Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 29, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 26P/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417210248
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417210248.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Medveďom vo veci starostlivosti

súdu o maloleté deti

S. J., nar. XX.X.XXXX,
Y. J., nar. XX.X.XXXX,

zastúpenékolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyBanskáŠtiavnica,pracovisko
Žarnovica, deti rodičov : matka Z. J. rod. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. č. XXX, okres L. a otec

E. J. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. č. XXX, okres L., mal. deti bytom ako matka, o návrhu matky
na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec J. J. E., nar. X.X.XXXX je povinný platiť zvýšené výživné na maloletého syna S. J., nar.
XX.X.XXXX, a to vo výške 120,-Eur mesačne a na maloletého syna Y. J., nar. XX.X.XXXX, a to vo
výške 80,-Eur mesačne, počínajúc od 1.11.2017, so splatnosťou vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky Z. nar. XX.X.XXXX.

II. Nedoplatok na výživnom splatnom za obdobie od 1.11.2017 do 31.1.2018 vo výške 270,-Eur u S. J.
a 150,-Eur u Y. J. súd otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach, a to vo výške po 10,-Eur mesačne, na každé
z maloletých detí, splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej
splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia.

III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5P/46/2014-23 zo dňa 18.8.2014,
právoplatný dňa 26.8.2014, a to v časti výšky výživného na maloletého S. J. a Y. J..

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Matka mal. detí S. J., nar. XX.X.XXXX a Y. J., nar. XX.X.XXXX sa návrhom doručeným Okresnému
súdu Žiar nad Hronom dňa 31.10.2017 domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany
otca zo sumy po 30,-Eur mesačne na každé z mal. detí, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 5P/46/2014-23 zo dňa 18.8.2014, právoplatným dňa 26.8.2014, a to na 120,-
Eur mesačne u mal. S. a 80,-Eur mesačne u mal. Y., počínajúc od 30.10.2017, so splatnosťou vždy

do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Svoj návrh odôvodnila tým, že v roku 2014 sa s otcom
maloletých na výške výživného dohodli, nakoľko bývali v spoločnej domácnosti a dohodli sa tiež, že otec
bude platiť nájomné za byt. Ona sa finančne starala o chod domácnosti. Momentálne je zamestnaná
ako upratovačka v ZŠ s MŠ L. a jej mesačný príjem je 435,-Eur. Nakoľko otec maloletých prestal platiťnájom napriek dohode na súde, vznikol na byte dosť vysoký dlh, ktorý musela vyplatiť. Vzala si pôžičku,
ktorú bude splácať ešte dosť dlhú dobu vo výške 68,63,-Eur mesačne. Ďalej platí nájomné vo výške
187,-Eur, plyn vo výške 43,-Eur a elektrinu vo výške 32,-Eur mesačne. Od roku 2014 náklady spojené

s výchovou maloletých detí podstatne vzrástli. V dobe posledného určenia výživného bol maloletý Y.
škôlkarom a maloletý S. bol na prvom stupni základnej školy. Obaja chlapci sú silní alergici. Minimálne
2x ročne s nimi absolvuje prehliadku u alergologičky, ktorá im predpíše lieky zhruba v sume 50,-Eur.
Maloletý Y. má aj časté respiračné ochorenia, tým pádom mu často hradí kúpu liekov v hodnote 20
až 30,-Eur. Staršiemu synovi platí stravu v školskej jedálni v sume okolo 15,-Eur. Nakupuje pre oboch

sezónne oblečenie v sume zhruba 30,-Eur pre každého. V byte momentálne býva aj s dospelou dcérou
S. J., ktorá je na materskej dovolenke so svojou mal. dcérou X. J.. Dcéra občas prispieva na bývanie,
ale tiež len minimum, keďže má dosť svojich výdavkov pre maloletú X.. Otcovi maloletých bolo určené
platiť výživné od 5.2.2013, no napriek tomu začal platiť až od 2.9.2016, kedy prestal s nimi zdieľať
spoločnú domácnosť. Otec detí stále uvádza, že zarába len minimálnu mzdu, ale myslí si, že jeho mzda
je podstatne vyššia, nakoľko každý rok absolvuje cestu do I.. Keďže od poslednej úpravy výživného

došlo k zásadnej zmene pomerov, navrhuje výživné zvýšiť v zmysle podaného návrhu.

2.
Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

3.
Uznesením č.k. 26P/46/2017-12 zo dňa 13.11.2017 súd maloletým deťom pre konanie ustanovil
kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica.

4.

