Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 24, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517201129
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8517201129.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: SLOBYTERM, spol.

s r.o., Levočská 20, Stará Ľubovňa, IČO: 31 719 104, zast. JUDr. Ladislavom Bujňákom, Sládkovičová 8,
Prešov proti žalovanému: Y. A., nar. X.X.XXXX, N. 7, L. M., občan SR, v konaní o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á vypratať jednoizbový byt č. XXa na prízemí obytného domu číslo súpisné
XXXX, na ulici N. č. X v L. M., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť,
pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.3.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť vypratať jednoizbový byt č. XXa na prízemí obytného domu súp. č. XXXX na ul. N. č. X v L.
M. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

2. Žalobu dôvodil tým, že so žalovanou žalobca ako správca bytov uzavrel dňa 11.10.2015 na základe
záväzného pokynu primátora mesta Stará Ľubovňa č. 094/2010, zo dňa 11.11.2010, zmluvu o nájme
jednoizbového bytu č. XX na prízemí obytného domu súp. č. XXXX na ul. N. č. X v L. M., na

dobu neurčitú. V zmysle článku III. bod 1 zmluvy o nájme je žalovaná povinná platiť žalobcovi nájomné
za byt a za služby poskytované s užívaním bytu. Žalovaná túto povinnosť neplnila, neplatila za nájom
a za služby s nájmom spojené a ich dlh voči žalobcovi predstavoval ku dňu 10.11.2016 sumu 1.641,15
eur. Žalovaná v byte bývala od roku 2010, avšak hrubo porušovala povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu
tým, že neplatila za byt a za služby spojené s nájmom za čas dlhší ako tri mesiace, na základe čoho
jej žalobca dal výpoveď z nájmu bytu, a to dňa 10.11.2016. Žalovaná prevzala výpoveď z nájmu bytu
dňa 18.11.2016. Napriek písomnému oznámeniu žalobcu zo dňa 15.2.2017, že dňom 28.2.2017 končí

žalovanej nájom, a že k tomuto dňu je povinná byt vypratať, žalovaná doposiaľ užíva byt a odmietla
ho odovzdať.

3. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 11.5.2017,
v ktorom uviedla, že žiada o predlženie lehoty na úhradu jej dlhu do konca mesiaca jún a keďže z jej
strany bude vykonaná úhrada, nebude nutné rozhodnúť vo veci vypratania bytu v jej neprospech.

4. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 17.5.2017 uviedol, že žalovaná už viackrát
dala prísľub na úhradu jej dlhu ešte pred úkonom výpovede z nájmu, rovnako tak po uplynutí výpovednej
lehoty, ako aj pred podaním žaloby. Dodnes však svoj dlh, ktorý za roky 2015 a 2016 predstavuje sumu
2.315,49 eur nezaplatila, do konca ani za rok 2017, teda za päť mesiacov neplatí ani bežné nájomné adlhuje ďalších 465,75 eur. Žiadal, aby súd vytýčil termín pojednávania v čase do 30.6.2017 a v prípade,
že dlh bude do termínu pojednávania zaplatený, žalobca zoberie žalobu späť. V prípade, že žalovaná dlh
nezaplatí žiada, aby súd vo veci rozhodol. Dňa 30.6.2017 právny zástupca žalobcu mailovým podaním

požiadal o vytýčenie termínu pojednávania, keďže žalovaná sa zdržiava v byte neoprávnene a naviac
neplatí za nájom a služby s ním spojené.

5. Žalovaná viac na písomné stanoviska právneho zástupcu žalovaného nereagovala a na vytýčenom
termíne pojednávania tvrdenia uvádzané v žalobe nerozporovala. Uviedla, že si je vedomá svojho dlhu,

avšak nemá finančné prostriedky na jeho uhradenie.

6. Právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní zotrval na svojej skutkovej i právnej
argumentácii.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

7. Podľa § 685 ods. 1 Obč. zákonníka (ďalej len OZ) nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

8. Podľa § 700 ods. 1 OZ byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú
rovnaké práva a povinnosti.

10. Podľa § 710 ods. 1 OZ nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom

alebo písomnou výpoveďou.

11. Podľa § 710 ods. 3 OZ ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej
lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu

výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu.

12.Podľa§711ods.1písm.d/OZprenajímateľmôževypovedaťnájombytu,aknájomcahruboporušuje
svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia

poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť
inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Súd dospel k právnemu záveru:
13. Na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy medzi stranami sporu, zo dňa 11.11.2010, vznikol medzi

nimi nájomný pomer k bytu, ktorý je predmetom sporu. Žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce
z nájomnej zmluvy tým, že riadne a včas neplatila nájomné a úhrady za služby poskytované s užívaním
bytu. Žalobca podal vo veci neplatenia nájomného žalobcu na tunajší súd, ktorá je vedná pod sp. zn.
2C/44/2017, a to o zaplatenie sumy 3.060,69 eur. V danej veci doposiaľ nebolo súdom rozhodnuté. Pre
hrubé porušenie povinnosti nájomcu bola žalovanej daná výpoveď z nájmu bytu, zo dňa 10.11.2016,

ktorú osobne do vlastných rúk prevzala dňa 18.11.2016. Výpovedná lehota začala plynúť dňa 1.12.2016
a uplynula dňom 28.2.2017. Od tohto dátumu užíva žalovaná byt neoprávnene a predmetný byt odmietla
odovzdať. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol takto:

14. Podľa § 255 CSP ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.17. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP. Žalobca bol v spore plne
úspešný a súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch

písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v
návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.