Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 7, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/294/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013201046
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5013201046.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej

veci navrhovateľa: U. R., nar. XX.X.XXXX, r.č.:XXXXXX/XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX Žilina,
právne zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, so sídlom B. XX, XXX XX B., proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o úrazovú rentu, o
opravnomprostriedkupodanomnavrhovateľomprotirozhodnutiuodporkyneč.38279-2/2013-BAzodňa
8.8.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 38279-2/2013-BA zo dňa 8.8.2013
p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava vo veci posúdenia nároku
na úrazovú rentu rozhodla, že U. R., ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo
dňa 12.5.2011, podľa § 88 a § 83 zákona č. 461/2003 Zb. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov nemá nárok na úrazovú rentu.
V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa citovala ustanovenie § 83 a § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003
Zb. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon") a uviedla, že navrhovateľ si

prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti, doručenej
Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina dňa 8.7.2013. Nárok na túto dávku uplatnil pre poškodenie zdravia z
dôvodu vzniku úrazu, ktorý mal utrpieť pri výkone pracovných činností dňa 12.5.2011. Ďalej odporkyňa
citovala ustanovenie § 2 písm. c, § 4 ods. 1 písm. a, b, c zákona a uviedla, že podľa § 4 ods. 3
zákona zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom
zamestnávateľovi úrazové poistenie. Navrhovateľ v čase vzniku úrazu nebol zamestnancom stavebno-
obchodnej spoločnosti HASTRA, s.r.o., Dolné Rudiny 2, 010 01 Žilina, ako uviedol vo svojej žiadosti o

úrazovú rentu zo dňa 8.7.2013, pretože pre túto firmu pracoval len na základe poddodávateľskej zmluvy
ako živnostník. Až do vydania rozhodnutia odporkyne zo dňa 8.8.2013 o nepriznaní nároku na úrazovú
rentu navrhovateľ nepreukázal, že k poškodeniu zdravia v dôsledku úrazu zo dňa 12.5.2011 došlo pri
výkone pracovných činností zamestnanca, a ani ako fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona v
znení neskorších predpisov. Z hľadiska sociálneho poistenia v čase vzniku úrazu navrhovateľ dokonca
ani nebol poistencom sociálnej poisťovne, nakoľko podľa zákona nebol nemocensky, dôchodkovo, ani
inak poistený.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas opravný
prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania. Uviedol, že odporkyňa pri posudzovaní nároku
disponovala aj poddodávateľskou zmluvou zo 14.6.2010, uzatvorenou medzi firmou HASTRA s.r.o.a navrhovateľom (poškodeným). Zastáva názor, že zo strany HASTRA s.r.o. ide o zastretý právny
úkon nahradzujúci riadnu pracovnú zmluvu. Toto tvrdenie je založené na skutočnosti, že sú splnené
všetky podmienky závislej činnosti (kumulatívne) kogentnej právnej úpravy Zákonníka práce. V

prípade navrhovateľa je splnených všetkých osem identifikačných znakov pojmu závislá práca pre
splnenie domnienky a prezumpcie existencie pracovného pomeru, a to subordinácia zamestnanca
voči zamestnávateľovi, osobný výkon práce, závislá práca vykonávaná v mene zamestnávateľa na
jeho zodpovednosť, závislá práca vykonávaná za odmenu, závislá práca a dĺžka trvania pracovného
vzťahu. Podmienky v zmluve o dielo (poddávateľská zmluva) jednoznačne svedčia pre pracovno-právny

vzťah, respektíve obdobný vzťah, pretože navrhovateľ bol pri výkone prác pre platiteľa príjmu povinný
dodržiavať jeho pokyny alebo príkazy, tak ako obdobnú vec správne uzavrel Krajský súd v Trenčíne v
rozsudku č. k. 11s 7/2005 zo dňa 20.4.2005. Poškodený v konaní pred Sociálnou poisťovňou, pobočka
Žilina navrhol, aby sociálna poisťovňa ex offo posúdila túto vec ako predbežnú otázku podľa § 198
zákona, prípadne aby vec predložila príslušnému súdu na prejednanie. Tým je konanie odporkyne
zaťažené vadou a vydané rozhodnutie v rozpore s ustanovením § 195, § 196, § 198 a § 209 zákona.

