Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15Cpr/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713221014
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713221014.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu F.. D. A.,

nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I., Z. XX, štátneho občana SR, zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom
Ivanom, Advokátska kancelária Zvolen, Dukelských hrdinov 22, proti žalovanému Ministerstvo vnútra
SR, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, o neplatnosť výpovede a o náhradu mzdy, čiastočným
rozsudkom, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že výpoveď zo dňa 29.10.2012 zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1,
písm. b/ a § 47, písm. d/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v platnom znení, ktorú dal žalovaný
žalobcovi j e neplatná.

Súd konanie o určenie, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 11.12.2013 sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti výpovede zo dňa
29.10.2012, ktorú dostal od žalovaného v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1, písm. b/ a § 47, písm. d/
Zákona o štátnej službe. Zároveň žiadal určiť, že pracovný pomer trvá a priznať náhradu mzdy od
1.11.2013. Dôvody, pre ktoré žiadal vysloviť neplatnosť rozviazania pracovného pomeru boli tie, že ku
dňu 29.10.2012 nebol žalobca nadbytočným, neboli dané možnosti a splnené zákonné predpoklady v
zmysle ustanovenia § 49, písm. d/ Zákona o štátnej službe. Konanie žalovaného označil za účelové v

snahevytvoriťmiestoprekonkrétnuosobuatopaniIng.A.,ktoráužpredtýmbolaprijatánaúsekžalobcu
a následne po výberovom konaní sa stala hlavným radcom všeobecnej vnútornej správy. Žalobca
podrobne poukázal na jednotlivé dôvody, pre ktoré žiadal vysloviť neplatnosť rozviazania pracovného
pomeru s tým, že pred samotným rozviazaním bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca.

V priebehu konania na pojednávaní dňa 13.1.2015 zobral žalobca cestou právneho zástupcu žalobu v
častiourčenie,žeštátnozamestnaneckýpomeržalobcuužalovanéhotrváspäť.Žalovanýsospäťvzatím

žaloby v tejto časti podľa ustanovenia § 96 ods. 2 O.s.p. súhlasil.

Vzhľadom na dispozíciu žalobcu so žalobou v časti uplatňovaného nároku súd podľa ustanovenia § 96
ods. 1 O.s.p. zastavil.

Žalovaný považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú s tým, že pracovný pomer so žalobcom
bol rozviazaný platne v zmysle ustanovenia § 47, písm. d/ Zákona o štátnej službe, výpoveď bola

písomná, odôvodnená, riadne doručená. Mal za to, že bola splnená zákonná ponuková povinnosť a
keďže žalovaný nedisponoval žiadnym vhodným pracovným miestom nebolo možné zaradiť žalobcu na
inévhodnépracovnémiesto.Navyšemalizato,žežalobabolapodanápouplynutízákonnejprekluzívnej
lehoty.Vzhľadom na namietanie prekluzívnej lehoty zo strany žalovaného sa súd zaoberal predovšetkým
splnením zákonnej lehoty v zmysle ustanovenia § 77 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia

neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej
dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ustanovenia § 64 ods. 2 Zákonníka práce (ďalej len ZP) ak je zamestnancovi daná výpoveď pred

začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer
sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na
predĺžení pracovného pomeru netrvá.

Z predložených listín vyplýva, že žalobca mal doručenú výpoveď z pracovného pomeru dňom
29.10.2012. Výpovedná lehota začala plynúť od 1.11.2012 a bola podľa § 48 Zákona o štátnej službe

dvojmesačná. Pracovný pomer mal skončiť 31.12.2012. Počas výpovednej lehoty bol žalobca uznaný
práceneschopným od 14.12.2012 do 31.10.2013. To znamená, že v priebehu výpovednej lehoty došlo k
jej prerušeniu a táto sa posunula o ochrannú dobu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Zákonník práce takýmto spôsobom chráni zamestnancov, ktorým bola daná výpoveď pred začiatkom
ochrannej doby a to predĺžením výpovednej doby o ochrannú dobu. V zmysle ustanovenia § 77 ZP tak

začala plynúť prekluzívna lehota na podanie žaloby od skončenia pracovného pomeru žalobcu čo bol
deň31.10.2013.Vlehotedvochmesiacovpodalžalobcažalobunatunajšomsúdeatodňa11.12.2013to
znamená, že žaloba bola podaná v zákonnej prekluzívnej lehote a preto sa súd viac touto námietkou zo
strany žalovaného nezaoberal a ďalej skúmal, či sú splnené zákonné dôvody pre vyslovenie neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru.

