Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/391/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206731
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206731.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: Y. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX U. L., o zaplatenie 684,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/302/2013-71 zo dňa 13. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne,
v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a konanie zastavuje.
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšku z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca - formou tlačiva

podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - domáhal zaplatenia zmenkovej
sumy 684,43 eura, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 684,43 eur za obdobie od 02.06.2009
do zaplatenia, 6% ročného úroku zo sumy 684,43 eur za obdobie od 27.10.2009 do zaplatenia,
zmenkovej odmeny 2,28 eura. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu, čo odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) s tým, že v konaní úspešný účastník konania si nárok na náhradu trov

konania neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil čl. I §
5 ods. 1, § 11 ods. 1, § 33 ods. 1,2, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1 bod 2, § 75 zákona č. 191/1950 Zb.
zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“).
Konštatoval, že predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č.
861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej aj „Nariadenie“), ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu, pričom žalobca má sídlo v Českej republike a hodnota pohľadávky nepresahuje

2.000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Právomoc súdu je daná i podľa čl. 16 bodu 2
nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z. z. o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach. Predmetom konania je spor zo zmenky, vystavenej podľa slovenského práva na
územíSlovenskejrepubliky,kdejeajplatobnémiesto;žalovanémajetkovévzťahyúčastníkovkonaniasa
spravujú slovenským právnym poriadkom v súlade s ustanoveniami § 10 a § 11 zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov. Keďže ide o drobný spor,

súdpodľa§115aods.1,2OSPpojednávanienenariadil.Povykonanomdokazovanímalzapreukázané,
že na zmenke je aj údaj o čísle zmluvy: 2340412, pričom vystaviteľom zmenky je žalovaný, dátum
vystavenia zmenky je 18.11.2008 na zmenkovú sumu 20.619,14 Sk, vystaviteľ vyhlásil, že zaplatí za
zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
zmenkový úrok 0,25 % denne od 22.06.2009“, s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia". Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka

prevedená na žalobcu.Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že zmenka má obsahovať formálne náležitosti,
podstatné aj nepodstatné, upravené v Zmenkovom a šekovom zákone. Zmenka má charakter
abstraktného záväzku, pretože sa v nej neuvádzajú okolnosti a dôvody vzniku záväzku, a tak sa nemôžu

uplatniť ani námietky z tohto titulu. Zmenkový vzťah sa môže vyvíjať bez väzby na záväzkové vzťahy,
ktoré stáli pri ich vzniku a s každým indosamentom sa charakter zmenky ďalej posilňuje a prehlbuje v
neprospech zmenkou zaviazanej osoby. Abstraktný záväzok zo zmenky možno obmedziť po uplatnení
dôvodnýchnámietokzostranyosôbzúčastnenýchnazmenkovo-právnomvzťahu,resp.uplatnenýnárok
z takejto listiny síce označenej ako zmenka ex offo posúdiť ako neplatnú zmenku, napr. podľa § 33

ods. 2 Zmenkového a šekového zákona s následkom zamietnutia žaloby. Zmenka je znejúca na 4 roky
od 18.11.2008. Súd v odôvodnení poukázal na publikácie niektorých autorov k zmenkám. Na základe
uvedených skutočností dochádza k rozporu so zákonom o zmenkách v časti určenia dňa splatnosti,
kedy zmenka na videnie sa dostane do rozporu s vymedzením jedného konkrétneho dňa splatnosti
(štyroch rokov od vystavenia) a to 08.11.2012. Súd danú zmenku považoval v zmysle § 33 ods. 2
Zmenkového a šekového zákona za neplatnú a poukázal na niektoré súdne rozhodnutia. Ak zmenka

obsahuje vyhlásenie určitého dňa splatnosti, ide o navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti zmenky
a takáto zmenka je neplatná pre neurčité stanovenie splatnosti. Nemožno súhlasiť s názorom, podľa
ktorého doložka: „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" je výrazom postupnej splatnosti,
resp. predĺženia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie o 4 roky, prípadne iných úvah. To súd
považoval za účelové a v rozpore so znením § 34 ods. 1 a § 36 Zmenkového a šekového zákona

