Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/287/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115215397
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115215397.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci navrhovateľky: K.. A.

I., rodená H., narodená XX. X. XXXX, bytom L. W. T. č. XXX, zastúpená: PROSMAN A PAVLOVIČ
advokátska kancelária, s. r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti odporkyni: X. V., rodená H.,
narodená XX. X. XXXX, bytom V. XXX/XX, L., zastúpená: JUDr. Milan Kuhajda, advokát, Vajanského
54, Piešťany, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Odporkyňa je povinná vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese M., obec V., katastrálne

územie V., zapísané na LV č. XX, rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele číslo XXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 572 m2, parcelu číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 572 m2, parcelu číslo XXX/X, záhrady o výmere 389 m2 spolu s príslušenstvom a súčasťami
a to do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

III. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 99,50 eur za súdny
poplatok a vo výške 352,04 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia splnomocnenkyni navrhovateľky

a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 6. 2015 domáha voči odporkyni
vypratania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese M., obec V., katastrálne územie V., zapísané na LV
č. XX, rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 572 m2, parcelu číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 572 m2, parcelu číslo
XXX/X, záhrady o výmere 389 m2 spolu s príslušenstvom a súčasťami a odovzdať ich navrhovateľke a
to do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a nahradiť trovy konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s obsahom spisového
materiálu najmä návrhom zo dňa 18. 6. 2015, výpisom z LV č. XX, zápisnicou zo schôdze vlastníkov
zo dňa 15.5.2015 na č.l. 6, podaním odporkyne zo dňa 8.9.2015, Uznesením 18C/252/2015-21 zo dňa
23.6.2015, vyjadrením navrhovateľky zo dňa 25.9.2015, podaním navrhovateľky zo dňa 14.10.2015,
rozhodnutím Krajského súdu v Trnave 11Co/800/2015-57 zo dňa 6.10.2015, podaním navrhovateľky
zo dňa 4.12.2015, Uznesením 18C/252/2015-62 zo dňa 30.11.2015, rozhodnutím správcu dane č.
216/2015, č. 278/2014, č. 291/2013, č. 296/2012, zmluvu o splátkovom úvere z 22.3.2013, kúpnou

zmluvou zo dňa 5.8.2013, darovacou zmluvou zo dňa 23.9.2011, vyhlásením R.. Q. N. zo dňa 11.6.2015,
spisom sp. zn. 16C/117/2014 (návrhom zo dňa 27.5.2014, podaním X. V. na č.l. 32, podaním A. I. zo
dňa 15.7.2014, zápisnicou zo dňa 14.4.2015, zápisnicou zo dňa 21.7.2015, zápisnicou zo dňa 5.4.2016),
s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka s poukazom na rozhodnutie ohľadom
spoločného užívania predmetnej nehnuteľnosti umožnila v zmysle zápisnice zo dňa 15.5.2015, aby sa

odporkyňa k uvedenému vyjadrila, keď bolo rozhodnuté väčšinovým podielom navrhovateľky, že táto
bude užívať predmetné nehnuteľnosti, čo však odporkyňa nerešpektuje. Týmto spôsobom bolo platne
rozhodnuté o spoločnom užívaní spoločných nehnuteľností v podielom spoluvlastníctve účastníkov tohto
konania. Odporkyňa iniciovala konanie sp. zn. 18C/252/2015, v ktorom sa domáhala určenia neplatnosti
predmetného rozhodnutia, konanie bolo zastavené pre jeho späťvzatie. Navrhovateľka sa domáha

ochrany vlastníckeho práva v zmysle § 126 OZ. Nesúhlasí s prerušením konania, je nie je sporné, že
navrhovateľkajeväčšinovoupodielovouspoluvlastníčkou.Vkonaníozrušeníavyporiadanípodielového
spoluvlastníctva sa nerieši žiada otázka, ktorá by mala vplyv na rozhodnutie v tomto konaní. V tomto
konaní je iba otázkou to, či predmetné rozhodnutie urobené väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou je
dostatočným podkladom pre rozhodnutie o ochrane spoluvlastníckeho práva navrhovateľky.

Právny zástupca odporkyne uviedol, že s návrhom navrhujú zamietnuť. Návrh sa javí ako vysoko
nemorálny, v rozpore s dobrými mravmi a nakoľko v súčasnosti prebieha konanie sp. zn. 16C/117/2014
o zrušenie podielového spoluvlastníctva, ktorého výsledok je ťažké prejudikovať. Bolo by predčasné,
aby sa odporkyňa z tejto nehnuteľnosti vysťahovala, resp. ju vypratala v zmysle návrhu. Navrhol konanie
prerušiť do právoplatného skončenia konania sp. zn. 16C/117/2014.

