Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Mária Malíková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/633/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206722
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206722.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: W. I., nar.
XX. XX. XXXX, bytom ul. X. XX/XX, W., o zaplatenie 136 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 16. októbra 2015 č.k. 7C/409/2013-115 a čiastočnom

späťvzatí žaloby žalobcom po vyhlásení rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne,
rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 16. októbra 2015 č.k. 7C/409/2013-115 v tejto časti z r u š u j
e a konanie z a s t a v u j e.

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie
a prípisom doručeným súdu dňa 23. 12. 2015 návrh na začatie konania vzal späť v časti týkajúcej sa
uplatnenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne tak, že vzal návrh späť vo výške 0,19 % denne.

2. Žalovaná na výzvu súdu, či súhlasí so späťvzatím návrhu nereagovala, neoznámila súhlas, resp.
nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby.

3. Podľa § 370 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., účinný
od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr,
ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (ods. 1). Súd

späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (ods. 2). Ak je žaloba
vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (ods. 3).

4. Žalobca svoj návrh na začatie konania vzal čiastočne späť, žalovaná sa k späťvzatiu návrhu
nevyjadrila a ani neuviedla žiadne vážne dôvody, pre ktoré by nesúhlasila so späťvzatím žaloby, preto

odvolací súd v súlade s ustanovením § 370 CSP čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu, pripustil,
v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

5. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podanú žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch písomného rozhodnutia
uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy

136 eur z titulu zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, 6% ročného úroku a z
titulu zmenkovej odmeny v sume 1,40 eura. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľomvšetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 27. 05. 2010. Indosovaná vlastná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za preukázaný
mal skutkový stav, podľa ktorého žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej

republiky. Žalovaná ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka
bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je
cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v Českej
republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci. Zmenka bola

vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území
SR, preto vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Použitie
právneho poriadku SR v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom v znení neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu
účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná
nebola. Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje:

Označenie, že sa jedná o zmenku
Číslo zmluvy: 400700398
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovanej
Miesto vystavenia: v W.
Dátum vystavenia: 27. 05. 2010

Zmenková suma: 420 eur
Vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 17. 10. 2010
Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia"

Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.
Z obsahu spisového materiálu mal za zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania
zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy 420 eur s príslušenstvom. Uviedol, že vo
veci zmenkový platobný rozkaz nevydal, a pred rozhodnutím o podanom návrhu sa oboznámil s
obsahom spisového materiálu a to s predloženou xerox-kópiou, ktorú si porovnal s originálom listiny

založenej v trezore súdu Ak vznikne zmenkový záväzkový vzťah sa stáva záväzkovým vzťahom celkom
samostatným ktorý existuje mení sa a vyvíja sa bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré stáli pri ich vzniku
a nepochybne s každým indosamentom sa nesporne charakter zmenky ďalej posilňuje a prehlbuje
v neprospech zmenkou zaviazanej osoby, kedy zjednodušene možno uviesť, že zmenka si začne
žiť svojim životom. Ďalej dôvodil tým, že tento abstraktný záväzok zo zmenky možno obmedziť, po

uplatnení dôvodných námietok zo strany osôb zúčastnených na zmenkovo-právnom vzťahu, resp.
uplatnený nárok z takejto listiny síce označenej ako zmenka, ex offo posúdiť ako neplatnú zmenku,
čím by došlo k zamietnutiu žaloby. Medzi uvádzané, minimálne zákonom požadované štandardy, patrí
aj údaj určujúci splatnosť zmenky, ktorý údaj predstavuje podstatnú náležitosť zmenky, ako je tomu
v prejednávanom prípade, kedy popri údaji určujúcom splatnosť Vista zmenky, sa vyskytuje ďalšia

doložka nad podpisom výstavcu, čím táto doložka je rovnako krytá podpisom výstavcu, je údaj určujúci
konkrétny deň splatnosti a to štyroch rokov od vystavenia t. j. jeden konkrétny deň a to 27. 05. 2014.
Na základe uvedených skutočností dochádza k rozporu so zákonom o zmenkách v časti určenia dňa
splatnosti, kedy zmenka na videnie sa dostane do rozporu s vymedzením jedného konkrétneho dňa
splatnosti (štyroch rokov od vystavenia) a to 27. 05. 2014 a na základe uvedenej skutočnosti predloženú