a stotožnil sa s názorom, že „Výstavca môže lehotu k predloženiu vista zmenky k plateniu stanoviť
(predĺžiť, alebo skrátiť), napríklad slovami: „k plateniu predložiť v lehote ...(x-rokov)“ čím by došlo
k platnému predĺženiu lehoty, a nie tak ako je to v podanej žalobe, že malo dôjsť predĺženiu lehoty
splatnosti o 4 roky od vystavenia. Akákoľvek z uvedených lehôt beží od dáta, kedy bolo možné najskôr
zmenku predložiť k plateniu a nie od dáta vystavenia na zmenke.

Napokon súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobu zamietol aj „s poukazom na to,
že v protiklade s abstraktnosťou záväzku, ktorá zjednodušuje zmenečne oprávnenej osobe si uplatniť
na súde zmenečné nároky je charakteristická zmenková prísnosť (rigor cambialis), ktorú musí zmenka
spĺňať ako cenný papier z pohľadu zmenečného veriteľa tak aj dlžníka na to, aby bolo možné práva z
nej s úspechom uplatniť. Rozlišuje sa materiálna (hmotnoprávna) zmenková prísnosť, ktorá sa prejavuje

striktnou a kogentnou úpravou minimálnych náležitostí zmeniek s prísnymi podmienkami zachovania
zmenkových práv atď. a formálna stránka zmenkovej prísnosti, z ktorej vyplýva, že zmenenčné nároky
sa dajú uplatniť v urýchlenom súdnom konaní. Na základe uvedených skutočností podľa súdu citovaná
vlastná zmenka je neplatná okrem už uvedených skutočností aj na tom základe, že nemožno na jednej
strane v rámci zachovania materiálnej (hmotnoprávna) zmenkovej prísnosti neprihliadať ku skutočnosti,

že na zmenke sú napísané dve doložky upravujúce splatnosť zmenky a na druhej strane v rámci
abstraktnosti záväzku výkladom dospieť k tomu, že splatnosť je jednoznačne upravená inak ako je
uvedená v písomnom vyhotovení citovanej vlastnej zmenky.“

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok

zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie
je podľa neho prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo žalovaný uplatnený
nárok nepoprel, a je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Prvostupňový súd

dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti; neurčitosť má vyplývať z údajného
rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ údajom „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Poukázal na konkrétne ustanovenia Zmenkového a
šekového zákona a na niektoré súdne rozhodnutia. Podľa neho je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený
na zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení“, je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri

vistazmenke, t. j. zmenky splatnej na videnie. V súlade s výkladovými pravidlami slovenského jazyka je
možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, čo znamená,
že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, odkedy (od vystavenia) dokedy (uplynutým štyroch rokov od
vystavenie) má byť zmenka preložená na platenie. Nestotožnil sa so záverom, že v údaji predlžujúcom
lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená predložka „do“, a to tak, že údaj by mal znieť „na platenie

predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. Záver súdu je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.4. Krajský súd v Nitre ako odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po preskúmaní
rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je teba čiastočne v dôsledku späťvzatia návrhu žalobcom t.j. v časti
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne po pripustení späťvzatia návrhu v tejto časti zrušiť a konanie
zastaviť. Vo zvyšku odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je treba podľa §
389 ods. 1 písm. c/CSP § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie pre nepreskúmateľnosť odôvodnenia, ktoré je navyše aj zmätočné a nejasné.
Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 18. 12. 2015 žalobca vzal čiastočne návrh
na začatia konania späť a to v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a namiesto pôvodne
uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne žiadal priznať zmenkový úrok vo výške 0,06%
denne. Žalobca vzal čiastočne späť návrh na začatie konania potom, čo súd prvého stupňa rozhodol,
ale jeho rozhodnutie v dôsledku podaného odvolania nie je dosiaľ právoplatné. Žalovaný sa voči

čiastočnému späťvzatiu návrhu písomne nevyjadril, preto odvolací súd podľa § 370 CSP pripustil
čiastočné späťvzatie návrhu, rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil.

