Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 9, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/166/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414217499
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1414217499.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu:

Cuubuus International Holding, a.s. , Vlčkova 11/A, 811 06 Bratislava, IČO: 35 934 182, zast.: Dvořák
Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o., Cintorínska 3/a, 811 08 Bratislava, IČO: 36 659 746,
proti žalovanému v 1. rade: Jannock Consultants Ltd., Akara Bldg, 24 De Castro Street, Wickhams Cay
1, Road Town, Tortola, Britské Panenské Ostrovy, IČO: BVI COMPANY NUMBER: 1652701, v 2. rade:
Joxlay LLC, so sídlom 16192 Coastal Higway, Lewes, Delaware, Country of Sussex, USA, zapísaná v
registri spoločností Delaware, USA, IČ: SRV131346277-5438135 FILE, o určenie neplatnosti zmluvy o
zriadení záložného práva, takto

r o z h o d o l :

Súd zamieta návrh na prerušenie konania.

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovaným náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.12. 2014 domáhal určenia, že zmluva o zriadení záložného práva,
ktorú uzatvorili žalovaní a predmetom ktorej je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným
na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre katastrálne

územie E. N., a to stavby, súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku, parcelné číslo XXX/X, pozemku
vedenom ako zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX/X o výmere XX.XXX m2, pozemku
vedenom ako zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX/X o výmere X.XXX m2, pozemku
vedenom ako zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2, je neplatná.
Žalobca zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaných k náhrade trov konania.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca sa na tunajšom súde domáha v konaní vedenom pod sp. zn.

12Cb/32/2014, určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila spoločnosť Aquario Shopping Center
III s.r.o., so sídlom Vlčkova 11/A, 811 06 Bratislava, IČO: 36 789 810, so žalovaným v prvom rade. Touto
zmluvou mal žalovaný v prvom rade nadobudnúť vlastnícke právo k zálohu. Žalobca mal mať záujem na
tom, aby sa záloh vrátil späť do vlastníctva spoločnosti Aquario Shopping Center III s.r.o., nakoľko je jeho
spoločníkom a ďalšie dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami považuje za ohrozujúce jeho legitímne
záujmy. Žalobca ďalej uviedol, že má pohľadávku voči spoločnosti Aquario Shopping Center III s.r.o., v
ktorej je 50 %-ným spoločníkom. Vo vzťahu k špecifikovaným nehnuteľnostiam mali byť uskutočňované

také právne kroky, ktoré majú mať za cieľ cez spoločnosti v daňových rajoch sťažiť ich navrátenie do
vlastníctva spoločnosti Aquario Shopping Center III s.r.o., a tým znemožniť uspokojenie pohľadávky
žalobcu, ktorú má voči tejto spoločnosti.3. V písomnom podaní, súdu doručenom 17.08.2016, žalobca navrhol prerušenie konania nakoľko podľa
jeho názoru platnosť záložnej zmluvy nie je možné posúdiť bez posúdenia platnosti kúpnej zmluvy,
na základe ktorej mal žalovaný v prvom rade nadobudnúť vlastnícke právo k zálohu. Vzhľadom ku

skutočnosti, že platnosť kúpnej zmluvy je sporná, pričom prebieha konanie vedené tunajším súdom pod
sp. zn. 12Cb/32/2014, žalobca navrhol konanie prerušiť, nakoľko v uvedenom súdnom konaní sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.

4. Žalovaní nesúhlasili s prerušením konania z dôvodu rozporu takéhoto prerušenia so zásadou

hospodárnosti konania. Prípadné prerušenie konania by bolo v rozpore so základnými princípmi
civilného sporového konania, konkrétne Článku 17 CSP. Žalovaní uviedli, že inštitút prerušenia konania
je až sekundárnym procesným nástrojom súdu v prípade existencie potreby riešenia prejudiciálnej
otázky, pričom poukazovali na Uznesenie NS SR, 3Cdo/150/2010, podľa ktorého „súd je povinný
najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže
konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie

konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri
vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej
ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana
práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti
konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo".

