Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sd/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200404
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou, v právnej veci navrhovateľa N.. Y. F.,

bytom v R., J. Q. 6, právne zastúpeného JUDr. Slavomírom Hrinkom, advokátom, zapísaným v Českej
advokátskej komore pod evidenčným číslom 16166 so sídlom Jičínská 2348/10, 130 00 Praha 3 -
Vinohrady, Česká republika Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o
starobný dôchodok dňa 17. septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 18. marca 2015 č. XXX XXX XXXX 0 v spojení
s rozhodnutím odporkyne v spojení s rozhodnutím odporkyne zo dňa 23. júla 2015 č. XXX XXX XXXX
0 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a 250q ods. 2 O.s.p. a vec

v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa zo dňa 18. marca 2015 č. 490 603 2080 0 odporkyňa
zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 4. februára 2015 o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie
dôchodkového poistenia po vzniku nároku od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011, pretože nespĺňa
podmienky uvedené v § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a čl. 56 ods. 1 písm. c)
a ods. 2 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho

zabezpečenia.

Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že poukázala na čl. 56 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 56 ods. 2
tohto nariadenia a uviedla, že navrhovateľ bol v období od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011
poistený na území Českej republiky a na území Slovenskej republiky nezískal žiadnu dobu poistenia
ani vymeriavacie základy za uvedenú dobu. Z toho dôvodu žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného

dôchodku za dobu poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok zamietla

Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, ktorý odôvodnil tým, že považuje
rozhodnutie odporkyne za nepreskúmateľné z dôvodu, že v odôvodnení tohto rozhodnutia sa neuvádza
aplikácia právnych predpisov na tento konkrétny prípad.

Ďalej namietal, že odporkyňa vec nesprávne právne posúdila a dospela k nesprávnemu právnemu

záveru, keď uviedla, že navrhovateľ nezískal žiadnu dobu poistenia, a ani vymeriavacie základy za
uvedenúdobu.Vtejtosúvislostipoukázalnačl.11ods.5ZmluvymedziSlovenskourepublikouaČeskou
republikou o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého ak je doba zabezpečenia v druhom zmluvnom štáte
kratšiaakojedenrok,nevzniknenároknadôchodokvočinositeľovizabezpečeniatohtozmluvnéhoštátu;uvedenú dobu započíta nositeľ zabezpečenia zmluvného štátu, ktorý priznáva dôchodok tak, akoby
bola získaná na jeho území.. Tento prípad sa vzťahuje aj na navrhovateľa, ktorý získal dobu poistenia
aj vymeriavacie základy na dobu od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011. Ďalej poukázal na čl. 56

ods. 1 písm. c) časť i) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, podľa ktorého
príslušná inštitúcia určí základ na výpočet dávok iba podľa dôb poistenia dosiahnutých podľa právnych
predpisov, ktoré uplatňuje a konštatoval, že odporkyňa k zvýšeniu starobného dôchodku navrhovateľa
nepotrebovala, aby tento získal vymeriavacie základy.

Ďalej poukázal na porušenie zásady legitímneho očakávania, lebo preskúmavané rozhodnutie je v
rozpore s jej predchádzajúcim rozhodnutím týkajúcim sa navrhovateľa zo dňa 7. novembra 2014. V
predchádzajúcom období od 10. mája 2011 do 2. júna 2011 pracoval v Českej republike. Aj napriek
tomu, že v tomto období bol sociálne poistený len na území Českej republiky a na území Slovenskej
republiky nezískal žiadnu dobu poistenia, ani vymeriavacie základy na uvedenú dobu odporkyňa vo
svojom predchádzajúcom rozhodnutí mu uvedenú dobu do výpočtu dôchodku v tomto predchádzajúcom

prípade zohľadnila a dôchodok len na základe tejto doby postenia zvýšila.

Po podaní opravného prostriedku odporkyňa vydala zmenové rozhodnutie zo dňa 23. júla 2015 č. 490
603 2080 0, ktorým podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a čl. 56 ods. 1
písm. c) a ods. 2 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov

sociálneho zabezpečenia. jeho žiadosť zo dňa 4. februára 2015 o zvýšenie starobného dôchodku za
obdobie dôchodkového poistenia získaného počas poberania starobného dôchodku od 3. júna 2011 do
31. decembra 2011 na území Českej republiky zamietla.

Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že poukázala na ust. § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o

sociálnom poistení, podľa ktorého ak bol poistenec dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku
na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku odo
dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume starobného dôchodku
vyplácaného ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej
polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania

starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu
po zániku dôchodkového poistenia.

Zvýšenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
počas poberania tohto dôchodku za doby, počas ktorých bola oprávnená osoba v období po vzniku

nároku na dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky dôchodkovo poistená podľa
právnych predpisov iného členského štátu Európskej únie alebo štátu Európskeho združenia voľného
obchodu, nepatrí. Uvedené vyplýva z článku 56 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu
a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, podľa ktorého sa za osobný
vymeriavacízákladnaúčelyvýpočtudôchodkupodľaprávnychpredpisovSlovenskejrepublikypovažujú

príjmy, ktoré sa považujú za vymeriavací základ podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Sumu
zvýšenia starobného dôchodku, ktorá sa podľa právnych predpisov Slovenskej republiky vypočíta ako
súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných v období počas poberania dôchodku
a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia,
nie je možné vypočítať. Nakoľko navrhovateľ v období od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011 bol

poistený na území Českej republiky a na území Slovenskej republiky nezískal žiadnu dobu poistenia, ani
vymeriavaciezákladyzauvedenúdobu,jehožiadosťozvýšeniestarobnéhodôchodkuzadobupoistenia
počaspoberaniastarobnéhodôchodkuvsúladesuvedenýmbolazamietnutá.Týmtoodporkyňazmenila
rozhodnutie zo dňa 18. marca 2015 č. 490 603 2080.

Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

V písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že navrhovateľ bol v období od 3. júna 2011 do
31. decembra 2011 poistený na území Českej republiky. Na území Slovenskej republiky v danom období
nezískal žiadnu dobu poistenia a ani vymeriavací základ. Navrhovateľ získal obdobie dôchodkového

poistenia od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011 na území ČR, preto sumu zvýšenia jeho starobného
dôchodku nebolo možné určiť. K námietke navrhovateľa v súvislosti s aplikáciou čl. 11 Zmluvy medzi
Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení uviedla, že čl. 11 tejto zmluvy
bol v platnosti od 1. januára 1993 do 30. apríla 2004. Od 1. mája 2004 vzhľadom na vstup Slovenskejrepubliky do Európskej únie spôsob hodnotenia dôb sa spravuje koordinačnými nariadeniami EÚ.
V súčasnej dobe sa aplikuje od 1. mája 2010 nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.
883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov a nariadenie

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stavuje postup vykonávania nariadenia
(ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia Komisie (EÚ) č.
1244/2010. Uvedené vyplýva z prílohy II Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004,
podľa ktorej sa po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie aplikuje len článok 12, 20 a 33 Zmluvy.

Navrhovateľovi bol právoplatným rozhodnutím č. 490 603 2080 0 zo 14. novembra 2011 priznaný
starobný dôchodok od 3. júna 2011 v sume 595,10 EUR mesačne. Z dôvodu, že odporkyňa po priznaní
starobného dôchodku zistila, že navrhovateľovi nebolo pre výpočet starobného dôchodku zohľadnené
obdobie od 1. januára 1965 do 31. decembra 1965, od. januára 1966 do 31. decembra 1966 a od 10.
mája 2011 do 2. júna 2011, právoplatným rozhodnutím č. 490 603 2080 0 zo 7. novembra 2014 mu
zvýšila sumu starobného dôchodku odo dňa priznania. Výpočet sumy zvýšenia bol vykonaný podľa

právneho stavu účinného ku dňu priznania starobného dôchodku, t. j. k 3. júnu 2011. Vyššie uvedené
obdobie malo byť navrhovateľovi zohľadnené už v rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku zo
14. novembra 2011. Obdobie od 10. mája 2011 do 2. júna 2011, kedy bol navrhovateľ samostatne
zárobkovo činnou osobou, mu bolo zhodnotené ku dňu priznania starobného dôchodku podľa čl. 57
Nariadenia 883/2004. Odporkyňa dané obdobie zhodnotila z dôvodu, že navrhovateľovi by na jeho

základe nevznikol nárok na dôchodkovú dávku podľa právnych predpisov Českej republiky, čo by malo
za následok, že obdobie samostatne zárobkovej činnosti by nezhodnotil žiaden z členských štátov. Na
zárobky dosiahnuté v Českej republike odporkyňa pri výpočte sumy starobného dôchodku navrhovateľa
neprihliadala. V zmysle uvedeného máme za to, že navrhovateľovi sa podaným opravným prostriedkom
nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia. Dôchodkové nároky navrhovateľa boli

posúdené správne a plne v súlade s platnými právnymi predpismi a nariadeniami Európskej únie.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporkyne, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne a zistil
tento skutkový stav:

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 11. februára 2015 požiadal o prepočet starobného dôchodku z dôvodu,
že v období od 3. júna 2011 do 31. decembra 2011 v Českej republike vykonával živnosť.

Navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok od 3. júna 2011 rozhodnutím odporkyne zo dňa 14.

novembra 2011 č. 490 603 2080 0 v sume 595,10 EUR mesačne.

O žiadosti navrhovateľa odporkyňa rozhodla rozhodnutím zo dňa 18. marca 2015 č. 490 603 2080 0,
ktoré zmenila rozhodnutím zo dňa 23. júla 2015 č. 490 603 2080 0.

Podľa § 244 ods. 1 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmov samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických
osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb

v oblasti verejnej správy Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.

Podľa § 209 ods. 1, 2 a 4 Zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočnéhostavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým
účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej

poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR nedostatočne odôvodnené rozhodnutie je porušením ústavného práva
navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko

sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť
takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé. Konanie a
rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporkyne v dávkových veciach
sociálneho poistenia je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa piatej časti O.s.p. a
nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu doplňovať vecnú, či právnu
argumentáciu rozhodnutia odporkyne, ktorá mala byť uvedená už v odôvodnení rozhodnutia a prihliadať

pritom na vyjadrenie odporkyne k opravnému prostriedku.

Odporkyňa pri odôvodňovaní preskúmavaného rozhodnutia a ani pri odôvodňovaní zmenového
rozhodnutia nepostupovala v súlade s ust. § 209 ods. 1 a 4 zákona. Odôvodnenie sa snažila doplniť
písomným vyjadrením k opravnému prostriedku, na ktoré bola súdom vyzvaná. Vyjadrenie odporkyne

však nemôže nahrádzať odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods.
2 a 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím zrušil pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne opätovne posúdiť žiadosť navrhovateľa, veci
rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby rozhodnutie spĺňalo základné kritériá uvedené v ust. §
209 zákona.

Ďalej bude povinnosťou odporkyne podrobne sa zaoberať aj námietkami uvedenými v opravnom
prostriedku a s tými sa v rozhodnutí riadne vyporiadať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal, pretože právny zástupca navrhovateľa nepredložil súdu vyčíslenie trov právneho

zastúpenia a navrhovateľa trovy konania zistené neboli. Odporkyňa zo zákona nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti výroku rozhodnutia o zrušení rozhodnutí odporkyne odvolanie nie je
prípustné. Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do 15 dní

odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom
Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.