značky Volkswagen Phaeton. Toto vozidlo malo
stáť viac ako bol finančný limit pre managerské vozidlá, ale bolo na úrovni vozidiel, ktoré manageri
používali. Navrhovateľ uviedol, že rozdiel kúpnej ceny uhradí z vlastných finančných prostriedkov. Voči
tomuto návrhu svedok nemal žiadne výhrady, avšak či bolo prijaté nejaké rozhodnutie na úrovni orgánov,

to si nepamätá, nakoľko nedisponuje s listinnými podkladmi. Nevie ani uviesť, či mal odporca v I. rade
určenénejaképravidlápresituáciu,keďniektouhradízvlastnýchprostriedkovčasťkúpnejcenymajetku,
ktorý patrí spoločnosti. Podľa neho je to vec toho, kto finančné prostriedky poskytne, aby si to ošetril.
Bolo štandardné, že pokiaľ odchádzali pracovníci zo spoločnosti a mali tam auto, alebo nejaký majetok,
ktorý používali, napr. notebook, mobil a pod., bolo im umožnené, aby si ho odkúpili z nejakej hodnoty,

ktorá bola stanovená buď znalcom, alebo to bola účtovná hodnota veci. O prípade, že by na nákup veci
boli poskytnuté aj vlastné finančné prostriedky pracovníka nevie, ani sa s tým reálne pri výkone svojej
činnosti nestretol.

Z výpovede svedka N.. T. Z. (bývalého riaditeľa úseku majetkovej účasti a člena predstavenstva odporcu

vI.rade)vyplýva,žesananehoobrátilnavrhovateľstým,žechceakomanagervozidlo,ktoréhohodnota
bola nad limit určený v smernici o prevádzke motorových vozidiel v dcérskych spoločnostiach. Nakoľko
nebol kompetentný o tom rozhodnúť odkázal navrhovateľa na odporcu v I. rade. Keďže vozidlo bolo
kúpené usudzuje, že navrhovateľ súhlas na kúpu vozidla dostal. Pokiaľ bola suma vozidla vyššia než
stanovený limit, tak rozdiel asi navrhovateľ zaplatil z vlastných peňazí. Žiadne ďalšie okolnosti tejto veci,

ani ďalšie dohody mu nie sú známe. V tejto veci ho navrhovateľ kontaktoval aj neskôr s tým, že má
záujem o odkúpenie vozidla. Do úvahy pripadali dve možnosti riešenia, a to buď, že navrhovateľ bude
pokračovať v leasingu, alebo že si navrhovateľ auto odkúpi. Navrhovateľovi nikdy nedal a ani nemohol
dať súhlas, že v prípade, ak mu vozidlo nebude odpredané, bude mu vrátená ním poskytnutá plná suma
na nákup vozidla.

Z čestného prehlásenia N.. Š. T. vyplýva, že ako člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne, a.s. súhlasil
s udelením výnimky z vnútornej smernice odporcu v I. rade, na základe ktorej bol daný súhlas s návrhom
navrhovateľa na kúpu predmetného motorového vozidla. Tento súhlas bol daný len s podmienkou
spolufinancovania zo strany navrhovateľa, a to vo výške presahujúcej maximálny limit stanovený

smernicou, s tým, že odporca v I. rade uhradí za motorové vozidlo 1 400 000,- Sk (46 471,49 Eur) a
navrhovateľ sumu 690 000,- Sk (22 903,80 Eur). Predmetom výnimky nebola žiadna dohoda o spôsobe
vzájomného vyporiadania sa navrhovateľa a odporcu v I. rade v prípade, že odporca v I. rade neodpredá
vozidlo navrhovateľovi. Ďalej uviedol, že nikdy nesúhlasil s tým, že by suma 690 000,- Sk (22 903,80
Eur) mala byť zálohou na budúcu kúpnu cenu vozidla, ktorá by mala byť v prípade, že vozidlo nebude