5.Predmetomtohtokonaniajenávrhnauplatneniepohľadávkypodľačl.4ods.1NariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej
zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je žalobca ako indosatár
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaný, pričom indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant
predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil. Súd prvej inštancie

konštatoval, že na zmenke vystavenej žalovaným dňa 18.11.2008 na zmenkovú sumu 684,43 eur sa
nachádza aj údaj o čísle zmluvy: 2340412 pričom vystaviteľ vyhlásil, že zaplatí za zmenku pri predložení
na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, a na rube zmenky sa
nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Podľa obsahu spisu a aj
podľaodôvodnenianapadnutéhorozsudkujezrejmé,žesúdprvejinštancieneskúmal,nazákladeakého

právneho vzťahu žalovaný zmenku vystavil, odôvodnenie rozsudku zameral na zdôvodnenie, prečo vo
veci rozhodol bez prejednania so záverom o neplatnosti zmenky ako takej pre nesprávnosť lehoty, v
ktorej mala byť zmenka predložená na zaplatenie.

6. Občiansky súdny poriadok bol dňom 1. júla 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vydal
dňa 13.10.2015, t. j. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd, rozhodoval o
odvolaní už za účinnosti nového procesného predpisu ( CSP) a preto postupoval v súlade s ustanovením
§ 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Preto odvolací súd v rozhodovacom

procese aplikoval už ustanovenia CSP.

7. Civilný sporový poriadok v čl. 2 upravuje princíp právnej istoty tak, aby ochrana ohrozených
alebo porušených práv a právom chránených záujmov bola spravodlivá a účinná( ods. 1). Právna
istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s

ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo ( ods.
2). Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne
inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu( ods. 3) To, že právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej
republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany
sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je

jednoznačne takým procesným právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom
obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať
náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2, 3 CSP, ktoré obligátorne upravuje aj zdôvodnenie
prípadného odklonu od konštantnej judikatúrnej praxe, čo je v súlade s princípom právnej istoty.Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom

odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku; odôvodnenie musí byť súčasne
presvedčivé a preskúmateľné.

8. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci nevykonal dôkazy potrebné pre rozhodnutie veci samej, čím porušil princíp

právnej istoty vyplývajúci z článku 2 CSP. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol nepodstatné údaje o
dôvode rozhodnutia bez nariadenia pojednávania a o publikáciách konkrétnych autorov, ale jasným,
stručným a zrozumiteľným spôsobom neuviedol všetky svoje skutkové zistenia a najmä právny záver o
neopodstatnenosti žaloby. Pokiaľ aj citoval obsah publikácií odborníkov na zmenkové právo, tento obsah
vecne nespojil so zisteným skutkovým a svojím vlastným právnym záverom. Odôvodnenie tak vyznieva
chaoticky, zmätočne, nejasne a v konečnom dôsledku aj nepresvedčivo, a tak odvolací súd dospel k

tomu, že prvoinštančný súd sa jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal s argumentmi strán ,
ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci a nevysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré boli pre
vydanie rozhodnutia podstatné.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky

vystavenej žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov - v stovkách
súdnych konaní vystupujúcej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. - s najväčšou pravdepodobnosťou
zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorej číslo je uvedené aj na samotnej zmenke. Smernica Rady
č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“), používanie zmeniek

v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu
povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14
Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto
potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a

judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť
zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný
charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či
táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Na základe toho sa súd mal v prvom rade s ohľadom na

uprednostňované práva spotrebiteľov ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla
pohľadávka zabezpečená zmenkou, resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi)
vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Na tento účel mal súd - bez ohľadu na to, že ide
o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný
obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre vystavenie zmenky, a na tento účel postupom súladným s

procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere
ako aj s obsahom exekučného konania pre vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak takéto konanie bolo vedené.

