Rozsudok Judgement was issued on Thursday, August 3, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/72/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111204142
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2111204142.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcu: P. Z., nar.

X.X.XXXX, Q. XXX/XX, W., zast. Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, a
žalovaného: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, A. S. XX, I., zast. HALADA advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská
21, Trnava, o vydanie bezdôvodného obohatenia 10.450 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 10.450 eur s 9% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy
od 21.10.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.2.2011 domáhal voči žalovanému (pôvodne označenému

ako žalovaný 1/) a nazačiatku i voči Q. I., nar. XX.XX.XXXX (pôvodne označenému ako žalovaný
2/, voči ktorému bola žaloba právoplatne zamietnutá dňa 30.1.2014), po späťvzatí žaloby v časti
príslušenstva pohľadávky, v ktorej bolo konanie právoplatne zastavené na pojednávaní dňa 3.8.2016,
uloženia povinnosti zaplatiť mu žalovanú sumu 10.450 eur s 9% ročným úrokom z omeškania z dlžnej
sumy od 21.10.2011 do zaplatenia a priznania náhrady trov konania.

V žalobe tvrdil, že medzi stranami bola uzavretá dňa 24.2.2009 Zmluva o kúpe motorového vozidla, na

základe ktorej sa žalovaný ako predávajúci zaviazal previesť vlastnícke právo k motorovému vozidlu
JEEP CHEROKEE, rok výroby 2003, č. podvozku XJXGXEXAXXYXXXXXX, modrej farby, EČV: I. na
žalobcu a tento sa zaviazal uhradiť kúpnu cenu vo výške 10.450 eur, ktorú povinnosť si žalobca splnil
v celosti pri podpise zmluvy. V článku I. predmetnej zmluvy žalovaný vyhlásil ako predávajúci, že je
výlučným vlastníkom motorového vozidla, že na vozidle nie je zriadené záložné právo a ani nič podobné,
čo by bránilo okamžitému voľnému predaju predmetného vozidla a zároveň v článku III. ods. 5 zmluvy
tiež žalovaný vyhlásil, že si je plne vedomý vážnosti svojho prehlásenia uvedeného v článku I. V prípade

zatajenia skutočností brániacich voľnému predaju predmetného vozidla, bude znášať všetky právne a
finančné dôsledky z tohto činu plynúce. Motorové vozidlo bolo za účelom jeho predaja vystavené v
autobazáre DePas, s.r.o., kde si ho žalobca vybral. Kúpnu zmluvu podpísal v zastúpení žalovaného
na základe splnomocnenia zo dňa 9.2.2009 Q. I. pracujúci ako vedúci odštepného závodu autobazáru
a tento od žalobcu prevzal i kúpnu cenu. Žalobca následne previedol toto motorové vozidlo na W.
X., ktorá ho predala P. W. dňa 16.8.2010, ktorému bolo predmetné vozidlo dňa 20.8.2010 odobraté
orgánmi činnými v trestnom konaní ORPZ v Pezinku pre podozrenie, že toto motorové vozidlo pochádza

z trestnej činnosti. Na základe odborného posudku o kontrole originality vozidla, ktorá kontrola bola
vykonaná dňa 20.08.2010, bolo zistené, že bol vykonaný zásah do VIN čísla a vozidlo bolo prevzaté do
trestnéhokonania.ŽalobcanadobudolpredmetnévozidloužstaktopozmenenýmVINčíslom.Zdôraznil,
že sa snažil vec riešiť mimosúdnou cestou, ale žalovaný opakovane nepreberal zásielky, na jeho návrhnereagoval, pričom je presvedčený, že pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy bol uvedený do omylu,
kúpna zmluva je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, a preto je žalovaný
povinný vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške zaplatenej kúpnej ceny za motorové vozidlo.

Dňa 28.6.2012 tunajší súd rozsudkom č.k. 17C/72/2011-118 žalobu pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. Na odvolanie žalobcu Krajský
súd v Trnave ako odvolací súd rozsudkom sp.zn. 24Co/454/2012 z 11.12.2013 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s povinnosťou zaoberať sa v prvom rade

kvalifikáciou uplatneného nároku, podriadiť ho pod príslušné zákonné ustanovenia upravujúceho tento
vzťah, vyhodnotiť právnu argumentáciu účastníkov konania a výsledky vykonaného dokazovania.