navrhovateľovi odpredané, vrátená v plnej výške. Vzájomné práva a povinnosti navrhovateľa a odporcu
v I. rade neboli nijako upravené. Popiera, že by zadal úlohu na vypracovanie písomnej dohody, tak ako
to tvrdí navrhovateľ, a ani nemá vedomosť o tom, že by to urobil ďalší člen dozornej rady odporcu v I.
rade N.. U.. Schválenie takejto dohody bolo výlučne v kompetencii dozornej rady odporcu v I. rade, ktorá
dohodu s takýmto obsahom nikdy neuzavrela.

Z výpovede svedka T. P. (bývalého šéfa sekcie podpory produktov v Slovenskej sporiteľni, a. s.) vyplýva,
že nemá vedomosť o existencii ani písomnej ani ústnej dohody týkajúcej sa predmetného motorového
vozidla. Nepamätá sa, že by bol pána L., ktorý bol jeho podriadeným o takejto údajnej ústnej dohodeinformoval, ani si nepamätá, že by bol dal pokyn vypracovať takú dohodu písomne. Keďže právnici mali
vo firme veľkú autonómiu, nie je vylúčené, že vypracovávali zmluvy a dokumenty aj bez jeho vedomia,
ako ich priameho nadriadeného.

Navrhovateľ k veci v priebehu konania uviedol, že u odporcu v I. rade pracoval ako generálny riaditeľ
a predseda predstavenstva, pričom limit na kúpu motorového vozidla pre túto pracovnú pozíciu bol
1 400 000,- Sk (46 471,49 Eur). Na návrh navrhovateľa bolo zakúpené motorové vozidlo za vyššiu
obstarávaciu cenu, pričom 1 400 000,- Sk (46 471,49 Eur) hradil odporca v I. rade a sumu 690 000,-

Sk (22 903,80 Eur) navrhovateľ z vlastných finančných prostriedkov. Zároveň bolo dohodnuté, že
vozidlo mu po skončení leasingu bude prednostne ponúknuté na predaj. Po odchode z funkcie mu bolo
ponúknuté pokračovanie v leasingu, z neznámych príčin však odporca v I. rade zmluvu o postúpení
leasingu nepodpísal. Po ukončení leasingu navrhovateľ odporcu v I. rade požiadal o odkúpenie vozidla
za cenu 640 000,- Sk (21 244,11 Eur), na čo odporca v I. rade nereagoval. Neskôr sa navrhovateľ
dozvedel, že vozidlo odporca v I. rade odpredal tretiemu subjektu.

V priebehu konania právny zástupca navrhovateľa k veci ďalej uviedol, že Dohoda bola ústna a mala sa
dodatočne vyhotoviť aj písomne. Z dôvodov na strane odporcu v I. rade k jej písomnému vyhotoveniu
nedošlo, čo však nemá vplyv na jej platnosť.

V priebehu konania právny zástupca odporcov v I. a II. rade zotrval na písomnom vyjadrení k návrhu.
Uviedol,žemedzinavrhovateľomaodporcaminikdynebolauzatvorenádohodaotom,ženavrhovateľovi
budevrátenáplnácenasúčastí,ktorébolidovozidlazakúpené,anidohodaotom,žebyodporcavI.rade
nadobudol vlastnícke právo k vozidlu bez súčastí, ktoré zaplatil navrhovateľ. Navrhovateľ sa nikdy nemal
stať vlastníkom predmetných súčastí, nakoľko vozidlo by bez týchto súčastí nebolo schopné prevádzky.

