Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/183/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116221820
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116221820.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lenky Halmešovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom
Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 50094297 zastúpený: Relevans s.r.o., advokátska kancelária,
Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A proti žalovanej: P.T.. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., A. XXX/XX,
o zaplatenie sumy 1 798,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 31. januára 2017 č.k. 25Csp/59/2016-40, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2
070,46 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1 798,08 eura od 01. 05. 2014
do zaplatenia, ktorú sumu povolil žalovanej splácať v mesačných splátkach po 80 eur vždy do 15. dňa
mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod hrozbou výhody straty splátok. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že právny predchodca žalobcu a právna
predchodkyňa žalovanej dňa 06. 06. 2011 uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu, poskytol finančné prostriedky. Právna predchodkyňa žalovanej, a teda pôvodná dlžníčka, A.
G., dňa XX. XX. XXXX, zomrela. X. nedodržala zmluvné dojednania a žalobca ku dňu XX. XX. XXXX
určil splatnosť celého dlhu. Dedili po nej dve dedičky rovným dielom tak aktíva ako aj pasíva, čistá
hodnota dedičstva bola plusová. Do pasív patrila pohľadávka žalobcu. Na základe podaného návrhu si
žalobca uplatnil voči žalovanej ako dedičke, polovičku dlhu. Žalobca si podaným návrhom uplatňoval

sumu 2 070,46 eura s úrokom výške 14,90% zo sumy 1 798,08 eura od 22. 01. 2014 do zaplatenia a
úroku z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 1 798,08 eura od 01. 05. 2014 do zaplatenia. Suma 2
070,49 pozostávala z nesplatenej istiny v sume 1 798,08 eura, poplatkov v sume 13,53 eura, úrokov do
splatnosti dlhu v sume 258,85 eura. Žalovaná bola ochotná dlh uhradiť v splátkach po 50 eur mesačne
vzhľadom na svoju zlú finančnú situáciu.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 51, 52 ods. 1, ods. 2,
53 ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 54 ods. 2, § 488, § 511, § 517 ods. 2, § 546, § 559 ods. 1, ods. 2, § 657, § 658

ods. 1, 879j, § 778, Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), §
708 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov).
1.3. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi právnymi predchodcami zmluvných strán,
existoval záväzkový vzťah, titulom zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jejuzatváraní pôvodná dlžníčka konala, žalovaná, ktorá bola fyzickou osobou, nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tým sa na predmetnú zmluvu vzťahujú ustanovenia § 52
a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka aplikoval ustanovenia tohto zákona, napriek tomu, že
zmluva o úvere je absolútnym obchodom podľa Obchodného zákonníka. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu účinná právna úprava
stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedený právny záver

súdu je súladný aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok
sp.zn. 3MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015).
1.4. Ďalej dôvodil tým, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že medzi stranami bol zmluvný vzťah,
v ktorom si žalovaná nesplnila svoju povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie
preto považoval návrh pôvodného žalobcu v časti nesplatenej istiny v sume 1 798,08 eura, úrokov
do zosplatnenia dlhu v sume 258,85 eura, poplatkov v sume 13,53 eura, za dôvodne podaný. S

plnením dlhu sa žalovaná dostala do omeškania. Žalovanú, ako dlžníčku, súd zaviazal na úhradu
sumy s 5,28 % úrokom z omeškania, tak ako je špecifikované vo výroku rozhodnutia v súlade s
ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka a Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.. Žalobca poskytol
právnej predchodkyni žalovanej finančné prostriedky, ktoré nevrátila. Dlh zdedila v žalovanej výške
žalovaná. Žalovaná nesplatila svoju zmluvnú povinnosť voči žalobcovi. Dlžnú sumu súd povolil žalovanej

splácať v mesačných splátkach po 80 eur v zmysle § 232 CSP, keď takto bude uhradená dlžná suma v
prijateľnej dobe, pričom súd bral do úvahy, že žalovaná mala už dlhšiu dobu možnosť dlh splácať.
1.5.V rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu,
kde si uplatňoval úrok i do budúcnosti z úveru, po splatnosti dlhu. Výzvou na predčasné splatenie
dlhu a následné zosplatnenie celého dlhu zaniká zmluva ako celok, teda platnosť všetkých zmluvných

dojednaní, i tých, čo by mali podľa zmluvy platiť po odstúpení od zmluvy. Súd prvej inštancie sa
nestotožnil so záverom žalobcu a dôvodil, že zmluva o bežnom účte, či úverová zmluva, boli časovo
ohraničené do jej ukončenia zmluvnými stranami, po tomto dátume si už žalobca nemohol uplatňovať
úrok, ale len úrok z omeškania, čo mu aj súd priznal. Úrok je možné totiž si uplatňovať len v prípade, že
si to strany výslovne dohodnú a aj to len počas obdobia, na ktorý si to dohodnú. Podľa zmluvy si žalobca