5. Na pojednávaní konanom 09. septembra 2016 žalobca uviedol, že záložná zmluva má predstavovať
ďalšízraduúkonov,ktorýchcieľomjeukrátiťžalobcuaspôsobiťnevymožiteľnosťjehopohľadávok,ktoré
má mať voči spoločnosti Aquario Shopping Center III s.r.o.. Žalobca k návrhu na prerušenia konania
uviedol, že za okolností, kedy o predbežnej otázke na súde už prebieha iné konanie považuje prerušenie

konania až do právoplatného rozhodnutia o predbežnej otázke za efektívne, avšak v prípade ak by došlo
k predbežnému posúdeniu platnosti kúpnej zmluvy, odkázal na tvrdenia a dôkazy predložené v konaní
o neplatnosť kúpnej zmluvy vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 12Cb/32/2014.

6. Za dôkazy svojich tvrdení žalobca označil: list vlastníctva č XXXX, spis Okresného úradu Bratislava,

katastrálny odbor - V XXXXX/XXXX, súdny spis tunajšieho súdu sp. zn. 12Cb/32/2014.

7. Žalovaní žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Vo svojom
vyjadrení zo dňa 07.06.2016 namietali dôvodnosť žaloby a poukazovali na to, že vymožiteľnosť, resp.
nevymožiteľnosť pohľadávky žalobcu voči spoločnosti Aquario Shopping Center III s.r.o. v žiadnom

prípade nemôže zakladať dôvod neplatnosti záložnej zmluvy. Žalobca v žalobnom návrhu neuviedol
dôvody, ktoré by mohli zakladať neplatnosť záložnej zmluvy. Žalovaný v prvom rade uzatvorením
záložnej zmluvy len vykonával svoje právo disponovať s predmetom vlastníctva. Žalovaní poukázali
na ústavnú ochranu vlastníckeho práva a tiež čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca nemal preukázať, dokonca ani označiť relevantné

dôvodyneplatnostizáložnejzmluvy,čiaspoňexistenciutakýchskutočností,sktorýmibyprávnepredpisy
neplatnosť záložnej zmluvy spájali, taktiež žalobca nemal preukázať, že by záložná zmluva svojim
obsahom alebo účelom odporovala zákonu, obchádzala ho, alebo sa priečila dobrým mravom. Záložná
zmluva mala byť uzatvorená platne a spĺňa všetky zákonné náležitosti a určenie neplatnosti teda nemá
oporu v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky.

8. Na pojednávaní konanom 09. septembra 2016 žalovaní v rámci procesnej obrany namietali, že
žalovaný v prvom rade je v zmysle výpisu z katastra nehnuteľností riadnym vlastníkom zálohu a ako
vlastník je oprávnený disponovať s predmetom svojho vlastníctva. Odmietli tvrdenie, že by uzatvorením
záložnej zmluvy došlo k ukráteniu žalobcu, resp. že by žalovaný v prvom rade vykonanými úkonmi

sledoval ukrátenie žalobcu na jeho právach.

9. Žalobca na pojednávaní trval na tom, že zmluva o zriadení záložného práva je neplatným právnym
úkonom a to jednak preto, že záložca nie je vlastníkom zálohu, záložná zmluva nebola uzavretá v dobrej
viere, bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a s cieľom poškodiť záujmy žalobcu ako veriteľa.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.10. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Žalovaný v prvom rade
sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností zápisom do katastra nehnuteľnosti a preto v zmysle
zákona bol oprávnený disponovať so svojim vlastníctvom. Odmietli tvrdenia, že by bola zmluva o

zriadení záložného práva uzavretá v rozpore s dobrými mravmi či dobrou vierou ako uvádzal žalobca.
Zmluvou o zriadení záložného práva nedošlo k ukráteniu žalobcu. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, na
základe ktorej sa žalovaný v prvom rade stal vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti zápisom do katastra
nehnuteľnosti, neexistujú dôvody jej neplatnosti a nedošlo ani k porušeniu akýchkoľvek zákonných
alebo zmluvných ustanovení. Poukázali na skutočnosť, že žalobca ako spoločník predchádzajúceho

vlastníka nehnuteľnosti spol. Aquario Shopping center III s.r.o. vyjadril súhlas s predajom predmetných
nehnuteľností. Žalovaný v I. rade ponúkol spol. Aquario Shopping center III s.r.o. vyššiu kúpnu cenu ako
bola dojednaná spoločníkmi predchádzajúceho vlastníka Aquario Shopping center III s.r.o.. Žalobca aj
keď mal vedomosť o podmienkach predaja, favorizoval iného kupujúceho, ktorý však ponúkal kúpnu
cenu nižšiu ako bola kúpna cena dohodnutá spoločníkmi Aquario. Zmluva o zriadení záložného práva,
ani kúpna zmluva netrpia žiadnymi právnymi vadami a nie sú dané žiadne dôvody ich neplatnosti.

