Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/178/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116214148
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4116214148.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a
členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: OTP
Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31318916, proti žalovanému: V. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. nábrežie XXX/X, N., o zaplatenie sumy 2.978,45 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27.02.2017 č. k. 10C/262/2016-60, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zamietajúceho výroku
týkajúceho sa úrokov za obdobie do 06.05.2016 vo výške 2.684,71 euro a vo výške 30,3% ročne zo
sumy 2.978,45 eur od 7.5.2016 do zaplatenia a výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a
c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.978,45

eura s úrokom z omeškania 1 % ročne od 20.6.2014 do zaplatenia a poplatky 44,33 eura do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100%. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 497, § 499 Obchodného zákonníka § 52
ods. 1, 2, § 53 ods.6, § 39, § 41, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním
mal preukázané, že medzi stranami sporu existoval záväzkový vzťah na základe úverovej zmluvy,
ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, pretože pri jej uzatváraní žalobca konal ako dodávateľ a žalovaný

ako fyzická osoba nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na ich
vzťah sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zákonníka, zákon č. 634/1992 Zb., resp. č. 250/2007
Z.z. O ochrane spotrebiteľa alebo zák. č. 258/2001 Zb. a č. 129/2010 Z. z. O spotrebiteľských úveroch.
Zmluva má všetky zákonné náležitosti vyplývajúce z § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z . účinného v čase
uzatvorenia zmluvy. Súd konštatoval, že žalovanému boli peňažné prostriedky poskytnuté za primeranú
odplatu, pretože aj podľa judikatúry sa za neprimerané považujú úroky prevyšujúce obvykle úroky o 4-

násobok (rozhodnutie NS SR sp. zn. : 21Cdo /1480/2004) a v posudzovanej veci bol dohodnutý úrok
30,30% ročne a obvyklý v čase uzatvorenia zmluvy bol 11,13% ročne. Keďže sa žalovaný dostal do
omeškania s platením splátok a ani napriek upozorneniu žalobcu na možnosť vyhlásenia predčasnej
splatnostiúverupodľa §53ods.9Obč.zákonníkasplátkyneuhradil, súdžalobevčastinesplatenejistiny
v sume 2.978,45 eura a nezaplateného poplatku za poistenie úveru 44,33 eur vyhovel. V časti nárokov
týkajúcich sa zaplatenia za upomienky súd žalobu zamietol, pretože žalobca nepreukázal ich doručenie.

Žalovanému priznal v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia č. 87/1995 Z. z. úrok
z omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti celej dlžnej sumy, t.j. od 20.6.2014 vo výške 1% ročne zo
sumy 2.978,45 euro do zaplatenia a nie vo forme kapitalizovaného úroku z omeškania, ako požadoval
žalobca,pretožezjehouplatnenianebolosúduzrejmé,zakejsumyazaakéobdobiehovyčíslil.Ohľadne
úrokov z istiny po vyhlásení predčasnej splatnosti žalobcom k 6.5.2016 vo výške 2.684,71 a od 7.5.2016
do zaplatenia vo výške 30,30% ročne zo sumy 2.978,45 euro súd s poukazom na zmluvné dojednanie

uzavrel, že vyhlásením predčasnej splatnosti došlo k zmene záväzku a žalobcovi vzniklo právo domáhať
sa jednorazového okamžitého vrátenia celej poskytnutej sumy úveru, navýšenej o kapitalizované úrokyku dňu zospoplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S takýmto protiprávnym stavom sa spájajú
výhradne sankcie, nemôže sa s ním spájať odplatné plnenie, ktoré sa spája len so zákonným stavom,

teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá stotožňuje s takýmto stavom odplatné nároky patriace
žalobcovi len v právne súladnom stave, je na škodu žalovaného neprijateľne odchylná od zákona, čo ju
robí absolútne neplatnou. V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok KS Prešov sp. zn.: 6C/190/2014
z 30.6.2015 a žalobu v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 256 CSP.

