Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203945
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112203945.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek JUDr.

Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: žalobcu: H. Q., bytom N. XXX,
T. Q., zastúpený JUDr. Marošom Prosmanom, so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanej: Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o
vyplatenie odškodnenia v sume 1.792.59 eur v zmysle zákona č. 305/1999 Z. z. v platnom znení,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 24.11.2014, č.k.
10C/28/2012-185, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 24.11.2014, č.k.

10C/28/2012-185, v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 99,50 eur a
vo zvyšku žalobný návrh zamietol. Rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní po
právoplatnom skončení konania vo veci samej.
2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a), § 3 ods. 1 písm. a),
§ 4 ods. 1, 2, 3, § 5 ods. 2 zákona č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným

do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov.
3. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou, zo dňa 19.10.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
na vyplatenie odškodnenia za obidvoch rodičov, a to, W. Q. a O. Q. v zmysle zákona č. 305/1999 Z.z. v
platnom znení na tom skutkovom základe, že v seprembri roku 1944 boli deportovaní do koncentračného
tábora, v ktorom boli do konca vojny - do mája 1946. Žalobca si uplatnil odškodnenie v ovýške 1792,59
eur bez príslušenstva. Uplatnený nárok je súčtom nárokov za rodičov žalobcu v sume po 896,- eur.
Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

4. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná rozhodnutím zo
dňa 9.12.2010, adresovaným žalobcovi (v čase podania žiadosti zastúpený bratom F. D.), nepriznala
žalobcoviuplatnenéodškodneniezadeportáciunebohéhootcavzmysle§4ods.1a§5ods.1zákonač.
305/1999 Z.z., nakoľko nebol k žiadosti žalobcu, ani dodatočne v zmysle žiadosti žalovanej, predložený
doklad preukazujúci okruh osôb oprávnených na vyplatenie odškodnenia. Žalobca bol povinný si nárok
na vyplatenie odškodnenia podľa poučenia žalovanej z citovaného rozhodnutia uplatniť na súde v lehote
jedného roku odo dňa doručenia rozhodnutia. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba bola doručená

súdu riadne a včas. Ďalej mal súd prvej inštancie z dedičského konania D/1053/86-3 preukázané, že
W. Q. (otec žalobcu) mal deväť detí. Na základe zisteného skutkového stavu priznal súd prvej inštancie
žalobcovi odškodnenie vo výške 99,50 eur, čo predstavuje výšku odškodnenia len za otca žalobcu
(1/9 z polovice uplatneného nároku po otcovi W. Q.). Tento nárok súd prvej inštancie žalobcovi priznal,nakoľko sama žalovaná vo svojom rozhodnutí adresovanom žalobcovi uviedla, že nárok na priznanie
odškodnenia z otca žalobcu mala za preukázaný. Z listinných dôkazov vyplynulo, že otec žalobcu bol v
čase druhej svetovej vojny deportovaný do nacistických koncentračných táborov v čase od septembra

1944 do mája 1945. Súd priznal výšku uplatneného nároku v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona č.
305/1999 Z.z. Výšku súd prvej inštancie vypočítal s poukazom na ust. § 3 ods. 1 písm. a) citovaného
zákona tak, že išlo celkovo o obdobie 9-tich mesiacov, počas ktorých otec žalobcu bol deportovaný do
nacistického tábora, t.j. 9 mesiacov po 99,59 eur = celková suma 896,31 eur zaokrúhlene 896 eur. Keďže
W. Q. otec žalobcu mal deväť detí, žalobcovi súdu prvej inštancie priznal 1/9 z uplatneného nároku po

otcovi W. Q..
5. Žalobu v časti na vyplatenie odškodnenia za matku O. Q. v sume 896 eur súd prvej inštancie zamietol,
nakoľko z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že O. Q. bola v čase druhej svetovej vojny
deportovaná do nacistických koncentračných táborov. Navyše mal za preukázané, že žalobca si u
žalovanej nárok na vyplatenie odškodnenia za matku riadne neuplatnil a následne doručil žalobu súdu
po uplynutí zákonom určenej lehoty. Súd prvej inštancie konštatoval, že i v prípade, ak by si žalobca