Žalobca k žalobe pripojil rozhodnutie č. A/XXXX/XXXXXX/XXXXXXX zo dňa 31.7.2009 o vymenovaní do
stálej štátnej služby na odbor štátnej služby, služobný úrad OÚ I. do funkcie samostatný radca. Súčasne
je pripojené aj rozhodnutie z 26.2.2009 o vymenovaní do dočasnej štátnej služby ako aj dodatok č. 3
k služobnej zmluve zo dňa 31.7.2009 č. A/XXXX/XXXXXX/XXXXXXX zo dňa 30.3.2011 o preložení na

odbor všeobecnej vnútornej správy do funkcie hlavný radca - vedúci štátny zamestnanec.

Dodatkom č. 4 k služobnej zmluve zo dňa 29.10.2012 bol žalobca odvolaný z funkcie vedúceho
zamestnanca v súlade s § 37 ods. 4 Zákona o štátnej službe vedúceho zamestnanca bez uvedenia
dôvodu. Vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom 31.10.2012. Z odôvodnenia

vyplýva, že odvolaného štátneho zamestnanca nemožno zaradiť od 1.11.2012 na vykonávanie štátnej
služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby na tú istú funkciu, pretože
služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá. Podpísaný vedúci služobného úradu OÚ
Zvolen PhDr. F. Z.. Odvolanie žalobca prevzal osobne dňa 29.10.2012.

Súčasťou žaloby je aj list č. OBÚ-ZV-H.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 29.10.2012 označené ako odvolanie z
funkcie vedúceho zamestnanca - oznámenie. Toto oznámenie žalovaný adresoval žalobcovi s tým, aby
vyjadril podpisom svoje stanovisko na uvedený list. Z listu vyplýva, že služobný úrad vhodným miestom
nedisponuje, preto navrhli žalobcovi skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou k 31.10.2012.
List je bez podpisu a bez vyjadrenia v kolonkách súhlasím/nesúhlasím.

Taktiež žalobca pripojil kópiu dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru H.-ZV-H.-2012/
bez uvedenia čísla zo dňa 29.10.2012, ktorú predložili žalobcovi a ktorá nebola zo strany žalobcu
akceptovaná a podpísaná.

Následne bola žalobcovi daná výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1, písm.
b/ a § 47, písm. d/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len o štátnej službe). V zmysle výpovede zo dňa 29.10.2012, ktorú tak ako vyplýva z podpisu
prevzal žalobca v uvedený deň o 13.05 hod. bol rozviazaný pracovný pomer so žalobcom, nakoľko sa
stal pre služobný úrad nadbytočným. Túto skutočnosť oznámil služobný úrad štátnemu zamestnancovi

v odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca a tento to zobral na vedomie. Keďže sa žalobca nedohodol
so služobným úradom inak vznikol na strane služobného úradu výpovedný dôvod podľa ustanovenia §
47, písm. d/ Zákona o štátnej službe. Výpoveď bola daná podľa § 46 ods. 1, písm. b/ a § 47, písm. d/
Zákona o štátnej službe. Ďalej bola uvedená výpovedná lehota a výška odstupného.Žalobca k žalobe pripojil aj kópiu podnikovej kolektívnej zmluvy na rok 2012 č. H.-ZV-XXXX/XXXX s tým,
ževdôvodochneplatnostipoukazovalna§74Zákonníkapráceatúskutočnosť,ževýpoveď,ktorúdostal

nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov tak ako to ustanovuje zákonník práce pod sankciou
neplatnosti. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia účasť zástupcov zamestnancov bola
účinná od 1.1.2013. Toto ustanovenie bolo zrušené v období od 1.9.2011 do 31.12.2012. To znamená, že
včase,keďbolrozviazanýpracovnýpomersožalobcomtotoustanovenie§74Zákonníkapráceneplatilo
a preto sa táto povinnosť o prerokovanie so zástupcami zamestnancov pri rozviazaní pracovného

pomeru nevzťahovala na žalobcu. K tejto námietke ako dôvod neplatnosti rozviazania pracovného
pomeru súd neprihliadal.

Súčasťou žaloby boli aj oznámenia o vyhlásení výberových konaní na vedúceho služobného úradu OÚ
Zvolen do stálej štátnej služby na funkciu hlavný radca, vedúci zamestnanec na odbor štátnej služby,
termín prihlášok do 9.11.2012, rovnako na odbor živnostenského podnikania a odbor civilnej ochrany

a krízového riadenia. Obvodný úrad Žiar nad Hronom vyhlásil vonkajší výber na obsadenie voľného
štátnozamestnaneckého miesta samostatný radca na odbor všeobecnej vnútornej správy, kde termín
prihlášok bolo potrebné zaslať do 5.11.2012.