Dňa 8.10.2014 tunajší súd v poradí druhým rozsudkom č.k. 17C/72/2011-170 žalobu znova zamietol
a žalovanému priznal náhradu trov konania. Kúpnu zmluvu zo dňa 24.2.2009 podriadil pod režim
Obchodného zákonníka lebo obsahovala platnú dohodu o voľbe práva, túto kúpnu zmluvu ako celok

posúdil za platnú, odstúpenie od nej ako neplatné, preto dospel k záveru, že nie je dôvod na vydanie
bezdôvodného obohatenia žalobcovi. Dodal, že aj keby prišiel k inému záveru, by žalobe nemohol
vyhovieť z dôvodu, že žalobca s nárokom na zaplatenie kúpnej ceny neponúkol zároveň vrátenie
motorového vozidla žalovanému, čím nesplnil svoj synalagmatický záväzok. Na odvolanie žalobcu
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudkom sp.zn. 24Co/829/2014 z 18.11.2015 napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie opätovne zrušil vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého
stupňa sa dohodou o voľbe Obchodného zákonníka obsiahnutou v kúpnej zmluve bližšie z hľadiska
okolností za akých bola uzavretá, akým spôsobom a prípadne aj prečo, nezaoberal. Neposúdil ju ani z
hľadiska platnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd vo veci doplnil dokazovanie, vypočul strany sporu, oboznámil sa so spisovým materiálom a zistil
tento skutkový a právny stav veci.
Žalobca P. Z., r.č. XXXXXX/XXXX a žalovaný Q. I., nar. XX.XX.XXXX v zastúpení splnomocnencom
Q. I., nar. XX.XX.XXXX, dňa 24.2.2009 v Trnave uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola
kúpa motorového vozidla zn. JEEP CHEROKEE modrej farby, rok výroby 2003, č. podvozku

XJXGXEXAXXYXXXXXX, EČV: I.. Žalovaný ako predávajúci v zmluve vyhlásil, že je výlučným
vlastníkom tohto motorového vozidla, na ktorom nie je záložné právo, ani nič podobné čo by bránilo
okamžitému voľnému predaju motorového vozidla a žalobca ako kupujúci sa zaviazal ku dňu podpisu
tejto zmluvy prevziať vozidlo a zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu 10.450 eur, k čomu aj došlo, pričom
kupujúci si vozidlo riadne prezrel, bol na skúšobnej jazde a zistil závady na motorovom vozidle, a to

opravovanú karosériu. Tieto skutočnosti súd zistil z predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 24.2.2009 a zo
splnomocnenia zo dňa 9.2.2009.
Od 27.2.2009 bola ako držiteľ vozidla uvedená W. X. podľa evidenčnej karty vozidla.
Z Kúpnej zmluvy zo dňa 16.8.2010 uzavretej medzi W. X. ako predávajúcou a P. W. ako kupujúcim súd
zistil, že došlo k predaju predmetného motorového vozidla pánovi W. za kúpnu cenu 9.300 eur.

Z potvrdenia vydaného ORPZ v Pezinku, ČVS: ORP-719/OJP-PK-2010 zo dňa 22.11.2010 vyplýva,
že dňa 20.8.2010 bolo P. W. zaistené osobné motorové vozidlo zn. JEEP CHEROKEE, EČV:
O. a následne dňa 16.11.2010 bolo začaté trestné stíhanie za prečin falšovania a pozmeňovania
identifikačných údajov motorového vozidla, pretože doposiaľ nezistený páchateľ v presne nezistenom
čase a mieste, úmyselným zásahom pozmenil výrobné číslo na predmetnom osobnom motorovom

vozidle v hodnote cca 9.500 eur z pôvodného tvaru VIN: XJXGWEXXXXYXXXXXX na pozmenený tvar
VIN: XJXGXEXAXXYXXXXXX.
Z uznesenia OR PZ v Pezinku, ČVS: ORP-719/OJP-PK-2010 zo dňa 4.3.2016 súd zistil, že predmetné
trestné stíhanie za prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla bolo
prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