a predchodkyňa žalovanej dohodli úrok do splatenia úveru. Zmluva bola vopred pripravená (formulárový
typ zmluvy) a tak ho nemožno považovať za vyslovene dohodnuté dojednanie strán zmluvného vzťahu.
Žalobu v časti 14,90% úroku zo sumy 1 798,08 eura od 22. 01. 2014 do zaplatenia, súd zamietol z
dôvodu, že nepriznal žalobcovi nárok na úrok po splatnosti, zrušení zmluvného vzťahu, pretože podľa
ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98) vyplýva,

že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti (platnosti) dlhu
(jehosplátok).SúdpoukazujeajnarozsudokKSvNitreč.k.25Co/527/2015-63zodňa02.12.2015,ktorí
zaujal rovnaký právny názor. Splatnosť nastáva aj vyhlásením splatnosti celého dlhu ku dňu povinnosti
splatenia dlhu (05. 12. 2013). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože
v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v

podobeúrokovzúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahoch
medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských
úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia
spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na
mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú

dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na
situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný
(tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru.
Dohodnutá splatnosť úveru je v tomto prípade totožná so zosplatnením úveru ku dňu odstúpenia od
zmluvy. Po zosplatnení sa už nemôžu so svojimi nárokmi odkazovať na znenie skončenej zmluvy. Takýto

postup by bol podľa súdu aj v rozpore s dobrými mravmi z uvedených dôvodov. Podľa súdu nič na
danej súdnej praxi analogicky nemôže zmeniť ani Obchodný zákonník tak, ako ani uvádzaný zákon o
spotrebiteľských úveroch i keď vzhľadom na postup podľa Občianskeho zákonníka je toto konštatovanie
irelevantné.
1.6. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi

priznal plnú náhradu trov konania.
2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním pôvodný žalobca. Nestotožnil sa s aplikáciou
ustanovení Občianskeho zákonníka, poukazujúc, že voľba zmluvného typu nebola obmedzená
Občianskym, ani Obchodným zákonníkom a výber zmluvy o úvere upravenej Obchodným zákonníkomnie je v rozpore s právnymi predpismi. Podľa jeho názoru, žalobca má nárok na zmluvný úrok. Súd
prvej inštancie nepriznal nárok na zmluvné úroky z poskytnutého úveru odo dňa zosplatnenia úveru. S
týmto záverom sa nestotožnil. Zosplatnenie úveru spôsobuje zmenu v obsahu záväzku, nespôsobuje

jeho zánik, ani zánik zmluvy. Navyše žalovaná dedička v dedičskom konaní pohľadávku nerozporovala.
Namieta tiež, že odvolávku súdu prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4Obo 143/98 nie je možné uplatňovať všeobecne na všetky konania, pričom odôvodnenie tohto
rozhodnutia nemá charakter záväzného právneho názoru, pretože nie je súčasťou právnej vety, ale je
len inštrukciou, ako má súd prvej inštancie postupovať. V súvislosti s nárokom na zmluvný úrok poukázal

na opačný postup českých súdov. Žiada napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť
na nové prejednanie, resp. zmeniť tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie

vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1,
§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne

zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.

Zákonomč.160/2015z21.mája2015nadobudolúčinnosťod01.07.2016novýCivilnýsporovýporiadok.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred
účinnosťou zákona.

5. V priebehu odvolacieho konania žalobkyňa dňa 13. 11. 2017 predložila súdu prvej inštancie návrh na
zmenu subjektov na strane žalobcu, v ktorom navrhovala, aby namiesto pôvodného žalobcu: Poštová
banka, a.s., nastúpila spoločnosť R Collectors s.r.o., nakoľko pôvodný veriteľ (Poštová banka, a.s.), ako
postupca uzavrel dňa 10. 10. 2017 so spoločnosťou R Collectors s.r.o. (nový veriteľ) ako postupníkom,

zmluvu o postúpení pohľadávok v zmysle ktorej došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky. Krajský súd
v Nitre uznesením zo dňa 13. decembra 2017 č.k. 25Co/183/2017-69 vyhovel návrhu žalobcu tak, že
namiesto pôvodného žalobcu (Poštová banka, a.s.), do konania vstúpil žalobca: R Collectors s.r.o.