Dve faktúry boli predávajúcim vystavené len z dôvodu, aby sa obišli interné predpisy odporcu v I. rade
a vozidlo mohlo byť zakúpené. Odporcovia nepopierajú zaplatenie sumy 690 000,- Sk (22 903,80 Eur)
navrhovateľom. Nikdy sa však nedohodli, že navrhovateľovi bude vrátená plná suma, ktorú za vozidlo
uhradil. Dohoda bola uzavretá len v časti udelenia výnimky na nákup motorového vozidla a spôsobu
spolufinancovania. Má za to, že navrhovateľ má nárok na alikvotnú časť reálnej hodnoty vozidla v tomto

čase, pričom treba zohľadniť i náklady vynaložené odporcom v I. rade na prevádzku vozidla. Odporca
v I. rade nepopiera spoluvlastnícke právo navrhovateľa k vozidlu. Vozidlo odporca v I. rade ako 2/3
vlastník v priebehu konania predal. Po obdržaní kúpnej ceny za predaj vozidla však navrhovateľovi ako
spoluvlastníkovi neplnil, nakoľko v tom čase už bol vedený súdny spor.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 citovaného zákona predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona sa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia
vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením

peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 Nariadenia č. 87/1995 Z. z. (účinného ku dňu 19. 07. 2008) výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že návrh
navrhovateľa je voči odporcovi v I. rade v časti istiny dôvodný.

Všeobecný predpokladom vzniku záväzkov z bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že sa niekto

obohatil na úkor iného a že toto obohatenie je bezdôvodné. Bezdôvodné obohatenie je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Občiansky zákonník vymedzuje bezdôvodné obohatenie predovšetkým ako záväzok, z ktorého vzniká
tomu kto sa bezdôvodne obohatil povinnosť vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil, a na

druhej strane právo toho, na ktorého úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa
druhý zo subjektov tohto záväzku obohatil. Pre určenie výšky obohatenia je rozhodujúci čas získania
bezdôvodného obohatenia, a nie čas jeho vydania. Podľa § 458 OZ sa musí vydať všetko, čo sa
bezdôvodným obohatením nadobudlo, čím má dôjsť k navráteniu pôvodného stavu, t. j. stavu, ktorý je
jeho ekonomicky rovnocennou náhradou.

Súd má z vykonaného dokazovania, ako aj zo zhodných tvrdení účastníkov konania a všetkých
svedkov za preukázané, že navrhovateľ v čase, kedy bol predsedom predstavenstva odporcu v I. rade,
spolufinancoval nákup služobného vozidla VOLKSWAGEN Phaeton, ktorého obstarávacia cena bola
2 090 000,- Sk (69 375,29 Eur). Z kúpnej ceny vozidla uhradil sumu 1 400 000,- Sk (46 471,49 Eur)

odporca v I. rade a sumu 690 000,- Sk (22 903,80 Eur) uhradil dňa 18. 05. 2005 navrhovateľ. Vozidlo bolo
odporcomvI.radenazákladeZmluvyofinančnomleasinguuzavretejsodporcomvII.rade"prelízované"
a po ukončení leasingu sa výlučným vlastníkom vozidla stal odporca v I. rade. Po odchode navrhovateľa
z funkcie predsedu predstavenstva odporcu v I. rade, navrhovateľ a odporca v I. rade rokovali o odkúpení
vozidla navrhovateľom resp. o postúpení leasingu. Nakoľko k dohode o kúpnej cene vozidla nedospeli,

vozidlo zostalo vlastníctvom odporcu v 1. rade. Odporca v I. rade vozidlo v roku 2008 (t. j. v priebehu
konania) odpredal spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r. o. za sumu 450 000,- Sk (14 937,26
Eur). V konaní pritom bolo preukázané, že navrhovateľ odporcovi v I. rade, okrem už zaplatených 690
000,- Sk (22 903,80 Eur) v roku 2007 ponúkal za vozidlo 640 000,- Sk (21 244,11 Eur).