Listom zo dňa 24.9.2013 oznámil žalobca žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní a výpoveď z

pracovného pomeru považuje za neplatnú. Súčasne pripojil odpoveď od žalovaného z 29.10.2013 a
následne 6.11.2013.

Na výzvu súdu doložil žalovaný do spisu vypracované tabuľky so zaradením jednotlivých zamestnancov
Obvodného úradu I. aj s ich zaradením na jednotlivých odboroch OÚ I. k 1.11.2012, nakoľko žalobca

doložil do spisu výpisy a fotodokumentáciu ohľadom zamestnancov žalovaného v danom období a
zaradenie Ing. A. na odbor všeobecnej vnútornej správy. Súčasne žalovaný doložil aj rozpis rozpočtu
príjmov a výdavkov pre OÚ I. na rok 2012 a opisy činností jednotlivých zamestnancov odboru vnútra
a ostatných úsekov.

Žalobca vo svojej výpovedi dňa 11.7.2014 uviedol, že konanie služobného úradu, t.j. žalovaného
považuje za účelové a svojvoľné. Výpoveď k 29.10.2012 považoval za predčasnú, pretože nebola
splnená zákonná podmienka pre rozviazanie pracovného pomeru a to nebol ešte odvolaný z funkcie
vedúceho zamestnanca, pretože vo funkcii vedúceho zamestnanca bol do 31.10.2012. Následne poprel,
že mu bolo poskytnuté akékoľvek iné pracovné miesto. Uviedol doslova, že po štyroch rokoch prišiel

ráno do zamestnania, kde bol volaný prednostom služobného úradu za prítomnosti Mgr. B., kde mu boli
predložené štyri papiere a keďže je právnik bolo mu povedané, že vie čo to znamená. Ak sa nedohodne
na rozviazaní pracovného pomeru potom čo bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca bude mu
daná výpoveď. Doslova si vyžiadal čas na rozmyslenie, pretože podľa jeho slov bol týmto prekvapený a
zaskočený. Považoval to za psychický ako aj časový nátlak a tiež zásah do jeho osobného a profesného

života. Od 1.12. naďalej chodil do práce na služobný úrad, ale nikto ho nekontaktoval ohľadom práce,
doslova sedel a nerobil nič. Keďže celá situácia na neho zle vplývala bez toho, že by mu bola
prideľovaná práca nijakým spôsobom sa s ním nekomunikovalo, ochorel a bol na práceneschopnosti.
Túto skutočnosť zamestnávateľovi osobne oznámil. Mal za to, že voľné miesta u žalovaného boli,
podľa jeho slov dve miesta, ktoré boli dočasne uvoľnené, nakoľko jeden zo zamestnancov bol vo

výkone verejnej funkcie a druhá pracovníčka bola dlhodobo práceneschopná na odbore živnostenského
podnikania. Počas výpovednej lehoty sa uvoľnilo ďalšie miesto na organizačnom odbore a následne
boli výberové konania na obsadenia hlavného radcu na všeobecnej vnútornej správe, odbor životného
prostredia a civilnej obrany.

V konaní súd vypočul prednostu obvodného úradu PhDr. F. Z., ktorý vo svojej výpovedi dňa 28.10.2014
potvrdil, že od 10.7.2012 pôsobí vo funkcii vedúceho OÚ I.. Všetky skutočnosti k veci uviedli písomne
a týchto sa pridržiaval. Podľa jeho slov mal žalobca možnosť prihlásiť sa do výberového konania, túto
možnosť však nevyužil. Stanovisko doručované do spisu spracovával spolu s F.. B., potvrdil, že aj v
tomto prípade podklady pripravovala F.. B.. Najskôr bol žalobca odvolaný z funkcie bez uvedenia dôvodu

a následne mu bola daná výpoveď. Po výberovom konaní sa hlavnou radkyňou a nástupkyňou po
žalobcovi stala P. A., ktorá podľa jeho slov dovtedy nepôsobila na OÚ I.. K samotnému odvolávaniu
vedúcichzamestnancov,tedaajžalobcusanevyjadril,uviedollen,žemutozákonumožňovalbezudaniadôvodu. Na mnohé otázky tak zo strany súdu ako aj zo strany žalobcu si nespomenul, nevedel sa k
nim vyjadriť.