Otec sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný. Predvolanie spolu s návrhom,
výzvou na vyjadrenie a poučením mu boli doručované na adresu trvalého pobytu evidovanú v Registri
obyvateľov Slovenskej republiky t.j. obec L. XXX, okres L., v zmysle § 106 ods. 1 písm. a/ Civilného
sporového poriadku ( ďalej len "CSP" ), odkiaľ sa však zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej
lehote. Adresu prechodného pobytu otec evidovanú nemá. Matka pritom súdu uviedla, že otec už

na adrese trvalého pobytu nebýva. Nakoľko súd inú adresu pobytu otca nezistil, doručoval mu návrh
spolu s predvolaním a ďalšími písomnosťami postupom podľa § 116 ods. 2 CSP tzn. zverejnením na
úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Návrh na začatie konania sa podľa tohto ustanovenia zákona
považuje za doručený po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie. V danom prípade nastala zákonná fikcia doručenia dňom 19.1.2018. Nakoľko otec neúčasť na

pojednávaní žiadnym spôsobom vopred neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania na iný termín, súd podľa § 180 CSP v spojení s § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“ ) a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v jeho
neprítomnosti, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.

5.
Matka na pojednávaní uviedla, že v celom rozsahu trvá na písomne podanom návrhu. Vypovedala, že
od jeho podania nedošlo ku zmenám pomerov bývania, výšky nákladov, zamestnania, či príjmov zo
zamestnania. Takisto pokiaľ ide o maloletých v tomto smere nedošlo k žiadnej zmene. Čo sa týka otca
detí, tento sa zrejme toho času nachádza vo I., kde zvykne bývať až do obdobia ich nového roku, čo je

14. februára, takže pravdepodobne sa vráti neskôr. Nebola s ním v žiadnom kontakte, telefón nedvíha.
Zvýšenie výživného navrhuje od podania návrhu počínajúc od mesiaca november. Čo sa týka otázky
spätného uhradenia výživného, bolo jej platené tak ako preukázala šekovými poukážkami. V období
po rozvode manželstva bolo výživné určené po 30,-Eur mesačne. Náhradné výživné nepoberala. V
spoločnej domácnosti stále býva aj dcéra S., ktorá sa stará o mal. dieťa a poberá rodičovský príspevok.

Mal. synovia v súčasnosti do školskej družiny nechodia, hoci by jej to aj vyhovovalo, avšak nemôže
si to z finančných dôvodov dovoliť. Mladší syn toho času na obedy do školy nechodí. Starší chodí,
keď má 7 hodín. Mohli by chodiť aj pravidelne, pokiaľ by na to mala finančné prostriedky. Čo sa týka
platieb za bývanie poukázala, že musela vyplatiť vysoký nedoplatok s tým, že sa jednalo o nedoplatky
za vyúčtovanie, ktoré vtedy mal zaplatiť otec maloletých, avšak nezaplatil. Z tohto titulu bola vyzvaná, že

nedoplatokmusívyrovnať,vopačnomprípadebysamuselizbytuvysťahovať.Nakoľkonemalafinančné
prostriedky, tak si musela zobrať úver, ktorý spláca. Jedná sa o splátku 56,-Eur + 12,-Eur mesačne.
Navrhla rozhodnúť o zvýšení výživného, nakoľko jej príjmy sú nízke a výdavky na maloletých sú značné.
Aj teraz si musela požičať peniaze na lieky pre deti od rodinných príslušníkov.6.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že zvýšenie výživného je v záujme mal. detí, nakoľko

suma výživného určená v predchádzajúcom konaní rozsudkom sp. zn. 5P/46/2014 je nepostačujúca
na úhradu čo i len základných potrieb maloletých. Od predchádzajúceho rozhodnutia došlo u nich k
podstatným zmenám pomerov, takisto pokiaľ ide o zdravotný stav, tento sa u maloletých zhoršil. Navrhla
preto vyhovieť návrhu matky a zvýšiť výživné primerane k potrebám mal. detí, ako aj možnostiam a
schopnostiam otca.

7.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v
súdnom spise.

8.

Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4, 5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako

aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len "CMP" ), rozsudky o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.

9.
Súdprisvojomrozhodovanívychádzalzcitovanýchustanovenízákona.Ustanovenie§78ods.1Zákona
o rodine umožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť aj bez návrhu ( u maloletých detí )
dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene
pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu pomerov v zmysle ustanovení Zákona o rodine

nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví
v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške
výživného.

10.

