Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/99/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714217787
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7714217787.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov

JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne W.Á. N., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom v G. I. O., G. XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného
Slovenským arbitrážnym súdom Slovak arbitration court, s.r.o., sp. zn. 600/07/14, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 20C/209/2014-90 zo dňa 14.11.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

N e p r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský
rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v
Bratislave č. 56 zo dňa 8.10.2014, sp. zn. 600/07/14 vydaný v konaní pred rozhodcom JUDr. Tamarou
Piškovou, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava proti žalovanej W.L. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. Č.. XX, XXX XX G. I. O., o zaplatenie
459,54 eur s príslušenstvom. Nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Zároveň vyslovil, že

ani žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Slovenského
arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave č. 56 zo dňa
8.10.2014, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení Krajského súdu v
Košiciach č.k. 3Co/309/2015-77 zo dňa 28.6.2016, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok prvoinštančného
súdu č.k. 20C/209/2014-44 zo dňa 23.3.2015.

3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodcovský súd v zrýchlenom konaní podľa čl. 15 Rokovacieho
poriadku zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu vo výške 459,54 eur a to so zmluvnou pokutou
0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 1,15% ročne z uplatnených súm do zaplatenia, trovy
rozhodcovskéhokonania32,40euratrovyprávnehozastúpenia142,50eur.Rozhodcovskýrozsudokbol
doručený žalobkyni dňa 6.11.2014. Žalobkyňa v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku namietala,
že rozhodcovské konanie trpí absenciou právomoci Slovenského arbitrážneho súdu z dôvodu, že 1.

rozhodcovská zmluva je podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako neurčitý právny úkon
neplatná, 2. rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskehozákonníkajeneplatnáakoneprijateľnázmluvnápodmienka,3.žalobkyňanemalamožnosť
sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, preto sú aj tietozmluvné podmienky neprijateľné podľa ust. § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka, teda žalobkyňa
v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní popiera platnosť
rozhodcovskej doložky.

4. Prvoinštančný súd vzal za preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená Zmluva o
revolvingovom úvere č. 8300038439 dňa 16.05.2011, ktorú žalobkyňa podpísala dňa 11.05.2011 (č.l.
10 spisu), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver (úverový limit) vo výške 810,00 eur,
pričom táto sa zaviazala tento splácať v 42 mesačných splátkach do 23. dňa v mesiaci vo výške

43,40 eur. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru
predstavovala výšku 1.822,80 eur, s RPMN za úver 68,42%, ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,01%
s poskytnutou čiastkou revolvingu 427,06 eur, s celkovou čiastkou pri revolvingu, ktorú musí dlžník
zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.041,60 eur s predpokladanou RPMN
úveru po poskytnutí revolvingu 60,50% a ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 76,21% a s ročnou
úrokovou sadzbou úrokov z omeškania vo výške 9,25%. Podľa bodu 14 označenom ako Sankcie, bod

14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. v
prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je
Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej
sumy za každá deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžník 1,
Spoludlžník 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13, ods. 13.1. písm. a)

tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa
tejto zmluvy je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065%
dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.).

5. Medzi stranami sporu - žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola dňa 16.5.2011

uzatvorená v zmysle § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení
Rozhodcovská zmluva č. 8300038439 (na rube č.l. 12 spisu), ktorá bola zo strany žalobkyne podpísaná
dňa 11.5.2011.

6. Zo žalobkyňou predloženej Rozhodcovskej zmluvy č. 8300038439 zo dňa 16.5.2011 podpísanou

žalobkyňou v Michalovciach dňa 11.5.2011 vyplynulo, že žalovaný a žalobkyňa na samostatnej istine
uzavrelivpredmetnýdeňrozhodcovskúzmluvu.Vbodeč.Ipredmetnejrozhodcovskejzmluvyžalobkyňa
ako dlžník vyhlasuje, že svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej
zmluvy. Podľa bodu II predmetnej rozhodcovskej zmluvy, teda žalovaná vyhlasuje, že uzatvorenie tejto
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom

a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom
vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa
bodu III rozhodcovskej zmluvy, veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka
o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy
je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich, alebo súvisiacich s ustanoveniami dohody, ktorú veriteľ a

dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy dohody v rozhodcovskom konaní.
Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na
žalobcovi. Podľa bodu V rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce, alebo súvisiace s ust. dohody, s porušením, ukončením neplatnosťou
dohody budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo v rozhodcovskom konaní

pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto
stálych rozhodcovských súdov: 1. Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. IČO:
441343812, 2. Victória - rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený Victória legal arbiter s.r.o., IČO:
44826460. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva v
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V bode VII predmetnej rozhodcovskej zmluvy sa dohodlo,