zmenku považoval v zmysle § 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. zák. za neplatnú. Na základe uvedených
skutočností je zrejmé, že sú tu vlastne dve samostatné doložky vymedzujúce splatnosť zmenky (jednak
ako lehotnú a jednak ako konkrétny deň splatnosti 4 roky po vystavení), preto nie je možné súhlasiť
so žalobcom, podľa ktorého uvedenú situáciu je možné riešiť na základe tzv. moderačného práva
súdu jednak preto, že by takýmto postupom došlo k narušeniu rovnosti účastníkov pred zákonom,

pretože súd takýmto výkladom a uplatnením moderačného práva by vyložil obsah zmenky pri riešení
jej platnosti alebo neplatnosti v prospech jedného z účastníkov konaniach. Zároveň by sa úplne poprela
zákonom predpokladaná podmienka rigoróznosti zmenky, ktorá je v protiklade s abstraktnosťou záväzku
zozmenky.Abstraktnosťzjednodušujezmenkouoprávnenejosobesiuplatniťnasúdezmenkovénároky,
pre ktoré je charakteristická zmenková prísnosť (rigor cambialis), ktorú musí zmenka spĺňať ako cenný

papier z pohľadu zmenkového veriteľa tak aj dlžníka na to, aby bolo možné práva z nej s úspechom
uplatniť. Rozlišuje sa materiálna (hmotnoprávna) zmenková prísnosť, ktorá sa prejavuje striktnou a
kogentnou úpravou minimálnych náležitostí zmeniek s prísnymi podmienkami zachovania zmenkových
práv atď. a formálna stránka zmenkovej prísnosti, z ktorej vyplýva, že zmenkové nároky sa dajú uplatniťv urýchlenom súdnom konaní. Na základe uvedených skutočností citovaná vlastná zmenka je neplatná
okrem už uvedených skutočností aj na tom základe, že nemožno na jednej strane v rámci zachovania
materiálnej (hmotnoprávna) zmenkovej prísnosti neprihliadať ku skutočnosti, že na zmenke sú napísané

dve doložky upravujúce splatnosť zmenky a na druhej strane v rámci abstraktnosti záväzku výkladom
dospieť k tomu, že splatnosť je jednoznačne upravená inak ako je uvedená v písomnom vyhotovení
citovanej vlastnej zmenky. V závere rozhodnutia uviedol, že vo veci konal a rozhodol podľa § 156
ods. 3 OSP, nakoľko mal za to, že vo veci je možné postupovať podľa citovanej právnej úpravy
bez nariadenia ústneho pojednávania, kedy len oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Podľa súdu nie je možné
akýmkoľvek dokazovaním, výsluchom účastníkov konania ani žiadnym výkladom vysvetliť jednoznačnú
skutočnosť o tom, že na zmenke sú dva údaje rozdielne vymedzujúce splatnosť zmenky ako je vyššie
uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania rozhodol tak, že stranám náhradu
trov konania nepriznal podľa 151 ods. 1 OSP.

6. Žalobca napadol rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Odvolanie zdôvodnil ustanovením § 205 ods.
2 písm. a), b), f) OSP. Namietal prekvapivosť rozhodnutia, keď prvoinštančný súd vyhodnotil zmenku
za neplatnú pre neurčitý údaj splatnosti. Nestotožnil sa s právnym zdôvodnením súdu prvej inštancie a
podrobne poukázal na dôvody nesúhlasu s právnou argumentáciu súdu prvej inštancie. Ďalej uviedol,
že nemá vedomosť o právnych vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky.

Je len vlastníkom cenného papiera, ktorý nadobudol na základe indosamentu. Citoval rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici, v Prešove, v Trnave a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a návrhu vyhovel v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť

a vec súdu prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie.

9. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

12. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

13. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4

ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca
domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého
návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná,
pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov

od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.

14. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania, spočívajúcu v prekvapivom rozhodnutí súdu prvej
inštancie, čo považoval za vadu konania, spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom. Odvolacísúd preto predtým, ako preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, skúmal, či konanie zaťažil vadou
konania, namietanou žalobcom. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku dňa 16. 10. 2015 a žalovanej žalobu (návrh

na začatie konania) a tlačivo „C“ Nariadenia nedoručil, nakoľko na adrese X. si zásielku v odbernej
lehote nevyzdvihla. V registri obyvateľov má evidovaný pobyt na adrese X.. Tento postup konania
žalobca nenamietal, avšak z obsahu odvolania vyplýva, že namietal zamietnutie žaloby napriek tomu, že
žalovaná nárok nepoprela. Z uvedených skutočností potom vyplýva, že žalobca namietal postup súdu,
spočívajúci v skúmaní zmenky a jeho právne závery, ktoré však nezakladajú vadu konania spočívajúcu

v odňatí možnosti konať pred súdom. V dôvodoch odvolania citoval rozhodnutia súdov, ktoré mu v
obdobných veciach priznali právo zo zmenky, preto právny záver súdu prvej inštancie považoval za
nesprávny a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a priznal mu žalovanú sumu a trovy
konania.

15. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol 16. 10. 2015. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod číslom

93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20.
októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo
vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či

je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

16. Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo

publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom
stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným
postupomplnilnajvyššísúdzákonomstanovenúpovinnosťdbaťojednotnývýkladajednotnépoužívanie
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch
a sudcoch). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia
bolo rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry
(IV. ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch
kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad najvyššieho
súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú

vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu
má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi
jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel
medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,
ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom

najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované
rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho
súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň
zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí
viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec

prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od
názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“
názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie.17. Zákon č. 191/1950 Sb. a Občiansky súdny poriadok (zákon číslo 99/1963 Zb., účinný do 30. 06.
2015, ďalej len „OSP“), reagovali na prijaté rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z. z. účinným od 23. 12.
2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb. v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného

ustanoveniavyplýva,žeakježalovanýmzozmenkyten,kohozaviazanosťzozmenkyvzniklavsúvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystavovateľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní v ktorom sa uplatňuje alebo
vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa
odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla

v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Poznámka pod čiarou odkazuje príkladom na § 52 OZ, § 5a
zákona č. 250/207 Z. z. Tento zákon v čl. I. zmenil a doplnil OSP v § 79 o odseky 3,4, § 114 ods. 2
OSP, v ktorých upravil náležitosti návrhu na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankciu
za nesplnenie povinnosti spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie
žalovaného o možnosti uplatňovania námietok.

18. V danej veci súd prvého stupňa v zmysle uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu SR nepostupoval,
nepodrobil prieskumnej činnosti a neskúmal základný vzťah medzi žalobcom a žalovanou, na základe
ktorého bola vystavená zmenka, ako aj predmetnú, žalobcom predloženú zmenku a z nej vyplývajúci
nárok, z hľadiska spotrebiteľského práva. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, podľa ktorého síce vyhodnotil bez prieskumnej činnosti základného vzťahu, zmenku ako

neplatnú, avšak svoj záver založil na nesprávnosti údaju určujúceho konkrétny deň splatnosti. Navyše
odôvodnenie napadnutého rozsudku je nejasné, neurčité a tým aj nepreskúmateľné. Za situácie, že
súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol na verejnom vyhlásení rozsudku, bez prejednania veci
samej na pojednávaní, žalovaná svoju obranu predniesť na pojednávaní nemohla, pričom súd prvej
inštancie žalobu žalobcu žalovanej vôbec nedoručil s možnosťou vyjadrenia k nej, je potrebné, aby

sa súd prvej inštancie opätovne vecou samotnou zaoberal a opätovne ju posúdil a znova prejednal v
intenciách uvedených v tomto uznesení. Súd prvej inštancie tak nedostatočne vykonal dokazovanie,
na základe ktorého dospel k predčasne nesprávnym právnym záverom. Táto skutočnosť bezpochyby
zakladá odvolaciemu súdu dôvod na postup podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP spočívajúci v zrušení
napadnutéhorozsudkuavrátenívecisúduprvejinštancievsúlades§391ods.1CSPnaďalšiekonanie.

19. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle prijatého stanoviska
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, t.j. postupovať podľa jeho jednotlivých bodov. V prvom rade
doručí žalovanej žalobu s výzvou, aby sa k nej vyjadrila, následne si vyrieši základný právny úkon, od
ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok z titulu zmenky z hľadiska jeho platnosti a jednotlivých zmluvných

podmienok, podrobí ho prieskumnej činnosti a posúdi podľa platných spotrebiteľských právnych noriem
platnosť nielen základného právneho úkonu (zmluvy o úvere), ale aj žalobcom predloženej zmenky,
z ktorej si uplatňuje nárok. Zaoberať sa bude i dôvodmi žalobcu uvedenými v podanom odvolaní. Po
doplnení dokazovania vyhodnotí výsledky vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením § 191 CSP
a vo veci rozhodne. Rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP tak, aby

v prípade podaného odvolania bolo odvolacím súdom preskúmateľné. V novom rozhodnutí rozhodne aj
o náhrade trov odvolacieho konania (396 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.