2. Proti časti zamietajúceho výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
v tejto časti rozsudok zmeniť a žalovaného zaviazať k zaplateniu úrokov za obdobie do 6.5.2016
vo výške 2.684,71 euro a úroku 30,30% ročne zo sumy 2.978,45 eura od 7.5.2016 do zaplatenia.
Dôvodil nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázal na to,
že súd bode 21 odôvodnenia konštatuje, že nemá nárok na úrok z istiny po vyhlásení predčasnej

splatnosti, pričom uvádza, že mal preukázané, že úver bol vyhlásený za predčasne splatný k 19.6.2014
a z predloženej kvantifikácie úrokov vyplýva, že úroky pohľadávky ku dňu vyhlásenia k predčasnej
splatnosti sú 967,13 euro a od vyhlásenia predčasnej splatnosti do 6.5.2016 sú 1.717,50 euro, spolu
2.684,71 euro, čo je suma úrokov k 06. 05. 2016. Z uvedeného teda vyplýva, že súd zamietnutím žaloby
v časti úrokov vo výške 2.684,71 euro zamietol nárok aj v časti úrokov účtovaných do vyhlásenia

predčasnej splatnosti, hoci konštatoval, že mu neprichodí nárok na úroky účtované až po účinnosti
vyhlásenia predčasnej splatnosti. Ďalej poukazoval na to, že v zamietajúcej časti požadovaného úroku
do splatnosti pohľadávky v sume 967,13 euro súd rozsudok neodôvodnil, a preto je nepreskúmateľný.
Úrok predstavuje cenu finančných prostriedkov, ktoré veriteľ poskytoval dlžníkovi a ktoré dlžník veriteľovi
nevrátil. V zmysle § 502 Obchodného zák. záväzok plniť úroky ako odplatu za poskytnutie peňažných

prostriedkov je podstatnou časťou zmluvy o úvere. Zákon viaže vznik povinnosti dlžníka platiť úroky
na dobu poskytnutia peňažných prostriedkov, t. z., že úrok dlžník platí za peniaze, ktoré skutočne
čerpal, a nie za peniaze, ktoré mu banka na základe zmluvy o úvere rezervuje. Z podstaty úverov,
ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok
trvá až do doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok aj § 503 ods.

3.Zmluva o úvere vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nezanikla, veriteľov nárok voči dlžníkovi
na zaplatenie zmluvného úroku tiež nezanikol a trvá až do úplného splatenia istiny, resp. do zániku
zmluvy o úvere. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie KS v Nitre, sp. zn.: 25Co/140/2013 zo
16.10.2013 a KS v Košiciach, sp. zn.: 4Cob/146/2014z 24.1.2014. Ďalej dôvodil tým, že úročenie
úverovej pohľadávky bežnými úrokmi po splatnosti istiny až do doby vrátenia poskytnutých prostriedkov

upravoval aj zákon 258/2001 Z. z. O spotrebiteľských úveroch a nepriamo ho predpokladá aj zákon
129/2010 Z. z. O spotrebiteľských úveroch ako „lex specialis“ pre oblasť spotrebiteľských úverov, ktorý
v § 6 ods. 2 uvádzal, že spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia
spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Zákon č. 129/2010 Z.z. v § 13 ods. 3 uvádza, že dlžník je
povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z istiny do dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať až do

dňa splatenia istiny. Splatenie úrokov z úveru sa týka všetkých úverových klientov vrátane spotrebiteľov.
Právnym výkladom, podľa ktorého by dlžníci v omeškaní, t. j. po splatnosti pohľadávky, boli povinní
platiť len zákonné úroky z omeškania, nie aj zmluvné úroky, by došlo k zlegalizovaniu zvýhodnenia
neplatiacich dlžníkov s povinnosťou platiť zákonné úroky z omeškania na úrovni v súčasnosti 5% ročne,
keďže základná úroková sadzba je od 6.3.2016 na úrovni 0% oproti platiacim klientom. V závere dodal,

že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentáciou vo vyjadrení do 16.11.2016, v ktorom
poukázal na to, že a má nárok aj zaplatenie úrokov naúčtovaných do vyhlásenia predčasnej splatnosti.

