Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717212766
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717212766.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.JanyUrbanovejasudcov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. Š. A. XXXX/X, XXX XX B., proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48,
832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, o určenie neplatnosti zmluvného dojednania, v štádiu rozhodovania
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Martin č.k. 5Csp/277/2017-31 zo dňa 23. 01. 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 5Csp/277/2017-31 zo dňa 23. 01. 2018 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 328 ods. 1 CSP zamietol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa používania zmluvnej pokuty 8,00 Eur pri omeškaní so splácaním úveru

poskytnutého žalobcovi na základe zmluvy č. 5063812201, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súčasťou
žaloby doručenej súdu prvej inštancie dňa 27.12.2017, na základe ktorej sa žalobca domáha určenia,
že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute pri omeškaní so splácaním úveru poskytnutého na základe
zmluvy č. 5063812201 je neplatné.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie citujúc ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, §

326, § 328, § § 329 ods. 1 CSP poukázal na nevyhnutnosť splnenia dvoch kumulatívnych podmienok
na nariadenie neodkladného opatrenia, a to dôvodnosti nároku a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Naviac pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nevykonáva
dokazovanie, ale vychádza len z obsahu návrhu na jeho nariadenie a k nemu pripojených príloh. Na
ich základe musí mať súd osvedčenú nielen dôvodnosť uplatneného nároku, ale aj nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca však v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, bez ktorej by bol
reálneabezprostredneohrozenýuplatňovanýnárok. Keďžežalobcaneosvedčildôvodnosťnavrhovanej
dočasnej úpravy, okresný súd jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s tým, že
neprijateľnosťou zmluvnej pokuty vo výške 8,00 Eur za omeškanie so splácaním poskytnutého
úveru sa bude súd zaoberať v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej.
3. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 262 ods. 1 CSP. O trovách

neodkladného opatrenia rozhodne preto súd v rozhodnutí, ktorým rozhodne vo veci samej.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny
tak, že odvolací súd nariadi neodkladné opatrenie v zmysle jeho návrhu, alebo vrátenia veci okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Poukázal na svoje tvrdenia i právnu argumentáciu obsiahnuté v žalobe a tiež na dôkazné

prostriedky, k nej pripojené. Zdôraznil, že ako spotrebiteľ si so žalovaným žiadnu zmluvnú pokutu pri
omeškaní vo výške 8,00 Eur nedohodol, čo vyplýva z obsahu zmluvy č. 5063812201 zo dňa22.10.2014 uzatvorenej medzi stranami sporu i všetkých zmluvných dokumentov k nej prislúchajúcich.
Z dôkazov predložených žalobcom do spisu jednoznačne vyplýva, že žalobcovi už bola žalovaným
dvakrát zrazená zmluvná pokuta vo výške 8,00 Eur pri omeškaní so splácaním úveru (o čom svedčí

výpis z účtu, upozornenia na omeškanie zo dní 20.10.2017, 03.12.2017, upomienok zo dní
09.11.2017 a 10.12.2017). Z tohto dôvodu pri následnom vložení peňažných prostriedkov žalobcom na
účetzaúčelomsplateniamesačnýchsplátokúveruuždvarazychýbadocelkovejvýškykaždejmesačnej
splátky suma 8,00 Eur. Takýto postup žalovaného považuje žalobca za nekalú obchodnú praktiku, ktorá
ho ako spotrebiteľa znevýhodňuje a spôsobuje mu psychický nepokoj a napätie. Takéto znevýhodnenie

spotrebiteľa podporil konajúci súd tým, že zamietol návrh žalobcu o nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalovaný preto v mesiaci január 2018 opätovne stiahol z platby poukázanej
žalobcom nezákonnú zmluvnú pokutu pri omeškaní so splácaním úveru. Odvolateľ poukázal tiež na
naliehavosť právneho záujmu spotrebiteľa na určení požadovanom v žalobe, tvrdiac, že svoje právo
osvedčil dôkazmi, nachádzajúcimi sa v spise.
6. Prílohou podaného odvolania je aj upomienka žalovaného zo dňa 09.01.2018 spolu s upozornením

pre žalobcu, že ak nebude v nej vyčíslená dlžná suma bezodkladne uhradená, bude banka účtovať
žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 8,00 Eur.