Navrhovateľ svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odôvodňoval existenciou ústnej dohody,
ku ktorej malo dôjsť medzi ním a odporcom v I. rade, resp. orgánmi oprávnenými konať v mene odporcu
v I. rade. V zmysle tejto dohody mala byť suma, ktorú navrhovateľ za vozidlo uhradil, zálohou na budúcu
kúpnu cenu vozidla, resp. v prípade, že by k odpredaju vozidla navrhovateľovi nedošlo, mala byť suma
690 000,- Sk (22 903,80 Eur) navrhovateľovi vrátená v plnej výške.

Súd z vykonaného dokazovania nemal existenciu dohody s obsahom tak ako to tvrdil navrhovateľ za
jednoznačne preukázanú. V konaní však bolo bez ohľadu existenciu resp. neexistenciu takejto dohody
jednoznačne preukázané, že navrhovateľ poskytol na nákup služobného vozidla vo vlastníctve odporcu
v I. rade sumu 690 000,- Sk (22 903,80 Eur) a táto suma predstavuje neoprávnený majetkový prospech

odporcu v I. rade. Odporca v I. rade sa na úkor navrhovateľa o sumu 690 000,- Sk (22 903,80 Eur)
bezdôvodne obohatil, nakoľko navrhovateľovi za ním poskytnuté plnenie neposkytol žiadne protiplnenie.
Právny dôvod, pre ktorý bolo plnenie poskytnuté, teda neskôr odpadol, resp. právny dôvod ani nikdy
neexistoval. V konaní nebolo ďalej potrebné dokazovať existenciu alebo neexistenciu dohody medzi
navrhovateľom a odporcom v I. rade, nakoľko súd mal skutočnosť, že sa odporca v I. rade na úkor

navrhovateľa bezdôvodne obohatil jednoznačne preukázanú. Odporca v I. rade je preto povinný tento
majetkový prospech vydať v plnej výške tomu, na koho úkor ho získal, t. j. navrhovateľovi.

Zo všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že nie je rozhodujúce, či k bezdôvodnému
obohateniu odporcu v I. rade došlo z titulu právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. z právneho

dôvodu ktorý nikdy ani neexistoval. Právne významná je jedine skutočnosť, že nakoľko k dohode o
odkúpení vozidla navrhovateľom po jeho odchode z funkcie predsedu predstavenstva nedošlo, suma,
ktorú navrhovateľ na kúpu služobného vozidla poskytol bez toho, aby za poskytnuté plnenie získal
protiplnenie, predstavuje neoprávnený prospech odporcu v I. rade. Navrhovateľ viac nemá možnosťkúpiť od odporcu v I. rade vozidlo, na ktoré za predpokladu existencie ústnej dohody poskytol zálohu,
nakoľko vozidlo odporca v I. rade odpredal tretiemu subjektu. Preto je odporca v I. rade, ktorý viac nemá
právny dôvod ponechať si zálohu, povinný sumu 690 000,- Sk (22 903,80 Eur) navrhovateľovi vrátiť,

pričom uvedená suma predstavuje jeho neoprávnený majetkový prospech. Pokiaľ dohoda uzatvorená
nebola, a teda navrhovateľ spolufinancoval vozidlo odporcu v I. rade v sume 690 000,- Sk (22 903,80
Eur) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom dohodnuté ich ďalšie vyrovnanie sa, potom sa odporca v
I. rade na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil nakoľko prijal plnenie bez právneho dôvodu. V konaní
nebolo preukázané tvrdenie odporcu v I. rade, že jediným právnym dôvodom zaplatenia sumy 690 000,-

Sk(22903,80Eur)bolaskutočnosť,ženavrhovateľchcelakopredsedapredstavenstvaslužobnévozidlo
drahšie než bola nadobúdacia cena prípustná v zmysle interných predpisov odporcu v I. rade, bez toho,
aby si uplatňoval akýkoľvek majetkový nárok na vozidlo, resp. na jeho súčasti, prípadne na vrátenie
zaplatenej sumy ak mu vozidlo nebude odpredané.
S poukazom na vyššie uvedené je odporca v I. rade povinný vydať navrhovateľovi bezdôvodné
obohatenie v sume 690 000,- Sk (22 903,80 Eur), teda vo výške v akej plnenie prijal. Nie je ani