svoj nárok uplatnil riadne, žalobe by nebolo možné vyhovieť z vyššie uvedeného dôvodu.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 19.1.2015, v ktorom
označilnapadnutérozhodnutiezanespravodlivévčasti,ktorousúdžalobnýnávrhonárokunavyplatenie
odškodnenia za matku zamietol. Uviedol, že jeho súrodencom boli peniaze po matke vyplatené a preto
sasvojhopodieludomáhalajon.Argumentovaltým,žejehobratFrantišekzaniesolžalovanejpotvrdenie

o tom, že ich matka bola „odvlečená“ do koncentračného tábora. Na základe tejto skutočnosti žiadal
odvolací súd, aby mu sumu vo výške 179,59 eur priznal.
7. Žalovaná v stanovenej lehote nepredložila súdu žiadne prostriedky procesnej obrany.
8. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 1.7.2016, (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu podľa § 379 a
380 CSP. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolacích námietok dospel k

záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. Po preskúmaní výsledkov dokazovania v odvolaním napadnutej právnej veci, prostriedkov
procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutkový stav veci, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i
patričným spôsobom odôvodnil. S jeho odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§

387 ods. 1 a 2 CSP). Odvolacie námietky žalobcu neobstoja a v napadnutom rozsudku sa s nimi už
dostatočne vyporiadal súd prvej inštancie.
11. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za
potrebné zdôrazniť len nasledovné:
12. Súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokiaľ sa týka nároku žalobcu na

vyplatenie odškodnenia za jeho matku O. Q. zamietol, keď poukázal na písomnú odpoveď Ministerstva
obrany SR, sekcie ľudských zdrojov, oddelenie starostlivosti o vojnových veteránov a vojenských
dôchodcov zo dňa 1.10.2014, ktorá odpoveď bola adresovaná právnemu zástupcovi žalobcu a z ktorej
vyplýva, že po preštudovaní osobného spisu na meno O. Q. bolo zistené, že O. Q. požiadala o vydanie
osvedčenia podľa § 8 zák. 255/1946 o príslušníkoch Československej armády v zahraničí a o niektorých

iných účastníkov Národného boja za oslobodenie, a to dňa 3.4.1971. V tedajšia komisia pri vydávaný
tohtoosvedčeniapodľazákonač.255/1946Zb.Ministerstvanárodnejobranyžiadateľkepodč.64571/71
oznámila dňa 20.6.1972, že k žiadosti je potrebné doložiť potvrdenie medzinárodného červeného kríža.
Následne žiadosť O. Q. bola odborne posúdená a dňa 18.7.1973 je boli oznámené dôvody, pre ktoré
nebolo možné jej žiadosti vyhovieť. Kópiu oznámenia žiadateľka t.j. matka žalobcu osobne prevzala dňa

25.7.1993. I keď menovaná ešte v roku 1974 doložila svedecké vyhlásenia pani K. J. a S. C., tieto
svedecké vyhlásenia na vydanie osvedčenia nepostačovali.
13. V súvislosti s vyplateným odškodnenia súd prvej inštancie z obsahu pripojeného spisu, ktorý
vedie žalovaný v súvislosti s odškodnením za matku O. Q., (spis označený podacím číslom
19716/00-548/13430, a číslom /9715/00-548/13429, 22240/2010) a ktorého kópia sa nachádza v spise

pod čl. 131 až čl. 176, súd prvej inštancie konštatoval, že z tohto vyplýva, že spisu žalovaná nepriznala
bratovi žalobcu F. D., ktorý bol splnomocnený v konaní súrodencami o vyplatenie odškodnenia v
zmysle zákona č. 305/1999 Z.z., odškodnenie, v ním požadovanej výške a to z dôvodu, že žiadateľom
nebol predložený doklad, ktorý by preukazoval, že O. Q. bola v čase 2. svetovej vojny deportovanádo nacistických koncentračných táborov. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že z obsahu tohto
pripojeného spisu tiež vyplýva, že žalobca svojho brata F. D. na uplatnenie si odškodnenia v zmysle
Zákona č. 305/1999 Z.z. nesplnomocnil. Súd prvej inštancie konštatoval, že v pripojenom spise sa

nachádzajú len písomné splnomocnenia ostatných súrodencov, ktorí F. D. v tomto konaní splnomocnili
na ich zastupovanie. Z obsahu rozhodnutia, ktoré vydal žalovaný nevyplýva, že by žalovaný v tomto
konaní zasielal žalobcovi rozhodnutie, ako v prípade konania, predmetom ktorého bol uplatnenie
odškodnenia v zmysle Zákona č. 305/1999 Z.z. za otca žalobcu. Preto súd prvej inštancie konštatoval,
že žalobca si nárok na vyplatenie odškodnenia za matku O. Q. riadne voči Ministerstvu spravodlivosti