Ďalším svedkom vypočutým na súde dňa 13.1.2015 bola F.. L. B., ktorá potvrdila, že pracuje v Centre
podpory BB, oddelenie personálne, pracovisko OÚ I.. V čase rozviazania pracovného pomeru so
žalobcom pracovala na Obvodnom úrade I. ako personalistka a mzdárka. Nadriadeným jej bol prednosta
PhDr. M.Z.. So všetkými vedúcimi spolupracovala a teda aj so žalobcom. V tomto období, keď došlo k
rozviazaniu pracovného pomeru bola oslovená vedúcim Obvodného úradu PhDr. Z., ktorý jej oznámil, že

je potrebné ukončiť a odvolať z funkcie vedúcich troch vedúcich okrem žalobcu sa jednalo o vedúceho
krízového vedenia a živnostenského podnikania. Doslova uviedla, že „pamätám si na to a vždy si to
budem pamätať“. Doklady pripravovala popoludní v piatok, pretože prednosta ich chcel mať v pondelok
hotové a následne si volali vedúcich po jednom. Boli pripravené po dve varianty a to dohoda a výpoveď.
Všetci traja odvolaní vedúci pristúpili na výpoveď a ani jeden nesúhlasil s dohodou. Už v novembri bolo
vyhlásené výberové konanie na obsadenie vedúcich pozícií. Svedkyňa potvrdila, že písomné doklady

pripravovala ona. Na otázku ohľadom zaradenia žalobcu na iné pracovné miesto uviedla, že sa o tom
nebavili. Podľa jej slov to bolo nepríjemné prekvapenie nielen pre žalobcu, ale aj pre ňu.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len o štátnej službe) tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s

vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 4 Zákona o štátnej službe na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje

Zákonník práce, len ak to ustanovuje tento zákon.

Podľa ustanovenia § 120 Zákona o štátnej službe na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú
ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, § 13 ods. 4 a 7, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až
41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, §

64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3, 4 a 6, § 77 až 80, § 84 ods. 3
a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11,
§ 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141,
§ 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, §
158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198,

§ 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce.

Podľa ustanovenia § 46 ods. 1, písm. b/ Zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer možno
skončiť výpoveďou.

Podľa ustanovenia § 47, písm. d/ Zákona o štátnej službe služobný úrad môže dať štátnemu
zamestnancovi výpoveď, ak štátny zamestnanec, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca
podľa § 37 ods. 3 písm. b) a c) alebo podľa § 37 ods. 4 a 5, nesúhlasí so zaradením na vykonávanie
štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu ( §
29) a nedohodne sa so služobným úradom inak.

Podľaustanovenia§48ods.1Zákonaoštátnejslužbeakjedanávýpoveď,štátnozamestnaneckýpomer
sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho
zamestnanca a je dva mesiace.

Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť.

Po vyhodnotení si splnenej zákonnej podmienky pre napadnutie neplatnosti rozviazania pracovného
pomeru výpoveďou v zákonnej prekluzívnej lehote súd sa ďalej zaoberal otázkou platnosti, resp.
neplatnosti rozviazania pracovného pomeru so žalobcom s tým, že využil zákonnú možnosť v zmysle
ustanovenia § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a rozhodol len o časti nároku uplatňovanéhožalobcom s tým, že po právoplatnom rozhodnutí ohľadom neplatnosti bude ďalej rozhodovať o ďalšom
z nárokov v zmysle petitu žaloby. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti rozviazania pracovného
pomeru, kde priamo zo zákona je daná možnosť napádať v prípade porušenia zákonných podmienok

takýto právny úkon. Žalobca videl dôvod neplatnosti vo viacerých skutočnostiach s tým, že k účasti
odborových orgánov sa súd vyjadril a následne k ďalším dôvodom, pre ktoré považoval žalobu za
neplatnú a to nadbytočnosť, nesplnenie zákonných predpokladov a vytvorenie konkrétneho miesta pre
konkrétnu osobu po vykonanom dokazovaní uvádza nasledovné.

Je nesporné, že žalobcovi bola doručená výpoveď v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1, písm. b/ Zákona
o štátnej službe. K rozviazaniu pracovného pomeru malo predchádzať odvolanie z funkcie vedúceho
zamestnanca. Jednoznačne v konaní bolo preukázané, že v jeden deň na stretnutí a to 29.10.2012
bolo žalobcovi doručených niekoľko listín s tým, že jednou z listín bolo odvolanie z funkcie vedúceho
zamestnanca a následne sa mal žalobca rozhodnúť či sa dohodne na rozviazaní pracovného pomeru
alebo dostane výpoveď. Na dohodu nepristúpil s tým, že podpísal prevzatie výpovede, ktorej neplatnosť

namietal. Funkciu vedúceho zamestnanca na úseku všeobecnej vnútornej správy ukončil k 31.10.2012.
Výpoveď mu bola doručená 29.10.2012 s tým, že je pre služobný úrad nadbytočným. Výpovedným
dôvodom v zmysle písomnej výpovede a tiež ústnych vyjadrení svedkov a zástupcu žalovaného vyplýva,
že bola daná podľa § 47, písm. d/ Zákona o štátnej službe. Z listín doložených do spisu vyplýva, že
žalobca bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 4 Zákona o štátnej službe. §

