Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/341/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112212143
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7112212143.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudkýň JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s. r. o. ,
Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Bratislava,
Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému J. R., X., F. XX, o zaplatenie 331,94 € s prísl., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,

Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom,
Stropkov, Nám. SNP 7, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 34C/70/2012-143 z 31.3.2017 Okresného
súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku III., tak, že nepriznáva Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778 náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
Žalobcovi a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42

176 778 n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému náhradu
trov konania n e p r i z n á v a. III. P r i z n á v a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov,
Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778 (ďalej len Združenie) náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 100 %.

2. Žalobca v zákonnej 15 dňovej lehote podal odvolanie proti rozsudku v rozsahu priznaných trov
právneho zastúpenia intervenientovi na strane žalovaného (ďalej len intervenient; poznámka žalobcu).
3. Súd v odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol: Združenie písomným podaním z 9.11.2015, označeným
ako vyjadrenie vedľajšieho účastníka, vyčíslil trovy právneho zast. na sumu 113,75 €. Trovy vynaložené
sporovou stranou musia byť v príčinnej súvislosti s jej procesným postojom k predmetu konania. Ich
vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana

proti takému tvrdenému nároku. Len v takom prípade pôjde o trovy, u ktorých sa nadväzne na splnenie
tohto predpokladu bude skúmať, či boli účelne vynaložené. Aj keď sporová strana mala plný úspech
vo veci, resp. procesne nezavinila zastavenie konania, každý úkon treba posudzovať samostatne.
K námietkam žalobcu ohľadom prínosu vstupu vedľajšieho účastníka (podanie žalobcu č.l.69-71)
poznamenáva, že je síce povinný prihliadať ex offo (tak ako to tvrdí žalobca v označenom podaní č.l.71
druhá str.) na ust. a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, avšak nič to nemení na tom, že

pokiaľ v konaní voči spotrebiteľovi sa uplatňovala premlčaná pohľadávka, resp. žalobca uplatnil nárok
z neprijateľnej zmluvnej podmienky, čo je bežné, pričom je nepochybné, že žalovaní nezorientovaní v
danej problematike, zostávajú pasívni, resp. uznávajú nárok žalobcu i napriek tomu, že v konaní môžu
byť úspešní. Je tomu aj v tomto prípade, kedy vedľajší účastník konkrétne argumentoval neprijateľnou
zmluvnou podmienkou (podanie vedľajšieho účastníka z 9.11.2015 čl.120) a žaloba CSP sporového
poriadku 1.7.2016 zanikol ako subjekt konania, a nedochádza k transformácii zo zák. na osobitný subjekt

podľa § 95 CSP. Vedľajší účastník ako už bolo spomenuté mal v občianskom súdnom konaní rovnaké
práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého v konaní vystupoval. Podľa § 25 vtedy platnéhoa účinného O. s. p. si mohol účastník vždy zvoliť advokáta. Takéto právo teda patrilo aj vedľajšiemu
účastníkovi. Podľa § 470 ods.2 CSP rozhodol tak o požadovanej náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka do 30.6.2016 (účinnosti CSP) podľa § 255 CSP (jeho znenie citoval). Na tomto mieste však

uvádza, že rozhodol len o nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v súlade s § 262 ods.1
CSP (jeho znenie cituje) a teda otázka výšky a rozsahu priznaných trov konania bude predmetom jeho
rozhodovania po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s § 262 ods.2 CSP (aj
jeho znenie cituje) po preskúmaní hospodárnosti a účelnosti vynaložených trov vedľajšieho účastníka.
4. Žalobca v odvolaní, o. i., ďalej uvádza: II. Odvolanie podané v tejto veci odôvodňuje nasledovným

ust. CSP: Cituje znenie § 365 ods.1 písm. h) CSP. Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len NS SR), „obsiahnutom“ v súdnom rozhodnutí, vydanom pod sp. zn.
3MCdo/30/2012 zo 17.10.2013, má za to, že právny posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej konajúci
súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, príp. ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil konajúci súd nesprávne právne závery. Cituje znenie § 251 CSP. Vzhľadom
na cit. ust. má za to, že predpokladom priznania trov právneho zast. niektorej zo strán sporu ako aj
intervenientovi je v prvom rade účelnosť takto vynaložených trov. Rovnaké pravidlo sa uplatňovalo
v súvislosti s posúdením oprávnenosti trov konania aj za účinnosti pôvodného procesného predpisu.