SR neuplatnil, a následne i žalobu na súd doručil po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Tiež súd prvej
inštancie konštatoval, že ak by si aj žalobca nárok na vyplatenie odškodnenia za matku uplatnil riadne,
súd by žalobe nemohol vyhovieť z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že matka žalobcu O. Q.
bola v čase 2. svetovej vojny deportovaná do nacistických koncentračných táborov.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a po opätovnom
oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, ktorý predložil žalovaný a ktorý je vedený v súvislosti

s vyplateným odškodnenia za matku žalobcu O. Q., mal za preukázané, že dňa 4.8.2000 došla na
Ministerstvo spravodlivosti SR, odbor rehabilitácie a odškodňovania v Bratislave žiadosť oprávnenej
osoby ( F. D. - brata žalobcu), o odškodnenie podľa Zákona č. 305/1999 Zb.. Ako vyplýva z obsahu spisu
brat žalobcu bol splnomocnený ostatnými súrodencami, avšak pokiaľ sa týka splnomocnenia žalobcu -
H. Q. r.č. XXXXXX/XXXX, nešlo o splnomocnenie v súvislosti z vyplateným odškodnenia, ale predmetné

splnomocnenie žalobcu zo dňa 2.2.2001 ( čl. 141 spisu), bolo na zastupovanie pána F. D. - brata žalobcu
len v dedičskom konaní po nebohej O. Q., ako i v dedičskom konaní po nebohom W. Q. pred notárom
JUDr. Katarínou Koštálovou, (notár v Leviciach na Bašte č. 1). Nešlo teda o splnomocnenie v súvislosti
s vyplatením odškodnenia. Neobstojí preto odvolania námietka žalobcu, že súrodencov boli peniaze
po matke vyplatené a jemu nie a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nespravodlivé

v časti, pokiaľ bola jeho žaloba o nároku na vyplatenia odškodnenia za matku zamietnutá. Pokiaľ
žalobca zároveň argumentoval tým, že jeho brat F. predložil žalovanej potvrdenie o tom, že ich matka
bola odvlečená do koncentračného tábora, túto námietku odvolací súd považuje taktiež za nedôvodnú,
nakoľko z obsahu pripojeného spisu táto skutočnosť nevyplýva. Z pripojeného spisu, konkrétne z
rozhodnutia žalovaného pod č. 19716/2000-548/13430, (čl. 148) vyplýva, že žalovaná odškodnenie za

deportáciu nebohej matky O. Q., nar. XX.X.XXXX do nacistických koncentračných táborov Tachav a
Ravensbrück v dobe od novembra 1944 do mája 1945 odškodnenie nepriznala z dôvodu, keď F. D. v
mene svojom i v mene súrodencov okrem žalobcu k žiadosti o odškodnenie nepredložil doklad, ktorý by
preukázal, že nebohá O. Q. bola v čase 2.svetovej vojny deportovaná do nacistických koncentračných
táborov. Čestné prehlásenie svedkov K. Q. a Z. J. nebolo možné v odškodňovacom konaní na MSSR

považovať za doklady, ktoré by preukázali nárok na odškodnenie.
15. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca si nárok na vyplatenie odškodnenia za svoju
matku O. Q. riadne voči Ministerstvu spravodlivosti SR neuplatnil. Navyše, ako správne konštatoval súd
prvej inštancie, ak by si žalobca žalobou na vyplatenie odškodnenia za matku uplatnil riadne, ani v takom
prípade by žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť a to z dôvodu, že v konaní žalobca nepreukázal, že

by jeho matka O. Q. bola v čase 2.svejtovej vojny deportovaná do nacistických koncentračných táborov.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
s poukazom na ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v v spojení s § ust. 262 ods.
1 CSP, v zmysle ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorýmsakonaniekončí,azároveňivspojenísust. §255ods.1CSP.Žalovanýmalvodvolacomkonaní
plný úspech vo veci, avšak keďže žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli odvolací súd
rozhodol tak je uvedené v výroku tohto rozsudku.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť vdovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).