V odôvodnení tohto uznesenia sa uvádza, že dňa 29.10.2010 bolo zistené pôvodné VIN číslo vozidla
v tvare XJXGWEXXXXYXXXXXX a vozidlo s takýmto číslom bolo odcudzené dňa 25.5.2006 majiteľovi
Fontana Luigimu, nar. 29.2.1972 v Como v Taliansku. V roku 2006 bolo dovezené z Talianska na
Slovensko, absolvovalo prihlasovacie konanie a dňa 14.8.2006 bolo prihlásené do evidencie vozidiel
ODI v Šali pod VIN číslom: XJXGXEXAXXYXXXXXX. Na základe šetrení v trestnom konaní nebolo

možné ustáliť miesto kde prišlo k pozmeneniu VIN čísla, či to bolo už v Taliansku alebo až na Slovensku
a nebolo možné vzniesť obvinenie určitej konkrétnej osobe.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.zn. 4Co/146/2013 z 22.10.2014 potvrdil rozsudok Okresného
súdu Bratislava II zo 7.11.2012 č.k. 7C/105/2011-205, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiťP.i W. sumu 9 300 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v
prijatí kúpnej ceny za predmetné motorové vozidlo. V predmetnom konaní museli súdy prejudiciálne
posudzovať platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 24.2.2009 uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a

žalovaným ako predávajúcim, pričom dospeli k záveru, že táto zmluva je neplatná, pretože vozidlo
vlastnícky patrí talianskemu občanovi, ktorému bolo odcudzené, a teda v zmysle zásady nemo plus
iuris žalobca nemohol k nemu nadobudnúť vlastnícke právo titulom kúpnej zmluvy zo dňa 24.2.2009 a
následne ho previesť na P. W.. V súvislosti s tým, či žalobca mohol platne nadobudnúť vlastnícke právo k
tomuto motorovému vozidlu, súdy taktiež prejudiciálne posudzovali platnosť ustanovenia kúpnej zmluvy

zo dňa 24.2.2009 o voľbe Obchodného zákonníka a ustálili, že dotknuté ustanovenie nie je platnou
dohodu o voľbe práva.
Žalovaný považoval kúpnu zmluvu zo dňa 24.2.2009 za platný právny úkon, keď v článku III. bode
4 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich záväzkový vzťah sa spravuje Obchodným
zákonníkom, teda bola uzatvorená podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, preto v zmysle §
446 Obchodného zákonníka kupujúci nadobudol vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nebol

vlastníkom predávaného tovaru. Ďalej uviedol, že žalovaný nadobudol predmetné motorové vozidlo
na základe kúpnej zmluvy uzavretej v novembri alebo decembri 2007 od predávajúceho V. S. v V.
O., kde toto vozidlo odhlásil z evidencie, pričom sa preukázal svojim občianskym preukazom a jeho
meno bolo uvedené aj vo veľkom technickom preukaze motorového vozidla a potom ho prihlásil
žalovaný na Dopravnom inšpektoráte v Trnave a bolo mu pridelené nové evidenčné číslo vozidla, bol

mu vystavený nový technický preukaz, teda žalovaný mal za to, že kúpil motorové vozidlo od jeho
vlastníka a bol dobromyseľný. Pri kúpe sa nezaujímal o pôvod vozidla, kúpna zmluva nebola uzatvorená
v písomnej forme. Potom ho predal žalobcovi cestou splnomocnenca, žalobcu nikdy osobne nevidel.
Vôľa zmluvných strán bola, že uzatvárajú zmluvu podľa Obchodného zákonníka a bude sa spravovať
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Do znenia zmluvy, ktorú vypracoval Q. I. nezasahoval, žalovaný

uviedol, že išlo o bežnú štandardnú zmluvu.
Q. I., vypočutý ako účastník konania (strana sporu - pôvodný žalovaný 2/), uviedol, že on vypracoval
kúpnu zmluvu z 24.2.2009 a prevzal kúpnu cenu od žalobcu, na čo bol žalovaným splnomocnený a
kúpnu cenu mu odovzdal, o čom predložil výdavkový pokladničný doklad zo dňa 24.2.2009.
Žalobca v priebehu konania doplnil svoju argumentáciu, že nie sú splnené podmienky podľa § 261