Odporkyňa uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Za života rodičov bola ústna dohoda, keď otec zomrel v
roku 2008, že sestre X. J. zostane byt v M. + dom po babke v A. a už si nebude nič nárokovať z V.. S
navrhovateľkou bola dohoda túto mala odporkyňa vyplatiť. Mama povedala, že sprví právny úkon, chcela
jej darovať podiel v V.j. Kvôli dohode s navrhovateľkou o výplate peňazí odišla robiť opatrovateľka do

Rakúska. Po smrti mamy, v decembri zomrela aj babka a potom začali problémy. Prišli prvé nedoplatky
za plyn, za elektriku s tým, že kľúče od domu mala aj pani R.. Následne zistila, že pani R. si tam chodila
vypekať a telefonovať. Sestry me na to upozornila, ale z ich strany nebola žiadna reakcia a dohoda
bola taká, že keď to chce, musí si to všetko vyrovnať. Následne zobrali pani R. kľúč od domu a toto
bol aj jeden z dôvodov toho, že dala vymeniť zámok na dome. Inak do všetkých priľahlých častí aj

pozemkov bol prístup okrem tejto hlavnej časti domu. Celý čas nehnuteľnosť udržiavali, starali sa o
okolie domu, platili mesačné poplatky, dane. Na základe dohody s navrhovateľkou sa dohodli na 20.000
eur. Na základe dohody si vybavila úver a dala vypracovať zmluvu pre navrhovateľku. Keďže dohoda s
navrhovateľkou nebola možná, podala návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
K vypracovaniu darovacej zmluvy zo strany matky došlo, avšak matka náhle zomrela. Dom je veľmi

starý, bolo potrebné urobiť injektáž. Dali urobiť revíziu kotla, okolo domu kosili, čistili okolie. Musela
vyrovnať aj odpojenie a pripojenie elektriky. Miestne poplatky a dane platila vo výške svojho podielu. V
súvislosti s rekonštrukciami si súhlas od ostatných spoluvlastníkov nežiadala, pretože nebol o to záujem
z druhej strany a svoju časť dohody si stále ja plnila.

Z listu vlastníctva č. XX, vedeného Okresným úradom Trnava, katastrálne územie V. vyplýva, že
navrhovateľka je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti ako parcely registra „C“ parcela číslo XXX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 572 m2, parcela číslo XXX/X, záhrady o výmere 389 m2, rodinný dom
súpisné číslo XX, postavený na parcele číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 572 m2,v
podiele 7/12 a odporkyňa je spoluvlastníčkou v podiele 7/12 k celku.

Zo zápisnice zo schôdze spoluvlastníkov nehnuteľnosti konanej dňa 15. 5. 2015 vyplýva, že X. V.
hlasovala proti a K.. A. I. hlasovala za návrh na prijatie rozhodnutia pod bodom 3 c) (za prijatie
rozhodnutia, že nehnuteľnosť bude užívať výlučne K.. A. I. a X. V. bude vylúčená z ich užívania /vrátane
všetkých osôb, ktoré na základe súhlasu jej súhlasu užívajú nehnuteľnosti alebo sa v nej zdržiavajú/ a

to až do právoplatného skončenia konania - súdneho sporu vedeného na OS Trnava č. 16C/117/2014
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

Uznesením č. k. 18C/252/2015-31 zo dňa 23. 6. 2015 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým sa
odporkyni (A. I. navrhovateľke v tomto konaní) umožnil riadny a nerušený výkon vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XX, katastrálne územie V. ako parcely registra „C“ parcelu číslo
XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 572 m2, parcelu číslo XXX/X, záhrady o výmere 389
m2, rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 572 m2, prislúchajúcom jej spoluvlastníckeho podielu 5/12 vzhľadom k celku do právoplatnostirozhodnutiavovecisamej.NaodvolanieKrajskýsúdvTrnaveUznesenímč.k.11Co/800/2015-57zodňa
6. 10. 2015 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol. Uznesením č. k. 18C/252/2015-62 zo dňa 30. 11. 2015 bolo konanie z dôvodu

späťvzatia návrhu zastavené (právoplatné 5. 1. 2016).

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, ods. 2 súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto
mu ju neprávom zadržuje.

Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, treba ním rozumieť právo ovládať vec - najmä
ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci
kohokoľvek k tej istej veci. Oprávnenie vec držať (ius possidendi) je východiskom pre uplatnenie aj
ďalších zložiek obsahu vlastníckeho práva, oprávnenie vec užívať predstavuje individuálnu spotrebu
predmetu vlastníctva. Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka upravuje nárok vlastníka na súdnu

ochranu, pričom ju možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to žaloby na vydanie veci
(actio reivindicatio) a zapieracou žalobou (actio negatoria); obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia
obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane
oprávnenia nakladať s ňou. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez
právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia

patrí vlastníkovi a vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany, pasívna legitimácia
prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod.
adresáta úkonu. Prejav vôle je akákoľvek forma jej vonkajšieho manifestovania, musí ale byť poznateľná
inými osobami a nezáleží na tom, akými prostriedkami sa táto poznateľnosť dosiahne. Právny úkon
možno urobiť konaním (komisívny právny úkon) alebo opomenutím (omisívny právny úkon), pričom

právne úkony ktoré sa uskutočňujú konaním, sa delia na výslovné právne úkony a konkludentné právne
úkony.

Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, ods. 2 ak nie je

právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov
rovnaké.

Skutočnosť, že ide o spoluvlastnícky vzťah znamená, že práva každého spoluvlastníka sú obmedzené
právami ostatných spoluvlastníkov.

Podľa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd, ods. 3 ak ide o dôležitú
zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Citované zákonné ustanovenie upravuje práva a povinnosti spoluvlastníkov navzájom, pričom platí
princíp väčšinovej (majorizácie), podľa ktorého rozhoduje stanovisko väčšiny. Spoluvlastník, ktorý
nesúhlasí s takým hospodárením so spoločnou vecou, ktoré určilo rozhodnutie spoluvlastníkov väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov (tzv. majoritný princíp), sa nemôže úspešne domáhať na súde

rozhodnutia o inom hospodárení s touto vecou (toto právo má len vtedy, ak sa nedosiahne väčšina alebo
dohoda spoluvlastníkov), musí sa mu prispôsobiť. Užívanie spoločnej veci je potrebné považovať za
hospodárenie s ňou v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za určitých podmienok
možno menšinových spoluvlastníkov vylúčiť z užívania spoločnej veci, pretože niekedy nie je reálne,
aby sa vzhľadom na povahu veci, veľkosť podielov, počet spoluvlastníkov a účelnosť využitia, všetci

spoluvlastníci podieľali na jej užívaní (napr. dom s jedným bytom v spoluvlastníctve viacerých rodín a
pod.). V takýchto prípadoch títo spoluvlastníci, ktorí nemôžu predmet svojho vlastníctva užívať, majú
právo na ekvivalentnú peňažnú náhradu za toto užívanie.Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, keď navrhovateľka
sa ako aktívne vecne legitimovaná domáha vypratania predmetných nehnuteľností voči odporkyni
ako pasívne vecne legitimovanej účastníčke konania. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka je

vlastníčkou predmetných nehnuteľností vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7/12 a odporkyňa vo
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/12. Pričom tvrdenie odporkyne, že matka účastníčok konania
chcela podiel na nehnuteľnosti na LV č. 46 darovať odporkyni v zmysle darovacej zmluvy zo dňa 23.
9. 2001 nepreukazuje iné zistenie o veľkosti spoluvlastníckych pomeroch účastníčok tohto konania.
Zároveň nebolo sporné, že dňa 15. 5. 2015 sa účastníčky konania ako podielové spoluvlastníčky

zúčastnili schôdze spoluvlastníkov, na ktorej okrem iného prebehlo hlasovanie o návrhu rozhodnutia
pod bodom 3 c), že nehnuteľnosti bude užívať výlučne K.. A. I. a spoluvlastník X. V. bude vylúčená z
ich užívania /vrátane všetkých osôb, ktoré na základe súhlasu jej súhlasu užívajú nehnuteľnosti alebo
sa v nej zdržiavajú/ a to až do právoplatného skončenia konania - súdneho sporu vedeného na OS
Trnava č. 16C/117/2014 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam,
o ktorom hlasovala navrhovateľka za a odporkyňa proti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

odporkyňa podala na súd návrh o určenie neplatnosti predmetného právneho úkonu, vedené pod
sp. zn. 18C/252/2015, ktorý následne zobrala späť a konanie bolo právoplatne zastavené dňa 5. 1.
2016. V tomto konaní predmetný právny úkon nikto nenamietal a ani súd nezistil okolnosti, ktoré by
spôsobili jeho neplatnosť. V danom prípade sa jednalo o rozhodnutie spoluvlastníkov o hospodárení
s predmetnom nehnuteľnosťou v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré

je odporkyňa ako menšinová spoluvlastníčka povinná rešpektovať. Odporkyňa v konaní potvrdila, že
predmetnénehnuteľnostiužívaspolusosvojourodinouanavrhovateľkanemáodrodinnéhodomukľúče.
Pokiaľ ide o tvrdenie o tom, že odporkyňa do predmetných nehnuteľností investovala, resp. že uhrádzala
náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, tieto súd nepovažoval za dôvodné vo vzťahu k rozhodnutiu
o tejto veci, pričom uvedené môže byť predmetom samostatného konania voči spoluvlastníkovi a už aj

v konaní sp. zn. 16C/117/2014 si odporkyňa uplatňuje finančné nároky voči navrhovateľke súvisiaci s
investíciami. Keď konajúcemu súdu je známe, že prebieha konanie o vyporiadaní a zrušení podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Odporkyňa v súčasnosti nemá platný právny titul k
užívaniu predmetných nehnuteľností a to aj napriek tomu, že je podielovou spoluvlastníčkou, keď ako
je vyššie uvedené je povinná rešpektovať rozhodnutie väčšinovej spoluvlastníčky o spôsobe užívania

nehnuteľnosti, z ktorej bola vylúčená do rozhodnutia vo veci zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva sp. zn. 16C/117/2014. Súd má za to, že ani prostredníctvom § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nie je možné nevyhovieť požiadavke na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, keď tak ako
už je vyššie uvedené so všetkými nárokmi na zaplatenie či už investícií, peňažnej náhrady za užívanie
sa odporkyňa voči navrhovateľke môže domáhať samostatnými návrhmi na zaplatenie. Na základe

uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu vyhovel.

Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku
povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Súd uložil odporkyni vypratať predmetnú nehnuteľnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia z
dôvodu, že túto určitú dobu, a preto jej bolo umožnené, aby mala dostatok času na vypratanie nielen
svojichosobnýchvecíalevecísvojichrodinnýchpríslušníkov,ktorýtútonehnuteľnosťužívalispolusňou.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju

advokátovi.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
vo veci plne úspešnej navrhovateľke priznal súd náhradu trov konania výške 352,04 eur ako náhradu
trov konania za súdny poplatok vo výške 99,50 eur a za 4 úkony právnej pomoci
príprava a prevzatie zo dňa 17. 6. 2015podanie návrhu na súd zo dňa 18. 6. 2015 písomné podanie (vyjadrenie zo dňa 25. 9. 2015) účasť na
pojednávaní dňa 7. 4. 2016

3 x á 64,54 eur, 1 x á 66 eur, 3 x á 8,39 eur, 1 x á 8,58 eur v zmysle ustanovení § 10 ods. 1, § 13a,
§ 15, § 16 ods. 3, ods. 4, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyčíslenú sumu 293,37 eur súd
zvýšil o 20 % DPH vo výške 58,67 eur. Celkovo súd vyčíslil a priznal odmenu vo výške 352,04 eur,
ktorú uložil podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť splnomocnenkyni

navrhovateľke Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o.

Súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania za úkon zastupovanie pri schôdzi vlastníkov, keď
tento úkon nespadá pod úkony v zmysle § 13a zákona č. 655/2004 Z. z.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16C/117/2014 vyplýva, že navrhovateľka (X. V. podala dňa 28. 5. 2014

návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č.
XX, katastrálne územie V. voči A. I. (pôvodne aj voči odporkyni X. J. voči, ktorej bolo konanie zastavené
uznesením č. k. 16C/117/2014-87 zo dňa 22. 7. 2015), vec nie je toho času právoplatne skončená.

Na pojednávaní dňa 7. 4. 2016 navrhla odporkyňa konanie prerušil do skončenia konania vo veci sp.

zn. 16C/117/2014. Navrhovateľka s návrhom na prerušenie konania nesúhlasila.

Podľa ustanovenia § 109 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd neurobí iné vhodné
opatrenia,môžekonanieprerušiť,akprebiehakonanie,vktoromsariešiotázka,ktorámôžemaťvýznam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Súd nevyhovel návrhu odporkyne na prerušenie konania do skončenia konania sp. zn. 16C/117/2014,
keď sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľky, ktorá s prerušením konania nesúhlasila. V konaní sp.
zn. 16C/117/2014 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa podľa názoru súdu neriešili
otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky v tomto konaní, preto súd

návrh na prerušenie konania zamietol.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh

na súdny výkon rozhodnutia.