Odporkyňa vykonala úkony a hodnotenie podkladov neúplne a iba v neprospech navrhovateľa. V jeho
prospech nebol vykonaný ani jeden úkon aj napriek tomu, že si to vyžaduje princíp právnej istoty
implicitne obsiahnutý v článku 1 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Aj z tohto dôvodu ide o nesprávne
rozhodnutie, odporujúce § 209 ods. 4 zákona. Na základe uvedených skutkových a právnych dôvodov
navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na nové konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa zo dňa 20.11.2013 navrhla napadnuté
rozhodnutie zo dňa 8.8.2013 potvrdiť z dôvodov, uvedených aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Doplnila, že v danom prípade sa nejedná o pracovno-právny vzťah uzatvorený na základe pracovnej
zmluvy medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa Zákonníka práce. V článku VII. bode

3 poddodávateľskej zmluvy je uvedené: „Zmluvné vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia
ustanoveniami Obchodného zákonníka." Navyše Inšpektorát práce, Hlavná 2, 010 09 Žilina v liste
z 24.7.2013 uviedol, že úraz U. R. označuje podľa zákona č. 124/2006 platného od 1.7.2006 ako
iný úraz a z uvedeného dôvodu udalosť, ktorá vznikla U. R., inšpektorát práce vyšetrovať nebude.
Odporkyni zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva možnosť a vôbec nie povinnosť preskúmavať,

či predložená poddodávateľská zmluva je skrytým právnym úkonom na krytie pracovno-právneho
vzťahu medzi navrhovateľom a spoločnosťou HASTRA, s.r.o. Sociálna poisťovňa nie je oprávnená a
nemá žiadne možnosti riešenia predbežnej otázky, ktorou je podľa tvrdenia právneho zástupcu skrytý
právny úkon poddodávateľskej zmluvy, na riešenia ktorej je príslušný iný orgán, v danom prípade
príslušný Okresný súd v Žiline. V danom prípade len okresný súd môže vysloviť svoj záver, že na

základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že uzavretá poddodávateľská zmluva má všetky náležitosti
pracovnej zmluvy, a preto takto uzavretá poddodávateľská zmluva sa nemôže podriadiť režimu podľa
Obchodného zákonníka, ale režimu Zákonníka práce. Poškodený nepreukázal, že úraz, ktorý utrpel
dňa 12.5.2011 je úrazom pracovným, ktorý utrpel u zamestnávateľa. V prípade, ak navrhovateľ predloží
Sociálnej poisťovni, ústredie, právoplatné rozhodnutie súdu, ktorý vysloví neplatnosť poddodávateľskej

zmluvy, prípadne vysloví záver, že poddodávateľská zmluva napĺňa všetky znaky pracovno-právneho
vzťahu, sociálna poisťovňa na základe novej žiadosti opätovne posúdi nárok navrhovateľa na úrazovú
rentu v súvislosti s úrazom zo dňa 12.5.2011. S poukazom na uvedené odporkyňa navrhla, aby súd
nevyhovel opravnému prostriedku a potvrdil napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 8.8.2013.

Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa súdneho pojednávania konaného dňa 7.12.2015 nezúčastnili,
svoju neúčasť písomne ospravedlnili bez uvedenia dôvodu a súhlasili, aby súd pojednával v ich
neprítomnosti. Z toho dôvodu súd podľa § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal na pojednávaní v
neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu.

Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní predložila výstup z informačného systému
jednotného výberu poistného, z ktorého jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ mal poslednýkrát status
zamestnanca do 26.3.2007, kedy bol zamestnaný v spoločnosti Johnson Controls International spol. s
r.o. Išlo o posledného zamestnávateľa, ktorý za neho odvádzal poistné na úrazové poistenie. V zmysle
zákona č. 461/2003 Zb. z. o sociálnom poistení úrazové poistenie sa vzťahuje na zamestnávateľov, ktorí

zamestnávajú zamestnancov vymedzených v § 4 zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa vykonala
náležité dokazovanie, predovšetkým z vlastného informačného systému zistila, že takýto zamestnanec
sa v databáze pobočky Žilina ako vecne a miestne príslušnej nenachádza ako zaevidovaný. Za tým
účelom vyžiadala od spoločnosti HASTRA, s.r.o. písomné vyjadrenie k danej veci a spoločnosť písomneoznámila, že úraz z 12.5.2011 nebol pracovný, k tomu predložila zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom
a touto obchodnou spoločnosťou dňa 14.6.2010, kde je odkaz, že zmluvné vzťahy sa riadia Obchodným
zákonníkom. Odporkyňa vykonala aj ďalší dôkaz, dotazovala inšpektorát práce, ktorý písomne dňa

24.7.2013 oznámil, že nejde o pracovný úraz, je to úraz ostatný a nebudú ho šetriť. Okresný súd
v Žiline na pojednávaní 1.12.2015 vo veci žaloby navrhovateľa (poznámka súdu: vec je vedená na
Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 25Cpr/6/2013), ktorá pozostávala z dvoch častí, rozhodol o prvej
časti tak, že určil, že úraz z 12.5.2011 nebol pracovný. Na otázky samosudkyne uviedla, že na odbore
nemocenského poistenia navrhovateľ uplatnil nárok na nemocenské, ktoré mu nebolo priznané z

dôvodu, že nebol v danom čase úrazovo ani len nemocensky poistený. Zároveň na odbore úrazového
poistenia navrhovateľ požiadal o úrazový príplatok, dvakrát náklady spojené s liečením, náhradu za
bolesť, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a 50% zvýšenie z titulu náhrady za sťaženie
spoločenskéhouplatneniapodľa§6zákonač.437/2004Zbierkyzákonovonáhradezabolesťasťaženie
spoločenského uplatnenia. O týchto nárokoch rozhodovala vecne a miestne príslušná pobočka Žilina,
ktorá tieto nároky meritórne nepriznala. Voči všetkým rozhodnutiam podal navrhovateľ, právne

zastúpený JUDr. Harakálym, advokátom, odvolania a zároveň navrhol aj prerušiť konania do vyriešenia
súdneho sporu vedeného v predmetnom konaní na Okresnom súde v Žiline. Za daného stavu sú všetky
tieto konania, ktoré napadli na prvostupňový orgán odporkyne, prerušené, až do vyriešenia predbežnej
otázky na Okresnom súde v Žiline. Keďže rozhodnuté meritórne na Okresnom súde v Žiline bolo,
rozhodnutie ešte nebolo doručené a nie je právoplatné, tieto konania naďalej ostávajú prerušené. Vecne

amiestepríslušnápobočka,keďnapadnežiadosťoúrazovúdávku,akoprvúvec, ktorúskúmazosvojho
informačného systému, je skutočnosť, či ide o úraz pracovný v zmysle § 8 zákona o sociálnom poistení
v zmysle Zákonníka práce. Pre ten účel skúma, či zamestnávateľ takéhoto zamestnanca prihlásil do
registra zamestnancov odporkyne v miestne príslušnej pobočke. Zisťovaním v informačnom systéme
bolo zistené, že HASTRA s.r.o. nikdy neprihlásila navrhovateľa ako zamestnanca do vecne a miestne

príslušnej pobočky Žilina, nikdy za neho neodvádzala poistné. Na pojednávaní na Okresnom súde v
Žiline dňa 1.12.2015 (poznámka súdu: vo veci vedenej pod sp. zn. 25Cpr/6/2013) právny zástupca
navrhovateľa nepoprel, ba dokonca priznal, že navrhovateľovi nebola odvádzaná daň zo závislej
činnosti, čo je typický inštitút zamestnanca, ale odvádzal dane ako živnostník z inej zárobkovej činnosti.
Tým, že mal uzavretú poddodávateľskú zmluvu, nebolo odvádzané za neho úrazové poistenie z titulu