rozhodujúce, že sumu 690 000,- Sk (22 903,80 Eur) poskytol navrhovateľ priamo predajcovi
predmetného vozidla. Suma ktorú navrhovateľ zaplatil, predstavovala časť kúpnej ceny na nákup
vozidla, ktoré sa stalo vlastníctvom odporcu v I. rade, a teda je to odporca v I. rade, ktorý sa na
úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil. V zmysle platnej právnej úpravy je ten, kto sa bezdôvodne
obohatí povinný vydať všetko, čo nadobudol bezdôvodným obohatením. Má teda dôjsť k navráteniu do

pôvodného stavu tak, aby vznikol stav, ktorý je ekonomicky rovnocennou náhradou pôvodného stavu.
Preto nerozhoduje, čo tomu, kto získal majetkový prospech, t. j. odporcovi v I. rade, z tohto prospechu
ešte zostalo, rozhodujúce je to, o čo sa v čase získania tohto majetkového prospechu obohatil. Odporca
v I. rade, v čase kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo, t. j. v čase kedy navrhovateľ spolufinancoval
vozidlo, získal neoprávnený majetkový prospech vo výške 690 000,- Sk (22 903,80 Eur) a tento je

povinný uhradiť navrhovateľovi v plnej výške tak ako ho prijal. Suma, za ktorú odporca v I. rade vozidlo
odpredal tretiemu subjektu resp. aká bola v čase predaja jeho zostatková hodnota je vo vzťahu k určeniu
výšky sumy bezdôvodného obohatenia právne irelevantná.

Napriek tomu odporca v konaní tvrdil, že nakoľko navrhovateľ spolufinancoval vozidlo, bol jeho

spoluvlastníkom. Suma, ktorú by mal navrhovateľovi uhradiť musí zohľadňovať opotrebenie vozidla,
a teda navrhovateľovi prináleží len alikvotná časť zostatkovej hodnoty vozidla v čase jeho predaja.
Súd v tejto súvislosti uvádza, že tvrdenia odporcu o spoluvlastníckom práve navrhovateľa k vozidlu
považuje za nepreukázané a účelové. Súd poukazuje na skutočnosť, že na začiatku konania v čase,
kedy odporca v I. rade stále bol vlastníkom vozidla, sám túto skutočnosť popieral, resp. uvádzal, že

navrhovateľ sa nikdy nemal stať vlastníkom ani len súčastí, ktoré zaplatil, nakoľko vozidlo by bez týchto
súčastí nebolo schopné prevádzky. Vlastnícke právo k vozidlu teda nadobudol odporca v I. rade ako
k celku. Skutočnosť, že navrhovateľ nemal spoluvlastnícky podiel na vozidle preukazuje aj Potvrdenie
o ukončení leasingu, z ktorého vyplýva, že po skončení leasingu sa výlučným vlastníkom vozidla stal
odporca v I. rade. Odporca v I. rade nijako nepreukázal, že by sa bol v minulosti pokúšal o vyrovnanie

spoluvlastníckych podielov k vozidlu resp. že by mal záujem vyplatiť navrhovateľovi časť kúpnej ceny
vozidla, za ktorú vozidlo odpredal. Neobstojí ani jeho tvrdenie, že mu spoluvlastnícky podiel neuhradil z
dôvodu, že v čase kedy vozidlo odpredal už bolo vedené súdne konanie. Odporca v I. rade v konaní súdu
nepredložil jediný dôkaz, ktorý by svedčil tomu, že navrhovateľ a odporca boli spoluvlastníkmi vozidla,
alebo že by k nemu ako k spoluvlastníkovi pristupoval, a túto skutočnosť nepotvrdil ani jeden zo svedkov

vypočutých v tomto konaní. Práve naopak, výpovede svedkov ako aj listinné dôkazy vykonané v tomto
konaní preukazujú, že navrhovateľ poskytol odporcovi v 1. rade na nákup vozidla sumu 690 000,- Sk
(22 903,80 Eur) buď bez právneho dôvodu alebo z dôvodu, ktorý odpadol.