že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od
uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme.
Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy
zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

7. Okresný súd aplikujúc pre rozhodnutie vo veci § 372w O.s.p., § 73 ods. 2, 3 zákona č. 335/2014 Z.z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 35, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1, § 51
ods. 1, § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. (ďalej len „RK“), § 52 ods. 1, 2, 3,
4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r), § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.o ochrane spotrebiteľa, dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne potom, čo mal preukázané,
že boli splnené podmienky pre včasné podanie žaloby. Pretože zmluva o úvere, na základe ktorej
bol vydaný vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok je spotrebiteľskou zmluvou, na uvedenú zmluvu

je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Základnou zásadou spotrebiteľskou zásadou zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky,
tedatakéustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
vneprospechspotrebiteľaatopodsankciouneplatnostitakejtopodmienky.Medziabsolútnuneprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r/ aj

ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Okresný súd zároveň konštatoval, že spôsob,
akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná
a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami nesvedčí o individuálnom
dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorými
veriteľ sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Veriteľ nepreukázal osobitné

vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ani to, že žalobkyňa osobitne vymienila jej
dojednaniu. Rozhodcovská zmluva je formulovaná zmluva, ktorú žalobkyňa nemohla nijako ovplyvniť.
Mohla ju len ako celok odmietnuť, alebo podpísať. Z týchto dôvodov súd nepovažoval rozhodcovskú
zmluvu za individuálne dojednanú. Na základe uvedeného dospel prvoinštančný súd k záveru, že
vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej

rozhodcovskej zmluvy, pričom pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy
na ochranu práv spotrebiteľa, teda sú splnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v
zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. e) a písm. i) Zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov. Preskúmaním zmluvy o úvere okresný súd tiež zistil, že zmluva
neobsahuje jednoznačne dohodnuté presné obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a

to v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i) a písm. j) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Zároveň okresný súd poukázal na skutočnosť, že od 1.1.2015 bol prijatý nový zákon č. 335/2014 Z.z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v ust. § 73
ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je

spotrebiteľský spor začatý pred 1.1.2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom
konaní začatom pred 1. januárom 2015 zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred
1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného preto vyplýva, že konania
o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31.12.2014 sa nedokončia podľa Zákona č.
244/2002 Z.z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho Zákona č. 335/2014 Z.z. a iba rozhodcovskú

zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust.§ 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP.

9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol zmeniť rozsudok, žalobu zamietnuť a uložiť

žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania pred súdom prvej inštancie. Navrhol zaviazať
žalobkyňu aj k náhrade trov odvolacieho konania.

10. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, teda že konanie má inú
vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. V dôvodoch odvolania namietal, že predovšetkým napáda posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako
neplatnéhoprávnehoúkonu.Pritompodľaodvolateľasúdprvejinštancievosvojomrozhodnutínevzaldo

úvahy žiadnu skutočnosť vyplývajúcu z obsahu rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu
ani rozhodcovského rozsudku, preto jeho skutkové závery sú predčasné a neúplné. Z rozhodcovskej
zmluvy uzavretej medzi stranami sporu 16.5.2011 vyplývajú skutočnosti podstatné pre konanie a to, že
ide o listinu označenú ako rozhodcovská zmluva, pričom táto obsahuje vysvetlenie, čo je dôsledkom
jej uzavretia, že jej uzavretie nie je povinné a teda ani nie je predpokladom pre získanie úveru a

rovnako obsahuje poučenie o možnosti odstúpenia od nej. Z rozsudku tiež nevyplýva, že by sa súd bol
zaoberal obsahom rozhodcovskej zmluvy, najmä ust. čl. 2 alebo čl. 7, ktoré výslovne hovoria o tom,
že k uzavretiu nemusí ani prísť, rozhodnutie závisí od vôle spotrebiteľa, alebo môže od nej spotrebiteľ
odstúpiť v lehote 14 dní od uzavretia (čo opätovne závisí od spotrebiteľa, pričom odstúpenie sa takmôže realizovať v dobe, kedy už úverovú zmluvu uzavrel a kedy zánik rozhodcovskej zmluvy z dôvodu
odstúpenia od nej nemôže spôsobiť zánik úverovej zmluvy). Rovnako odvolateľ namietal nesprávny
názor súdu prvej inštancie, že „pokiaľ veriteľ na základe rozhodcovskej zmluvy uplatní ako prvý svoje