V danom prípade súd priznal intervenientovi trovy právneho zast. v rozsahu 100 % a zaviazal na
ich náhradu jeho. V tejto súvislosti je však potrebné zaoberať sa, ako naznačil, účelnosťou takto
vynaložených trov právneho zast. Povinnosť súdu zaoberať sa pri intervencii účelnosťou trov právneho
zast. deklaruje aj Uznesenie Krajského súdu (ďalej len KS) Banská Bystrica 17Co/91/2012 z 25.4.2012
(z jeho odôvodnenia cituje). V súvislosti so samotnou účelnosťou trov právneho zast. intervenienta, resp.

občianskeho združenia zriadeného na ochranu spotrebiteľov je potrebné uviesť, že táto účelnosť je a
bola problematická už dlhodobo a to najmä z dôvodu, že vedľajší účastník v rámci svojej účasti v konaní
nikdy spravidla nepoukáže na žiadnu skutočnosť, na ktorú by nemali povinnosť prihliadať z úradnej
povinnosti súdy. Z uvedeného dôvodu do konania neprináša žiaden prínos, ktorý by zodpovedal jeho
postaveniu a odbornej spôsobilosti, ktorú by mal mať. 12.6.2014 je účinný § 5b zák.č.250/07 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/90 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (jeho znenie cituje). Z uvedeného je teda zrejmé, že právna pomoc slabšej strane
(spotrebiteľovi) bola delegovaná priamo na konajúci súd, ktorý je povinný nárok vyhodnotiť v rozsahu
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj premlčania atď. Právnej ochrany sa tak dostáva spotrebiteľovi
automaticky zo zák. zo strany súdu. Pokiaľ sa v konaní okrem účastníkov nachádza aj intervenient

(ktorý dokonca nie je spôsobilý právnu pomoc poskytnúť sám, ale musí využiť služby advokáta) jeho
hodnota v konaní je bezvýznamná. Intervenient žiadnym spôsobom nie je schopný ovplyvniť priebeh
konania alebo zabezpečiť iný výsledok, ku ktorému by nedospel sám súd. Jeho prítomnosť v konaní je
nepochybnemotivovanálenprospechomvpodobetrovkonanianaúkorúčastníkovkonania.Tietoúkony
sú jednoznačne nadbytočné a teda neúčelné a nie je možné ich priznať. Ďalej je potrebné uviesť, že

Ministerstvo hospodárstva SR podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj prostredníctvom dotácií
na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi. Napr. Združeniu bola 29.2.2012 udelená dotácia
Ministerstvom hospodárstva SR vo výške 4 000 €, na základe zmluvy o poskytnutí dotácie na realizáciu
projektu: Zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi, zverejnenej na webovom sídle Centrálneho
registra zmlúv pod registračným č.126/2012-4220-4330. Z „uvedené“ teda jednoznačne vyplýva, že

Ministerstvo hospodárstva SR poskytnutými dotáciami jednak hradí výdavky spotrebiteľských združení
a zároveň podporuje odbornosť spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Prijatím
dotácie zo štátneho rozpočtu a priznanou náhradou trov konania by bola 2 x hradená účasť vedľajšieho
účastníka v konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súdy vždy dôkladne preskúmajú účelnosť trov
právnehozast.intervenienta.Preskúmanieichúčelnostimalozanásledokvydanieniektorýchrozhodnutí

