Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/189/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116225539
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116225539.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanému S. R. H.. XX.XX.XXXX, C. R. XX, XXX XX R., o zaplatenie
809,19 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie 1,20 eura s príslušenstvom z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 615,61 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne
od 21.12.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 52,16 %, o výške

ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou podanou na tunajšom
súde dňa 09.12.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia 809,19 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne od 20.02.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. V žalobe uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 24.06.2013 zmluvu o pôžičke evidenčné číslo

XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 1 199,10
eura. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 30 mesačných splátkach
v sume 41,13 eura. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 133,39 eura.
Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky
riadne a včas, žalobca dňa 25.12.2013 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade
dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k

úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.02.2014 úver zosplatnil. Do dnešného dňa žalovaný
dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 809,19 eura.
Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania. Zmluvnú pokutu si žalobca neuplatňuje.
3. Žalovaný žiadne prostriedky procesnej obrany nevyužil a k žalobe sa písomne nevyjadril napriek
tomu, že mu bola spolu s výzvou na vyjadrenie doručená do vlastných rúk dňa 11.04.2017.
4. Uznesením č. k. 29Csp 189/2016 - 31 zo dňa 26.10.2017 súd pripustil zmenu strán sporu na

strane žalobcu tak, že na miesto doterajšieho žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. vstúpil ako
nový žalobca Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. Dôvodom bolo postúpenie pohľadávky proti žalovanému,
ktorá je predmetom tohto konania na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.11.2017.
5. Podľa § 297 písm. b) zákona číslo 160 /2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"),
pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého

právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1000 eur.Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 809,19 eura s
príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli
sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 177 ods. 2 písm. a) CSP nenariadil pojednávanie a v
zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.01.2018. Miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 25.01.2018.
7. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
8. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako
dlžníkom dňa 24.06.2013 Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXXXXX, evidenčné číslo zmluvy XXXXXXXX,
predmetom ktorej bola pôžička vo výške 749 eur na kúpu záhradnej techniky a náradia. Túto pôžičku mal

žalovaný splatiť v 30 mesačných splátkach vo výške 41,13 eura s poistením (39,97 eura bez poistenia).
Celková čiastka bola uvedená 1 199,10 eura a 1 233,90 eura s poistením. Ročná percentuálna miera
nákladov (ďalej len „RPMN“) bola 48,53 % p.a., fixná ročná úroková sadzba 48,53 % a priemerná
RPMN bola uvedená 48,52 %, celkové náklady spotrebiteľa 450,10 eura, termín konečnej splatnosti bol
„12/2015“.

9. Podľa bodu 6.1 zmluvy, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných
mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, inak v sume uvedenej v zmluve a v termíne uvedenom v bode 6.2 týchto zmluvných
podmienok. Podľa bodu 6.2 zmluvy, pokiaľ nie v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve stanovené inak,
sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa bodu 6.3 zmluvy, prvá splátka

je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
10. Podľa bodu 12.4 zmluvy, spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade,
ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť
upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.
11. Predžalobnou upomienkou zo dňa 25.12.2013, ktorá bola žalovanému doručená dňa 08.01.2014,

právny predchodca žalobcu informoval žalovaného, že eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške
131,61 eura, ktorý žiadal uhradiť bezodkladne a zároveň upozornil žalovaného, že ak do 06.02.2014
nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2013 bude oprávnený úver zosplatniť.
12. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom súd zistil, že žalovaný mu uhradil sumu 133,39
eura.

13. Výzvou zo dňa 27.06.2017 súd vyzval žalobcu, aby súdu predložil listiny preukazujúce splnenie
povinnosti v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. s poukazom na ust. § 11 ods. 2 citovaného zákona.
Zároveň bol žalobca vyzvaný, aby predložil listinu preukazujúcu zosplatnenie úveru podľa bodu 12.4
zmluvy v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka.
14. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 11.07.2017, ktorým vzal žalobu v časti

manipulačného poplatku v sume 1,20 eura späť. Zároveň uviedol, že k predčasnému zosplateniu úveru
nedošlo. Konečná splatnosť tak nastala 20.12.2015 splatnosťou poslednej 30. dohodnutej úverovej
splátky. Vo vzťahu ku skúmaniu bonity žalovaného žalobca neuviedol nič ani nepredložil žiadne dôkazy
o skúmaní majetkovej, sociálnej či rodinnej situácie žalovaného.
15. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
16. Vzhľadom k tomu, že žalobca písomným podaním zo dňa 11.07.2017 vzal žalobu o zaplatenie 1,20
eura späť, súd konanie v tejto časti zastavil.
17. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j.
k 24.06.2013, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa).

Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa§2písm.b)Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. y) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou
priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách

o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne

ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať

úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.
18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzatvorenia
zmluvy, t.j. k 24.06.2013 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

19. Predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy
807,99 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 807,99 eura od 20.02.2014 do
zaplatenia.
20. Právny predchodca žalobcu je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho
podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom.

Žalovaný pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), b) Zákona
o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou,
konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Zákon za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v porovnaní s dodávateľom zakotvil pomerne prísne pravidlá a náležitostí, ktoré musí zmluva o
spotrebiteľskom úvere spĺňať.

21. Preskúmaním uvedenej zmluvy o pôžičke súd zistil, že zmluva nespĺňa všetky náležitosti stanovené
v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne § 9 ods. 2 písm. y) nakoľko v zmluve
je nesprávne uvedená priemerná RPMN vo výške 48,52 %. Podľa súhrnných informácií o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2013 zverejnených na stránke
Ministerstva financií Slovenskej republiky (§ 21 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch) ku dňu

30.04.2013, z ktorých treba vychádzať vzhľadom tomu, že zmluva bola uzatvorená dňa 24.06.2013,
bola priemerná RPMN vo výške 28,20 %. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca uviedol v zmluve
priemernú hodnotu RPMN platnú pre „ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške
do 1500 euro vrátane“ so zmluvnou splatnosťou od jedného do piatich rokov. V danom prípade sa
jednalo o spotrebiteľský úver so zabezpečením, keďže súčasťou zmluvy (bod 13.3) bolo ustanovenie,

cit.: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do
omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30.- ty deň po dobe splatnosti je klient povinný
zaplatiťzmluvnúpokutuvovýške10%zdlžnejsplátky.Vtentodeňsazmluvnápokutastávaajsplatnou.“
Zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút podľa § 544 Občianskeho zákonníka (5. oddiel 1. hlavy 8.
časti Občianskeho zákonníka - zabezpečenie záväzkov). Podľa názoru súdu bola priemerná RPMN v

zmluve uvedená v nesprávnej výške (48,52 %), lebo nezohľadňovala skutočnosť, že išlo o zmluvu so
zabezpečením. Správna výška priemernej RPMN mala byť uvedená 28,20 %. Nesprávne (vyššie)
uvedená priemerná RPMN mohla u spotrebiteľa dôvodne vyvolať dojem výhodnosti jemu poskytnutého
úveru.
22. Nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN najmä v neprospech spotrebiteľa môže z

hľadiska posudzovania výhodnosti/nevýhodnosti úveru pôsobiť negatívnejšie ako samotné neuvedenie
priemernej RPMN. Údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť
spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver je
v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať
rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom.

Ak Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) sankcionuje neuvedenie
priemernejRPMNbezúročnosťouabezpoplatkovosťouúveru,nesprávneuvedenieRPMNvneprospech
spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti, resp. nevýhodnosti úverov spotrebiteľom
pôsobiť dokonca negatívnejšie. Zmyslom uvádzania priemernej RPMN v zmluvách o spotrebiteľských
úveroch je to, aby mohol spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy jednoducho porovnaním RPMN jeho úveru

a priemernej RPMN v obdobných úveroch na trhu vyhodnotiť, či predmetný úver je alebo nie je preňho
výhodný. Ak zmluva obsahuje údaj o RPMN ako aj údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve uvedená
v neprospech spotrebiteľa (to znamená, ak je uvedená vyššia ako je v skutočnosti), spotrebiteľ je pri
takomto porovnaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku tohto nesprávneho údaja môže nadobudnúť
presvedčenie, že obdobné úvery sú na trhu poskytované v priemere s vyššou RPMN, a teda, že úver,

ktorý mu mal byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v porovnaní s
konkurenciou na trhu výhodnejší ako v skutočnosti. Nesprávne uvedenie priemernej RPMN je vážnym
porušením zákona a má vplyv na vznik možných pochybností o rozsahu záväzku.
23. Zároveň súd zistil, že dohodnutá výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa údajov
NárodnejbankySlovenskabolapriemernáúrokovámieraobchodnýchbánkprispotrebiteľskýchúveroch