7. Žalovaný sa na základe výzvy odvolacieho súdu v zmysle ust. § 329 ods. 1 vety druhej CSP k
odvolaniu žalobcu vyjadril súčasne s vyjadrením k žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu i

vyjadrením k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
8. Zdôraznil, že na Okresnom súde Martin je pod sp.zn. 7C/137/2016 vedené konanie, predmetom
ktorého je žaloba žalobcu o určenie úveru č. úverovej zmluvy 5063812201 (ďalej len „úverová zmluva“)
ako bezúročného a bez poplatkov. V rámci tohto konania súd posudzuje platnosť všetkých podmienok,

ktoré žalobca rozporuje aj v aktuálnom konaní sp. zn. 5 Csp/277/2017, t.zn., že posudzuje aj otázku
platnosti dojednania zmluvnej pokuty. Vo veci sp.zn. 7C/137/2016 Okresný súd Martin vydal dňa
31.05.2017 rozsudok, ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal
žalobca odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Vo vzťahu k návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia žalovaný poukázal na ustanovenie článku II. bod 1 úverovej zmluvy, v ktorom sa zmluvné

strany dohodli, že poplatok za každú vystavenú upomienku predstavuje sumu 25,00 Eur. Jedná sa
teda o ustanovenie, ktoré bolo medzi zmluvnými stranami priamo dohodnuté, v zmysle ktorého si
žalovaný si voči žalobcovi uplatnil „odplatu“ za omeškanie niekoľkokrát (13.09.2015 vo výške 25,00
Eur, 10.11.2017 vo výške 8,00 Eur, 11.12.2017 vo výške 8,00 Eur a 10.01.2018 vo výške 8,00 Eur.).
S účinnosťou od 01.01.2017 žalobca na základe svojho obchodného rozhodnutia znížil poplatok za

upomienku z pôvodných 25,00 Eur na sumu 8,00 Eur. Táto zmena však neznamená zánik tohto práva.
Uplatnenie poplatku za omeškanie žalovaný realizoval v súlade s dohodou obsiahnutou v úverovej
zmluvevnadväznosti naSadzobníkpoplatkovúčinnýod01.01.2017.Žalovanývcelomrozsahu
poprel tvrdenie žalobcu, ktorý opodstatnenosť neodkladného opatrenia odôvodňoval tým, že žalovaný
uplatňovaním poplatku za omeškanie spôsobuje, že žalobca sa dostáva do omeškania so

splácaním istiny a riadnych úrokov z úveru, resp. do omeškania so splátkou úveru. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na stranami dohodnuté poradie splácania dlžnej pohľadávky v bode 5.4
a 5.5 produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne,
a.s. (ďalej len „POP“), v zmysle ktorých, „ak to právny predpis nezakazuje, splátka sa použije na
úhradu jednotlivých záväzkov dlžníka v poradí: úroky z najskôr splatnej splátky, istina z najskôr splatnej

splátky, úroky z nasledujúcej splatnej splátky, istina z nasledujúcej splatnej splátky a po ich úplnej
úhrade poplatky od najskôr splatného. V prípade, že banka vykoná zúčtovanie úrokov z omeškania,
pred poplatkami sa uhradia úroky z omeškania.“ Z uvedeného vyplýva, že poplatok za upomienku
inkasuje žalovaný z prijatej splátky klienta až vtedy, ak má klient uhradenú celú dlžnú sumu istiny,
riadne úroky a aj úroky z omeškania. Vyúčtovanie poplatku za upomienku nespôsobuje, že by sa klient

dostával do omeškania s platbou istiny a úrokov, čo preukazuje aj priložený výpis z úveru. Tvrdenia
žalobcu o opaku sú teda nepravdivé. Pokiaľ však žalobca neuhradí celú dlžnú sumu, (vrátane poplatku
za upomienku), žalovaný eviduje splatný poplatok ako dlžnú neuhradenú sumu, s ktorou je žalobca
v omeškaní. Uplatňovaním poplatku za upomienku bankou tak nehrozí klientovi dôvodná hrozba, v
dôsledku čoho odôvodnenosť vydania neodkladného opatrenia nebola v aktuálnej veci preukázaná.