11. Súd v zmysle § 204 C.s.p. nevykonal dôkaz čítaním listín obsiahnutých v spise nakoľko strany sporu
vyhlásili, že všetky listiny im boli doručené a obsah listín nebol stranami sporu spochybnený. Išlo o
nasledovné listiny: výpis z listu vlastníctva č. XXXX, spis Okresného úradu Bratislava - katastrálneho
odboru sp. zn. V - XXXXX/XXXX, ktorého obsahom je aj zmluva o zriadení záložného práva k

nehnuteľnostiam, ktorej vyslovenia neplatnosti sa žalobca v tomto konaní domáhal, uznesenie zo dňa
21.10.2013 prijaté spoločníkmi Aquario Shopping Center III s.r.o. vo forme „per rollam", zápisnica
o úschove listín sp. zn. 79/2014, U 2/2014 zo dňa 04.02.2014, jednostranný zápočet vzájomných
pohľadávok zo dňa 20.02.2014, žiadosť o právne posúdenie zo dňa 20.02.2014, písomné vyhlásenie
- úschova listín H U X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnica o vydaní listín z úschovy z XX.XX.XXXX

N XX/XXXX, U X/XXXX. Z identických dôvodov súd nevykonal dôkaz čítaním listín obsiahnutých v
priloženom súdnom spise tunajšieho súdu sp. zn. 12Cb/32/2014, nakoľko tieto tiež neboli stranami sporu
spochybnené. Žalobca je v oboch konaniach v identickom procesnom postavení a žalovaný v prvom
rade vystupuje ako žalovaný v druhom rade v uvedenom súdnom konaní sp. zn. 12Cb/32/2014. Listiny
z tohto súdneho spisu predstavujú: Kúpna zmluva uzatvorená medzi Aquario Shopping Center III s.r.o.

a Jannock Consultants Ltd., zmluvy o pôžičke uzatvorené medzi žalobcom a Aquario Shopping Center
III s.r.o., e-mailová komunikácia.

12. Súd zamietol návrh na prerušenie konania, keďže mal za to, že na takýto postup neboli splnené
podmienky. Súd si otázku, ktorá je predmetom konania pred tunajším súdom sp. zn. 12Cb/32/2014,

teda platnosť resp. neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný v prvom rade nadobudol
do vlastníctva predmetnú nehnuteľnosť - záloh posúdil podľa § 194 ods. 1 C.s.p. sám. Výsledkom
uvedeného posúdenie prejudiciálnej otázky je záver, že súd uvedenú kúpnu zmluvu nepovažuje za
neplatnú. Súd mal z priloženého spisu sp. zn. 12Cb/32/2014, za nepochybné, že kúpna zmluva bola
uzatvorená medzi zmluvnými stranami slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, že zmluvu uzatvorili

osoby, ktoré boli v mene zmluvných strán spôsobilé na jej uzatvorenie. Súd konštatuje, že kúpna zmluva
obsahuje zákonné náležitosti tak, aby bola zmluvou perfektnou. Neboli zistené žiadne skutočnosti,
ktoré by mohli spochybňovať spôsobilosť žalovaného uzatvoriť túto zmluvu. Právna spôsobilosť
žalovaného bola preukázaná príslušnými dokumentmi, ktoré jeho existenciu podľa právneho poriadku
štátu Delaware v USA dokazujú a slovenský právny poriadok pre právnu spôsobilosť zahraničnej

právnickej osoby nevyžaduje žiadne ďalšie podmienky.

Podľa § 18 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa § 19a ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti

môže byť obmedzená len zákonom.

Podľa § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo
do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do
tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa§21ods.2Obchodnéhozákonníka,zahraničnouosobousanaúčelytohtozákonarozumiefyzická
osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky.Podľa § 22 prvá veta Obchodného zákonníku, právnu spôsobilosť, ktorú má iná než fyzická zahraničná
osobapodľaprávnehoporiadku,podľaktoréhobolazaložená,mátakistovoblastislovenskéhoprávneho
poriadku.