Obchodného zákonníka na obligatórne uplatnenie tohto predpisu pre daný záväzkový vzťah a poukázal
na skutočnosť, že zákon v prípade dojednania o voľbe práva, rovnako ako pri akomkoľvek inom
zmluvnom dojednaní vyžaduje, aby z neho vyplývala jednoznačná vôľa zmluvných strán, že celý
ich záväzkový vzťah založený zmluvou sa bude riadiť Obchodných zákonníkom, resp. že právnym
úkonom chceli účastníci založiť obchodno-záväzkový vzťah. Z ustanovenia sporného čl. III. ods. 4

kúpnej zmluvy účastníkov však takáto vôľa nevyplýva. Podľa gramatického výkladu je nad akúkoľvek
pochybnosť zrejmé, že režim Obchodného zákonníka by sa mohol vzťahovať len na právne vzťahy
medzi účastníkmi zmluvy, ktoré táto kúpna zmluva bližšie neupravuje. Nakoľko nie je možné, aby bola
kúpna zmluva uzavretá z časti podľa režimu Občianskeho aj Obchodného zákonníka je zrejmé, že táto
zmluva je ako celok podriadená režimu Občianskeho zákonníka, pretože v zmysle gramatického výkladu

vzťahom bližšie neupraveným v tejto zmluve určite nie je prevod vlastníckeho práva k predmetnému
motorovému vozidlu z predávajúceho na kupujúceho a zaplatenie kúpnej ceny kupujúcim, nakoľko
tieto právne vzťahy sú v kúpnej zmluve upravené výslovne, a to v čl. I. a II. kúpnej zmluvy. Okrem
toho čl. III. ods. 4 kúpnej zmluvy obsahuje aj odkaz na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy,
čo znamená odkaz na ktorýkoľvek platný a účinný právny predpis vrátane Občianskeho zákonníka.

Sporné zmluvné ustanovenie je preto z hľadiska svojho obsahu zmätočné. Zdôraznil, že právne vzťahy,
ktoré nemajú charakter či už absolútnych alebo relatívnych obchodov sa ex lege spravujú Občianskym
zákonníkom, pričom v danom prípade ani jeden z účastníkov nemal status podnikateľa a tento stav
môže byť prelomený len jednoznačnou dohodu účastníkov, že celý právny vzťah založený zmluvou sa
bude riadiť Obchodným zákonníkom. Túto požiadavku však citované ustanovenie čl. III. ods. 4 kúpnej

zmluvy nespĺňa. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23 Cdo 3356/2009.
Poukázal na vyjadrenie Q. I., že kúpnu zmluvu vyhotovoval ako zamestnanec bazáru, prostredníctvom
ktorého sa motorové vozidlo predávalo. Účastníci, ktorí zmluvu uzatvárali, prinajmenšom žalobca, sa
na tvorbe obsahu zmluvy nepodieľal. V súvislosti s otázkou synalagmatického záväzku poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.05.2000, sp.zn. 25 Cdo 2432/1999, podľa ktorého účastník

neplatnej zmluvy, ktorý kúpil odcudzenú vec, splní povinnosť vrátiť plnenie prijaté z neplatnej zmluvy
podľa § 457 Občianskeho zákonníka tiež vtedy, keď vydá vec príslušnému štátnemu orgánu.Listom zo dňa 3.5.2012 žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy z 24.2.2009 z dôvodu vady na motorovom
vozidle s pozmeneným VIN číslom, ktorá ho robí neupotrebiteľným na určený účel, čo je podstatné
porušenie zmluvy zo strany predávajúceho a zakladá dôvod na odstúpenie od zmluvy kupujúcim.

Žalovaný na pojednávaní dňa 3.8.2016 tvrdil, že nebolo preukázané, že predmetné vozidlo pochádza
z trestnej činnosti, že bolo odcudzené v Taliansku, že ide o totožné vozidlo aké bolo odňaté orgánmi
činnýmivtrestnomkonaníP.W.,kedydošlokpozmeneniuVINčíslaažežalovanýnebolvčaseuzavretia
zmluvy vlastníkom vozidla. Navrhol znova vypočuť žalobcu, pôvodného žalovaného 1/ i žalovaného 2/
ku skutočnosti za akých okolností bola uzatvorená dohoda o voľbe Obchodného zákonníka a aká bola