NS SR ako aj KS, na ktoré považuje za nutné poukázať: NS SR sa vo svojom rozhodnutí 6MCdo 9/2013
z 20.6.2014 zaoberal možnosťou priznania trov právneho zast. intervenientovi a dospel k nasledovnému
záveru (cituje ho z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia). Ďalej si dovoľuje poukázať na Uznesenie
NS SR 6MCdo 5/2013 z 19.3.2014, v ktorom súd vyslovil záver (cituje ho z odôvodnenie uvedeného
rozhodnutia). Cituje, čo sa uvádza v odôvodnení uznesenia KS Bratislava 9Co/375/2013 z 25.6.2013

a uznesenia KS v Nitre 8Co/1054/2015-15 z 29.6.2016. Ďalej je potrebné uviesť, že právo na náhradu
trov konania vedľajšiemu účastníkovi vznikne len v tom prípade, ak vzniklo účastníkovi konania, ktorého
vedľajší účastník v konaní podporuje. Len v tom rozsahu má vedľajší účastník právo na náhradu trov
konania v rovnakom rozsahu ako účastník konania. Tu je potrebné poukázať na závery rokovaniaobčiansko-právneho kolégia KS v Banskej Bystrici z 12.11.2014, kedy došlo k zjednoteniu praxe v
rozhodovaní KS v Banskej Bystrici, v zmysle ktorej rozhodujúci senát akceptuje väčšinové stanovisko
občiansko-právnych senátov odvolacích súdov. Je teda zrejmé, že ak súd v pôvodnom rozhodnutí

rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov nepriznáva, nie je ju možné ani dodatočne
priznať vedľajšiemu účastníkovi. Vzhľadom na všetky doposiaľ uvedené skutočnosti a cit. rozhodnutia
súdov, je názoru, že súd v napadnutom rozsudku vec neprávne právne posúdil, nakoľko je zrejmé, že
úkony právneho zast. intervenienta neboli v konaní vynaložené účelne a taktiež neboli nevyhnutné na
bránenie práva slabšej strany, ktorou je žalovaný. Uvedené jasne dôvodí nepriznanie trov právneho

zast. IV. Cituje znenie § 388 a § 390 písm. b) CSP. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje
odvolaniu vyhovieť a zrušiť napadnuté rozhodnutie v časti trov priznaných vedľajšiemu účastníkovi,
resp., intervenientovi. Príloha: - Vyčíslenie jeho trov právneho zast.
5. Podľa 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

7. Rozsudok, okrem výroku o priznaní Združeniu náhrady trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %,
nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebol vo výroku
o priznaní Združeniu náhrady trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, v odvolacom preskúmavaný.
8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že, čo sa
týka výroku o priznaní Združeniu náhrady trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, nie sú splnené
podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, preto ho podľa § 388 CSP zmenil tak, že
nepriznáva Združeniu náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %
9. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod je daný.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h)
CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú
aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo

aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo

pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.
11. Súd prvej inštancie, pokiaľ priznal Združeniu náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100
%, použil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach
a povinnostiach žalobcu a vedľajšieho účastníka.
12. V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast.,
nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno
považovať za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom

na svoj cieľ - bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, teda z uvedeného vyplýva, že samotný vedľajší
účastník je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť si pri
účasti v konaní zástupcu, avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva
samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj
právnickej osobe, ak vystupuje v spore a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že

orgány uvedené v Čl.47 ods.2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v
konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na
úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako
ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zastúpením v rámci zák. upravených možností,
t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta, avšak tým, že sa mu

neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené,
lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS 78/03
z 9.9.2004 Ústavného súdu SR), nie je porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť
účastníkov v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) sícemedzi trovy konania zahŕňalo i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá bola oprávnená zastupovať
v konaní podľa osobitného predpisu, avšak šlo o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny

vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania,
vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej
činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených
záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako
profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zastupovanie

advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi
konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy
za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu súdu z iných vecí, že
aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého
konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zastupovanie splnomocňujú advokáta,
čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho

spotrebiteľa.
13. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
14. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Vedľajší účastník nemal v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a

žalobcovi nebola náhrada trov konania priznaná podľa § 257 CSP, so zreteľom na dôvody hodné
osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe a okolnostiach sporu.
16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpenýosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.