9. Žalovaný k svojmu vyjadreniu predložil POP v znení účinnom od 01.01.2017, Sadzobník účinný od
01.01.2017, výpis z úverového účtu žalobcu.10. Žalobca vo svojej odvolacej replike v celom rozsahu poprel vyjadrenia žalovaného. Predložil do
spisu dokument od Ministerstva spravodlivosti SR - posúdenie dvoch zmlúv uzatvorených medzi dvoma
spotrebiteľmi a Slovenskou sporiteľňou v roku 2014. Namietal, že s POP v znení účinnom od 01.01.2017

nebol nikdy oboznámený. Uviedol, že o zmluvnej pokute sa v inom konaní nekoná, a preto neexistuje
prekážka, aby sa o nej v tomto spore konalo. V predmetnej zmluve sa ustanovenie o zmluvnej pokute
nenachádza. Je teda jednostranne nanútená zo strany žalovaného, čo je neprípustné. Dohoda o
poplatku vo výške 25,00 Eur je niečo iné ako zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta musí byť totiž individuálne
dojednaná a podpísaná. Následne žalobca akcentoval, že sa jedná o formulárový typ zmluvy, pričom

obsah zmluvných podmienok nemohol spotrebiteľ ovplyvniť a tiež konštatoval neprijateľnosť zmluvných
podmienok. V mesiaci február žalobca nezaplatil mesačnú splátku úveru, aby mu žalovaný nemal z čoho
zraziť nezákonnú zmluvnú pokutu pri omeškaní vo výške 8,00 Eur. Takto bude žalobca
postupovať aj naďalej, až do času, kým sa žalovaný sám neprizná, ako podvádza spotrebiteľov.

11. Žalovaný v odvolacej replike zotrval v plnom rozsahu na svojom vyjadrení zo dňa 28.02.2018 s

tým, že sa nebude vecne vyjadrovať k odvolacej replike žalobcu, keďže táto neobsahuje žiadne nové
skutočnosti. Dodal, že posledné vyjadrenie žalobcu je rozpore so základnými princípmi
Civilného sporového poriadku, základných pravidiel morálneho správania a slušnosti, čím napĺňa znaky
hrubo urážlivého podania. S poukazom na čl. 5, § 102 ods. 1 písm. e) CSP s odvolaním sa na judikatúru
Ústavného súdu SR žalovaný konštatoval, že ak dispozičný úkon účastníka konania má charakter

hrubo urážlivého podania, môže byť tento úkon odmietnutý pre nesplnenie zákonných náležitostí úkonu
účastníka konania. Analogicky by bolo možné postupovať aj v občianskom konaní a odvolanie žalobcu
podľa § 386 ods. 1 písm. d) CSP odmietnuť pre nedostatok náležitostí odvolania.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení,
vecnesprávnerozhodolasvojerozhodnutieodôvodnilvsúladesustanovením§236 CSP.Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Neodkladné opatrenie nariadené v priebehu konania o veci samej alebo pred jeho začatím je
dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán
dovtedy, kým tieto nepodajú návrh na začatie konania, alebo kým súd svojím meritórnym rozhodnutím
neposkytne ochranu definitívnu.

15. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená.

16. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa
uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o
provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej,
či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.

17. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať

na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnomprocese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej
ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.

18. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto
právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie
vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.

19. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 CSP).

20. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa prejednávanej veci domáha, aby súd
neodkladaným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania zmluvnej pokuty vo výške
8,00 Eur pri omeškaní so splácaním úveru poskytnutého žalobcovi na základe zmluvy č.