skutočná vôľa strán kúpnej zmluvy.
Žalobca namietal dôkaz výsluchom žalovaného (pôvodného žalovaného 1/), ktorý sa na pojednávanie
nedostavil bez ospravedlnenia, čím by sám spôsobil jeho odročenie.
Žalobca k okolnostiam uzatvorenia kúpnej zmluvy z 24.2.2009 na pojednávaní dňa 3.8.2016 uviedol,
že v tomto prípade išlo o kúpu vozidla od súkromnej osoby, teda nie od autobazáru, ale od pána
M. (žalovaného), auto len stálo v autobazáre. Žalobca podpisoval formulárovú predtlačenú zmluvu v

autobazáre, kde mu ju predložil Q. I., vypýtal si peniaze 10.450 eur ako kúpnu cenu a túto odovzdal
žalovanému. Zmluvu si žalobca pri podpise prečítal, k jej obsahu nemal výhrady. Článok o voľbe
Obchodného zákonníka si nevšimol, nepýtal sa v autobazáre na toto dojednanie. Kúpnu cenu mu znížili
oproti pôvodnej o 100.000 Sk.
Žalovaný napokon zotrval na návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom osoby, ktorá pripravovala

kúpnu zmluvu a pôvodného žalovaného 2/ s tým, že pripustil, že sa môže jednať o totožnú osobu.
Podľa článku III. bodu 4 kúpnej zmluvy z 24.2.2009, vzťahy medzi zmluvnými stranami, ktoré zmluva
bližšie neupravuje, sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ďalších všeobecne
záväzných právnych predpisov.
Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý

nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobode a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť mu zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia
vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu dňa 24.2.2009 v Trnave uzatvorili
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa motorového vozidla zn. JEEP CHEROKEE modrej farby, rok
výroby 2003, č. podvozku XJXGXEXAXXYXXXXXX, EČV: I.. Žalovaný ako predávajúci, ktorý uzatváral
zmluvu a preberal kúpnu cenu cestou splnomocneného zástupcu Q. I., v zmluve vyhlásil, že je výlučnýmvlastníkom tohto motorového vozidla, na ktorom nie je záložné právo, ani nič podobné čo by bránilo
okamžitému voľnému predaju motorového vozidla a žalobca ako kupujúci sa zaviazal ku dňu podpisu
tejto zmluvy prevziať vozidlo a zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu 10.450 eur, k čomu aj došlo, pričom

kupujúci si vozidlo riadne prezrel, bol na skúšobnej jazde a zistil závady na motorovom vozidle, a to
opravovanú karosériu. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.
Sporné bolo, podľa akého zákona sa spravuje režim kúpnej zmluvy, ktorú otázku súd v konaní riešil ako
predbežnú. V tejto súvislosti bolo dôležitým vyhodnotenie článku III. bodu 4 zmluvy o voľbe Obchodného
zákonníka a posúdenie okolností, za ktorých došlo k jej uzatvoreniu.

Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka vymedzuje pôsobnosť Obchodného zákonníka v odsekoch
1 a 2 prostredníctvom subjektov ako účastníkov záväzkového vzťahu, kedy sa jedná o relatívne
obchody medzi podnikateľmi a v odseku 3 ide o absolútne obchody, na ktoré je Obchodný zákonník
aplikovateľný aj v prípade, keď je účastníkom iná osoba ako podnikateľ. Podľa § 262 ods. 1 Obchodný
zákonník v rámci princípu zmluvnej voľnosti pripúšťa, aby si strany zvolili aplikovateľnosť Obchodného
zákonníka aj na neobchodné vzťahy (ani relatívne, ani absolútne obchody, ale fakultatívne obchody),

kedy si účastníci zmluvy písomne dohodnú použiteľnosť Obchodného zákonníka. Voľba Obchodného
zákonníka vychádza zo zásady čo najširšej zmluvnej voľnosti stranám a umožňuje im, aby úpravu
vzájomných záväzkových vzťahov podriadili prísnejšiemu právnemu režimu Obchodného zákonníka.
O to viac bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že kúpna zmluva v danom prípade je formulárová
predtlačená zmluva, vypracovaná podľa všeobecného vzoru, do ktorej sa dopisovali len údaje o

zmluvných stranách, predmete kúpy, kúpnej cene a dátum. Zmluvné strany ju uzatvorili ako fyzické
osoby nepodnikatelia, keď boli v zmluve označení menom, priezviskom a dátumom narodenia, resp.
rodným číslom. Žalobca si zmluvu prečítal, avšak ustanovenie čl. III bod 4 si nevšimol, nevenoval
mu pozornosť. Na vypracovaní zmluvy sa nijako nepodieľal. Z jeho vyjadrenia je zrejmé, že nemal
vôľu podriadiť režim kúpnej zmluvy prísnejšiemu režimu Obchodného zákonníka, keď predmetom