37 ods. 4 Zákona o štátnej službe upravuje možnosť odvolania z funkcie vedúceho zamestnanca aj bez
uvedenia dôvodu. Podľa vedúceho služobného úradu PhDr. F. Z., ktorý vo veci vypovedal ako svedok sa
tentorozhodolodvolaťžalobcuzfunkcievedúcehozamestnancabezuvedeniadôvoduvzmyslezákona.
Následne bola daná žalobcovi výpoveď v zmysle § 47, písm. d/, kd eje uvedené, že štátny zamestnanec,
ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 4 nesúhlasí so zaradením na

vykonávanie štátnej služby a nedohodne sa so služobným úradom inak, môže mu byť daná výpoveď.
Vyslovená zákonná úprava vyžaduje súhlas alebo nesúhlas so zaradením na vykonávanie štátnej služby
na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu, prípadne dohodu
so služobným úradom inak. Súd mal za to, že žalovaný nesplnil jednu zo základných podmienok, ktorú
upravuje § 47, písm. d/ Zákona o štátnej službe, z ktorého dôvodu bol so žalobcom rozviazaný pracovný

pomer. Mgr. B. vo svojej výpovedi uviedla, že sa osobne pri stretnutí so žalobcom dňa 29.10.2012
kedy prevzal odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca a výpoveď nerozprávali o zaradení na inú
pracovnú pozíciu a nerozoberali ponukovú povinnosť zamestnávateľa. Taktiež žalovaný nedoložil žiaden
relevantný dôkaz preukazujúci splnenie si povinností v zmysle § 47, písm. d/ Zákona o štátnej službe a
teda nedoložili nesúhlas so zaradením žalobcu na vykonávanie štátnej služby, resp. dohodu v zmysle

vyššie citovaného ustanovenia. Práve túto skutočnosť žalobca vytýkal žalovanému a mal za to, že si
nesplnili zákonnú povinnosť. Žalovaný sa v priebehu konania bránil tým, že sa žalobca stal pre neho
nadbytočným, ale v takom prípade by sa jednalo o iný dôvod pre rozviazanie pracovného pomeru a to
podľapísm.b/aleboc/.Totovšakdôvodprerozviazaniepracovnéhopomerunebolakeďžežalovanýako
zamestnávateľ si nesplnil zákonnú povinnosť v zmysle § 47, písm. d/ Zákona o štátnej službe mal súd za

to, že neboli splnené zákonné podmienky pre rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou. Na výslovné
otázky zo strany súdu, aby sa vyjadrili k tomu, či žalobca súhlasil alebo nesúhlasil so zaradením do akej
pozície, aká pozícia mu bola núkaná, resp. aká dohoda mala byť s ním uzavretá, žalovaný uviedol, že k
takejto ponukovej povinnosti nedošlo. Poukazoval len na list z 29.10.2012, ktorý nebol podpísaný a bol
zo strany žalobcu doložený pod č. H.-ZV-H.-XXXX/XXXXXX-X. Či bol podpísaný, resp. či bol s obsahom

tohto dokumenty žalobca oboznámený zrejmé nebolo. Keďže si žalovaný nesplnil zákonnú podmienku
v zmysle už citovaného zákonného ustanovenia mal súd za to, že výpoveď práve pre porušenie zákona
je neplatná. Pokiaľ ide o skúmanie ďalších dôvodov namietaných zo strany žalobcu najmä v súvislosti
s prijatím D.. A. a samotnou nadbytočnosťou týmito sa súd nezaoberal nakoľko nadbytočnosť nebola
dôvodom pre rozviazanie pracovného pomeru v zmysle § 47, písm. d/ Zákona o štátnej službe aj keď

vo výpovedi žalovaný konštatoval nadbytočnosť žalobcu. Ak by malo dôjsť k rozviazaniu pracovného
pomeru so žalobcom z dôvodu nadbytočnosti nemohlo tomu predchádzať odvolanie podľa § 37 ods. 4
bez udania dôvodu, nakoľko ani písm. b/, ani písm. c/ § 47 takúto výpoveď neupravuje. Z týchto dôvodov
súd časti žaloby o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru vyhovel.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).