V predmetnej veci mal súd preukázané, že rodičia mal. detí S. J., nar. XX.X.XXXX a Y. J., nar.
XX.X.XXXX sú bývalí manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5P/46/2014-23 zo dňa 18.8.2014, právoplatným
dňa 26.8.2014, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli mal. deti na čas po rozvode
manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky. Zo strany otca bola určená povinnosť platiť výživné

vo výške po 30,-Eur mesačne na každé maloleté dieťa, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky. Rozsudkom bol upravený aj styk otca s maloletými deťmi každú párnu sobotu
v mesiaci, v čase od 8.00 hod. do 20.00 hod. s tým, že je oprávnený si deti prevziať pred bytom matky
a po ukončení styku ich včas vrátiť. V čase rozhodovania súdu bývali rodičia v spoločnej domácnostiv obci L.. Otec mal pracovať v Nových Zámkoch, kde sa zdržiaval cez týždeň a na víkendy chodil do
spoločného bydliska. Jeho príjem zo zamestnania však nebol žiadnym spôsobom preukázaný. Matka
pracovala ako kuchárka na výpomoc v L.. Obaja rodičia na rozvodovom pojednávaní dňa 18.8.2014

zhodne vypovedali, že náklady na bývanie platí otec a ostatné výdavky ako strava, kozmetika, lieky a
iné uhrádzala matka. Mal. S. bol žiakom 3. triedy ZŠ s MŠ L. a mal. Y. chodil ešte do škôlky.

11.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného

na mal. deti S. J. a Y. J. je dôvodný. Okresný súd porovnávajúc všetky rozhodujúce okolnosti v čase
predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe zistil, že došlo k podstatným
zmenám pomerov, a to najmä na strane matky i mal. detí. Výživné zo strany otca bolo určené vo výške po
30,-Eur mesačne rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 5P/46/2014, a to počínajúc od jeho právoplatnosti
dňa 26.8.2014 tzn. pred takmer 3,5 rokmi. Od tohto obdobia došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb
mal. detí predovšetkým z dôvodu vyššieho veku, školskej dochádzky ako aj zhoršeného zdravotného

stavu. Súd mal preukázané, že mal. Y. navštevuje 2. ročník Základnej školy s Materskou školou L. a mal.
S. 7. ročník na rovnakej škole. Jedná sa o podstatnú zmenu, keďže v minulom období chodil mal. Y.
do škôlky a mal. S. bol iba na prvom stupni ZŠ. V súvislosti so školskou dochádzkou mal. detí vznikajú
rôzne výdavky, najmä príspevok ZRPŠ po 10,-Eur na šk. rok, školské exkurzie po 15-30,-Eur na šk. rok,
školské výlety 15,-Eur, triedny fond po 10,-Eur, plavecký výcvik 20,-Eur ( v 3. ročníku ), lyžiarsky výcvik

55,-Eur ( v 7. - 9. ročníku ) a ďalšie. Poplatky za obedy v školskej jedálni sú 1,01,-Eur pre žiaka na
1. stupni a 1,09,-Eur pre 2. stupeň. Matka k týmto nákladom vypovedala, že do školskej jedálne chodí
v súčasnosti len starší syn, keď má vyučovanie 7 hodín. Mohli by chodiť obaja pravidelne, pokiaľ by
na to mala peňažné prostriedky. Rovnako si nemôže dovoliť platiť im za školskú družinu ( po 5,-Eur
mesačne).S.jezamestnanávZŠsMŠ,L.akoupratovačka,kdepodľasprávyzamestnávateľadosahuje

priemernú čistú mzdu 428,40,-Eur mesačne. Poberá prídavky na deti po 47,04,-Eur mesačne. Spolu s
maloletými bývajú v rovnakom mieste bydliska ako predtým - v trojizbovom nájomnom obecnom byte
na adrese L. XXX. Náklady na bývanie predstavujú mesačne 262,50,-Eur - nájomné 187,-Eur, plyn 43,-
Eur, elektrina 32,50,-Eur. V byte býva i dcéra S. J., nar. XX.X.XXXX, ktorá je poberateľkou rodičovského
príspevku, nakoľko sa stará o mal. dieťa X. J., nar. XX.X.XXXX. Na výdavkoch spoločnej domácnosti sa

môže podieľať len v obmedzenej miere. Pokiaľ ide o uhrádzanie nákladov bývania, tak v čase rozvodu
manželstva tieto podľa vzájomnej dohody rodičov mal platiť otec, avšak ich platiť prestal. Z toho dôvodu
vznikol nedoplatok vyúčtovania bytu vo výške 2.814,95,-Eur ku dňu 31.8.2016 ( vyúčtovanie na č.l. 31
spisu ), ktorý následne musela vyplatiť v celej výške matka ( potvrdenie o úhrade na účet na č.l. 32
spisu ). K tejto skutočnosti vypovedala, že si musela zobrať pôžičku, inak im hrozilo vysťahovanie z bytu.