poskytovaných domácnostiam v mesiaci jún 2013 pri úveroch od 1 do 5 rokov na úrovni 11,06 %
ročne. Dohodnutá výška úrokov 48,53 % ročne uvedená v zmluve podstatne (viac ako 4 násobne)
prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných
domácnostiach mesiaci jún 2013. Porovnaním dohody o úrokoch s obvykle požadovanými úrokmi nafinančnom trhu v obdobných prípadoch vyplýva, že takto dojednaný úrok nie akceptovateľný a je v
rozpore s dobrými mravmi. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s dobrými mravmi, t.j. pravidlami
morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné a uznávané v demokratickej spoločnosti, v ktorej

sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32Odo 1022/2004, sp. zn. 21Cdo 1484/2004). Je pravdou,
že nebankový subjekt pri poskytovaní úverov podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške
úroku, avšak dohodnutá výška úrokov musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie
vykazovať znaky nepoctivého až úžerného úroku. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 48,53 % ročne

je v rozpore s dobrými mravmi a preto je zmluva v tejto časti v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
neplatná.
24. V danom prípade súd vyzval žalobcu, aby predložil listiny preukazujúce splnenie povinnosti v
zmysle § 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa, teda že pred uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy konal s
odbornou starostlivosťou a skúmal schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Na uvedenú
výzvu žalovaný neuviedol nič ani nepredložil žiadne doklady o skúmaní bonity žalovaného. Súd

poukazuje na to, že zo samotnej zmluvy vyplýva iba to, že príjem žalovaného je 520 eur mesačne,
pričom ostatné údaje o názve a adrese zamestnávateľa, či dobe odkedy je žalovaný zamestnaný nie sú
uvedené. Nie je tam uvedené, aké výdavky má žalovaný, koľko má vyživovacích povinností a podobne.
Takého „skúmanie bonity“ nemá žiadnu výpovednú hodnotu a preto možno konštatovať, že žalobca
nepreukázal to, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

25. Vzhľadom k tomu, že súd vyhodnotil zmluvu o pôžičke za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu
nesprávneuvedenejpriemernejRPMN,tiežvdôsledkudojednaniaúrokovodporujúcichdobrýmmravom
a v dôsledku nepreukázania skúmania bonity žalovaného, bolo nutné na jednotlivé splátky rozvrhnúť
len istinu pôžičky, t. j. sumu 749 eur, a tak jedna splátka predstavuje sumu 24,96 eura (749 eur /
30 splátok). Vzhľadom k tomu, že žalovaný uhradil sumu 133,39 eura, súd uvedenú sumu započítal

na splátky splatné od 07/2013 do 11/2013 po 24,96 eura mesačne, pričom splátka za 12/2013 bola
započítaná v sume 8,59 eura (5 x 24,96 eura + 8,59 eura = 133,39 eura). Z týchto dôvodov súd uložil
povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu zodpovedajúcu neuhradeným splatným splátkam. Ide o
časť splátky za mesiac december 2013 vo výške 16,57 eura a ďalšie splátky od 01/2014 do 12/2015
(24 splátok á 24,96 eura + 16,57 eura), spolu 615,61 eura. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako

nedôvodnú z dôvodu, že žalobca má nárok iba na vrátenie sumy zodpovedajúcej rozdielu medzi reálne
poskytnutou a žalovaným vrátenou sumou.
26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej

výške 5,05 % ročne z nesplatenej istiny a to od dňa splatnosti poslednej splátky t.j. od 21.12.2015 do
zaplatenia zohľadňujúc tú skutočnosť, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti nedošlo (tak ako to tvrdil
sám žalobca).
29. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
zastavenie konania v časti o zaplatenie 1,20 eura s príslušenstvom zavinil žalobca. Preto platí, že v tejto
časti bol neúspešný. Zároveň žaloba nad sumu 615,61 eura s príslušenstvom bola zamietnutá, preto
úspech žalobcu predstavuje 615,61 eura, t.j. 76,08 % a úspech žalovaného predstavuje 23,92 %. Z

tohto dôvodu súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 52,16 % (76,08 % - 23,92 %). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).