nároky v rozhodcovskom konaní, a v dôsledku toho spotrebiteľ sa musí podriadiť rozhodcovskému
súdu“. Poukázal na právnu úpravu v zákone č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
ktorá výslovne počíta s tým, že rozhodcovské konanie voči spotrebiteľovi začne aj na základe žaloby
dodávateľa (napr. § 25 ods. 3 daného zákona: Stály rozhodcovský súd bezodkladne po doručení žaloby,
a ak nejde o spotrebiteľa po zaplatení poplatku podľa Sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom

sídle stáleho rozhodcovského súdu, písomne vyzve žalovaného na zaslanie žalobnej odpovede. Lehota
pre zaslanie žalobnej odpovede, ktorú stály rozhodcovský určí žalovanému, nesmie byť kratšia ako 30
dní od doručenia žaloby. § 28 ods. 5 daného zákona Procesný úkon spotrebiteľa, a to najmä podanie
žaloby, zaslanie žalobnej odpovede, vyjadrenia, návrhu na vykonanie dôkazu, dôkazného prostriedku
alebo námietky nedostatku právomoci nie je možné spoplatniť alebo podmieniť ich procesné účinky
úhradou poplatku, príloha č. 2 k danému zákonu označená ako Poučenie o rozhodcovskom konaní pri

iniciovaní sporu proti spotrebiteľovi). Preto sa odvolateľovi zdá neopodstatnené, aby zákonodarca pri
tvorbe a prijatí zákona výslovne upravil v zákone možnosť začatia spotrebiteľského rozhodcovského
konania voči spotrebiteľovi, hoci podľa súdu by taký postup mal byť neprípustný. Uviedol, že na základe
zákona č. 335/2014 Z.z. je možné začať rozhodcovské konanie proti spotrebiteľovi aj na základe
rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred účinnosťou daného zákona (§ 73 ods. 4 zákona).

12. Zároveň odvolateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/919/2015
v obdobnom prípade a v dôvodoch odvolania akcentoval aj na to, že z dokazovania v súdnom
konaní nevyplynulo, že by žalobkyňa bola nejakým spôsobom na podpísanie rozhodcovskej zmluvy
navedená, prinútená, že by poskytnutie úveru bolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy.

Samotná rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sami o sebe spôsobovali jej
neplatnosť - značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Navyše aj v prípade,
že by si žalobkyňa pri jej podpísaní neuvedomovala jej dôsledky, ktoré budú zmluvou vyvolané, mala
možnosť od zmluvy odstúpiť v lehote, ktorá bola určená v zmluve samotnej bez toho, aby tým zároveň
stratila benefity z revolvingovej zmluvy, poukazujúc aj na závery Krajského súdu v Bratislave v uznesení

sp.zn. 21CoE/211/2016 zo dňa 28.6.2016.

13. Žalobkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.

14. Okresný súd doručil žalovanému vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, „CSP“) prejednal
odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8.2.2018 o 9,20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

bolo zverejnené dňa 2.2.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3
a § 378 ods. 1 CSP.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,

že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami prednesené, prípadne neprihliada

na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia
môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,
zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na

správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než
ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

20. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody žalovaného nie

sú naplnené.

21.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia.

22. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, preto
na neho v plnom rozsahu odkazuje.

23. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie s prihliadnutím na odvolacie námietky
odvolací súd dodáva:

24. V zmysle § 185 a nasl. CSP platí pri dokazovaní zásada, že každá strana musí niesť dôkazné
bremeno ohľadne svojho tvrdenia. Podľa tzv. negatívnej dôkaznej teórie sú situácie, kedy nemožno
spravodlivo žiadať od strany, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Negatívna
dôkazná teória sa neuplatňuje absolútne. Negatívna dôkazná teória vychádza z tvrdenia, že nemožno

od strany spravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

25. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a
prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formulára sa zneužíva k záverom o individuálnom
vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Preto nie žalobcu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno

preukázať, že došlo k individuálnemu vyjednaniu rozhodcovskej doložky, ak by si žalobkyňa individuálne
vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednala aj podmienky
arbitráže. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by
nepochybne tieto pravidlá poznať. Žalovaný v spore neuniesol dôkazné bremeno, že pred uzavretím
rozhodcovskej zmluvy poučil žalobkyňu o dôsledkoch jej uzatvorenia, ako sa to uvádza v bode 3

rozhodcovskej zmluvy.

26. Vecne správne je aj rozhodnutie o trovách konania. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti žalovanému ako odvolateľovi. Žalobkyni však trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobkyni proti žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

28.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).