10.V súlade s právom Európskej únie, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť pred

zákonmi Slovenskej republiky, mal súd posudzovať, či v tomto prípade môže byť použiteľná vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon zmenkový a šekový v znení
neskorších predpisov). Na tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou uvedenej zmluvy a aj tým, či

zmenka vôbec vznikla, resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho zákonníka v ustanoveniach
o právnych úkonoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.). Pri hodnotení platnosti zmluvy
o úvere by bolo nutné vychádzať aj zo záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sa za neprijateľnú
podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka; aj keby zmluvné strany uzatvorili
zmluvu o úvere ako "absolútny obchod" podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť

prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách.11.Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v
rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4

Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Odvolací súd urobil záver o tom, že
ak by súd prvej inštancie vo všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii
všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol by žalobcu vyzvať na doplnenie a mohol
realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je

obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie
technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a
najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na
základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani
možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9
uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná

možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

12. V prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi žalovaným a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,išloospotrebiteľskúzmluvuoúvere,sohľadomnavýnimočnosťspotrebiteľského
vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenia obsiahnuté
v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine

to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia
zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú
spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť

bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

13. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného

ustanovenia vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s uvedenou výnimkou - nemá oprávnenie robiť voči
majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi,
t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Ide o zjednodušené chápanie citovaného
ustanovenia, ktoré sa pri spotrebiteľských vzťahoch musí vykladať v spojení s ustanoveniami zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Rešpektovanie výlučne
abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorý vyslovil
všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania prebiehajúceho v rámci vnútroštátneho práva medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom; súdy musia zabezpečiť spotrebiteľom právnu ochranu
podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS, čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/

EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide
o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Abstraktný
charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa ktorého bolo v súvislosti s poskytovaním úveru od

spotrebiteľaaleboinejosobyzakázanésplniťdlhzmenkoualebošekom.Veriteľsmelpodľazákonaprijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského

úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel
prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj
v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na zmenu právnej úpravy zák. č. 151/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový uskutočnenúzákonom č. 438/2015 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ku ktorej však došlo až po
rozhodnutí súdu prvého stupňa v tejto veci.

14. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový ( v znení účinnom od 23. 12.
2015) kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho

vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
15. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový ( v znení účinnom od 23. 12.
2015) v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne
na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
16. Uvedenou právnou úpravou bolo s účinnosťou od 23. 12. 2015 novelizované ust. § 17, ktoré

umožňuje majiteľovi robiť námietky , ak je žalovaným zo zmenky ten, koho viazanosť zo zmenky vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom ods. 2 ukladá súdu povinnosť z úradnej povinnosti
prihliadnuť na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo
zmenky mohol uplatniť, v prípade ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Vzhľadom k tejto zmene právnej úpravy sa súd musí prednostne zaoberať v konaní, v ktorom

sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky tým, či viazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.

17. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na
ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak ide o také dojednanie o zmenke, ktoré
nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením §
54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná.

18. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou
procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo

zmenky mal ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava
platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako
takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu
spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa
na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil

až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom
konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá

umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (ako je
opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť aj k právnemu
záveru o tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.

19. Súd prvej inštancie riešil v prvom rade splatnosť zmenky, ktorej nesprávnosť mala mať za následok

neplatnosť zmenky, no vôbec sa nezaoberal tým, či zmenka nevznikla na základe spotrebiteľského
vzťahu tak, ako odvolací súd opísal vo vyššie uvedených častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia.
Vzhľadom na to v spojení s právnym záverom o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia
odvolací súd napadnutý rozsudok , ktorým bola žaloba zamietnutá, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,v ktorom súd prvého stupňa bude postupovať v naznačenom smere, t. j. nariadi pojednávanie, na
ktorom vykoná dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa so zmenkou, so zmluvou č. 2340412
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a exekučným spisom (ak bolo vedené exekučné konanie), prípadne

vykoná aj ďalšie navrhované dokazovanie. Svoje nové rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo
vyššie uvedeným zákonným požiadavkám.

20. V zmysle § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu viazaný.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).