Zo všetkých vyššie uvedených skutočností má súd nárok navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade na

vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 690 000,- Sk (22 903,70 Eur) za preukázaný, preto návrhu
v tejto časti v časti istiny v plnom rozsahu vyhovel.

Navrhovateľ si v konaní okrem istiny uplatnil aj úroky z omeškania zo sumy bezdôvodného obohatenia a
toododňa14.09.2007,t.j.ododňakedyodporcuvI.radevyzvalnavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.

Nakoľko navrhovateľ súdu doručenie účinnej výzvy na splnenie dlhu nepreukázal, súd navrhovateľovi
priznal úroky z omeškania vo výške 8 % z istiny ročne odo dňa 19. 07. 2008 do zaplatenia, t. j. odo
dňa nasledujúceho po dni kedy bol odporcovi v I. rade doručený návrh na začatie konania. Hoci by
k tomuto dňu navrhovateľovi prislúchali úroky z omeškania vo výške 8,5 % istiny ročne, súd nemoholnavrhovateľovi priznať úroky vyššie než si sám uplatnil, nakoľko je jeho návrhom viazaný. Vo zvyšku
súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade v časti príslušenstva zamietol.

Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi v II. rade, súd
návrh v tejto časti s poukazom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu v II. rade zamietol.
V konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť odôvodňujúca záver o tom, že by odporca v II. rade
bol prijal od navrhovateľa akékoľvek plnenie, resp. s ním uzatvoril akúkoľvek platnú dohodu. V konaní
bola predložená Zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu, ktorá však s

poukazomnaabsenciusúhlasuodporcuvI.radeuzatvorenánebola.OdporcavII.radesnavrhovateľom
nevstúpil v súvislosti s prejednávanou vecou do žiadneho právneho vzťahu, a už vôbec nie do právneho
vzťahu z bezdôvodného obohatenia, preto súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v II. rade s poukazom
na nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

O trovách konania v časti, v ktorej súd vyhovel návrhu navrhovateľa voči odporcovi v I. rade, rozhodol

súd podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľovi, ktorý
mal v konaní voči odporcovi v I. rade neúspech len v pomerne nepatrnej časti, priznal plnú náhradu trov
konania, ktoré pozostávajú z:

a/ trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu JUDr. Petra Vačoka, advokáta, ktoré podľa Vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z. z. pozostávajú z:

1/ Štyri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 386,74 Eur (bez 19 % DPH), vychádzajúc z hodnoty
veci 22 903,80 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
- písomné podanie na súd vo veci samej 10. 02. 2008 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

- prevzatie a príprava zastúpenia 02. 07. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 02. 07. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 01. 10. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),

2/ Režijný paušál - 1 x 6,33 Eur + 3 x 7,21 Eur, t. j. 21,63 Eur + 19 % DPH, t. j. 25,74 Eur, spolu 32,07

Eur /vrátane 19 % DPH/ (§16 ods. 3 vyhlášky).

Trovy právneho zastúpenia spolu, úkony právnej služby 1.546,96 Eur + 19 % DPH, t. j. 1.840,88 Eur +
režijný paušál 32,07 Eur, spolu 1.872,95 Eur.

b/ Uhradený súdny poplatok - 1 374,22 Eur.

Trovy konania spolu, t. j. trovy právneho zastúpenia 1 872,95 Eur + uhradený súdny poplatok 1 374,22
Eur, spolu 3 247,17 Eur.

Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia tak, ako boli jeho právnym zástupcom vyčíslené,
nakoľko boli vyčíslené v súlade s citovanou vyhláškou správne a primerane.

Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 1 872,95 Eur je odporca v I. rade povinný uhradiť
navrhovateľovi na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v Č. C. X., H..U.., č. ú.: XXXXXXXXX/

XXXX.

Trovy konania predstavujúce zaplatený súdny poplatok vo výške 1 374,22 Eur je odporca v I. rade
povinný zaplatiť navrhovateľovi k jeho rukám spolu s istinou.

O trovách konania v časti, ktorej súd zamietol návrh navrhovateľa voči odporcovi v II. rade rozhodol súd
§ 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému odporcovi v II. rade
priznal plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia Advokátskej kancelárie
ECKER - KÁN & PARTNERS, s. r. o., ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. pozostávajú z:

1/ Sedem úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 386,71 Eur (bez 19 % DPH), vychádzajúc z hodnoty
veci 22 903,80 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia (rok 2008) (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 14. 11. 2008 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),- účasť na pojednávaní zo dňa 19. 01. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 09. 03. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 29. 04. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní zo dňa 17. 03. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 01. 10. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),

2/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 96,68 Eur (bez 19 % DPH), vychádzajúc z hodnoty
veci 22.903,80 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky):

- účasť na pojednávaní zo dňa 17. 06. 2009 (§ 14 ods. 4 vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 26. 05. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),

3/ Režijný paušál - 2 x 6,31 Eur, t. j. 12,62 Eur (bez 19 % DPH) + 3 x 6,95 Eur, t. j. 20,85 Eur (bez 19
% DPH) + 1 x 8,27 Eur (vrátane 19 % DPH) + 3 x 8,58 Eur, t. j. 25,74 (vrátane 19 % DPH), t. j. režijné
paušály spolu 67,48 Eur (§16 ods. 3 vyhlášky).

Trovy právneho zastúpenia spolu, úkony právnej služby 2 900,32 Eur - 20 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), t. j.
2 320,26 Eur + 19 % DPH, t. j. 2 761,11 Eur + režijný paušál 67,48 Eur, spolu 2 828,59 Eur.

Súd priznal odporcovi v II. rade trovy konania podľa ich vyčíslenia jeho právnym zástupcom zo dňa
04. 10. 2010. Súd uplatnené trovy konania upravil tak, že odporcovi v II. rade nepriznal náhradu za

úkony právnej služby označené ako Ďalšia porada alebo rokovanie s klientom (2 x). Právny zástupca
odporcu v II. rade nijako nepreukázal, že sa rokovania uskutočnili, neuviedol ani len deň ich konania
a súdu nepredložil ani záznam o ich priebehu. Súd odporcovi v II. rade nepriznal náhradu za úkon
právnej služby Vyjadrenie, nakoľko vyjadrenie zo dňa 15. 04. 2010 súd od neho nežiadal, a pokiaľ sa
chcel vyjadriť k výpovediam svedkov vypočutých v konaní resp. k ďalším skutočnostiam, mal možnosť

tak urobiť priamo na niektorom z pojednávaní ktorých sa zúčastnil. Pokiaľ ide o úkon právnej služby -
Účasť na pojednávaní zo dňa 17. 06. 2009, súd odporcovi priznal len ? odmeny, nakoľko pojednávanie
bolo bez prejednania veci odročené. Základnú sadzbu odmeny za uskutočnené úkony právnej služby
súd znížil o 20 %, nakoľko išlo o spoločné úkony pri zastupovaní tak odporcu v I. ako aj odporcu v II.
rade. Vo zvyšku súd odporcovi v II. rade priznal náhradu trov konania ako boli jeho právnym zástupcom

uplatnené, nakoľko boli vyčíslené správne a primerane v súlade s citovanou vyhláškou.

Trovy právneho zastúpenia odporcu v II. rade vo výške 3 518,86 Eur je navrhovateľ povinný uhradiť
odporcovi v II. rade na účet jeho právneho zástupcu vedený v U. U., H.. U.., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.