zmluvy bolo ojazdené motorové vozidlo, pri ktorom predávajúci podstatne spustil z pôvodne žiadanej
kúpnej ceny. Vzťahy bližšie neupravené zmluvou sa mali riadiť podľa sporného článku i „ustanoveniami
ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov", čo je zmätočné a neurčité ustanovenie, lebo právne
vzťahy, ktoré nemajú charakter či už absolútnych alebo relatívnych obchodov sa ex lege spravujú
Občianskym zákonníkom a tento stav môže byť prelomený len jednoznačnou dohodou účastníkov, že

celý právny vzťah založený zmluvou sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Túto požiadavku však
citované ustanovenie čl. III. ods. 4 kúpnej zmluvy nespĺňalo.
Určitosť právneho úkonu treba v súkromnoprávnej sfére posudzovať vždy vo vzťahu ku konkrétnym
okolnostiam daného prípadu, pričom pre interpretáciu obsahu záväzkového vzťahu je rozhodujúca
skutočná vôľa oboch zmluvných strán v dobe uzatvárania zmluvy. Súd mal preukázané, že vôľa jednej

zo zmluvných strán, a to vôľa žalobcu, nebola podriadiť režim uzatvorenej formulárovej kúpnej zmluvy
prísnejším ustanoveniam Obchodného zákonníka, preto ustanovenie o voľbe zákona považoval za
absolútne neplatné a celý režim zmluvy podriadený Občianskemu zákonníku.
Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností. Každú zo strán zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom jeho

neunesenia. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza
zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení
než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti
s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení

z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní sú obe procesné strany povinné pravdivo a
úplne opísať všetky potrebné skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky. Súd ale nie je viazaný návrhmi
strán na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou
súdu.

Súd považoval za nadbytočné opätovne vypočúvať Q. I. (pôvodného žalovaného 2/, ktorý bol zároveň
osobou uzatvárajúcou za žalovaného kúpnu zmluvu, ktorú i vypracoval) i žalovaného, ktorí sa už v
konaní vyjadrovali k okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy, že išlo o bežnú štandardnú zmluvu, ktorú
mienil žalovaný uzatvoriť podľa Obchodného zákonníka s podrobením sa jeho režimu v rámci celého
záväzkového vzťahu účastníkov kúpnej zmluvy. Druhá strana však túto vôľu nemala, čo dostatočne v

konaní preukázala a uniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Žalovaný dôkazné bremeno tvrdenia,
že išlo o zmluvu podriadenú Obchodnému zákonníku, neuniesol.
Súd mal ďalej preukázané uznesením ORPZ v Pezinku o prerušení trestného stíhania, že vlastníkom
vozidla, o ktoré sa v konaní jedná zn. JEEP CHEROKEE, je taliansky občan, ktorému bolo v Talianskuv roku 2006 odcudzené motorové vozidlo s pôvodným VIN číslom v tvare XJXGWEXXXXYXXXXXX
a totožné vozidlo bolo dňa 14.8.2006 na Slovensku prihlásené do evidencie vozidiel pod novým VIN
číslom XJXGXEXAXXYXXXXXX a dňa 20.8.2010 bolo zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní pre

podozrenie, že pochádza z trestnej činnosti. Pre dané konanie nebolo podstatné, kto je páchateľom
tohto trestného činu. Dňa 24.2.2009 bolo vozidlo zn. JEEP CHEROKEE s rovnakým VIN číslom
XJXGXEXAXXYXXXXXX predmetom kúpnej zmluvy medzi žalovaným a žalobcom.
Základným predpokladom prevodu vlastníckeho práva je uplatnenie zásady rímskeho práva, že
nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest

quam ipse habet), a teda, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak
subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani
nemohol platne ďalej previesť. Na tomto závere nič nemení ani dobromyseľnosť nadobúdateľa ako
kupujúceho v občianskoprávnych vzťahoch. Iná je situácia v obchodnoprávnych vzťahoch, avšak súd
mal už ustálený režim uzatvorenej kúpnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Nakoľko vlastníkom
predmetného motorového vozidla je stále taliansky občan E. J., ktorému bolo odcudzené, každý ďalší