13. Ďalším argumentom, ktorý mal odôvodňovať neplatnosť kúpnej zmluvy mala byť skutočnosť, že
zmluva svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom. Súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by uvedená kúpna zmluva
odporovala zákonu, alebo sa priečila dobrým mravom. Žalobcom ani neboli uvádzané skutočnosti, na

základe ktorých by bolo možné konštatovať rozpor kúpnej zmluvy s dobrými mravmi alebo zákonom.
Súd prípadný rozpor uzatvorenej zmluvy s dobrými mravmi, alebo so zákonom nemôže konštatovať
z tvrdenia žalobcu, že vidí rozpor kúpnej zmluvy s dobrými mravmi v úmysle spoločnosti Aquario
Shopping Center III, s.r.o. poškodiť žalobcu tým, že „všetky žalobcovi známe skutočnosti nasvedčujú
tomu, že úmyslom žalovaného v prvom rade je poškodiť žalobcu ako spoločníka presunom aktív
na pochybné spoločnosti bez reálneho protiplnenia". Podľa názoru súdu však výberom kupujúceho

na predmetné nehnuteľnosti spoločnosťou Aquario Shopping Center III, s.r.o., nemôže byť nijakým
spôsobom preukázaná snaha tejto spoločnosti o poškodenie žalobcu. Sám žalobca mal záujem o predaj
predmetných nehnuteľností s dohodnutou cenou nie nižšou ako 4.500.000 eur, pričom uzatvorená
zmluva medzi spoločnosťou Aquario Shopping Center III, s.r.o. a žalovaným túto podmienku spĺňala.

14. Pokiaľ ide o namietaný spôsob úhrady za predmet kúpy, keď žalobca tvrdil že predmet kúpy bol
prevedený na kupujúceho bez reálneho protiplnenia, súd môže len konštatovať, že započítanie je
rovnocenným spôsobom zániku záväzku ako poskytnutie finančného plnenia. Takže týmto spôsobom
splneným záväzkom nemohlo dôjsť k poškodeniu, či k ukráteniu žalobcu na jeho právach a
povinnostiach.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

15. Žalobca ďalej odôvodňoval neplatnosť kúpnej zmluvy tým, že k predaju predmetných nehnuteľností
došlo údajne bez upovedomenia žalobcu ako spoločníka predávajúceho, spoločnosti Aquario Shopping
Center III s.r.o. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobca mal vedomosť o predaji
predmetných nehnuteľností, nakoľko sám Uznesením zo dňa 21.10.2013 prijatým vo forme „per rollam"

súhlasil s predajom nehnuteľnosti s jedinou výhradou, že kúpna cena nesmie byť nižšia ako 4.500.000
€. Aj v prípade, ak by žalobca skutočne nebol upovedomený o predaji predmetných nehnuteľností, to
ešte nezakladá dôvod neplatnosti danej zmluvy.

16. Žalobca ďalej uvádzal, že „uzatvorenie kúpnej zmluvy bolo simulované, t.j. účastníci kúpnou zmluvou

iba predstierali iný právny úkon, ktorý v skutočnosti chceli urobiť. Kúpna zmluva, ako simulovaný právny
úkon je úkonom neplatným". (§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak právnym úkonom má byť
zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky
jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho
považoval za nezastretý). Žalobca však neuviedol, aký právny úkon mal byť kúpnou zmluvou zastretý.

Pri úvahe, či právny úkon je úkonom simulovaným zákon sleduje existenciu zastretého úkonu, ktorého
obsahom sú odlišné práva a povinnosti zmluvných strán ako pri úkone simulovanom. Simulovaný je
právny úkon predstieraný. Ide o taký prejav, ktorý má pôsobiť ako úkon vážny, ale v skutočnosti nie
je vážne mienený, pretože nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky. Pri posúdení, či kúpna zmluva
zastierala iný právny úkon súd sledoval vôľu zmluvných strán uzatvoriť zmluvu obsahujúcu podmienky

určenéspoločníkmipredávajúceho-spoločnostiAquarioShoppingCenterIII,s.r.o.ateda,čipredávajúci
v celosti previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na kupujúceho a či kupujúci zaplatil
predávajúcemu dojednanú kúpnu cenu (nie menšiu ako 4.500.000 €). Predávajúci riadne v zmysle
dojednaného previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na kupujúceho a ten splnil záväzok zaplatiť
dojednanú kúpnu cenu, ktorá bola vyššia ako suma určená spoločníkmi predávajúceho. Súd z tvrdení

sporových strán považoval za nesporné, že dojednaná kúpna cena je cena obvyklá vzhľadom na reálnu
hodnotu predmetných nehnuteľností. Samotný akt započítania pohľadávok predávajúceho a kupujúceho
nemožno považovať za simuláciu zaplatenia, resp. plnenie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko z dikcie
zákona vyplýva, že ak sa stretnú dve pohľadávky spôsobilé na započítanie, ich zánik nastáva okamihomich stretnutia. Zákon možnosť zaplatenia formou započítania predpokladá a považuje za nahradenie
zaplatenia kúpnej ceny. Na základe uvedeného súd predbežne nemohol posúdiť kúpnu zmluvu ako
neplatnú.