6. Predmetom konania v danej veci bol nárok pôvodného žalobcu Poštovej banky, a.s., voči žalovanej

o zaplatenie sumy 1 798,08 eura, poplatku za upomienky vo výške 13,53 eura, úroku z istiny vo výške
258,085 eura, úroku vo výške 14,90% ročne zo sumy 1 798,08 eura od 22. 01. 2014 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1 798,08 eura od 01. 05. 2014 do zaplatenia. Po
vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu v časti zaplatenia
istinyvovýške1798,08eura,úrokudozosplatneniavovýške258,85eura,poplatkovvsume13,53eura,

úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1 798,08 eur od 01. 05. 2014 do zaplatenia, vyhovel.
V časti žalobcom uplatneného úroku vo výške 14,9% ročne zo sumy 1798,08 eura od 22. 01. 2014
do zaplatenia, žalobu zamietol dôvodiac, že žalobcovi vznikol nárok na úrok z úveru iba do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do spoplatnenia celého úveru dňom 05. 12. 2013. Žalobca sa s týmto
názorom súdu prvej inštancie nestotožnil a rozsudok v zamietajúcej časti napadol odvolaním dôvodiac,

že jeho nárok na úrok z úveru, ktorý bol riadne v zmluve dohodnutý, mu patrí až do zaplatenia celej
dlžnej sumy.7.Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho

iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo,
ako aj odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, aplikujúc
správne právne predpisy a jednotlivé ustanovenia na daný prípad, správne a dostatočne zistil skutkový
stav veci, z ktorého vychádzal, nestotožniac sa s dôvodmi odvolania uvedenými v podanom odvolaní,
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné
dôvody.
9.1. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že medzi právnymi predchodcami strán sporu bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver. Novela Občianskeho zákonníka
vykonaná zákonom číslo 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila, doplnením ustanovenia § 52

ods. 2 Občianskeho zákonníka, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Tento záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 21. apríla
2015 sp.zn. 3MCdo 14/2014, zo dňa 26. 11. 2015 sp.zn. 4MCdo 17/2014. Vzhľadom na skutočnosť,
že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a berúc do úvahy ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri
vyhlásení predčasnej splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v
ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka
v prípade každej formy spotrebiteľského úveru. Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka
je tým vylúčená. Z tohto dôvodu odvolací súd námietku odvolateľa, uvedenú v podanom odvolaní a

týkajúcu sa nesprávnej aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka, považoval za nedôvodnú.
9.2. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti

spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak
neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov
odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Zákonodarca, reagujúc na nejednoznačnosť výkladu a
neprimerané postupy niektorých veriteľov, novelou Občianskeho zákonníka zákonom číslo 106/2014
Z.z. s účinnosťou od 01. júna 2014, v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok, zaviedol

nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do
uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j., že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť
výhradnelendookamihuuplatneniaprávanajednorazovéspoplatnenieúverualebopôžičkyposkytnutej
spotrebiteľovi v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného plynie, že
veriteľsinebudemôcťpojednorazovomspoplatneníuplatniťúrokyzačas,ktorýbymalaúverovázmluva

ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude
mať po jednorazovom spoplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá
výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru
(dôvodová správa k zákonu číslo 106/2014 Z.z. k bodu 5., § 53 ods. 9). Ustanovenie § 565 Občianskehozákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou

účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie
byťkratšiaako15dní,upozornilspotrebiteľanauplatnenietohtopráva. Účinnosťuplatneniaprávapodľa
§ 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením
tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenia je
uplatnenie neúčinné.

9.3.Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 09. 2012 sp.zn.
IV.ÚS 476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil

zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem
zákona v neprospech spotrebiteľa.
9.4. Odvolací súd dodáva, že predčasnosť spoplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate
jednostrannýsankčnýprávnyinštitút,ktorýumožňujeveriteľovizmenouzáväzkupožadovaťjednorazové
a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé

obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom spoplatnení úveru
vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu spoplatnenia úveru. Spoplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ
nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu

na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby
finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav
pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej
mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky
veriteľomvyvolanejzmenyobsahuzáväzkuaveriteľbymalnároknadohodnutéúroky,akokebykzmene

záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy
pred veriteľom, vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento
nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej
nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu.
9.5. Po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému, ako spotrebiteľovi, odvolací súd dospel k záveru, že

po spoplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za úver. Aplikujúc preto vyššie uvedené
záverynapreskúmavanúvec,jepotrebnékonštatovať,žeaksúdprvejinštanciezamietolžalobužalobcu
v časti úroku z úveru za obdobie po spoplatnení predmetného úveru (dňom 20. 08. 2013), rozhodol
správne a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
9.6.Vzhľadom na tieto závery, odvolací súd námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní, vyhodnotil

ako nedôvodné.

10.Zvyššieuvedenýchdôvodov,odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutej,zamietajúcej,
časti ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s 255 ods. 1 CSP,
o výške ktorých rozhodne podľa§ 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).