3. Žalovaný k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodal.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, §
362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci ale
nevyvodil z neho správny právny záver, pričom jeho skutkové závery sú protichodné.5. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.978,45 euro, úrokov
za obdobie do 6.5.2016 vo výške 2.684,71 euro, úrokov z omeškania za obdobie do 6.5.2016 vo výške
55,74 euro, poplatkov vo výške 94,30 euro, úrokov vo výške 30,30 % ročne zo sumy 2.978,45 euro

od 7.5.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 2.978,45 euro od 7.5.2016
do zaplatenia a náhrady trov konania. Uvedených nárokov sa domáhal titulom neuhradeného zostatku
úveruzozmluvyuzatvorenejspornýmistranami dňa14.3.2013,označenejakozmluvaopoistenomOTP
expres úvere, ktorej súčasťou boli úverové zmluvné podmienky podpísané žalovaným. Úver poskytnutý
žalobcom vo výške 3.000,- eur sa žalovaný zaviazal vrátiť s 30,30% úrokom ročne, zaplatiť poplatok

za spracovanie úveru 60 eur, poplatky za poistenie 3,41 euro a za upomienku 25 eur splatnej v deň
odoslania upomienky. Úver mal splácať v 84 splátkach po 92,30 euro mesačne, so splatnosťou prvej
splátky 14. 04. 2013 a ďalších vždy 14. deň v mesiaci, so splatnosťou poslednej splátky 14. 03.2020.
Súd vychádzal z názoru, že v zmluve bola uvedená správna výška RPMN 39,95% , priemerná RPMN
18,86 %, celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť - 7.813,40 eur. V článku IV. bod 6 zmluvy dohodli,
že žalovaný je povinný zaplatiť úroky z omeškania 5% ročne do 13.10.2013 a 1% ročne od 14.10.2013.

Žalovaný z celkovej sumy poskytnutých prostriedkov vrátil žalobcovi 190,80 euro, poslednú úhradu
učinil 14. 04. 2013. Žalobca listom doručeným žalovanému 02. 05. 2014 ho upozornil na omeškanie a
na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ktorú aj učinil 19. 06. 2014, t.j. uplynutím 10 dňa od
doručenia listu, ktorý bol doručený žalovanému 9.6.2014. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel
tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 2.978,45 eura s úrokom z omeškania 1% ročne

od 20.6.2014 do zaplatenia a poplatky 44,33 euro do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej
časti žalobu zamietol.

6. Odvolací súd po prejednaní veci vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný v časti zamietnutia úrokov, primeranosti odplaty

a čiastočne si odporujúci a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie
žalobcovi priznal sumu 2.978,45 eur s úrokom z omeškania 1% ročne od 20.6.2014 do zaplatenia
dôvodiac tým, že žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z istiny do vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru, t.j. do 19. 06.2014, ktorý deň ustálil ako deň vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Z
odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo potom súd prvej inštancie priznal žalobcovi len sumu

2.978,45 euro, ktorá podľa žalobcu predstavuje nesplatenú istinu úveru a nepriznal mu aj úroky z úveru
do zospoplatnenia, keď podľa záverov súdu mal na ne žalobca nárok. Žalobca si uplatňoval úrok až
do 06. 05.2016 v celkovej sume 2.684,71 euro, teda aj za obdobie pred zospoplatnením úveru. Zo
špecifikácie čerpanej sumy a úhrad realizovaných žalovaným a špecifikácii príslušenstva pohľadávky
doloženej žalovaným v podaní doručenom súdu 26. 01. 2017 a v odvolaní vyplýva, že si uplatňuje

úroky do zospoplatnenia vo výške 967,13 euro a po zospoplatnení vo výške 1.717,58 eruo. Na tieto
skutočnosti súd prvej inštancie napriek svojim záverom citovaným vyššie neprihliadol a z rozhodnutia
nie je zrejmé ako sa s nimi vysporiadal, pričom si jeho závery prijaté v tomto smere odporujú, keďže
žalobu v časti úrokov do zospoplatnenia úveru zamietol, čo dôvodne namieta žalobca v odvolaní.

7. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s právnym názorom súdu prvej inštancie v ostatnej odvolaním
napadnutej zamietajúcej časti rozsudku týkajúcej sa záveru, že žalobcovi neprináleží úrok z úveru po
zospoplatnení úveru a má nárok len na úroky z omeškania, a preto má žalobca nárok na vrátenie
celej sumy poskytnutého úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zospoplatnenia, lebo by išlo
o protiprávny stav, s ktorým sa spájajú výhradne sankcie a nemôžu sa s nim spájať ostatné plnenia,

ktoré s spájajú len so zákonným stavom, teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov
podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Závery súdu o zákaze ostatných plnení z dôvodu, že sa
spájajúlensozákonnýmstavomoprávnenéhodržaniapeňažnýchprostriedkovpovažujeodvolacísúdza
nezrozumiteľné a postrádajúce aj právnu argumentáciu, ktorá by umožnila pochopiť význam uvedeného
textu v kontexte absentujúceho vysvetlenia úvah súdu a ich konkrétneho dopadu na posudzovanú vec.

8. Právnou skutočnosťou, z ktorej vznikol záväzkovoprávny vzťah medzi stranami sporu je zmluva o
poistnom OTP expres úvere zo dňa 14. 03.2013, uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zák.,
ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky banky pre poskytovanie spotrebných úverov, v
ktorých bolo v čl. III bod 2 dohodnuté, že výška úrokov je stanovená ročnou úrokovou sadzbou, že banka

účtuje úroky zo skutočných denných zostatkov úveru, od prvého dňa čerpania úveru až do dňa, ktorý
predchádza dňu úplného splatenia úveru.9. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok,
alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

10. Podľa § 503 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úrok je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak je lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia

do vrátenia peňažných prostriedkov.

11. Citované ustanovenie zákona nerieši, či je možný súbeh úroku z úveru a úroku z omeškania po
splatnosti úveru. Odsek 3 upravuje len to, že úroky je dlžník povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia
do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade, ak dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred
dobou určenou v zmluve. Obchodný zákonník ani zákon č. 129/2010 Z. z . O spotrebiteľských úveroch,

platný v čase uzatvorenia zmluvy, neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania,
ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do
splatenia úveru. V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR v rozsudku z 27.6.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005
vyslovil záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za
dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda aj

za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej
dobesplatnostiúveruveriteľovinevrátil.Úrokyaúrokyzomeškaniasúpríslušenstvompohľadávkypodľa
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak majú odlišné funkcie, a treba ich odlišovať. Kým zmluvné
úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie so
zaplatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ho môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté.

Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba. Najvyšší súd nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho
súdu,žeúrokypodľa §658ods.1Obč.zák.možnozásadnedohodnúťlennadobudohodnutejsplatnosti
istiny a že od tohto okamžiku zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Z hľadiska
posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, je vždy určujúci obsah zmluvy
podľa dohody zmluvných strán. Tento záver zopakoval Najvyšší súd ČR aj v rozsudku z 24. 07.2014,

sp. zn.: 33Cbo/140/2014 tak, že súdna prax a odborná literatúra sa zhodujú v tom, že zmluvné úroky
predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti
- nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky
vzniká zo záväzkov v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona, ako dôsledok z
omeškania so splnením dlhu. I keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať

dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj s pôžičky, kde neboli
dohodnuté úroky. Oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť,
či sa jedná, alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. Odvolací súd poznamenáva, že rovnaký záver
je možné vyvodiť aj zo staršej judikatúry NS SR; v časopise zo súdnej praxe č. 55/1996 je uvedené
rozhodnutie NS SR z 01. 05 .1996 s právnou vetou: Úroky vo výške dohodnuté pri poskytovaní úveru

patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov
nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške. V
dôvodoch tohto rozhodnutia je uvedené, že oba úroky (zmluvný úrok aj úrok z omeškania) bol dlžník
povinný platiťbezohľadunadôvod,prektorýdlhvčasnezaplatil. Spoukazomnavyššieuvedenéprávne
názory odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že vyhlásením predčasnej splatnosti

došlo k zmene záväzku spôsobom popísaným súdom prvej inštancie vylučujúcej uplatňovanie úrokov.
K záveru o možnosti dojednať podľa právnych predpisov účinných v čase uzatvorenia zmluvy úroky
až do doby vrátenia istiny dospel odvolací súd aj na základe právnej úpravy povinností spotrebiteľa pri
odstúpení zmluvy upravenej v § 13 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého ak došlo k odstúpeniu
od zmluvy spotrebiteľom, je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny od dňa ,

keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať až do dňa splatnosti istiny a to bezodkladne a najneskôr do 30
kalendárnychdnípoodoslaníoznámeniaoodstúpeníodzmluvyveriteľovi.Vtomtoprípadejespotrebiteľ
povinný zaplatiť veriteľovi úver vo výške na základe dohodnutej úrokovej sadzby.

12. Súd prvej inštancie v súvislosti s posudzovaním primeranosti výšky úroku poukázal na rozhodnutie

NS ČR vo veci sp. zn. 21Cdo/1484/2004 a vyslovil, že stranami sporu dohodnutý úrok vo výške 30,30%
je primeraný, nakoľko za neprimeraný sa považuje úrok prevyšujúci obvykle úroky o 4-násobok. V danej
veci bol dohodnutý úrok 30,30% ročne a obvyklý úrok požadovaný bankami dosahoval 11,13% ročne.
Predmetom konania je spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože zmluvu uzatvoril žalobcaako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ pri uzatváraní a plnení zo zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Ide o spor s ochranou slabšej strany podľa § 290 CSP, keď súd je povinný

aplikovať odlišné procesné postupy eliminujúc tak dopad prísne kontradiktórneho koncentrovaného
sporu. Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 CSP). Ak je predmetom
spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

Pri posudzovaní obdobnosti sa prihladia najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku a objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti (§ 53 ods.
6 Obč. zákonníka)

13. Odvolací súd posudzujúc danú vec vo svetle zhora uvedených zásad a citovanej zákonnej úpravy
dospel k záveru, že názor súdu prvej inštancie o primeranosti výšky dojednaného úroku len s poukazom

nacitovanérozhodnutieNSČRniejesprávneapostačujúce. Jetomutakzdôvoduabsencieskutkových
záverov nevyhnutných z hľadiska právneho posúdenia vyžadovaného § 53 ods. 6 druhej vety OZ, ktoré
sú podstatné pre zistenie primeranosti odplaty. Súd prvej inštancie neposudzoval výšku úroku z hľadiska
zákonom formulovaných podmienok a jeho záver o primeranosti odplaty za úver, t.j. výšky úroku je preto
nepreskúmateľný. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dohodnutá odplata predstavuje

takmer trojnásobok obvyklej odplaty v čase poskytovania úveru, čo samé o sebe (bez absentujúceho
posúdenia obdobnosti) nie je možné považovať za odplatu primeranú. Povinnosťou súdu bude preto v
ďalšom konaní v tomto smere posúdiť primeranosť výšky úroku v zmysle cit. § 56 ods. 6 Obč. zák.; v
prípade, že dospeje k záveru, že odplata prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery bude musieť v kontexte týchto zistení posúdiť zostatok žalovaného nároku.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti jeho zamietajúceho
výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b CSP zrušil z dôvodu, že postupom súdu bolo porušené právo na
spravodlivý proces a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný vyššie
vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§391 ods. 2 CSP) vec opätovne prejedná, vo veci

rozhodne a rozhodnutie zdôvodní tak, aby bolo preskúmateľné. Zároveň rozhodne o trovách celého
konania, vrátane trov odvolacieho.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).