Pôžičku spláca po 68,63,-Eur mesačne. Pomerná časť výdavkov na bývanie je tiež súčasťou nákladov
na výživu detí. Z uvedeného vyplýva, že iba základné výdavky týkajúce sa bývania na strane matky
predstavujú približne 330,-Eur mesačne. Pri porovnaní s výškou jej zárobku je celkom zrejmé, že na
úhradu ostaných výdavkov, či už vlastných alebo výdavkov spojených s výživou a výchovou mal. synov
jejzostanelenminimálnadisponibilnáčiastka,ktorájednoznačnevšetkyvýdavkynemôžepokryť.Ztohto

dôvodu matka nedokáže maloletým zaplatiť ani mesačne stravu v školskej jedálni, či školskú družinu a
vypovedala, že si musela požičať od rodiny i peniaze na lieky.

12.
Otec detí E. J. J. má stále evidovaný trvalý pobyt na rovnakej adrese ako matka - L. č. XXX, okres L.,

pričom skutočná adresa jeho bydliska v súčasnosti nie je známa. Podľa vyžiadaných správ a lustrácií
mal súd preukázané, že otec nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec, poberateľ dávky
v nezamestnanosti ani dôchodkovej dávky. Taktiež nie je vedený ako samostatne zárobkovo činná
osoba. Podľa informácie ÚPSVaR Banská Štiavnica bol naposledy zaradený do evidencie uchádzačov
o zamestnanie v období od 5.12.2016 do 27.2.2017, kedy bol vyradený pre nespoluprácu z dôvodu

nedostavenia sa na úrad v stanovenom termíne. Menovaný v súčasnosti, ani v predchádzajúcich 12
mesiacoch nepoberal dávky v hmotnej núdzi ani štátne sociálne dávky.

13.
Základným východiskom pri určovaní výšky výživného v zmysle ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine je

povinnosť oboch rodičov podieľať sa na výžive dieťaťa podľa pomeru svojich možností a schopností,
zárobkových a majetkových pomerov. Nie je preto prípustné, aby podstatná časť vyživovacej povinnosti
bola prenesená len na jedného rodiča, najmä za situácie pokiaľ druhému rodičovi nebráni v plnení
vyživovacej povinnosti objektívna a vážna prekážka ako napr. dlhodobá práceneschopnosť, invalidita,objektívna hmotná núdza a pod.. Matka okrem priamych finančných výdavkov na mal. deti zabezpečuje
aj ich všetky životné potreby ako bývanie, výchovu, zdravotnú starostlivosť, dochádzku do školy a iné.
Osobná starostlivosť o dieťa je pritom postavená na roveň finančným plneniam. Otec mal doposiaľ

určenú vyživovaciu povinnosť vo výške po 30,-Eur mesačne, čo len o málo prevyšuje sumu minimálneho
výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Výživné v takejto nízkej sume v čase predchádzajúceho
rozhodovania zohľadňovalo najmä skutočnosť, že napriek rozvodu manželstva sa otec detí naďalej
zdržiaval v spoločnej domácnosti a prisľúbil uhrádzať náklady na bývanie. Od tej doby sa však pomery
zmenili, keďže otec zo spoločnej domácnosti odišiel a platby za byt prestal platiť, čo preukazuje aj vyššie

spomínaný nedoplatok na vyúčtovaní. Iným spôsobom ako platením výživného sa teda v súčasnosti na
potrebách detí nepodieľa. Otec aktuálne nemá žiaden preukázateľný príjem zo zamestnania resp. inej
zárobkovej činnosti, pričom takýto stav mu zrejme vyhovuje, keďže nepoberá ani dávky v hmotnej núdzi
a s úradom práce počas evidencie nespolupracoval. Možno potom predpokladať, že sa nenachádza v
hmotnej núdzi a je schopný obstarať si prostriedky na živobytie. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd
návrhu matky vyhovel a zvýšil výživné na 120,-Eur mesačne na mal. S. a 80,-Eur mesačne na mal.

Y., ktoré považoval za primerané a zodpovedajúce veku mal. detí, ich oprávneným potrebám, ako aj
celkovým nepriaznivým sociálnym pomerom na strane matky.

14.
Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine súd výživné zvýšil na návrh matky od mesiaca

nasledujúceho po podaní návrhu na súd t.j. od 1.11.2017, ku ktorému dňu už bola preukázaná zmena
pomerov účastníkov konania. Otcovi potom vznikol za obdobie do X1.1.2018 nedoplatok na výživnom
za tri mesiace vo výške 270,-Eur na mal. S. [ 3 mesiace x ( 120,-Eur - 30,-Eur = 90,-Eur ) ] a 150,-Eur na
mal. Y. [ 3 mesiace x ( 80,-Eur - 30,-Eur = 50,-Eur ) ]. Nedoplatok na výživnom súd otcovi s poukazom na
ust. § 232 ods. 4 CSP povolil zaplatiť v splátkach po 10,-Eur mesačne na každé dieťa, splatných spolu

s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého
nedoplatku.

15.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal
nárok na náhradu trov, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov
konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len
„CSP“/).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).