5063812201,atoaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamej.Vzmyslevyššieformulovaných
zásad, ktoré platia pre rozhodovanie súdu o neodkladnom opatrení, bolo v danom prípade možné
skúmať dôvodnosť navrhovanej dočasnej úpravy len na základe tvrdení uvedených v návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne v žalobe, ktorej je tento návrh súčasťou, vrátane jej príloh.
Žalobca v aktuálnej veci osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý medzi nimi

vznikol na základe zmluve o splátkovom úvere č. 5063812201 zo dňa 22.10.2014. Len táto
samotná skutočnosť však pre nariadenie neodkladného opatrenia súdom nepostačuje. Medzi stranami
sporu je pritom nesporné, že žalobca sa dostal do omeškania so splácaním úveru žalovanému, keď v
mesiaci október 2017 nezaplatil dohodnutú splátku úveru. Od toho času však žalobcovi nič nebránilo,
aby túto dlžnú splátku úveru žalobcovi uhradil. Svoje tvrdenia o zrážke sumy 8,00 Eur z úhrady jeho

mesačnej splátky žalovaným žalobca v tomto štádiu konania ničím neosvedčil. Takémuto postupu banky
napokon bráni aj stranami dohodnuté poradie splácania dlžnej pohľadávky (bod 5.4 a 5.5 Produktových
podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. - POP), na ktoré poukazoval
žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu. Ako už bolo konštatované vyššie, neodkladné opatrenie môže súd
vydať len pri osvedčení existencie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo v

prípadeakjeobava,žeexekúciabudeohrozená.Povinnosťosvedčiťtietopredpokladyje na
navrhovateľovi neodkladného opatrenia (v danom prípade na žalobcovi). Ak žalobca v danom prípade
neosvedčil splnenie ani jedného z uvedených zákonných predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia, nemôže súd takémuto jeho návrhu vyhovieť.

21. Krajský súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci nie sú
splnené zákonné predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca neosvedčil svoje
tvrdenia, že bez poskytnutia okamžitej ochrany zo strany súdu bude jeho právo ohrozené. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ust. § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého je pre rozhodnutie o
predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie. Odvolateľ však ani v podanom odvolaní neprodukoval také novoty, ktoré by
naliehavosť ním požadovanej úpravy osvedčili. Podstatná časť jeho odvolacích námietok smerovala k
meritórnemu posúdeniu veci, ktoré však odvolací súd v tomto štádiu konania nemohol vyhodnocovať.

22. Na záver je nutné dodať, že aktuálnym rozhodnutím súd neprejudikuje rozhodnutie vo

veci samej a nijako ho nemôže ovplyvniť. Komplexné posúdenie dôvodnosti žaloby bude predmetom
dokazovania a rozhodnutia vo veci samej. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí
nevyjadruje k argumentácii strán sporu smerujúcim k meritórnemu posúdeniu veci.

23. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní vedenom na Okresnom súdu Martin pod

sp. zn. 7C/137/2016, aktuálne vedenom na Krajskom súdu v Žiline pod sp. zn. 11Co/41/2018), súd
nerozhodoval o neodkladnom opatrení v totožnom znení. Predmetom uvedeného konania bola otázka
bezúročnostiabezpoplatkovostiúveruzúverovejzmluvy č.5063812201uzavretejmedzistranami
sporu, ktorá nie je doposiaľ právoplatne vyriešená. V aktuálnom konaní Okresného súdu Martin sp. zn.
5Csp/277/2017 žalobca namieta platnosť dojednania zmluvnej pokuty pri omeškaní so splácaním úveru

vo výške 8,00 Eur mesačne. V tomto štádiu konania súdy obidvoch inštancií riešili len otázku nariadenia
neodkladného opatrenia. Postup súdu v konaní o veci samej však bude zahŕňať aj skúmanie podmienok
konania vo vzťahu ku konaniu vo veci vedenej na Okresnom súdu Martin pod sp. zn. 7C/137/2016.24. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v súvislosti s rozhodnutím
okresného súdu vo veci samej postupom podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP.

25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)