jeho nadobúdateľ uzatváral zmluvu v rozpore so zákonom (§ 123 Občianskeho zákonníka) lebo nebol
jeho vlastníkom, a preto je táto zmluva podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Uvedené sa
vzťahuje i na kúpnu zmluvu zo dňa 24.2.2009.
K žalobcovmu odstúpeniu od zmluvy súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1
Cdo 48/2010, podľa ktorého predpokladom platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od

zmluvy smerujúceho k zrušeniu zmluvy je, že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne
neplatnou; inak je odstúpenie od zmluvy neplatné pre rozpor so zákonom. Odstúpiť teda možno len od
platne uzavretej zmluvy. Keďže v danom prípade kúpna zmluva platne uzavretá nebola, ani odstúpenie
od nej nebolo platné.
Žalobca tým, že plnil z neplatného právneho úkonu, keď zaplatil žalovanému kúpnu cenu 10.450 eur,

má nárok na jej vrátenie podľa § 457 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.
Dôsledkom plnenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si navzájom
všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán). Zo
zákona tak vzniká synalagmatický záväzok, v ktorom je povinnosť oboch strán na plnenie viazaná
vzájomne na seba. Každému z účastníkov zrušenej alebo neplatnej zmluvy sa tak zakladá právo na

vydanie toho, čo poskytol druhej zmluvnej strane a povinnosť vrátiť plnenia, ktoré sám dostal podľa
takejto zmluvy. Ak je kúpna zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, môže sa jej účastník úspešne
domáhať vrátenia svojho plnenia len za predpokladu, že je ochotný alebo schopný vrátiť žalovanému
to, čo sám prijal ako plnenie zo zmluvy. Kupujúcemu tak prislúcha právo na vrátenie kúpnej ceny voči
predávajúcemu a predávajúcemu vznikne právo na spätný prevod vlastníctva k veci.

Účastník neplatnej zmluvy, ktorý kúpil odcudzenú vec, splní povinnosť vrátiť plnenie prijaté z neplatnej
zmluvy podľa § 457 Občianskeho zákonníka tiež vtedy, keď vydá vec príslušnému štátnemu orgánu.
Robí tak totiž za toho, kto vec poškodenému odcudzil a predal, plní preto súčasne uvedenú povinnosť,
ktorú má voči druhému účastníkovi neplatnej zmluvy, aj keby tento subjekt mu nebol známy. Ten, kto
vec odcudzil by totiž nemohol úspešne požadovať vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy. Z uvedeného

je zrejmé, že osoba, ktorá odcudzenú vec vracia pôvodnému vlastníkovi prostredníctvom štátneho
orgánu, robí tak aj za ostatné osoby, ktoré v reťazi neplatných právnych úkonov odcudzenú vec
scudzovali. Povinnosť vydať vec vlastníkovi sa teda považuje za splnenú aj vtedy, ak je vec vydávaná
poškodenému prostredníctvom príslušného štátneho orgánu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 25.05.2000, sp.zn. 25 Cdo 2432/1999). Tak tomu bolo aj v danom prípade, keďže motorové

vozidlobolovydanéorgánomčinnýmvtrestnomkonaní,čímdošlozároveňksplneniupovinnostižalobcu
vrátiť plnenie získané na základe predmetnej kúpnej zmluvy od žalovaného.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval súd nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
z neplatnej kúpnej zmluvy za dôvodný, preto mu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na
vrátenie zaplatenej kúpnej ceny 10.450 eur žalobcovi.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.Podľa § 3 citovaného nariadenia vlády SR v znení účinnom k 31.1.2013, je výška úrokov z omeškania
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi riadne a včas, čím sa
dostal do omeškania a žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd mu ich priznal
z dlžnej sumy 10.450 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti (deň nasledujúci po doručení žaloby
žalovanému dňa 20.10.2011, kedy bol už zrejmý začiatok omeškania žalovaného), teda od 21.10.2011

do zaplatenia v uplatnenej výške 9% ročne, lebo základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
bola ku dňu 21.10.2011 vo výške 1,50% a žalobca požadoval menej (8+1%).

Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

Vzhľadom na úplný úspech žalobcu v spore súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania voči
protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.