zamestnanca, nebol takto zaevidovaný ako zamestnanec a ani dane neboli odvádzané z titulu závislej
činnosti, čo jednoznačne preukazuje, že navrhovateľ nemal status zamestnanca v zmysle § 4 Zákona o
sociálnom poistení. Spoločnosť HASTRA, s.r.o. zamestnávala v deň úrazu iných zamestnancov, týchto
riadne prihlásila do úrazového poistenia u odporkyne do pobočky Žilina a v súdnom konaní vedenom na
Okresnom súde v Žiline predložili menný zoznam zamestnancov, ktorí pracovali u tejto spoločnosti v deň

úrazu, ktorý utrpel navrhovateľ. Navrhovateľ v tomto zozname uvedený nebol. Vychádzajúc z uvedenej
poddodávateľskej zmluvy jednoznačne medzi navrhovateľom a spoločnosť HASTRA, s.r.o. Žilina išlo
o obchodno-právny vzťah, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že neboli odvody a dane odvádzané zo
závislej činnosti. Na základe uvedeného žiadala a napadnuté rozhodnutie odporkyne č. 38279-2/2013-
BA z 8.8.2013 potvrdiť.

Krajský súd v súlade s ustanovením § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil
sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Podľa § 2 písm. c zák. č. 461/2003 Zb. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon") sociálne poistenie podľa tohto zákona je úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia
zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz") a
choroby z povolania.

Podľa § 4 ods. 3 zákona zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu
zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie.

Podľa § 17 ods.1 zákona nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má
zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 88 ods.1 zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosťzamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 83 poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa
§ 16 a fyzická osoba uvedené v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba
z povolania.

Podľa § 16 zákona povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú

osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere,
v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere okrem
fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu
vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov. Povinne
úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia
povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú

osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uplatnil nárok na úrazovú rentu žiadosťou, doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina dňa
8.7.2013. Nárok na túto dávku si uplatnil pre poškodenie zdravia z dôvodu vzniku úrazu, ktorý mal utrpieť

pri výkone pracovných činností dňa 12.5.2011.

Zobsahuadministratívnehoakoisúdnehospisusúdďalejzistil,ženavrhovateľ, právnezastúpenýJUDr.
Petrom Harakálym podal na Okresnom súde v Žiline žalobu zo dňa 26.11.2013 o určenie zodpovednosti
zamestnávateľa, alternatívne o náhradu škody, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že obsah a podmienky

v subdodávateľskej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom (U. R., narodený XX.X.XXXX) a žalovaným
(HASTRA s.r.o., Žilina) zodpovedajú pracovnoprávnemu vzťahu, a že úraz, ktorý sa stal žalobcovi
dňa 12.5.2011 počas výkonu práce je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá žalovaný v rozsahu
100 %, alternatívne žiadal zaplatiť úrazový príplatok, úrazovú rentu, mesačnú úrazovú rentu, náhradu
za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia (všetko spolu s úrokmi z omeškania) ako aj náhradu

za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, trovy konania právneho zastúpenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Zmenou návrhu zo dňa 15.10.2014 a 26.6.2015 alternatívne žiadal zaplatiť
aj ďalšie liečebné náklady spolu s úrokom z omeškania. Vec je vedená na Okresnom súde v Žiline
pod spisovou značkou 25Cpr/6/2013. Dňa 1.12. 2015 Okresný súd v Žiline vydal čiastočný rozsudok,
ktorýmnávrhnavrhovateľavčasti,ktorýmžiadalurčiť,žeobsahapodmienkyvsubdodávateľskejzmluve

uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným zodpovedajú pracovno-právnemu vzťahu, a že úraz, ktorý sa
stal žalobcovi dňa 12.5.2011 počas výkonu práce je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá žalovaný
v rozsahu 100 %, zamietol.

V konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne č. 38279-2/2013-BA mal

krajský súd preukázané, že navrhovateľ pracoval pre firmu HASTRA, s.r.o., Dolné Rudiny 2, Žilina
na základe poddodávateľskej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom ako poddodávateľom a
spoločnosťou HASTRA, s.r.o., Žilina ako dodávateľom dňa 14.6.2010 ako živnostník a nebolo
preukázané, že k poškodeniu jeho zdravia v dôsledku úrazu zo dňa 12.5.2011 došlo pri výkone
pracovných činností zamestnanca ani ako fyzickej osoby podľa § 17 ods. 2 zákona č. 461/2003

Zb. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v čase úrazu navrhovateľ nebol ani
poistencom sociálnej poisťovne, keď nebol podľa zákona nemocensky, dôchodkovo ani inak poistený. Z
poddodávateľskej zmluvy vyplýva, že ide o obchodno-právny vzťah, kde sa navrhovateľ ako živnostník,
t.j. osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia zaviazal pre spoločnosť HASTRA,
s.r.o., Žilina ako dodávateľa zabezpečovať dohodnutý druh prác. Nebolo preukázané (ani v konaní

vedenom na Okresnom súde v Žiline pod spisovou značkou 25Cpr/6/2013, kde okresný súd čiastočným
rozsudkom z 1.12.2015 zamietol návrh navrhovateľa v časti, ktorým žiadal určiť, že obsah a podmienky
v subdodávateľskej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným zodpovedajú pracovno-právnemu
vzťahu, a že úraz, ktorý sa stal žalobcovi 12.5.2011 počas výkonu práce je pracovným úrazom, za
ktorý zodpovedá žalovaný v rozsahu 100 %), že by v danom prípade išlo o pracovno-právny vzťah

uzatvorený na základe pracovnej zmluvy medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa Zákonníka
práce. V článku VII. bod 3 tejto zmluvy zo 14.6.2010 sa uvádza, že zmluvné vzťahy touto zmluvou
neupravené sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. Tiež Inšpektorát práce Žilina v liste z
24.7.2013 uviedol, že sa jedná podľa ich informácií o úraz samostatne zárobkovo činnej osoby, takýtoúraz označil podľa zákona č. 124/2006 platného od 1.7.2006 ako iný úraz, ktorý nevyšetrujú. Z listinného
dôkazu ako aj vyjadrenia poverenej pracovníčky odporkyne na pojednávaní mal súd preukázané,
že navrhovateľ mal poslednýkrát status zamestnanca s pravidelným príjmom do 26.3.2007, kedy

bol zamestnaný v spoločnosti Johnson Controls International spol. s r.o., pričom išlo o posledného
zamestnávateľa, ktorý za navrhovateľa odvádzal poistné na úrazové poistenie. Z vyjadrenia právneho
zástupcu navrhovateľa na súdnom pojednávaní konanom dňa 1.12.2015 na Okresnom súde v Žiline tiež
vyplynulo, že príjem, ktorý mal navrhovateľ z činnosti vykonávajúcej v prospech spoločnosti HASTRA,
zdaňoval ako živnostník a nebol príjmom zo závislej činnosti.

Na základe vyššie uvedených dôkazov a skutočností, obdobne ako okresný súd ani krajský súd, ktorý
sa sám zaoberal predbežnou otázkou, či v posudzovanom prípade mohlo ísť o pracovno-právny vzťah
a úraz, ktorý utrpel navrhovateľ bol pracovný, nemal preukázané, že úraz, ktorý utrpel navrhovateľ U.
R. dňa 12.5.2011, je úraz pracovný a pokiaľ odporkyňa napadnutým rozhodnutím z 8.8.2013 vyslovila,
že navrhovateľ podľa § 88 a § 83 zákona č. 461/2003 Zb. z. v znení neskorších predpisov nemá nárok

na úrazovú rentu, rozhodla v súlade so zákonom. Z týchto dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie
odporkyne ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 250q ods. 2 O.s.p.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 250d ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov nevzniklo,

odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, a preto súd o trovách konania rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky

a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.