17. Vo veci samej v tomto konaní (sp. zn. 8C/166/2014), teda v určení neplatnosti zmluvy o zriadení
záložného práva súd primárne konštatuje, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho
záujmu na takomto určení. Pričom existencia naliehavého právneho záujmu je jedným z predpokladov
úspechu určovacej žaloby v súdnom konaní. Podľa § 137 písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa

rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitnéhopredpisu.Existencianaliehavéhoprávneho
záujmu a potreba jeho osvedčenia v konaní v podstate reflektuje preventívny charakter určovacej žaloby.
Znamená to, že určovacou žalobou sa má ustáliť nemenný stav, ktorý tvorí pevný právny základ medzi
stranami sporu. Preto v prípade, že by určenie existencie alebo neexistencie práva alebo právneho
vzťahu nemalo definitívny charakter v prejednávanej veci, nemožno ustáliť existenciu naliehavého

právneho záujmu na určení. V tomto konaní sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o zriadení
záložného práva uzavretej medzi žalovanými (žalobca ani nebol účastník tohto právneho vzťahu),
ktorá podľa jeho názoru je absolútne neplatným právnym úkonom. Ak by aj súd pristúpil k určeniu
neplatnosti tejto zmluvy, je zrejmé, že týmto určením by nedošlo k usporiadaniu vzťahov medzi stranami
sporu, najmä z dôvodu, že medzi stranami sporu neexistuje žiadny priamy právny vzťah v kontexte

prejednávanej veci. Aj prípadným určením požadovanej neplatnosti, by sa vzťahy medzi stranami sporu
vôbec nezmenili. Na základe vyššie uvedených úvah, súd ustálil neexistenciu naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, čím žalobca neosvedčil základný
predpoklad úspešnosti určovacej žaloby.

18. Odhliadnuc od skôr uvedeného mal súd za preukázané, že žalovaný v prvom rade bol v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy ako vlastník zálohu plne oprávnený na uzatvorenie záložnej zmluvy. Ako
vlastník mohol žalovaný v prvom rade disponovať so zálohom v rámci vlastnej vôle ľubovoľne. Súd
sa nemohol stotožniť s argumentom žalobcu, že záložná zmluva predstavuje dispozíciu so zálohom
ohrozujúcu legitímne právne záujmy žalobcu a že cieľom žalovaných bolo ukrátiť žalobcu a zabezpečiť

nevymožiteľnosť jeho pohľadávky. tieto tvrdené skutočnosti neboli nijakým spôsobom preukázané. Sám
žalobca ako spoločník spoločnosti Aquario Shopping Center III, s.r.o. deklaroval svoj záujem predať
predmetné nehnuteľnosti.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníku, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníku, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníku, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Na základe dokazovania súd nemal čo i len za pochybné, že záložná zmluva bola uzatvorená
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, že zmluvné strany boli v čase uzatvorenia zmluvy spôsobilé

na jej uzatvorenie. Prípadnú neplatnosť záložnej zmluvy nemohla spôsobiť ani jej forma, keďže záložná
zmluva spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Taktiež nebolo nijakým spôsobom preukázané, že
by záložná zmluva svojím obsahom alebo účelom odporovala zákonu, alebo ho obchádzala.

20. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že záložná zmluva bola uzatvorená v rozpore s dobrými

mravmi. Právny úkon možno považovať za rozporný s dobrými mravmi vtedy, ak je jeho obsah v rozpore
so všeobecne uznávaným názorom, ktorý určuje aký má byť obsah správania sa ľudí v ich vzájomných
právnych, alebo všeobecných vzťahoch tak, aby boli dodržané základné pravidlá, zásady mravného
poriadku spoločnosti.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, teda že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem ani
dôvodnosť ním podanej žaloby, súd žalobu zamietol.22. O trovách súd rozhodol podľa § 255 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci, keďže boli žalovaní v konaní plne úspešní, súd im priznal náhradu
trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.